Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-211-2025.pdf
PDF · 85.97 KB
Case nature
Subarea
14CoP/211/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, umiestnené v Centre pre deti a rodiny C., D. A. XXX/ XX, E., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., E. H. XXX a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XXXX/X, E., za účasti starej matky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XXXX/X, E., t.č. bytom F. X, E., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní starej matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/116/2025-14 zo dňa 21. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/116/2025-14 zo dňa 21. augusta 2025 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom výrokom I. uložil maloletej výchovné opatrenie, ktorým maloletej nariadil za účelom zabezpečenia jej odbornej diagnostiky pobyt v Reedukačnom centre C. B. s miestom výkonu I. XXXX/ X, C. B., a to po dobu šiestich mesiacov od umiestnenia maloletej do zariadenia; výrokom II. nariadil Centru pre deti a rodiny C. povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti zariadenia – Reedukačného centra C. B. s miestom výkonu I. XXXX/X, C. B. (ďalej aj len „reedukačné centrum“); výrokom III. určil, že neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené; výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1, 2 CSP, § 367 ods. 1, 2 CMP, § 37 ods. 3, 5, 8 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) konštatoval, že návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín je dôvodný. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 34PPOm/1/2025-9 zo dňa 25.03.2025 bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti Centra pre deti a rodiny C., najdlhšie na šesť mesiacov od umiestnenia maloletej do zariadenia. Neodkladným opatrením Okresného súdu Trenčín č.k.34P/55/2025-21 zo dňa 23.04.2025 bolo z dôvodu vážnych výchovných problémov maloletej nariadené výchovné opatrenie za účelom zabezpečenia jej odbornej diagnostiky nariadením diagnostického pobytu v zariadení - Diagnostické centrum J. J. (ďalej aj len „diagnostické centrum“), a to po dobu 3 mesiacov od umiestnenia maloletej v zariadení. Zo správy z uvedeného diagnostického centra mal okresný súd preukázané, že problémové správanie maloletej pretrváva. Počas pobytu bola neustále účastníčkou problémových situácii v zariadení, mala konflikty s inými dievčatami v zariadení, nerešpektovala pravidlá zariadenia, napr. zákaz mať pri sebe ostré predmety, užívala zakázané látky. Maloletá nemá zvládnutý nácvik sebaovládania, viackrát bola negatívne hodnotená za závažné porušenie pravidiel zariadenia, arogantnú a vulgárnu komunikáciu. Na základe uvedených skutočností mal okresný súd za to, že je nevyhnutné
opätovne prijať bezodkladne opatrenie na ochranu života, zdravia a priaznivého vývoja maloletej, pretože jej správanie je aktuálne stále zhoršené a prostredie zariadenia Centra pre deti a rodiny C., kde sa momentálne nachádza, ale ani návrat do domáceho prostredia by nebolo postačujúce pre usmernenie maloletej ohľadom jej správania a dosiahnutia zlepšenia. Rodičia, ani stará matka v danom prípade neprejavili záujem o návrat maloletej do domáceho prostredia, k podanému návrhu sa nevyjadrili. Okresný súd prihliadol aj na odporúčanie odborného tímu diagnostického centra, ktorý skonštatoval, že nedošlo k požadovanej zmene v správaní maloletej a odporučil jej umiestnenie do Reedukačného centra C. B.. Zároveň mal okresný súd na základe zistených skutočností za to, že je v najlepšom záujme maloletej, aby jej bolo uložené navrhované výchovné opatrenie za účelom zabezpečenia odbornej pomoci a nariadený jej pobyt v zariadení Reedukačného centra C. B., a to po dobu šiestich mesiacov od umiestnenia maloletej, preto Centru pre deti a rodiny C. nariadil povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti Reedukačného zariadenia C. B.. Uplynutím doby šiestich mesiacov od umiestnenia maloletej v zariadení nariadené neodkladné opatrenie zanikne. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie stará matka maloletej. Uviedla, že problémy maloletej nastali, keď mala 14 rokov. Maloletú v škole šikanovali, preto sa psychicky zrútila a musela navštevovať psychiatra. Maloletá sa dostala do partie, v ktorej začala fajčiť marihuanu a žuvák. Maloletá bola najskôr bez jej vedomia umiestnená do Centra pre deti a rodiny C., potom do Diagnostického centra v J. J. na tri mesiace. Maloletú navštevovala pravidelne, telefonovala s ňou. Stará matka ďalej uviedla, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej neuviedol dôvod umiestnenia maloletej do reedukačného centra, aj keď sa na to pýtala. Vie, že s maloletou bolo veľmi zle, ale už sa z toho dostala. Ak by bola taká problematická, ako je to opisované, neuvoľnili by maloletú na pobyt do jej domácnosti počas prázdnin. Maloletá počas toho času bola v jej domácnosti úplne v pohode, preto veci napísané v návrhu považuje za klamstvá a nepravdy. 4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bolo uložené maloletej výchovné opatrenie v podobe jej pobytu v Reedukačnom centre C. B. za účelom zabezpečenia odbornej pomoci a zároveň bola uložená povinnosť Centru pre deti a rodiny C. odovzdať maloletú do starostlivosti Reedukačného centra C. B..
6. Vo vzťahu ku konaniu o výchovnom opatrení odvolací súd uvádza, že toto konanie spadá do kategórie mimosporových právnych vzťahov, vo vzťahu ku ktorým je dôvodný osobitný procesný postup vychádzajúci z osobitných procesných princípov. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy v záujme maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 8. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 9. Podľa § 51c Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskoršíc predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak sudca rozhoduje o uložení výchovného opatrenia na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobytom v zariadení najdlhšie na 6 mesiacov, alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, ktoré sa bude vykonávať najmä v reedukačnom centre, vždy vypočuje maloleté
dieťa, ktorého sa konanie o uložení výchovného opatrenia alebo konanie o nariadení ústavnej starostlivosti týka. 10. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením, ako aj s obsahom spisového materiálu je pre odvolací súd zrejmé, že právnymi predpismi predpokladaný postup v prejednávanej veci vo vzťahu k zisťovaniu názoru maloletej absentuje. Citované ustanovenie vyhlášky je odrazom participačných práv maloletého dieťaťa, ktorým musí byť pri ukladaní výchovného opatrenia venovaná osobitná pozornosť. Okresný súd v napadnutom uznesení neuviedol žiadne skutočnosti ani dôvody, pre ktoré uvedenú vyhlášku neaplikoval, z akého dôvodu k vypočutiu maloletého dieťaťa sudcom nedošlo, hoci ide o explicitne ustanovenú povinnosť. Týmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva maloletej byť vypočutá aj podľa Čl. 12 Dohovoru práva o právach dieťaťa. Zdôrazňuje odvolací súd, že práve pri rozhodovaní o uložení výchovného opatrenia je sudcovi uložené vypočutie maloletého dieťaťa vždy, pretože dieťa je schopné podať (svoj) autonómny, samostatný názor ohľadom skutočností, ktoré sú dôvodom pre uloženie výchovného opatrenia. Za danej situácie bolo preto potrebné, zistiť názor maloletého dieťaťa sudcom, a tento v kontexte všetkých vykonaných dôkazov následne posúdiť. 11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedôsledne zisťoval pomery na nariadenie výchovného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu sú závery okresného súdu bez zistenia názoru maloletej, ktorej sa rozhodnutie týka, predčasné. Postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti maloletej konať pred súdom, keďže sa procesným postupom okresného súdu znemožnila realizácia jej procesných práv. 12. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí potrebu nariadenia výchovného opatrenia formou neodkladného opatrenia po splnení povinnosti vypočuť v takomto konaní maloleté dieťa, ktorého sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, a následne s prihliadnutím na najlepší záujem maloletej v okolnostiach konkrétnej prejednávanej veci, na podklade riadne zisteného a osvedčeného skutočného stavu vec opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne.
16. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12. októbra 2023.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.