Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-100-2025.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/100/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: Mesto Malacky, IČO: 00 304 913, so sídlom Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, právne zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: S. G., L.. XX.XX.XXXX, P. G. C.M. XX, XXX XX J., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. júna 2025 č.k. 32C/2/2025-163 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a výroku III. p o t v r d z u j e. V časti výroku II., týkajúceho sa zastavenia konania o odstránenie stavby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1/Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vypratania pozemkov v celosti (výrok I), v časti žaloby o odstránenie stavby konanie zastavil (výrok II). Zároveň úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III). 2/Žalobca sa žalobou označenou ako „žaloba na vypratanie nehnuteľnosti podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka“ doručenou dňa 30.01.2020 súdu prvej inštancie, domáhal odstránenia stavieb vo vlastníctve viacerých žalovaných (v 1. až 18. rade) z pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Priamo proti žalovanému sa domáhal, aby do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, odstránil žalovaný na vlastné náklady z pozemku žalobcu v k. ú. G. Š. zapísaného na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ s parc. č. XXXX/X - lesný pozemok, stavbu rekreačnej chaty so súpisným číslom XXXX vo vlastníctve žalovaného. Svoju žalobu odôvodnil tým, že všetci žalovaní (vrátane žalovaného S. G.) ako vlastníci stavieb rekreačných chát a doplnkových stavieb (garáže, kôlne, prístrešky, hospodárske budovy) užívali pozemky vo vlastníctve žalobcu na základe nájomných zmlúv uzavretých na dobu určitú, a to do 31.12.2019. So súčasným žalovaným mal žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 01.04.2009, ktorej predmetom bol nájom častí pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X - lesný pozemok zastavaný rekreačnou chatou o výmere 46 m2 a priľahlý pozemok označený ako časť pozemku parc. č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 727 m2, v katastrálnom území G. Š., zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2019. Mestské zastupiteľstvo dňa 12.12.2019 schválilo zvýšenie ceny nájmu v období rokov 2020 a 2021 za cenu 1,50 Eur/m2/rok za pozemok zastavaný stavbou rekreačnej chaty a doplnkových stavieb a za cenu 3,- Eur/m2/rok za priľahlé pozemky. Keďže všetci žalovaní namietali ako vlastníci rekreačných stavieb výšku nájomného, nedošlo k uzatvoreniu nových nájomných zmlúv pre obdobie roku 2020 a 2021. Po 31.12.2019 žalovaní pozemky naďalej užívali, a to bez právneho dôvodu, čo žalobcu viedlo k podaniu žaloby. Žalobnými petitmi sa domáhal, aby z pozemkov vo vlastníctve žalobcu boli odstránené stavby vo vlastníctve žalovaných, a to na vlastné náklady žalovaných.
3/Uznesením zo dňa 10.03.2025, sp. zn. 32C/6/2020 súd prvej inštancie žalobu podanú proti žalovanému S. G. vylúčil na samostatné konanie a ďalej ju posudzoval podľa obsahu ako žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. 4/Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že je legitímnym vlastníkom stavby, čomu zodpovedá aj katastrálna evidencia. Zo strany žalobcu ide o mylnú domnienku, že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti - lesným pozemkom požíva vyššiu právnu silu ako vlastnícke právo žalovaného k stavbe rekreačnej chaty. Žalobca považuje stavby za neoprávnené, avšak k ich vybudovaniu došlo ešte predtým, ako k pozemkom nadobudol vlastnícke právo. Žalovaný užíva spolu s ostatnými pôvodnými žalovanými pozemky žalobcu oprávnene so súhlasom pôvodného vlastníka pozemkov. Zároveň upozornil, že z dikcie ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že protiprávnosť umiestnenia stavby na cudzom pozemku sa posudzuje ku dňu ukončenia stavebných prác. Ani skutočnosť, že vlastník pozemku si neželá na svojom pozemku prítomnosť stavieb nie je relevantnou, keďže stavby boli postavené so súhlasom vlastníka (aj keď pôvodného). V prípade, že prenajímateľ povolí nájomcovi postaviť na jeho pozemku stavbu, musí si byť vedomý, že sa vybuduje vec trvalej hodnoty, ktorej vlastníctvo bude patriť inému subjektu. Žalovaného preto nemožno z výkonu jeho vlastníckeho práva vylúčiť odstránením stavby. Žalobca sa môže domáhať iba úhrady trhového nájomného, čoho sa však nedomáhal. Pôvodný vlastník pozemkov - Jednotné roľnícke družstvo Malacky prenechalo právnym predchodcom pôvodne všetkých žalovaných pozemky do užívania na 99 rokov. S výstavbou rekreačných chát sa začalo prakticky hneď a stavebné povolenia vydával Miestny národný výbor v Plaveckom Štvrtku. K vyriešeniu situácie došlo až roku 1996 a 1997, kedy boli stavbám pridelené orientačné čísla a došlo k ich zápisu do katastra nehnuteľností. K usporiadaniu vlastníckych vzťahov pristúpil žalobca v roku 2000, keď v rámci domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia uzavrel prvé nájomné zmluvy, ktorými pozemky zveril do dlhodobého užívania. Žalovaný mal snahu odkúpiť pozemky od žalobcu, k čomu však nedošlo z dôvodu neprimerane vysokej ceny žiadanej zo strany žalobcu. Podľa žalovaného predstavuje žaloba iba nátlak pre presadenie vlastných záujmov žalobcu, o čom svedčí aj fakt, že len dva týždne pred uplynutím doby nájmu žalobca navýšil požadované nájomné 500-1000krát. Pôvodne viacerí žalovaní investovali do rekreačných chát nemalé prostriedky a využívajú ich celoročne, čo žalobca zneužil a donútil ich uzavrieť nové nájomné zmluvy alebo pozemky odkúpiť za neprimerané ceny, čím konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobu preto navrhol zamietnuť. 5/Dňa 25.02.2025 žalobca súdu prvej inštancie doručil podanie označené ako „Špecifikácia žalobného návrhu“, v ktorom uviedol, že sa žalobou zo dňa 30.01.2020 domáhal vypratania nehnuteľnosti v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zaniknutej nájomnej zmluvy špecifikoval odkazom na geometrický plán č. XXX/XX vyhotoviteľa C. Ž.. Podľa jeho názoru bolo zrejmé, že sa žalobou v súlade s ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka domáhal vypratania nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu. Podľa žalobcu bolo nutné upraviť žalobný petit vo vzťahu k špecifikácii vypratávaných nehnuteľností, a preto sa v zmysle svojho návrhu domáhal vypratania nehnuteľností vedených Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX pre okres Malacky, obec Plavecký Štvrtok, k.ú. G. Š. ako pozemky s parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 703 m2, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 6/Podanie žalobcu zo dňa 25.02.2025 posúdil súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa jeho obsahu a vyhodnotil, že sa jednalo o návrh na pripustenie zmeny žaloby tak, že žalobca sa voči žalovanému domáha vypratania ním užívaných pozemkov C-KN XXXX/X S. XXXX/XX E. T..Ú.. G. Š. s tým, že naďalej nežiada odstránenie stavby rekreačnej chaty žalovaného z pozemku C-KN 4735/6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s jeho argumentáciou, že od samého počiatku smerovala jeho žaloba k vyprataniu pozemkov a že nemal záujem o odstránenie stavby - rekreačnej chaty žalovaného, keďže žalobný petit jednoznačne znel na odstránenie stavby a nie vypratanie nehnuteľnosti- pozemku. Rovnako aj v jeho podaní zo dňa 07.02.2025 v časti F označenej ako „Odstránenie nehnuteľnosti žalovaného“ uviedol argumentáciu v prospech odstránenia stavby po zániku uzavretého nájomného vzťahu. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil konanie žalobcu ako čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k odstráneniu stavby žalovaného z pozemku žalobcu, na základe ktorého v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie vo vzťahu k odstráneniu stavby žalovaného zastavil a o zmene žaloby rozhodol v súlade s ustanovením § 142 Civilného sporového poriadku uznesením č.k. 32C/2/2025-141 zo dňa 08.04.2025. 7/Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca - ako vlastník pozemkov, sa po zmene žaloby domáhal proti žalovanému ich vypratania. Vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom v konaní nebolo sporné. Žalovaný síce neurčitým spôsobom namietal nadobudnutie vlastníctva žalobcu k pozemkom, avšak neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť vlastnícke právo žalobcu. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k.ú. G. Š. vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom
stavby - rekreačnej chaty V-79 so súpisným číslom XXXX nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu. Medzi sporovými stranami bola dňa 01.04.2019 uzavretá nájomná zmluva, ktorou žalobca prenajal pozemky č. 4735/6 o výmere 46 m2 - les a č. XXXX/X o výmere 727 m2 - les s poukazom na geometrický lán č. XXXXXXXX-X/XX žalovanému za účelom užívania rekreačnej chaty č. XXXX. Doba nájmu bola dohodnutá do 31.12.2019 s ročným nájmom vo výške 208,33 Eur splatným vždy k 31.01. príslušného kalendárneho roka. Žalobca sa vypratania pozemkov domáhal z dôvodu užívania pozemkov neoprávnene zo strany žalovaného aj po uplynutí doby nájmu. Užívanie pozemkov žalobcu zo strany žalovaného nebolo v konaní sporným. Ako sporné vyhodnotil súd prvej inštancie, či žalovaný užíva pozemky neoprávnene alebo nie a či faktickým užívaním pozemkov aj po uplynutí doby nájmu nedošlo k predĺženiu platnosti nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok, za ktorých bola uzavretá. 8/Po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 135c Občianskeho zákonníka a § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že žalobca podal na súd pôvodne žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby žalovaného z pozemku žalobcu s parc. č. XXXX/X a až podaním doručeným dňa 25.02.2025 si uplatnil nárok na vypratanie pozemku s parc. č. XXXX/X a k tomu aj pozemku s parc. č. XXXX/XX, vo vzťahu ku ktorému si pôvodnou žalobou neuplatňoval žiaden nárok. Vzhľadom k tomu, že nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, a to do dňa 31.12.2019 a žalobca sa žalobou podanou dňa 30.01.2020 domáhal odstránenia stavby a nie vypratania nehnuteľnosti - pozemkov, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy medzi sporovými stranami ex lege za rovnakých podmienok na dobu určitú v trvaní jedného roku, a to do 31.12.2020. Následne, keďže žalobca nedoručil žalobu o vypratanie nehnuteľností - pozemkov ani do 30.01.2021, 30.01.2022, 30.01.2023, 30.01.2024 a ani do 30.01.2025 (zmena žaloby bola doručená až 25.02.2025), obnovovala sa nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným vždy na jeden rok, z toho posledný raz k obnove prišlo dňa 30.01.2025 s tým, že nájomný vzťah trvá až do 31.12.2025. Vzhľadom na platnú nájomnú zmluvu nemožno konštatovať, že by žalovaný užíval pozemky žalobcu neoprávnene, a preto súd prvej inštancie z dôvodu predčasnosti žaloby o vypratanie pozemkov nemohol vyhovieť a zamietol ju v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% 9/Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písmeno b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď až podaním „Špecifikácia žalobného návrhu“ zo dňa 25.02.2025 došlo podľa jeho názoru k uplatneniu nároku na vypratanie pozemkov, a preto nebolo možné z dôvodu predčasnosti tomuto nároku vyhovieť. Rovnako namietal aj nesprávne vyhodnotenie platnosti nájomnej zmluvy. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že žalobou zo dňa 28.01.2020 sa domáhal vypratania nehnuteľnosti s poukazom na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalobu takýmto spôsobom aj označil a v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote podal, čím chcel prejaviť vôľu nielen domáhať sa vypratania prenajatých nehnuteľností, ale predovšetkým ukončiť nájomný vzťah so žalovaným, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú, a to do 31.12.2019. Podanou žalobou sa nedomáhal odstránenia neoprávnenej stavby v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, tak ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Záujem o obnovenie nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok nemal, pričom poukázal aj na zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého sa musí riadiť pri hospodárení s majetkom obce/mesta. Žalobca bol nútený po odmietnutí akceptovania navýšenia nájomného zo strany žalovaného uskutočniť kroky k nepredĺženiu pôvodnej nájomnej zmluvy, a preto sa žalobou podanou na súd domáhal vypratania nehnuteľnosti v zmysle príslušného ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že sa márne pokúšal žalovanému viackrát doručiť návrh novej nájomnej zmluvy, pričom žalovaný na uvedené nereagoval a nedostavil sa ani na termín pojednávania, na ktorom mohlo dôjsť k mimosúdnej dohode ako to bolo v prípade ostatných účastníkov sporu. Aj vzhľadom na uvedené, žalobca upozornil, že súd prvej inštancie rozsudkom nenastolil spravodlivosť, ale priznal právo pasívnemu žalovanému. Zároveň uviedol, že v čase podania žaloby nebol právne zastúpený, a preto žalobný petit nebol formulovaný správne. Na prvom pojednávaní vo veci samej však prostredníctvom právneho zástupcu dal najavo svoju vôľu, že žalobou sa domáhal ukončenia nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 01.04.2009 a nie odstránenia neoprávnenej stavby v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. 10/Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu nevyužil. 11/Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12/Na základe žalobcovej námietky, týkajúcej sa nesprávneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že nárok na vypratanie pozemkov bol uplatnený až doručením podania označeného ako „Špecifikácia žalobného návrhu“ zo dňa 25.02.2025, kvôli čomu nebolo možné vyhovieť uplatnenému nároku z dôvodu predčasnosti, odvolací súd preskúmal vyššie označený procesný úkon ako aj procesné úkony žalobcu, ktoré mu predchádzali vrátane žaloby zo dňa 28.01.2020 a dospel k záveru, že námietka žalobcu je nedôvodná. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičným princípom, čo znamená, že súkromnoprávny spor nie je možné začať inak ako procesnou iniciatívou zo strany žalobcu. Žalobcovi, ako dominus litis sporového konania prináleží nielen rozhodnutie, či iniciuje súdne konanie, ale aj čo bude jeho predmetom. V žalobe zakladá žalobca nové, procesno-právne vzťahy medzi ním a žalovaným, ako aj medzi stranami sporu a súdom. Okrem uvedeného, v žalobnom petite formuje aj predmet sporového konania a definuje základ uplatneného nároku. Predmet konania je určovaný obsahom konečného návrhu, žalobného petitu a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit odôvodnený (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/290/2012 zo dňa 10.01.2013). 13/V zmysle ustanovenia § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podanie sa posudzuje podľa obsahu. Na základe uvedeného interpretačného pravidla súd nie je viazaný tým, ako bolo podanie označené v nadpise alebo či medzi uskutočneným podaním a vnútornou vôľou konajúcej osoby je skutočný súlad. Súd je povinný posudzovať podanie len podľa toho, ako bola navonok prejavená vôľa sporovej strany, pričom musí brať do úvahy v prípade žaloby nielen žalobný návrh (petit), ale aj rozhodujúce okolnosti opísané žalobcom. Pri posudzovaní obsahu žaloby nie je viazaný ani právnou kvalifikáciou, keďže v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) je vecou súdu vec posúdiť a právne kvalifikovať. Prípadnú nesprávnu právnu kvalifikáciu uvedenú žalobcom, mu nie je možné vyčítať. Práve úlohou súdu je určiť správnu právnu kvalifikáciu na základe rozhodujúcich skutočností. Žalobca v žalobe zo dňa 28.01.2020 formuloval žalobný petit znejúci na uloženie povinnosti žalovanému odstrániť stavbu rekreačnej chaty vo vlastníctve žalovaného na jeho náklady z pozemku s parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba sa posudzuje podľa obsahu, odvolací súd nezistil pochybenie v postupe súdu prvej inštancie, ktorý žalobu posúdil ako žalobu na odstránenie neoprávnenej stavby v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, keďže tak žalobca formuloval aj svoju požiadavku. V žalobe neuviedol, že sa domáha uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosti a dokonca ani neformuloval svoj žalobný návrh tak, že by znel na vypratanie oboch svojich nehnuteľností, keďže v ňom označil len jednu. 14/Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobca síce argumentoval v odvolacom konaní povinnosťou súdu posúdiť žalobu podľa jej obsahu, ale zároveň sa odvolával na jej formálnu stránku, a to jej názov obsahujúci právnu kvalifikáciu. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné uzavrieť, že takéto chápanie posudzovania žaloby podľa jej obsahu neobstojí a je nesprávnym. Žalobca má procesnú povinnosť uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy a formulovať žalobný návrh, z ktorého bude zrejmé čoho sa domáha. V prípade ak si svoju procesnú povinnosť nesplní a uplatní na súde iný nárok, aký v skutočnosti mienil uplatniť, je uvedené na jeho procesnú zodpovednosť. Ako už bolo uvedené, súd skúma vôľu strán sporu podľa ich prejavu a nie podľa skutočnej vôle. V prípade žaloby vychádza z rozhodujúcich skutočností a formulovaného žalobného návrhu, ktoré následne posúdi a kvalifikuje bez ohľadu na označenie žaloby alebo uvedenie prípadnej právnej kvalifikácie. Je základnou procesnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti a k nim naformulovať petit, ktorý zodpovedá tomu, čo aj v skutočnosti žiada. Žalobný návrh znel na odstránenie stavby rekreačnej chaty na náklady žalovaného z pozemku žalobcu. Rozhodujúce skutočnosti uvedené v žalobe ako aj pripojené dôkazy obsahovo súviseli so žalobným petitom, a preto nemožno uviesť, že súd prvej inštancie pochybil, keď dospel k záveru, že vôľa žalobcu smerovala k odstráneniu neoprávnenej stavby žalovaného podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. 15/Na ťarchu žalobcu je i skutočnosť, že ku zmene žaloby pristúpil až podaním zo dňa 25.02.2025, v ktorom formuloval žalobný petit tak, aby bol v súlade s jeho skutočnou vôľou. V prípade, že si bol vedomý nesprávnosti formulovaného petitu, mohol ku zmene žaloby pristúpiť už skôr. Uvedené však nevykonal a dokonca v podaní zo dňa 07.02.2025 (podanie spísané právnym zástupcom) uviedol, že trvá na nárokoch, ktoré si uplatnil v žalobe a v časti F nazvanej „Odstránenie nehnuteľnosti žalovaného“ uvádzal argumentáciu v prospech odstránenia stavby po zániku nájomnej zmluvy. 16/Keďže žalobca si nárok na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil až dňa 25.02.2025 a nie v lehote po ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 01.04.2009, a to do 30.01.2020, dochádzalo ex lege k obnove nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok na dobu jedného roka. Ako aj súd prvej inštancie správne uviedol, uvedené sa opakovalo aj v roku 2021, 2022, 2023, 2024 ako aj v roku 2025, keďže lehota uplynula dňa 30.01.2025 a žalobca si nárok uplatnil až
25.02.2025. Nájomná zmluva bola teda naposledy predĺžená za rovnakých podmienok na dobu do 31.12.2025. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o predčasnosti uplatnenia nároku na vypratanie nehnuteľnosti (uskutočneného dňa 25.02.2025) a potvrdiť jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby na vypratanie nehnuteľností v celosti. 17/Odvolací súd si zároveň dovoľuje uviesť, že vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na vypratanie nehnuteľností bez toho, aby bol nútený podať žalobu na odstránenie stavby. Vlastník totiž môže mať záujem na tom, aby pozemok sám užíval bez toho, aby mu vadila stavba na ňom zriadená; tú môže buď naďalej užívať jej vlastník (platné právo mu poskytuje dostatočné prostriedky k zabezpečeniu prístupu ku stavbe, pokiaľ by mu v tom vlastník pozemku bránil) alebo sa účastníci môžu potom, čo bude v súdnom konaní rozhodnuté o povinnosti vlastníka stavby pozemok vypratať, dohodnúť o predaji stavby vlastníkovi pozemku, prípadne upraviť svoje vzťahy inak. Podanie žaloby o odstránenie stavby nie je nevyhnutné pre dosiahnutie vypratania pozemku. V prípade, ak sa vlastník pozemku domáha iba odstránenia nehnuteľností - stavieb zo svojho pozemku, musí súd postupovať podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. (viď rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 22 Cdo 396/2003; rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 22 Cdo 740/99; rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 105/2008). 18/Za nadbytočné odvolací súd posúdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti o odstránenie stavby. Žalobca sa podaním zo dňa 25.02.2025 domáhal zmeny žaloby tak, aby smerovala k uloženiu povinnosti vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Zároveň však v žiadnom podaní nevyjadril vôľu zobrať žalobu v časti o odstránenie stavby späť. Ak súd prvej inštancie pripustil uvedenú zmenu žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, došlo zároveň ku zmene pôvodného predmetu konania, ktorý smeroval na odstránenie stavby, a preto nebolo možné (ani potrebné) konanie v časti o odstránenie stavby zastaviť. 19/Čo sa týka výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil pochybenie. Nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal podľa pomeru úspechu vo veci tak, že procesne úspešnému žalovanému ho priznal v plnom rozsahu. Uvedené je plne v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, a to konkrétne ustanovením § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 20/Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 Civilného sporového poriadku) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Odvolací súd, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku III. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správne. 21/Z dôvodu nesplnenia podmienok pre rozhodnutie o zastavení konania v časti o odstránení stavby, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku II. zrušil. 22/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že v odvolacom konaní nepriznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu na trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 23/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).