Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/48/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., stíhaného pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa , ods. 2 písm. b) s poukazom na a iné, formou spolupáchateľstva podľa , o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, sp. zn. 19T/74/2024 zo dňa 19.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, sp. zn. 19T/74/2024 zo dňa 19.12.2024 bol obžalovaný ml. A. B. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca sp. zn. 1 Pv 172/23/6608-18 zo dňa 10.05.2024, ktorou mu bolo kladené za vinu, že

13. júla 2023 v čase asi o 20.00 hod. D. B. v obci E., v okrese Revúca, na ulici v blízkosti autobusovej zastávky vyzýval F. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalým bydliskom v E. G. XX do bitky a aj ostatných jeho kamarátov, s ktorými išiel po ulici, a to C. H., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalým bydliskom E. G. XX, I. H., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom E. G. XX a maloletého F. J., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom E. G. XX, ktorí to však odmietli, nechceli sa s ním biť a išli preč, následne im zakričal, že ešte uvidia, a spolu s bratmi A. B. a maloletým F. B. išiel do miesta bydliska ich otca, ktorého zavolali, D. B. vzal z domu otca malú sekeru s dĺžkou poriska asi 50 cm a všetci sa rozbehli za nimi, a keď ich dobehli niekde pri moste, tak v priebehu asi 15 minút došlo k niekoľkým útokom zo strany obvinených, počas ktorých D. A. vzal z rúk D. B. sekeru, zaháňal sa s ňou, búchal aj do zeme a vykrikoval, že ich všetkých pozabíja, počas čoho skočil do I. H. D. B., kopol ho do stehna, k čomu sa pripojil A. B. a stiahli ho na zem, kde ho jeden z nich kopal do tela, potom sa všetci obžalovaní rozbehli smerom k F. B., počas čoho na neho D. B. kričal, že ho zabije, a keď ho dobehol, kopol ho do chrbta a nohy, potom sa na neho zaháňal sekerou v ruke D. A. smerom na rameno a hlavu a kričal, že ho zabije, pričom tento sa prvému útoku vyhol, avšak v druhom prípade ho D. A. trafil poriskom sekery do zadnej časti hlavy a chcel ho udrieť sekerou opäť, čomu zabránil I. H., medzitým ho udrel po chrbte kovovou tyčkou aj D. B., a to až tak, že sa táto ohla, potom chcel I. H. pomôcť C. H., ktorého však udrel D. B. kovovou tyčkou do hlavy, po ktorom údere spadol na zem a stratil vedomie, maloletého F. J. sotil na zem A. B. a chcel ho aj udrieť na tvár, čomu sa vyhol a následne na neho vykrikoval, že ho zabije; keď na chvíľu napádanie ustalo, všetci obžalovaní sa im vyhrážali v zmysle, že ich zabijú a dobijú, podpália a prepichnú, následne prebrala z bezvedomia C. H. jeho matka K. H. a spolu s F. B., I. H. a maloletým F. J. utiekli na dvor rodinného domu č. XX L. E., kde zatvorili plot a telefonicky privolali policajtov a zdravotnú službu, pričom spoza plota všetci obžalovaní niečo hádzali do dvora a naďalej sa vyhrážali, že ich pobijú, či zabijú, čím spôsobil D. A. úderom poriska sekery do hlavy F. B. pomliaždenie vlasatej časti hlavy, bez potreby

práceneschopnosti a s dobou liečenia do 7 dní a D. B. úderom železnej tyčky do hlavy C. H. ľahký otras mozgu, s dobou liečenia do 6 dní a škodu na zdraví vo výške 783,- eur,

čím mal spáchať prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa , ods. 2 písm. b), písm. c) s poukazom na v spolupáchateľstve podľa a prečin výtržníctva podľa v spolupáchateľstve podľa , pretože aplikujúc zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal mladistvý obžalovaný.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, ktorého obsah podrobne popísal na str. 5-15 napadnutého rozsudku. Skutkové závery, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania a po zohľadnení obhajobných tvrdení dospel, uviedol na jeho str. 15-17 a právne závery vo vzťahu k obžalovanému ml. A. B. uviedol na str. 18-19 uvedeného rozsudku. Hoci všetci spoluobžalovaní popreli spáchanie skutku, ktorý im bol v bode 1/ obžaloby kladený za vinu, okresný súd považoval za jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že dňa 13.07.2023 v čase asi o 20.00 hod. došlo v obci Nandraž na ulici v blízkosti autobusovej zastávky k stredu dvoch skupín tvorených mladistvými obžalovanými D. B. a A. B. a ďalšími ich rodinnými príslušníkmi, a to maloletým bratom F. B. a maloletým bratrancom F. M., a skupinou poškodených tvorenou F. B., C. H., I. H., maloletým F. J. a N. A., pričom počiatočná slovná výmena názorov medzi nimi prerástla do hádky, čo bolo potvrdené výpoveďou priameho svedka N. A. a svedkýň E. B., F. B. a K. H.. Poškodeného F. B. a jeho kamarátov vyzýval do bitky mladistvý D. B., pričom poškodení zhodne potvrdili, že s mladistvými obžalovanými sa biť nechceli a chceli okolo nich iba prejsť. Keď poškodený I. H. mladistvým obžalovaným posmešne povedal, aby utekali pre svojho otca, skupina obžalovaných na to zareagovala tak, že A. B. sa s maloletým F. M. rozbehli pre F. M. staršieho a D. B. spolu s maloletým bratom F. bežali domov, čo vyplynulo z výpovede ml. obžalovaného A. B., svedkov M. a tiež z výpovede poškodeného F. B.. Samotný D. B. priznal, že z domu zobral malú sekeru a nebolo sporné, že obžalovaný D. A. vybehol za synom, ktorý sa so sekerou v ruke rozbehol dole na poškodených, zaháňal sa s ňou a vyhrážal sa, že ich rozseká a zabije. Poškodení I. H., C. H., F. B. a svedkyne F. B., E. B. a K. H. zhodne tvrdili, že obžalovaní mali aj kovové predmety a palice. Po tom, čo spoza D. A. vyskočil D. B. a kopol I. H. do oblasti pásu sa strhla hromadná bitka, ktorá trvala iba pár minút. Poškodení F. B., maloletý F. J., I. H. a svedkyňa E. B. zhodne vypovedali, že D. A. sa počas incidentu so sekerou v ruke zaháňal na F. B. a kričal, že ho zabije. Svedkyňa E. B. a poškodený I. H. potvrdili, že D. A. udrel poškodeného F. B. poriskovou časťou sekery do hlavy, čo potvrdzuje aj správa z jeho lekárskeho ošetrenia zo dňa 13.07.2023, ktorou mu bolo objektívne diagnostikované povrchové poranenie, a to pomliaždenie vlasatej kože hlavy, po údere poriskom po hlave, bez potreby jeho práceneschopnosti s dobou liečenia do 7 dní. Hoci poškodený I. H. nevedel uviesť, kto ho počas incidentu zozadu napadol, ani to kto udrel jeho brata, obžalovaný ml. A. B. vyslovene uviedol, že videl, ako sa jeho brat D. bije s I. H.. Poškodení F. B., C. H. a svedkyne K. H. a O. C. uviedli, že D. B. mal v rukách kovovú tyčku alebo palicu a poškodený F. B. uviedol, že D. B. ju zobral bratovi, zaháňal sa ňou a kričal na poškodených, že ich zabije. Poškodený C. H. uviedol, že D. B. ho udrel kovovou tyčkou po hlave tak, že spadol na zem a stratil vedomie. Uvedené potvrdila aj svedkyňa E. B. a povrchové poranenie - pomliaždenie vlasatej kože hlavy poškodeného C. H. preukazuje tiež správa z jeho lekárskeho ošetrenia, podľa ktorej mal byť napadnutý železnou tyčou, hoci súdny znalec F. C. C. uviedol, že z posudkového hľadiska táto diagnóza nie je istá, nakoľko bola stanovená na základe nie úplne jasných klinických príznakov a nie úplne štandardným spôsobom. Svedkovia E. B., K. H. a N. A. zhodne vypovedali, že po tom, ako sa poškodený C. H. prebral z bezvedomia, domov ho odniesol N. A.. Spolu s nimi na dvor rodinného domu č. XX ušli aj poškodení I. H., F. B. a F. J.. Poškodení aj rodinní príslušníci zhodne tvrdili, že obidvaja obžalovaní (už právoplatne odsúdení D. A. a ml. D. B. sa im aj ďalej vyhrážali, že ich zabijú a dobijú, podpália a prepichnú. Svedkovia F. P. a F. N. (službukonajúci policajti) potvrdili, že po ich príchode na miesto incidentu si obidve skupiny navzájom vykrikovali niečo po rómsky, čomu ani jeden zo svedkov nerozumel.

Vo vzťahu k spoluobžalovanému mladistvému A. B., ktorý spáchanie skutku počas celého konania popieral a tvrdil, že bitke sa vyhýbal a nikomu sa ani nevyhrážal, okresný súd uviedol, že z výpovedí jednotlivých poškodených, ich rodinných príslušníkov, spoluobžalovaných a ich rodinných príslušníkov vyplynulo, že mladistvý A. B. pred samotným incidentom ozbrojený nebol a ani na mieste incidentu mu nikto nepodal akúkoľvek zbraň, či už drevenú palicu alebo kovovú tyč. Spoluobžalovaní D. A. a D. B. zhodne uviedli, že mladistvý A. B. sa nebil a nebol ani zranený. Obžalovaný D. B. navyše uviedol, že sa bil len on a jeho mladší brat F., kým A. stál pri moste s F. M. mladším. Poškodený C. H. nevedel uviesť,

či mladistvý A. B. počas incidentu niečo robil, naopak uviedol, že bol na mieste počas celého incidentu a bol kľudný. Hoci poškodený F. B. viedol, že ho niektorý z mladistvých obžalovaných udrel, nevedel s istotou povedať, či to bol práve A.. Jednoznačne uviedol iba to, že D. B. ho zopárkrát kopol do chrbta a brucha. Na otázku ako vie, či a čo kričal obžalovaný mladistvý A. B. uviedol, že nevie presne, či to bol on, lebo každý tam vykrikoval, ale nevedel presne uviesť, čo mal kričať mladistvý A. B.. Poškodený I. H. vyhrážky zo strany A. B. nepočul, v jeho rukách nevidel zbraň, ani iný predmet. Síce uviedol, že ho mal A. B. udrieť, ale nevedel uviesť kde, ani ako. Poškodený F. J. uviedol, že on sa s A. B. strkal len na zastávke, A. ho strčil a chcel udrieť, ale on sa uhol. Počas toho mu hovoril, že ho zabije, ale on si nič z toho nerobil, podľa neho to bola taká klasika. Nepamätal si, či mal A. niečo v rukách. Svedkyňa E. B. na otázku, či obžalovaný mladistvý A. B. niekoho napadol, uviedla, že jeho veľmi neregistrovala a svedkyňa K. H. vyslovene uviedla, že nevidela zbraň u nikoho iného len u D. A. a staršieho syna. Svedok N. A. nevidel zbraň ani napádanie obžalovaného mladistvého A. B., ani nepočul, že by sa mladistvý obžalovaný A. B. niekomu vyhrážal. Svedkyňa O. C. nevedela uviesť, či mladistvý obžalovaný A. B. niečo vykrikoval, vyhrážky od neho nepočula.

Za takejto dôkaznej situácie okresný súd uzavrel, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že skutku, opísaného v obžalobe sa dopustil aj obžalovaný mladistvý A. B. tak, ako mu tento bol obžalobou kladený za vinu, pretože pochybnosti o jeho účasti na skutku neboli vykonaným dokazovaním odstránené. Hoci o tom, že skutok 1/ sa stal tak, ako ho ustálil vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku a že tento napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa , ods. 2 písm. b), písm. c) s poukazom na formou spolupáchateľstva podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa formou spolupáchateľstva podľa , bol toho názoru, že existujúca dôkazná situácia neumožňuje súdu dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru, že tento skutok spáchal aj obžalovaný mladistvý A. B., a preto v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného - mladistvého obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby podľa / .

Proti tomuto rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým ml. obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodil, podal po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 19. 12. 2024 odvolanie okresný prokurátor, a to v neprospech ml. obžalovaného A. B., ktoré po doručení písomného vyhotovenia rozsudku písomne odôvodnil podaním zo dňa 04. 04. 2025.

Namietal, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy ako celok nesprávne a nelogicky sa vysporiadal najmä s tvrdeniami poškodených I. H., mal. F. J. a svedkýň F. B., E. B. a K. H.. Na rozdiel od skutkových záverov okresného súdu tvrdil, že na konflikte sa od jeho počiatku fakticky (konkludentne) zúčastnil aj obžalovaný ml. A. B., bol členom skupiny svojho brata a otca, ktorá prenasledovala poškodených, konal v zhode s ich motívom a cieľmi, dvoch poškodených aj napadol a spolu s inými osobami sa vyhrážal zabitím, zbitím, či podpálením. Poukázal pritom na výpoveď poškodeného I. H., ktorý vypovedal, že obžalovaný ml. bol medzi tými osobami, ktoré ho naháňali po dedine až k mostu a vyhrážali sa mu smrťou. Okrem iných „skočil“ na neho aj obžalovaný ml. A. B. a udrel ho, hoci si nepamätal, kde presne. Aj poškodený malol. F. J. vypovedal, že ho fyzicky napadol, naháňal ho, strčil do neho a chcel ho udrieť na tvár, čomu sa vyhol. Tiež sa mu vyhrážal zabitím a podpálením. O vyhrážaní obžalovaného ml. A. B. pred aj po bitke (zabijem ťa, rozbijem ťa, zbijem ťa) vypovedala aj svedkyňa F. B.. Svedkyňa E. B. ho označila za jednu z osôb, ktoré spolu s inými osobami naháňali poškodených, pričom nevidela, že by niekoho aj napadol a o napadnutí poškodeného I. H. obžalovaným vypovedala aj svedkyňa K. H. (na I. naskákali aj traja a bol medzi nimi aj obžalovaný ml. A. B.). Zdôraznil, že ak súd vinu spoluobžalovaných ustálil na základe tvrdení poškodených I. H., F. B. a C. H., bol dôvod veriť poškodeným I. H. a mal. F. J., že okrem iných, boli napadnutí aj obžalovaným ml. A. B.. Tvrdenia spoluobžalovaných, že ml. A. sa s nikým nebil a nikomu sa nevyhrážal, označil za spôsob ich obhajoby a k tvrdeniam svedkov E. B., N. A. a O. C. o tom, že obžalovaný ml. A. B. sa s nikým nebil, ani sa nikomu nevyhrážal, uviedol, že tieto osoby mohli udalosti vnímať izolovane vo vzťahu k jednotlivým poškodeným, či spoluobžalovaným, a preto ich nemožno považovať za smerodajné.

Navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine obžalovaného ml. A. B. a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu sa písomne prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril obžalovaný ml. A. B. podaním zo dňa 27.10.2025. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku považoval za vecne právny a zákonný, pretože sa nestotožnil s tvrdením prokurátora, že z výpovedí všetkých vypočutých osôb bolo možné jednoznačne a spoľahlivo dospieť k záveru, že skutku sa mal dopustiť aj obžalovaný ml. A. B..

V podrobnostiach poukázal na výpovede poškodených, ktoré ho mali usvedčovať s tým, že I. H. nevedel identifikovať osobu, ktorá mala v ruke sekeru a vyhrážala sa (D. alebo A. mal v ruke sekeru na drevo, z diaľky sa rozkrikoval, že ich zabije), ani osobu, ktorá ho udrela do hlavy (aj A. na neho skočil...jeden z nich ho udrel do hlavy...niektorý z nich ho kovovou tyčou udrel aj do nohy) a nevedel sa vyjadriť, akým spôsobom ho mal obžalovaný ml. A. B. napadnúť, ani to, či udrel aj niekoho iného, hoci tvrdil, že aj on ho udrel, a preto označil jeho výpoveď za veľmi vágnu a nepresvedčivú. F. B. nepočul, že by sa A. slovne vyhrážal a vypovedal, že A. B. sa mu stále vysmieval, že je malý, „oni“ mali sekeru, tyčky a palice, každý z nich mal niečo, pričom ohľadom uvedeného preukázateľne nehovoril pravdu. Pokiaľ vypovedal, že išli po ňom „všetci“, naháňali ho, chceli ho zbiť. Udrel ho aj niektorý z mladistvých obžalovaných, mohol to byť A.... len pripustil, že to mohol byť A.. C. H. potvrdil, že D. B. utekal domov pre otca a vypovedal, že A. a aj F. tam zostali, boli kľudní. Nevidel, že by obžalovaný ml. niekoho fyzicky napadol a nepočul, že by sa niekomu vyhrážal.

Tak ako v priebehu celého trestného konania namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, ktorý bol obžalovanému ml. A. B. kladený za vinu, pretože sa nikomu a nijakým spôsobom nevyhrážal, nepoužil násilie proti skupine obyvateľov ani jednotlivcovi a nedopustil sa slovne ani fyzicky verejne, ani na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti, ani výtržnosti a ani nikoho nenapadol. Do konfliktu sa nezapojil, neorganizoval ho, nenavádzal na jeho spáchanie a ani nepomáhal pri jeho spáchaní.

Žiadal, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol podľa ako nedôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej v , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , ods. 2 , a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré za splnenia procesných predpokladov vykonal v neprítomnosti ml. obžalovaného a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, za účasti prokurátora a obhajcu ml. obžalovaného.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí v zhode s obsahom písomne podaného odvolania navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušil podľa a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné podľa s tým, že okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, zistený skutkový stav náležite vyhodnotil a správne rozhodol, keď obžalovaného ml. spod obžaloby oslobodil v zmysle zásady „in dubio pro reo“.

Podľa , ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nebolo dôvodné.

Podľa ; nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa ; orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa ; v trestnom konaní treba dokazovať najmä, či sa stal skutok a či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania a v prípade uznania viny aj ďalšie skutočnosti.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine obžalovaného ml. A. B., okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného ml. na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne a svoje skutkové závery podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, je zrozumiteľné, logické a presvedčivé, takže mu z hľadiska pravidiel pre hodnotenie dôkazov v zmysle nemožno nič vytknúť. V súlade s okresný súd v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali a ako sa vyrovnal s obhajobou ml. obžalovaného, teda sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke jeho viny. Podrobne uviedol, z akých dôvodov nepovažoval bez dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný mladistvý A. B. spáchal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. V podrobnostiach krajský súd vo vzťahu k napadnutému oslobodzujúcemu výroku prvostupňového rozsudku poukazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a ktorého dôvody nie je potrebné a ani účelné opakovať, pretože prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia tvoria jeden celok.

Preto odvolací súd len na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov okresného súdu poukazuje na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktorými nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že ml. obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Z hľadiska dôkaznej situácie existovali v predmetnom trestnom konaní dve skupiny dôkazov, z ktorých jedna vylučovala akúkoľvek účasť ml. obžalovaného na skutku uvedenom v obžalobe (výpovede ml. A. B. a spoluobžalovaných, P. B.) a druhá skupina dôkazov (napr. výpovede poškodených, svedkyne E. B., K. H., O. C.), ktorá mala podľa obžaloby bez dôvodných pochybností svedčiť o tom, že ml. obžalovaný spáchal skutok, opísaný v obžalobe a svojím konaním (v spolupáchateľstve) mal naplniť znaky skutkových podstát oboch prečinov tak, ako to tvrdila obžaloba. Z druhej skupiny dôkazov však nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu možné dospieť bez dôvodných pochybností k záveru, že aj ml. obžalovaný A. B. spáchal skutok opísaný v bode 1/ obžaloby, pretože ani dôkazy z tejto skupiny neboli vo vzťahu ku konaniu ml. obžalovaného jednoznačné. Kým poškodený C. H. vypovedal, že A. a aj F. tam zostali, boli kľudní, nevedel uviesť, ktorý zo spoluobžalovaných napadol jeho brata, ani konkrétne ktorý z nich sa vyhrážal. Poškodený F. B. len pripustil, že ten, kto ho udrel, mohol byť ml. A. B. a hoci tvrdil, že mali sekeru, tyčky, palice, žiadneho zo spoluobžalovaných nekonkretizoval, ani neuviedol, čo kričali, resp. ktorý z nich kričal. Poškodený mal. F. J. uviedol, že na poškodeného F. B. poskákali D. B., F. B. a A. B., neuviedol však žiadne podrobnosti o tvrdenom „útoku“, tiež uviedol, že A. B. sa nepodarilo ho udrieť a pokiaľ tvrdil, že A. B. sa vyhrážal, že ho zabije, toto tvrdenie zostalo osamotené. Tvrdenie poškodenej F. B., že vyhrážky padli aj od A., pred aj po bitke, je v rozpore s iným jej tvrdením, že bitku nevidela a že nepočula, kto presne rozpráva. Svedkyňa E. B. nevidela, či A. niekoho nejakým spôsobom napadol a pokiaľ tvrdila, že všetci mali nejaké palice a poriská, toto tvrdenie bolo ostatnými vykonanými dôkazmi vyvrátené – napr. výpoveď svedkyne K. H.. Svedkyňa C. vypovedala bili sa navzájom, nevie presne kto s kým sa bil, nevedela uviesť, či aj A. niečo vykrikoval. Výrok o vine obžalovaného ml. A. B. by však mohol byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a že ho spáchal práve tento ml. obžalovaný. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty.

Preto, po vyššie uvedenom zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne je aj odvolací súd toho názoru, že v prípade ml. A. B. bolo pri rozhodovaní o jeho vine v zmysle podanej obžaloby namieste aplikovať zásadu in dubio pro reo, ktorá prichádza do úvahy práve vtedy, ak aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, trvajú v trestnom konaní pochybnosti o tom, že skutok spáchal aj tento (spolu)obžalovaný. Povinnosťou obžalovaného pritom nie je dokazovať svoju nevinu, ale prezumpcia neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno, pričom súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania ml. obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru, pričom takto vyžadovaná miera istoty o vine ml. obžalovaného nebola v konaní daná.

Preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že okresný súd správne zistený skutkový stav veci správne právne posúdil, keď obžalovaného mladistvého pri aplikácii trestnoprávnej zásady in dubio pro reo oslobodil spod obžaloby podľa , pretože existujúca dôkazná situácia nesvedčila o vine obžalovaného mladistvého A. B. v zmysle podanej obžaloby bez dôvodných pochybností. Odvolacia námietka prokurátora o nesprávnom právnom posúdení viny obžalovaného mladistvého A. B. pre nesprávne zistený skutkový stav veci v dôsledku nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože nemala oporu v obsahu vykonaných dôkazov a platnej právnej úprave. Aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím, ak obžaloba neunesie svoje dôkazné bremeno, že skutok v zmysle obžaloby spáchal bez dôvodných pochybností obžalovaný, ktorému bol kladený za vinu.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.