Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-49-2025.pdf
PDF · 131.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-38P/235/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Sylvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX bytom D. E., F., korešpondenčná adresa: G. XX/X, F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Senior Consultants - Braxator s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava a otca: A. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F., o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 5P/80/2023-264, zo dňa 22. októbra 2024 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne počnúc dňom 12.03.2024, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné za obdobie od 12.03.2024 do 31.10.2024 v sume 1150 eur uložil otcovi uhradiť k rukám matky, čím sa zmenil doterajšiu úpravu vyživovacej povinnosti otca určenú rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 28P/29/2012 zo dňa 05.04.2012 (výrok I) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec sa návrhom z 02.12.2021 domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 100 eur na 30 eur mesačne od podania návrhu, nakoľko z aktuálneho príjmu nie je schopný uhrádzať stanovené výživné, pomáha mu rodina. Matka so znížením výživného nesúhlasila a žiadala zvýšiť ho na sumu 310 eur mesačne. Otec zotrvával na znížení výživného uviedol, že jeho situácia sa zmenila, maloletý býva viac u neho (u jeho rodičov) než u matky. Neskôr v priebehu konania otec uviedol, že netrvá na svojom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, matka na zvýšení výživného trvala.
3. Súd mal preukázané, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. bola vykonaná naposledy v roku 2012 a to rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 28P 29/2012 - 16 zo dňa 05.04.2012, kedy výživné bolo stanovené na sumu 100 eur mesačne. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý býva u matky. Matka aj otec majú ďalšie vyživovacie povinnosti, a to matka na I. E., narodenú XX.XX.XXXX a otec na I. B., narodenú XX.XX.XXXX. Súd zistil zo správy kolízneho opatrovníka zo 07.03.2024, že matka maloletého pracuje na živnosť ako obchodný zástupca, otec maloletého pracuje ako rozvážač jedál pre bistro J. F. G. F. s čistým mesačným príjmom vo výške 800 eur a poberá daňový bonus vo výške 140 eur na maloletú dcéru, na ktorej výživu prispieva sumou 180 eur. Matka býva spolu s oboma deťmi a s partnerom v 4-izbovom rodinnom dome v jeho vlastníctve, mesačné náklady na domácnosť matka uviedla v sume 600 eur za energie vrátane nákupov. Matka
vlastní 2-izbový bytový dom v F., ktorý je v jej osobnom vlastníctve a je zaťažený hypotekárnym úverom so zostatkom 60 000 eur a s mesačnou splátkou v sume 350 eur. Byt užívajú zamestnanci, ktorí platia réžiu bytu. Otec maloletého býva v 4-izbovom rodinnom dome u svojich rodičov, mesačné náklady na domácnosť uviesť nevedel, prispieva však rodičom na domácnosť sumou 200 eur. V domácnosti bývajú starí rodičia, otec a maloletý A.. Mesačné náklady na maloletého A. matka vyčíslila v sume 699,33 eur. Je žiakom 8. ročníka ZŠ, chodí na doučovanie z anglického jazyka, je zdravý, trpí však poruchou učenia. Vo voľnom čase sa venuje s matkou bicyklovaniu, cvičeniu, s otcom má spoločné aktivity ako návštevy aquaparkov, jump arén. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil dôvodiac jeho príjmom, ďalšej vyživovacej povinnosti a tým, že maloletý A. trávi 25 dní v mesiaci v domácnosti s ním u jeho rodičov, prispieva mu vreckovým a zakupuje mu ošatenie. Komunikácia medzi rodičmi nie je žiadna. Podľa tvrdenia matky sa otec nezaujímal o maloletého, jeho školské aktivity, trápili ho vždy len peniaze. Otec uviedol, že s matkou prestal komunikovať odo dňa, kedy ho nahlásila pre neplatenie výživného. Výživné neposielal, pretože maloletý trávil väčšinu času v jeho domácnosti. Maloletý pri pohovore dňa 23.02.2024 uviedol, že chodí na doučovanie k matkinej kamarátke, navštevuje babku z otcovej strany, kde aj prespáva, pretože to má bližšie do školy, trávi tam čas utorky, štvrtky, cez víkend a niekedy sa stane, že u babky prespí aj celý týždeň. Potreby do školy a školské poplatky mu hradí matka, stravuje sa doma u matky, kam ide hneď po skončení vyučovania a potom až ide von alebo k babke. Vreckové dávajú maloletému obaja rodičia približne v rovnakej výške a takisto mu obaja zakupujú alebo prispievajú na oblečenie. Z výsluchu maloletého bolo zistené, že toho času je väčšinou u matky, k babke chodieva už menej, predtým tam býval aj týždeň. Chodí tam keď má nultú hodinu v škole v utorok a štvrtok (t. j. v pondelok večer, stredu večer), cez víkendy, prázdniny, kedy chce, nepravidelne, čo mu vyhovuje. Má rád terénne motorky, chcel by chodiť na súťaže. Má rád matku aj otca. Skôr by chcel bývať u matky, ale k otcovi chodievať kedy chce, matka mu to nezakazuje. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že náklady na výživu maloletého sú v sume cca 700 eur mesačne (napr. za stravu 200 eur, oblečenie 60 eur, obuv 40 eur, lieky, vitamíny 10 eur, doučovanie z angličtiny 40 eur, hygiena, drogéria 30 eur, poistenie 66 eur, telefón 25 eur, vreckové 50 eur, knihy, darčeky a iné aktivity 30 eur, podiel na bývaní 75 eur, zubár 23,33 eur, dovolenka 50 eur). Podiel na bývaní u matky je 150 eur (600 eur/4 osoby), u otca 50 eur (200 eur /4 osoby). Otec uviedol, že maloletý už nechodí až tak často k babke, zastaví sa po škole. Otec si vyživovaciu povinnosť plní v sume 100 eur mesačne, maloletému dáva vreckové 20-30 eur každé dva týždne, v lete mu dal 50 eur na výlet. Matka uviedla, že sa trochu zmenili pomery, s otcom sa maloletý stretáva po škole, podľa potreby, nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletého. Toho času maloletého bavia motorky, učí sa ich opravovať. Sumu 250 eur mesačne považuje matka za primeranú, občasné vreckové nemožno považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti, navyše s vreckovým nesúhlasí, maloletý nemá až takú finančnú gramotnosť a peniaze minie. Žiadala aj zročné výživné od podania návrhu (12.3.2024). Kolízny opatrovník odporučil výživné zvýšiť, nakoľko otec je v produktívnom veku a nič mu nebráni nájsť si lepšie platenú prácu.
4. Súd posúdil výdavky na maloletého za štandardné a primerané jeho veku a potrebám, pričom mal za to, že nie sú nadhodnotené, sú všeobecne známe. Jedná sa najmä o bežné výdavky, maloletý nemá zvýšené výdavky. Výživné v sume 250 eur mesačne považoval súd za výživné, ktoré zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Matka pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva jej mesačný príjem cca 679,80 eur, z daňového priznania za rok 2023 vyplýva, že jej príjem bol 31 382 eur a výdavky 23 137,11 eur, má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Otec je zamestnaný v spoločnosti J. F., jeho priemerný mesačný príjem je cca 700 eur v čistom, čo vyplýva z doložených potvrdení o príjme, pracovnej zmluvy a lustrácie v Sociálnej poisťovni, poberá 140 eur daňový bonus, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Súd poukázal na princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, kedy súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd považoval pri takýchto pomeroch na strane zúčastnených osôb podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine za primerané, aby otec na maloletého prispieval sumou 250 eur mesačne. Otec je zdravý, v produktívnom veku, nič mu nebráni zvýšiť si príjem nájdením lepšie platenej práce tak, aby bol schopný uhrádzať súdom stanovené výživné. Podľa Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR v II. štvrťroku 2024 1484 eur. Zároveň súd poukázal na to, že otec žije v B., kde sú možnosti na získanie lepšieho príjmu. Osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva predovšetkým matka. Súd určil uvedenú sumu aj s ohľadom na vek maloletého a návštevu školského zariadenia, takmer II stupeň základnej školy, z čoho objektívne vyplývajú zvýšené výdavky. Rovnako
s odstupom času (od posledného rozhodnutia o výživnom - 2012) je zrejmé, že sa objektívne zvýšili náklady s poukazom na § 78 ods. 3 Zákona o rodine) a určené výživné 100 eur mesačne nepokrýva odôvodnené potreby maloletého. Súd taktiež uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné zvýšené výživné na maloletého, za obdobie od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, t .j. od 12.03.2024 do 31.10.2024 vo výške 1 150 eur (odpočítajúc už zaplatené výživné). O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona Civilného mimosporového poriadku.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý namietal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Namietal aj zistenia uvádzané kolíznym opatrovníkom, ktorý vypočul iba rodičov a maloletého A., ale neinformoval sa u otcových rodičov, susedov ani v škole. Kolízny opatrovník zamlčal informácie, ktoré mu povedal otec o matke maloletého a viac vec neprešetroval ani nezisťoval, kde maloletý prespáva. Matka maloletého uviedla mesačné náklady na domácnosť v sume 600 eur vrátane energií a nákupov, čo pri štyroch obyvateľoch domácnosti znamená 150 eur na osobu. Ostatné náklady na syna, ktoré matka uvádza, nie sú pravdivé. Maloletý nechodí na doučovanie už pol roka, poistenie nie je povinné a na dovolenky s ním matka chodí pár dní v roku, čo určite nepredstavuje mesačne sumu 50 eur. Aj výdavok na oblečenie a obuv v hodnote 100 eur mesačne je tiež klamlivý. Výsledky maloletého v škole ukazujú, ako sa mu matka „venuje“. Bez súvislosti s jeho diagnózou prepadá z anglického jazyka, hoci matka rozpráva anglicky plynule. Stará matka z matkinej strany vyučuje na strednej škole matematiku a napriek tomu maloletý nosí domov z tohto predmetu zlé známky. Matka s ním netrávi a nikdy netrávila voľný čas, hoci sa vyjadrila, že trávia čas bicyklovaním, o čom otec nemá vedomosť. Od detstva s ním bicyklovala len matka otca alebo otec, a tak isto od nich mal aj bicykle, stále bol u nich celé prázdniny s výnimkou posledných. Doma netrávil čas ani na Vianoce a keď ho matka zobrala domov cez prázdniny na týždeň, dala ho k starým rodičom. Podľa názoru otca musel byť maloletý pri výsluchu matkou zmanipulovaný aby vypovedal, že u starých rodičov zo strany otca prespáva iba niektoré dni. Celé detstvo pritom maloletý vyrastal u otcových rodičov. U matky je odkedy začalo súdne konanie. Otec považuje za potrebné, aby súd tieto skutočnosti dôkladne preveril a nedôveroval správe kolízneho opatrovníka, ktorý je podľa názoru otca zaujatý. Matka na súde vyhlásila, že zvýšenie výživného nepotrebuje a spravila to len z dôvodu, že otec podal návrh na zníženie výživného. To, že zvýšenie výživného nepotrebovala je samozrejmé, keďže syn býval u rodičov otca. Otec žiada, aby súd vypočul matku otca. Ďalej odvolateľ uviedol, že výživné k rukám matky neplatil päť rokov na základe ich ústnej dohody, nakoľko maloletý bol u nich. Po rokoch ho matka vydierala, že vec odovzdá exekútorovi, takže následne výživné za pomoci rodičov splácal. Tiež poukázal na to, že vzal návrh na zníženie výživného späť, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník.
6. Otec nesúhlasí ani s výrokom o zročnom výživnom, pretože nie jeho zavinením sa súdne pojednávanie viackrát odročilo. Naopak, otec žiada vrátenie výživného za obdobie, kým maloletý býval u nich a to do dňa prvého pojednávania vo veci, keďže presne do uvedeného dňa maloletý býval u jeho rodičov. Žiada pritom iba o vrátenie tých peňazí, ktoré matka na syna nepoužila. Otec odkazuje tiež na tabuľkové výživné na internetovej stránke MS SR, v zmysle ktorého pri dvoch vyživovacích povinnostiach, aké má otec a jeho mzde, by mal platiť 16 % z čistej mzdy, čo je 112 eur, ak je dieťa každý druhý víkend u neho. Pokiaľ kolízny opatrovník uvádzal, že otec by si mal nájsť lepšie platenú prácu, k tomuto otec zasiela potvrdenie od obvodného lekára, že nemôže vykonávať ťažšiu prácu. Zároveň uvádza, že má strednú školu bez maturity a nemá veľa možností. Má 700 eur čistý príjem, z čoho ešte platí aktuálne nájom 300 eur a má aj vyživovaciu povinnosť voči dcére v sume 180 eur mesačne. Navrhol, aby ho súd zaviazal k plateniu výživného v sume 112 eur mesačne a aby maloletý bol každý druhý víkend u otca. V prípade, že súd neurčí stretávanie otca so synom, navrhol výživné v sume 180 eur.
7. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť. Otec zavádza, z jeho odvolania nie je zrejmé, o akom časovom období vlastne rozpráva, javí sa, že sa v ňom prelínajú viaceré navzájom nesúvisiace obdobia a čiastkové informácie. Matka nie je s otcom v žiadnom kontakte od ich rozvodu v roku 2012, otec sa s dieťaťom nestretával do času, kým sa opätovne nenasťahoval k svojim rodičom v novembri 2023, resp. stretávali sa sporadicky, takže ani nemá mať akúkoľvek vedomosť o spôsobe života a trávení voľného času matky, preto všetky jeho tvrdenia sú buď domnienkami alebo klamstvami. Otec sa nikdy nestaral o maloletého A. a nikdy s ním nežil v spoločnej domácnosti. Tieto tvrdenia otca sa v konaní aj prostredníctvom zisťovania názoru maloletého podarilo vyvrátiť. Maloletý má 14 rokov a nikdy nebýval v domácnosti otcových rodičov. Chodieval tam prespať v školskom roku 2023/2024 a to len v pondelok a v stredu, keď mával nasledovné dní nulté hodiny, nakoľko rodičia otca bývajú blízko školy. V školskom roku 2024/2025 už u nich nebýva, neprespáva tam, zväčša sa u nich zastaví na
návštevu. Konanie sa začalo na návrh otca na zníženie výživného, podaný v roku 2022 a v tom čase nebolo možné otca nikde zastihnúť, keďže nebolo zrejmé, kde sa zdržiava. Až od novembra 2023, kedy sa nasťahoval k svojim rodičom, došlo k obnoveniu komunikácie s otcom a k jeho stretávaniu s dieťaťom, nakoľko dieťa navštevovalo starých rodičov v ich dome. Skutočnosť, že otec býva u rodičov od novembra 2023, potvrdil i on sám vo výpovedi. Obdobie spomínané otcom, sa týkalo Vianoc 2023, kedy u nich bol maloletý dlhšie obdobie počas zimných prázdnin a to len z dôvodu, že hrali celý čas Playstation, čo otec zneužil na tvrdenie, že dieťa je celé obdobie vychovávané jeho rodičmi a je tu dôvod na prezverenie dieťaťa. Otec po celý čas tento stav toleroval, dokiaľ si matka nepožiadala o zvýšenie výživného a dobrovoľne jej platil 100 eur výživné, hoci ako tvrdí, dieťa bývalo u jeho rodičov, čo je absurdné. Maloletý je tvrdeniami otca dotknutý, čo spôsobilo stratu dôvery v osobu otca a jeho rodičov, preto k nim chodí v súčasnosti len výnimočne. Tvrdenia otca sú nepreukázané. Ohľadom zdravotného stavu maloletého A. matka uvádza, že tento podstúpil špeciálno-pedagogické a psychologické vyšetrenie v súkromnom zariadení a to ešte dňa 16.08.2022 a 06.09.2022 za účelom diagnostiky jeho intelektových a kognitívnych schopností a pozornosti a zo správ tohto Centra ( ktoré dokladá ako dôkaz) vyplynulo, že intelektové schopnosti maloletého A. sa nachádzajú na úrovni pásma nižšieho priemeru, celková výkonnosť je znížená, pracuje pomalším tempom, sú prítomné poruchy pozornosti a oslabenia pamäti. Podľa názoru matky teda študijné výsledky maloletého nie sú spôsobené jej úsilím či neúsilím, ale možnosťami samotného maloletého A.. Matka tiež upriamuje pozornosť na to, že otec na otázku, aby uviedol, aké má maloletý A. zdravotné potiaže uviedol, že o nich nemá vedomosť, čo tiež naznačuje, že dieťa nikdy nemohlo žiť s otcom v domácnosti jeho rodičov od útleho veku až do súčasnosti, inak by toto otec musel zistiť.
8. Matka považuje zvýšenie výživného za plne dôvodné, keďže naposledy bolo upravené rozsudkom zo dňa 05.04.2012, kedy mal maloletý len 22 mesiacov, odkedy vznikol matke nárok na zvýšenie výživného minimálne 3 razy a to nástupom na predškolské vzdelávanie, nástupom na školské vzdelávanie a prechodom na druhý stupeň základnej školy. Tiež matka poukazuje na častú chorobnosť maloletého, ktorá vyžadovala užívanie výživových doplnkov, maloletý navyše rýchlo rastie a veľmi skoro potreboval oblečenie i obuv veľkosti dospelého. Čo sa týka diagnostiky poruchy pozornosti a s tým spojenej dysgrafie, dysortografie a iné, matka mu dlho platila doučovanie v Centre Basic v F. vo výške 220 eur mesačne, aby dieťa vôbec zvládlo učivo na bežnej ZŠ, k čomu mal ešte doučovanie z anglického jazyka 2 krát týždenne po 10 eur na hodinu, hygienické potreby vrátane kaderníka mal vo výške 30 eur, poistenie 66 eur, kredit na telefón 25 eur a vreckové 50 eur mesačne, pričom ďalšou dôležitou položkou je strava, keďže dieťa sa stravuje doma. Matka v konaní uvádzala len reálne výdavky dieťaťa, na ktorých trvá, pričom neuvádzala, že dieťa sa začalo cez leto 2024 venovať oprave motoriek a kupuje si súčiastky a iné potreby, aby ich mohol opravovať a spojazdňovať. Takisto neuvádzala jeho výlety, či iné plnenia, ktoré mu matka poskytuje. Pokiaľ ide o otázku exekúcie, matka uvádza, že nikdy neexistovala dohoda medzi ňou a otcom o tom, že otec nie je povinný platiť dieťaťu výživné, práve naopak, keďže si otec túto povinnosť dobrovoľne neplnil, bola nútená výživné vymáhať. Vzniknutý dlh na zročnom výživnom je čisto zavinenie otca a matka mu nemieni vracať žiadne peniaze, keďže maloletý preukázateľne býval v jej domácnosti, čo vie potvrdiť aj jej partner a maloletá dcéra, pričom výživné bolo spotrebované. Otec pracuje v gastrosektore v okrese Senec, kde sú jazerá a mohol by dosahovať vyššie príjmy, ale lepšiu prácu si ani nehľadá. Zároveň otec býva u rodičov a nemá žiadne náklady spojené s bývaním.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 22.10.2024 a navrhuje rozsudok potvrdiť v celom rozsahu, keďže má za to, že majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti otca umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému tak ako súd určil.
10. Otec v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní a považoval tvrdenia matky za klamstvá. S matkou nie je v kontakte iba cca 3 roky, predtým pravidelne ohľadom syna komunikovali, boli spolu aj v škole ohľadom syna. Roky otec pracoval ako čašník a denne, keď mal voľno, teda polovicu mesiaca, chodil pre syna do školy a vždy cez prázdniny bol maloletý u nich, takže veľmi dobre vie, kedy boli na dovolenke. Syn býval u rodičov otca a matka klame, keď tvrdí, že tam prespával 2 dni v týždni, môžu to potvrdiť aj jeho spolužiaci. Nie je tiež pravda, že by cez Vianoce hrali po celý čas playstation, vždy mali aj iné aktivity, pričom matka týmto priznala, že po celé Vianoce syn nebol doma. Nie je pravda, že maloletý stratil dôveru v otca a jeho rodičov a nepravdivé je tvrdenie, že k nim chodí iba výnimočne, chodí k nim skoro každé ráno pred školou a potom po škole vždy iba na chvíľu, zjavne pod vplyvom matky. Synova diagnóza nemôže za to, že má poznámky o nenosení si pomôcok, je to zodpovednosť jeho
matky, ktorá ho vôbec nekontroluje. Na doučovanie už nechodí a do žiadneho centra Basic nechodil. Otec namieta aj náklady vyčíslené matkou (tenisky sa dajú kúpiť aj lacnejšie než za 80 eur, kredit na telefón maloletému pravidelne nabíja otcova matka). Matka začala maloletému kupovať motorky v šrotovom stave až odkedy sa začalo toto konanie, dovtedy mu nič hodnotnejšie nekúpila a nezaujímala sa o neho. Už skutočnosť, že matka požiadala o zvýšenie výživného až po podaní návrhu na zníženie výživného je podľa názoru otca dôkazom toho, že maloletý u nej celý ten čas nebýval a dovtedy viac peňazí na maloletého nepotrebovala, inak by nečakala takú dobu a aj vymáhanie výživného by riešila hneď, ako to bolo možné. Pokiaľ ide o jeho prácu, zamestnanie v spoločnosti J. F. je pre neho najlepšia možnosť, keďže je to jediná firma, ktorá ho oficiálne zamestnaná, v ostatných firmách mu na rozvoz neponúkajú pracovnú zmluvu. Zároveň pracuje v Senci a blízko svojich detí a rodiny. Ako tiež preukázal, jeho zdravotný stav mu neumožňuje robiť ťažkú prácu, kde by si možno zarobil viac. Nie je pravda, že býva u rodičov a nemá žiadne náklady, od septembra 2024 býva s priateľkou a prispieva jej 300 eur mesačne, keď býval s rodičmi, prispieval sumou 200 eur mesačne. Otec zotrváva na tom, že kolízny opatrovník za celú dobu od podania návrhu otca nerobil žiadne kontroly a nemôže mať vedomosť o relevantných skutočnostiach, toto nie je možné urobiť na základe 15 minútového rozhovoru, preto žiadal, aby súd dôkladne preveril všetky skutočnosti a vzal do úvahy jeho argumenty.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Predmetom odvolacieho konania bol celý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne od 12.03.2024 a uložil mu doplatiť aj zročné výživné za obdobie od 12.03.2024 do 31.10.2024 vo výške 1.150 eur, ako aj závislý výrok o trovách konania. Otec v odvolaní namietal najmä nedostatky v skutkových zisteniach a nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom pokiaľ ide o primeranosť výšky výživného s ohľadom na jeho možnosti a schopnosti.
13. Ako prvé odvolací súd musel vytknúť prvoinštančnému súdu, že opomenul skutočnosť, že predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, pričom súd prvej inštancie tu konal jednak o návrhu otca na zníženie výživného (podanom na súd ešte dňa 02.12.2021) a jednak o návrhu matky na zvýšenie výživného (podanom na súde dňa 12.03.2024). Otec podaním, doručeným súdu dňa 20.12.2023, zobral späť svoj návrh na začatie konania vo veci zníženia výživného v celom rozsahu, napriek tomu však súd, hoci vyzval ostatných účastníkov, aby sa k otcovmu späťvzatiu návrhu vyjadrili, vo veci jeho návrhu nerozhodol do dnešného dňa. Z uvedeného je zrejmé, že súd rozhodol iba o časti predmetu konania a to o návrhu matky na zvýšenie výživného od 12.03.2024, zatiaľ čo o zvyšnom predmete konania - o návrhu otca na zníženie výživného (za obdobie od 02.12.2021 do 11.03.2024) doposiaľ rozhodnuté nebolo. Povinnosťou súdu pritom bolo rozhodnúť o celom predmete konania, teda o výživnom za celé obdobie od začiatku konania, ktoré začalo ešte dňa 02.12.2021.
14. Súd prvej inštancie sa však dopustil aj ďalších pochybení.
15. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).
16. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
19. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.
21. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
22. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.
23. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí teda byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné a zásadné otázky.
24. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
25. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa je povinnosťou súdu vychádzať z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov a súčasne z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. V konaniach o zmenu výživného súd zároveň musí zisťovať, či došlo k zmene pomerov oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Toto vyplýva z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, teda v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Súd musí preto skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi.
26. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku odvolací súd musel konštatovať, že prvoinštančný súd sa uvedenými zásadami neriadil. Neporovnal rozhodujúce okolnosti v čase pôvodného rozhodovania súdu so súčasnými, keď pomery účastníkov konania v čase posledného rozhodovania o výživnom ani nezisťoval. Za porovnanie pomerov nemožno považovať iba všeobecné konštatovanie objektívneho zvýšenie nákladov z dôvodu časového odstupu 12 rokov od posledného rozhodnutia o výživnom. Dôvody uvádzané súdom sú príliš všeobecné a neposkytujú žiadne bližšie vysvetlenie, prečo práve suma vo výške 250 eur, ktorú žiadala matka, má byť primeraná. Absentujú konkrétne úvahy súdu vyplývajúce z porovnania pomerov minulých a súčasných, bližšie úvahy, ktoré by reagovali na konkrétne zistené skutočnosti týkajúce sa jednak podielu na osobnej starostlivosti (otcom namietanému v priebehu celého konania, ku ktorému súd neposkytol žiadnu argumentáciu) ) ako aj výšky príjmov, výdavkov rodičov, ich majetkových pomerov a celkovej životnej úrovne, ktoré by vysvetľovali primeranosť súdom zvolenej sumy výživného.
27. Podľa názoru odvolacieho súdu pochybil prvoinštančný súd aj pri skúmaní možností a schopností otca, hoci ide o nevyhnutné kritérium majúce zásadný vplyv na určenie výšky výživného. U otca súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti J. F. s priemerným mesačným príjmom cca 700 eur v čistom, avšak poukázal na princíp potencionality príjmov a vychádzal u otca z príjmu potencionálneho s poukazom na ust. § 75 ods. 1 CMP majúc za to, že je zdravý, v produktívnom veku a nič mu nebráni zvýšiť si príjem nájdením lepšie platenej práce, súd tu poukázal na výšku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR v II. štvrťroku 2024, ktorá bola 1484 eur. Pravdepodobne teda súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca (zrejme zo sumy 1484 eur, keďže iná výška potencionálneho príjmu otca z odôvodnenia nevyplýva), ale už nijako nevysvetlil, ako dospel k záveru, že práve priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR je uplatniteľná na otcov prípad, t.j. vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto individuálneho prípadu. Takýto záver súdu (všeobecného charakteru) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je výsledkom nedostatočne zisteného skutočného stavu veci aj neprávneho právneho posúdenia veci súdom pokiaľ ide o interpretáciu § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp .zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019), pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
28. Zisťovanie potencionality príjmov povinnej osoby predpokladá teda vykonávanie náležitého dokazovania súdom na zistenie všetkých relevantných faktorov potrebných na dokreslenie obrazu o tom, čo by povinná osoba mohla dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Odvolací súd pripomína, že ustanovenia Civilného mimosporového poriadku ukladajú súdu povinnosť zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vykonávať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V tomto prípade však súd prvej inštancie takto nepostupoval, nevykonal riadne dokazovanie na zistenie príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol dosahovať a dospel tak k nesprávnym záverom, ktoré nemôžu obstáť.
29. Napadnuté rozhodnutie preto trpí jednak vadou nepreskúmateľnosti, keďže neobsahuje potrebné úvahy súdu, ktoré by zrozumiteľným a jasným spôsobom predostreli dôvody vysvetľujúce spôsob rozhodnutia zvoleného prvoinštančným súdom, a teda nie je možné ani v odvolacom konaní preskúmať správnosť jeho dôvodov, ale súčasne je z rozhodnutia zrejmé i to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, neporovnal pomery účastníkov v čase posledného rozhodovania s ich aktuálnymi pomermi a aj nesprávne vec právne posúdil, keď nerešpektoval kritériá a zásady, podľa ktorých sa určuje výživné.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie ohľadom rozhodujúcich skutočností ako je uvedené vyššie (a to i ex offo v prípade pasivity účastníkov), porovná a vyhodnotí zistené zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania, riadne zistí možnosti a schopnosti rodičov, ako aj ich majetkové pomery a životnú úroveň a konkrétne zistenia premietne do svojich úvah na podporu zdôvodnenia prípadnej potreby zvýšenia výživného a tiež primeranosti určeného výživného na maloletého, pričom v prípade, ak dospeje k záveru, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, riadne zistí výšku potencionálneho príjmu spôsobom, ako je uvedené vyššie (por. body 27, 28). Následne opätovne rozhodne o bežnom výživnom a v prípade potreby aj o zročnom výživnom, pričom svoje nové rozhodnutie náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodní a vysporiada sa so všetkými podstatnými tvrdeniami a argumentami účastníkov konania vrátane tých, ktoré uvádzali v odvolacom konaní. V novom rozhodnutí súd rozhodne o celom predmete konania, teda aj o návrhu otca na zníženie výživného (to spôsobom závisiacim od toho, ako súd vyhodnotí späťvzatie návrhu zo strany otca), pričom odvolací súd pripomína, že povinnosťou súdu je rozhodnúť o celom predmete konania, teda o výživnom za celé obdobie od začiatku konania, ktoré začalo na návrh otca ešte dňa 02.12.2021. Zároveň súd rozhodne tiež o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
32. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).