Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-212-2025.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/212/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky - manželky: A. B., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, t. č. bytom B. XXX/XX, F., proti manželovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 42Pc/1/2025
- 44 zo dňa 29.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 42Pc/1/2025-44 zo dňa 29.07.2025 Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) manželstvo účastníkov rozviedol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, podľa ktorého návrh manželky na rozvod je dôvodný, pretože vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj účel, pre ktorý bolo vytvorené. Zistil, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2024, intímne sa nestýkajú od novembra 2023, spoločne nehospodária a komunikujú len v nevyhnutnom rozsahu. Zdôraznil, že manželské spolužitie je dlhodobo vážne narušené a niet možnosti na jeho obnovenie, keďže manželka jednoznačne odmieta návrat do manželstva. Aj keď manžel deklaroval snahu o obnovenie manželského spolužitia, podľa názoru prvostupňového súdu z dlhodobého hľadiska nepodnikol žiadne také kroky, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu vzťahu účastníkov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že manželia sa síce zúčastnili psychologického poradenstva, avšak toto bolo predčasne ukončené po vyjadrení manželky, že k manželovi už neprechováva city ani náklonnosť. Za zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno od manželky spravodlivo požadovať, aby zotrvala v manželstve, ktoré považuje za neperspektívne, keďže na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vzhľadom na jednoznačné stanovisko manželky, ktorá odmieta obnovenie spolužitia, rozhodol o rozvode manželstva. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
3. Proti tomuto rozsudku podal manžel v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Manžel namietal, že podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie manželstva rozvodom. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nepovažoval za trvalý a nezmieriteľný, ale len za dočasný stav, ktorý je možné prekonať spoločným úsilím. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nezisťoval skutočné príčiny rozvratu vzťahov a neprihliadol na jeho snahu o zachovanie manželstva. Podľa jeho názoru konanie predchádzajúce vydaniu rozsudku malo len formálny charakter, pričom súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť okolnostiam, ktoré by mohli viesť k obnove manželského spolužitia. Tvrdil, že počas trvania manželstva sa snažil reflektovať na zmeny správania manželky, ktoré nastali po roku 2023 v súvislosti s jej nástupom do zamestnania a presťahovaním sa zo spoločnej domácnosti. Upriamil pozornosť na to, že aj po odlúčení naďalej komunikovali a riešili spoločné záležitosti týkajúce sa rodiny. Poukázal na to, že podnikol konkrétne kroky na zlepšenie vzťahu, napríklad návrhy na spoločnú dovolenku v Benátkach a iné spoločné aktivity, hoci tieto návrhy mali len čiastočný úspech. Zdôraznil, že jeho úsilie podporuje aj ich plnoletá dcéra a matka manželky, ktoré nesúhlasia s rozvodom. Manžel vyjadril presvedčenie, že k obnove plnohodnotného spolužitia je potrebný dlhší časový úsek, počas ktorého by mohli odstrániť príčiny rozvratu. Deklaroval ochotu využiť odbornú pomoc, vrátane psychologického poradenstva, zdôrazňujúc úprimný záujem o zachovanie manželstva. Rozvod považoval za predčasný a nespravodlivý, keďže podľa jeho názoru neboli vyčerpané všetky možnosti na zmierenie manželov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Manželka odvolanie manžela považovala za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správne a zákonné a navrhla, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Zdôraznila, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu svoju funkciu a obnovenie manželského spolužitia nie je možné; jej rozhodnutie rozviesť sa je pevné a nemenné, voči manželovi necíti žiadnu náklonnosť ani dôveru. 5. Poukázala na to, že vzťahy medzi manželmi sa vyhrotili a zmenili už v roku 2023, čo potvrdil aj manžel, teda nie sú krátkodobé a účastníci nevedia nájsť cestu k obnoveniu manželského spolužitia. Zdôraznila, že manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok, avšak na jej strane už nie je vôľa obnoviť manželstvo. Tvrdila, že komunikácia medzi nimi prebieha len v súvislosti s plnoletou dcérou a po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti a prerušení vzťahov s manželom nadobudla presvedčenie o inom, hodnotnejšom živote. Uviedla, že v novom prostredí pociťuje viac úcty k sebe samej a je spokojná, že dokázala žiť iný život. Záverom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a princípov uvedených v Zákone o rodine pre rozvod manželstva a s poukazom na vykonané dokazovanie na prvom stupni, ktoré odvolací súd považuje za dostatočné pre rozhodnutie vo veci, postupoval v konaní o rozvode prvostupňový súd správne a s jeho záverom, podľa ktorého je manželstvo účastníkov trvalo rozvrátené, sa odvolací súd v celom rozsahu zhoduje.
8. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou pre rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Intenzita vážneho narušenia trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva. Ku kvalifikovanému rozvratu musí pristúpiť skutočnosť, že neexistuje ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, teda nemožnosť obnovenia citových väzieb.
9. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne narušené, títo nedokázali prispôsobiť svoje povahové vlastnosti, vzájomne sa rešpektovať a ich manželstvo tak neplní spoločenský účel. Pretrvávajúce nezhody potvrdili obaja manželia, ktorí majú odlišné životné priority i spôsob života. Podľa názoru odvolacieho súdu nemá ich vzťah perspektívu, pričom bolo nutné zohľadniť aj jednoznačné stanovisko manželky, ktorá odmieta
obnovenie spolužitia, pretože stratila k manželovi citové väzby a subjektívne pociťuje nedostatok úcty a dôvery.
10. Odvolací súd podčiarkuje, že rozvod manželstva nie je len právnym aktom, ale aj dôsledkom životného vývoja účastníkov. V danom prípade manželka dozrela do životného obdobia, v ktorom si uvedomuje, že v manželstve nebola spokojná, necítila naplnenie svojich potrieb a dlhodobo vnímala vzťah ako formálny. Jej rozhodnutie rozviesť sa vychádza z presvedčenia, že zotrvanie v manželstve by bolo v rozpore s jej osobnou integritou a predstavou dôstojného života. Snaha manžela o zlepšenie spolužitia, hoci deklarovaná, prichádza až po dlhodobom odcudzení a po tom, čo manželka definitívne stratila citovú väzbu. Takéto oneskorené návrhy nemajú reálny potenciál zmeniť stav, ktorý sa vyvíjal postupne a trvalo. Nemožno od manželky spravodlivo požadovať, aby zotrvala v pre ňu neperspektívnom zväzku, ktorý jej neprináša pocit bezpečia ani vnútornej spokojnosti. Nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve, ak to sám nechce. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, ktorí sa rozhodli spolu žiť, vzájomne si pomáhať, byť si verní, mať úctu jeden k druhému a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 11. Tieto atribúty v manželstve účastníkov absentujú a absentovali už aj v minulosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, keď manželstvo účastníkov rozviedol.
12. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani po procesnej stránke. Má za to, že dokazovanie bolo vykonané v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a odvolacie námietky manžela nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).