Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/53/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa odsek 2 , o odvolaní obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 02.05.2025, sp. zn. 37T/73/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 06. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. C. (ďalej len ,,obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa odsek 2 na tom skutkovom základe, že: „po tom, čo ako vodič dňa XX.XX.XXXX v čase o 01.35 h v D., po E. ulici v smere na obec F. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky A. G. H. XXXXXX, EČ: D., bol na E. ulici pred rodinným domom číslo XXX/XX zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov OO PZ Topoľčany, kde počas kontroly bol vyzvaný policajtom podrobiť sa vyšetreniu k zisteniu návykovej látky dychovou skúškou do prístroja Dräger Alcotest 7510, ako aj lekárskemu vyšetreniu odberom krvi, alebo iného biologického materiálu, čo vodič odmietol.“

Za to mu bol podľa odsek 2 , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) , nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa , postupom podľa odsek 2 , s použitím odsek 1, odsek 2 uložený peňažný trest v sume 250,- (dvestopäťdesiat) eur. Zároveň podľa odsek 3 , bol ustanovený pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Podľa odsek 2 , vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Súčasne podľa odsek 1, odsek 2 bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že úradný záznam príslušníkov PZ bol vykonaný na hlavnom pojednávaní, pričom nejde o dôkaz smerujúcich k preukázaniu viny obžalovaného, ale jedná sa o listinný dôkaz spochybňujúci výpovede svedkov - príslušníkov Policajného zboru, jedná sa o listinný dôkaz o nepravdivosti výpovede svedkov. K záznamu o skutku na č.l. 20 spisu obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 14.02.2025 uviedol, že „ten druhý nižšie, nie je jeho podpis.“ Práve ten podpis mal byť ten, ktorý súvisel s poučením, ktorej sa nachádzalo nad ním. Bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní preukázať, že sa jedná o podpis obžalovaného. Obžalovaný nebol vopred zákonným spôsobom poučený, bolo mu oznámené, že je podozrivý zo spáchania trestného činu podľa až po tom, ako sa odmietol podrobiť dychovej skúške, čo preukazuje aj výpoveď svedka I. z 22.11.2024.

Poukazoval na podozrivé manipulácie s listinami (iniciatívne dopisovanie do záznamu o skutku na čele 19, ktorý mal byť mojou prepisom písomného popisu priebehu deja zo záznamu o skutku na čele 20 písaného rukou), zrejmé antedatovanie poučenia osoby na č.l. 22 spisu. Pokiaľ je spojená povinnosť občana podrobiť sa výzve štátneho orgánu, táto vzniká len za predpokladu legality takejto výzvy. Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Pezinok vo veci sp. zn. 2T 136/2013, na ustálenú judikatúru prípade trestného činu útoku na verejného činiteľa. Pokiaľ následkom postupu príslušníkov PZ, ktorý je contra legem je strata ich ochrany pred útokom na verejného činiteľa, čo je následok ostatne závažnejší, potom jednoznačne nemožno vyvodzovať trestnú zodpovednosť osobe, pokiaľ sa nepodarí boli výzve príslušníka realizovanej v súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Záznam o skutku na č.l. 20 bol nečitateľný, poukázal na vysoko podozrivé pozmeňovanie prepisu záznamu o skutku, zrejme antedatovanie poučenia osoby na čl. 22, zrejmé vyhotovovanie poučení dodatočne na policajnej stanici, nakoľko tieto obsahovali pečiatku, ktorú policajti nemali pri sebe, ako aj ČVS, ktoré v čase služobného zásahu nevedeli. Návrh obhajoby na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru písmoznalectvo na zistenie či podpis od poučením na zázname je podpisom obžalovaného, alebo nie bol zo strany súdu zamietnutý. Poukázal na povinnosť súdu vysporiadať sa s relevantnými argumentami procesnej strany ako aj na súvisiacu judikatúru Ústavného súdu SR a ESĽP. Súd sa nevysporiadal s argumentami obžalovaného, a to absenciou subjektívnej stránky trestného činu a absencii zákonného poučenia, čo zakladá nezákonnosť postupu príslušníkov PZ, preto konanie obžalovaného nemožno považovať za odmietnutie, ktorej pojmovým znakom skutkovej podstaty trestného činu chladeného mu za vinu. Z výpovede svedkov J., G., K. vyplýva, že obžalovaný vypil 2 malé pivá, pričom od momentu vypitia druhého Iva uplynula doba približne 2 hodiny do momentu použitia motorového vozidla boka existuje teda relevantný a racionálny predpoklad, že v čase kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku by už pri dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v krvi bol výsledok negatívny. Táto skutočnosť môže mať relevantný dopad na aplikáciu materiálneho korektívu pri posudzovaní trestnej zodpovednosti, teda posudzovaní nebezpečnosti činu pre spoločnosť s ohľadom na . Obhajoba navrhla zaobstarať odborné vyjadrenie znalca o tom, akú mieru alkoholu v krvi mal obžalovaný v čase služobného zákroku, vzhľadom na rozsah požitia alkoholu a časový odstup do momentu tohto policajného zákroku, čo by malo relevanciu k otázke miery nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť. Súd však tento návrh zamietol. Rovnako zamietol aj návrh na vypočutie svedkyne A. K. C., ktorá bola svedkom celého incidentu a rozptýlila by zásadné pochybnosti o postupe príslušníkov PZ. Poukázal na zásadu zákazu reformatio in peius, uviedol, že najlepšie je pre neho peňažný trest, ktorý sa zahládza jeho vykonaním, hoci aj vo vyššej sume, ako mu bol uložený súdom prvého stupňa bez uloženia trestu zákazu činnosti, respektíve z jeho kratším trvaním, ktorý by bol ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu už vykonaný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a jeho vrátení súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je mu ľúto, čo sa stalo a chcel by sa za to všetko ospravedlniť. Doba, po ktorú trvá toto konanie sa dotýka jeho osobného aj pracovného života a keby bol správne poučený na mieste, tak by sa to nestalo. Navrhol vyhovieť odvolaniu, zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné. Podľa jeho názoru je bez akýchkoľvek pochybností preukázané a obžalovaný to ani nepopiera, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu. Týmto konaním v podstate naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa odsek 2 . Na takomto závere nič nemôže zmeniť obžalovaným spochybňovaná činnosť príslušníkov hliadky policajného zboru, po takomto odmietnutí, teda fakticky už po spáchaní predmetného trestného činu. Pri takomto konštatovaní sú potom právne bezvýznamnými úvahy o tom, v akom stave ovplyvnený alkoholom sa obžalovaný v čase skutku skutočne nachádzal. Akékoľvek dokazovanie v tomto smere by bolo zjavne nadbytočné. Takéto dokazovanie by navyše vzhľadom na absenciu objektívnych dôkazov o tom, aké množstvo alkoholu obžalovaný požil, bolo prakticky nemožné. Poukázal na to, že z aktuálnej obrany obžalovaného vyplýva, že vypil jedno maximálne dve malé pivá. Sám však pri svojom výsluchu bezprostredne po spáchaní skutku uviedol, že vypil dve veľké pivá. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa odsek 1 zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení .

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení , ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle odsek 1 písmeno a/ .

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia , keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd I. stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Krajský súd k odvolacím námietkam uvádza, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa odsek 2 , keď sa pri činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Uvedený trestný čin patrí medzi trestné činy všeobecne nebezpečné, konkrétne ide o ohrozovací trestný čin. V danom prípade ide o úmyselné konanie, pri ktorom obžalovaný namiesto toho, aby reagoval na výzvu príslušníkov PZ, volal svojim známym a začal preverovať, či sú policajti oprávnení na uvedený postup. Obaja príslušníci hliadky PZ vypovedali ako svedkovia po zákonnom poučení zhodne o tom, že za obžalovaným išli z dôvodu jeho nekoordinovanej jazdy ( čo predpokladá podozrenie z požitia návykovej látky), ako aj o tom, že obžalovaného opakovane vyzývali na podrobenie sa dychovej skúške a poučili ho o následkoch odmietnutia podrobiť sa dychovej skúške. Uvedené výpovede svedkov plne korešpondujú so záznamom o skutku, ktorý sú povinní spísať na mieste. Zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané práve výpoveďami svedkov – zasahujúcich príslušníkov PZ, ktoré neboli spochybnené žiadnym iným dôkazom, ba naopak, s ich výpoveďami korešponduje záznam o skutku, kde je popísaný priebeh konania obžalovaného a konania príslušníkov PZ, ktorý obžalovaný riadne podpísal a tento podpis ( uvedený ako prvý) ani nespochybnil, pretože podpísal záznam o skutku, obsahom ktorého je aj popis priebehu jeho konania, kde je uvedené, že obžalovaný bol vyzývaný opakovane na podrobenie sa dychovej skúške, čo odmietol a bol vyzvaný aj na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu odberom krvi alebo iného biologického materiálu, ktoré tiež odmietol. Preto obhajoba obžalovaného spočívajúca v spochybňovaní postupov príslušníkov hliadky PZ, jeho v poradí druhého podpisu na zázname o poučení, nie je relevantná vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, ako i ku skutočnosti, že už svojím odmietnutím naplnil všetky znaky uvedeného trestného činu. Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania nevyplynul jediný dôkaz svedčiaci argumentácii obžalovaného, pričom za takýto dôkaz nemožno považovať ani výpovede svedkov J., G. a K., ktorí vypovedali len o tom, čo obžalovaný pred samotným skutkom vypil, pričom G. a K. zhodne tvrdili, že obžalovaný vypil maximálne dve malé pivá, svedok J. tvrdil, že obžalovaný vypil jedno pivo. Ani jeden z uvedených svedkov nebol prítomný na mieste skutku. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi v procesnom postavení obvineného zo dňa 21.11.2024, teda deň po skutku uviedol, že vypil dve veľké pivá, fúkať odmietal, myslel si, že je to najlepšie riešenie pre neho v danej situácii. Rozporne potom v konaní pred súdom už tvrdil, že vypil dve malé pivá, čo mu mali zhodne potvrdiť aj vyššie uvedení svedkovia. K uvedenému krajský súd uvádza, že je absolútne bezpredmetné pri žalovanom trestnom čine, čo obžalovaný vypil a kedy, pretože toto mu nie je kladené za vinu, objektívna stránka

daného trestného činu spočíva v jeho omisívnom správaní ( t.j. odmietnutí sa podrobiť dychovej skúške, alebo lekárskemu vyšetreniu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou). Aj tvrdenie obžalovaného, že následne „nenafúkal“ takmer po piatich hodinách od spáchaného skutku je irelevantná. Bol preto aj správny postup súdu prvého stupňa, že odmietol vykonať znalecké dokazovanie na zistenie prítomnosti alkoholu obžalovaného v krvi.

Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že bol v čase skutku v strese rovnako neobstojí, pretože ide o človeka v zrelom veku, ktorý má vodičské oprávnenie skupiny B udelené od roku 1994. Podľa Ústavného súdu ČR je dychová skúška neinvazívna, bezpečná a bezbolestná metóda s minimálnym zásahom do telesnej integrity osoby, ktorá sa jej má podrobiť. Krajský súd pripomína, že povinnosť podrobiť sa dychovej skúške bola zákonodarcom zavedená do predovšetkým v záujme predchádzania dopravným nehodám (častokrát s fatálnymi dôsledkami) a zaisteniu bezpečnosti iných. Ide o priamu trestnú zodpovednosť za odmietnutie poskytnutia dôkazu namiesto jeho vynucovania. Neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. S ohľadom na uvedené skutočnosti považuje krajský súd vzhľadom na možné následky závažnosť činu obžalovaného za vyššiu ako nepatrnú, teda nenapĺňajúcu znaky materiálneho korektívu v zmysle odsek 2 .

Súd I. stupňa preto nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa odsek 2 .

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v a odsek 1 – 4 . Správne u obžalovaného konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j/ a správne u obžalovaného nekonštatoval priťažujúce okolnosti podľa . Obžalovaný nemá doposiaľ záznam v registri trestov, pred spáchaním skutku nemal záznam ani v priestupkovom registri. S poukazom na uvedené skutočnosti sa nadriadený súd stotožňuje so súdom I. stupňa, že účel trestu bude v prejednávanom prípade splnený aj trestom alternatívnym, konkrétne peňažným trestom, v sume 250 eur, tak ako ho uložil súd I. stupňa, ktorý už odvolací súd nemohol sprísňovať (hoci jeho výška nebola podľa názoru odvolacieho súdu primeraná), tak ako to navrhoval obžalovaný v petite svojho odvolania, pre zákaz reformatio in peius, s ohľadom na absenciu odvolania prokurátora v jeho neprospech. Zákaz činnosti uložený súdom I. stupňa obžalovanému vo výmere 18 mesiacov, mal odvolací súd rovnako za zákonne a správne uložený vzhľadom na charakter trestnej činnosti spáchanej obžalovaným, ktorej sa dopustil pri činnosti, pri ktorej sa vyžaduje osobitné povolenie, pretože aj odvolací súd považuje tento druh trestu nevyhnutný na to, aby sa obžalovanému zabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru a zároveň je vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení písmeno a/ až e/ , ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.