Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-74-2025.pdf
PDF · 139.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/74/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. C., právne zastúpenému Mgr. Michal Kurnota, advokátom, so sídlom Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov, IČO: 53 423 992, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o žalobe na úhradu sumy 334,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/10/2025-67 zo dňa 29. apríla 2025, ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 334,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 334,20 Eur od 07. 07. 2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 7C/10/2025 z 29. 04. 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu (I. výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). 1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal od žalovaného úhrady sumy 334,20 Eur s príslušenstvom. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že dňa 28. 04. 2024 došlo k poškodeniu jeho majetku (garážových dverí), a to osobným motorovým vozidlom, ktorého držiteľom v čase poškodenia bol F. G., ktorý mal v čase škodovej (resp. poistnej) udalosti uzatvorenú platnú poistnú zmluvu (o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) so žalovaným. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu preukazoval naplnenie zákonom stanovených podmienok v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“). V návrhu žalobca konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu kráteniu uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti s amortizáciou poškodenej brány a následnej likvidácii škodovej udalosti úhradou krátenej sumy 334,20 Eur oproti skutočne vynaloženým nákladom žalobcom na opravu poškodenej brány. 1.2 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 4, § 15 zákona o PZP, § 442, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 19, § 255 a § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
1.3 Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. S poukazom na ustanovenie § 443 OZ uviedol, že pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená, pričom pri určení ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej, s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, funkčnosti, atď., ako aj s prihliadnutím na prípadný vzrast (ceny), ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že garážová brána, ktorá bola následkom škodovej udalosti poškodená, bola v užívaní od roku 2009, pričom k jej poškodeniu došlo až v roku 2024. Je nesporné, že vzhľadom na dobu jej užívania a fungovania (2009 – 2024), došlo k zníženiu reálnej hodnoty poškodenej brány. Súd prvej inštancie preto mal za to, že žalovaný správne v zmysle aktuálnej právnej úpravy pristúpil k odpočtu amortizácie za účelom zistenia ceny poškodeného segmentu v čase jeho poškodenia. Súd prvej inštancie podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/200/2011 a sp. zn. 5Cdo/89/2008, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/597/2015. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012, na ktoré poukázal žalobca, uviedol, že toto rozhodnutie sa týka náhrady škody na motorovom vozidle vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody a riešenia otázky amortizácie, pri takomto prípade náhrady škody. Toto rozhodnutie nie je použiteľné na daný spor, pretože poškodenie motorového vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava použitím nových náhradných dielov motorové vozidlo nezhodnocuje. Na rozdiel od motorových vozidiel, pri poškodení nehnuteľnosti, resp. akýchkoľvek segmentov stavby, opravou nehnuteľnosti, resp. stavby, sa ich cena zvyšuje, najmä keď dôjde k zásadnejšej rekonštrukcii. Pokiaľ žalobca argumentoval nesprávnym výpočtom amortizácie a tým i znížením náhrady škody z poistného plnenia, súd prvej inštancie skonštatoval, že toto tvrdenie žalobcu zostalo výlučne v rovine tvrdení. Na rozdiel od žalobcu však žalovaný dokladoval spôsob výpočtu amortizácie a tým i zníženie náhrady plnenia zo škodovej udalosti výpočtom amortizácie. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/14/2023, na ktoré žalobca poukazoval, nie je podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s posúdením veci súdom prvej inštancie, nakoľko toto len konštatuje možnosť produkovania ďalšieho dôkazného prostriedku „v tomto smere“, čo však žalobca v konaní nerealizoval. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo v konaní. Keďže príslušenstvo pohľadávky zdieľa osud pohľadávky, tak súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu. 1.4 O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu (§ 255 CSP) tak, že žalovanému ako úspešnej strane konania priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca v odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu za použitia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP vyjadril nesúhlas s napadnutým rozsudkom a uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania. 2.1 Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z judikatúry, ktorá je neaktuálna a bola rozhodovacou praxou prekonaná. Aktuálna rozhodovacia prax poukazuje na to, že účelom náhrady škody má byť navrátenie veci do funkčného stavu (ako pred poškodením), teda na „amortizáciu“ sa neprihliada. Žalobca zdôraznil rozhodnutia, na ktoré poukázal v prvoinštančnom konaní, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/15/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/28/2024 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/110/2023. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne nevysvetlil, prečo závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012 nemožno aplikovať na daný spor. 2.2 Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na opravu veci, t. j. uvedenie veci do stavu jej funkčnej podstaty. Žalobca uviedol, že spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola výlučne výška náhrady škody. Poistná (škodová) udalosť nebola sporná. Podstatou náhrady škody je zabezpečenie, aby poškodený mohol opäť plnohodnotne užívať poškodenú vec – v tomto prípade, aby žalobca mohol plnohodnotne používať funkčnú bránu. V dôsledku jej poškodenia žalobca o túto majetkovú hodnotu prišiel. Žalobca dal poškodenú bránu opraviť v spoločnosti H., I. (dodávateľ brány), pričom na základe vykonaných opráv vystavila táto spoločnosť žalobcovi faktúru vo výške 635,94 Eur. Skutočnú škodu tak predstavujú všetky náklady vynaložené na uvedenie veci do stavu pred vznikom škodovej udalosti. Vykonanou opravou žalobca nedosiahol nič viac, než uvedenie veci do pôvodného stavu – t. j. uvedenie brány do funkčného stavu. Žalobca mal pred udalosťou poškodenú bránu, táto bola proti jeho vôli znefunkčnená v dôsledku škodovej udalosti, jeho vôľou pri uplatňovaní nároku na náhradu škody
u žalovaného nebolo zhodnotenie veci, ale výlučne uvedenie brány do pôvodného stavu. Žalobca uviedol, že síce nespochybňuje, že za určitých okolnosti môže dôjsť v dôsledku opravy k zhodnoteniu veci, avšak nemožno automaticky tvrdiť, že pri hnuteľných veciach sa vždy počíta s výškou škody tak, aby sa nahradila hodnota novej veci iba pri novej veci a pri nehnuteľných sa má zohľadniť amortizácia. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že opravou brány nebolo dosiahnuté nič iné, než uvedenie brány do stavu funkčnosti, nedošlo k zlepšeniu jej funkčnosti tým, že by napr. stará brána vyžadujúca manuálne otváranie bola vymenená za elektronickú bránu. Žalobca sa tak dostal do situácie, keď aj napriek tomu, že neporušil žiadnu právnu povinnosť, je nútený vynaložiť vlastné finančné prostriedky na to, aby mohol bránu používať tak, ako pred škodovou udalosťou. Žalobca v podanom odvolaní podporne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/136/2021 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/10/2022, ktoré možno aplikovať aj na daný prípad a ktoré fakticky pojednáva o úplne totožnom prípade – t. j. o poškodení brány prevádzkou motorového vozidla. 2.3 Čo sa týka výšky náhrady škody, žalobca uviedol, že preukázal na základe predloženej faktúry a úhrady fakturovanej sumy účelne vynaložené náklady na opravu poškodenej garážovej brány, ktoré žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Je preto zrejmé, že uniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný dokladoval spôsob výpočtu amortizácie a tým i zníženie náhrady plnenia z poistnej udalosti výpočtom amortizácie, tak s týmto nemožno podľa názoru žalobcu súhlasiť. Žalovaným produkovaný výpočet nemôže obstáť a možno konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pri výpočte amortizácie a tým i zníženie náhrady plnenia z poistnej udalosti. Žalovaný rozsah krátenia poistného plnenia nijako neodôvodnil a ani neuviedol zákonný podklad, podľa ktorého pri výpočte postupoval.
3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril, hoci mu na to bol poskytnutý príslušný procesný priestor.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP, preskúmal vec v celom rozsahu, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie a napadnutý rozsudok zmenil v zmysle § 388 CSP, pretože neboli naplnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. V zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu; procesné predpoklady doplňovať alebo zopakovať dokazovanie zo strany odvolacieho súdu naplnené neboli.
6. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu viazanosti odvolania a jeho dôvodmi. Ne/dostatok procesných podmienok skúma odvolací sud ex offo (§ 380 ods. 2 CSP).
7. Odvolací súd úvodom konštatuje, že nevzhliadol žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca v podanom odvolaní nevymedzil konkrétne okolnosti, v ktorých má tento odvolací dôvod spočívať, t. j. v čom spočívajú iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní možno subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, vlastne ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k CSP: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Veľký komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1237). Taktiež v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to,
aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.
8. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou aplikácie práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t. j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. 8.1 Relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie a skutkový stav veci, z ktorého v súlade s ustanovením § 383 CSP vychádzal aj odvolací súd, je možné zhrnúť nasledovne: Dňa 28. 04. 2024 došlo k poškodeniu garážových dverí (brány) garáže vo vlastníctve žalobcu. Predmetná garáž je evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, okres, obec a k. ú D. E. C., súp. č. XXX, vchod č. XX. Garážové dvere boli poškodené prevádzkou motorového vozidla, ktorého držiteľom v čase poistnej (škodovej) udalosti bol F. G., ktorý mal v rozhodnom období so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi držiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola poškodená garážová brána garáže vo vlastníctve žalobcu a žalovaným teda v rozhodnom období existovala platná a účinná zmluva o tzv. povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný v konaní účinne nepoprel žalobcom tvrdenú skutočnosť, že v dôsledku poistnej udalosti musel vynaložiť náklady nutné na opravu poškodenej garážovej brány, ktoré súvisia s jej uvedením do pôvodného stavu. Opravu na základe dohody so žalobcom vykonala spoločnosť H., I., Kremnica, ako pôvodný dodávateľ brány, pričom žalobcovi vystavila faktúru vo výške 635,94 Eur s DPH, ktorú žalobca v plnom rozsahu uhradil. Žalobca si uplatnil škodu v rozsahu vyfakturovanej sumy u žalovaného (oznámil poistnú udalosť). Žalovaný poistnú udalosť viedol pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaný listom Oznámenie o poistnom plnení z 21. 06. 2024 informoval žalobcu o ukončení likvidácie poistnej udalosti tak, že priznal žalobcovi plnenie vo výške 301,74 Eur, pričom uviedol, že z plnenia bol vykonaný odpočet za opotrebenie (brány v rozmedzí rokov 2009 až 2024), preto žalobcovi nepriznal poistné plnenie v plnom rozsahu. Rozdiel medzi vyfakturovanou sumou a žalobcovi žalovaným priznaným poistným plnením predstavuje sumu 334,20 Eur. Žalobca sa teda žalobou domáhal doplatenia náhrady nákladov vynaložených na opravu garážovej brány poškodenej pri poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28. 04. 2024, konkrétne odpočítanej amortizácie spolu v sume 334,20 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi nepriznal po ukončení likvidácie poistnej udalosti. Skutkový stav zistil súd prvej inštancie správne, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP neobstojí.
9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu podaného odvolania a predloženého spisu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalovaný správne pri likvidácii poistnej udalosti pristúpil k odpočtu amortizácie za účelom zistenia ceny poškodeného segmentu v čase jeho poškodenia. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že skutočnou škodou je fakturovaná suma za opravu brány znížená o amortizáciu poškodenej veci zabudovanej do nehnuteľnosti, pretože opravou takejto veci sa cena nehnuteľnosti zvyšuje. Súd prvej inštancie podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/200/2011, 5Cdo/89/2008 a na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/597/2015. Súd prvej inštancie odmietol prihliadnuť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012. 9.1 Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017 má súd poznať vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátov) toho istého súdu, a tieto rozhodnutia zohľadniť bez toho, či na ňu samotné strany poukazujú. Odvolací súd konštatuje, že pozná rozhodovaciu činnosť vlastného súdu a je oboznámený s obsahom rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/597/2015 z 31. 05. 2017, ktorého závery súd prvej inštancie pretavil do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pri právnom posúdení veci senát 12Co vychádzal z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/89/2008 a sp. zn. 5Cdo/200/2011. Krajský súd v tomto rozhodnutí dospel k (vlastnému; subjektívnemu) záveru o tom, že „opravou“ nehnuteľnosti, resp. jej zásadnou rekonštrukciou, sa hodnota nehnuteľnosti zvyšuje, a to na rozdiel od motorových vozidiel, ktorých hodnota sa každou vykonanou opravou znižuje. V súvislosti s povinnosťou súdu poznať vlastnú judikatúru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/3/2023 z 29. 05. 2024, z ktorého vyplýva, že poznanie judikatúry vlastného súdu neznamená
povinnosť iného senátu prevziať názor vyslovený iným senátom, ak sa s ním nestotožňuje, iba povinnosť svoj odklon odôvodniť. Na margo uvedeného tiež odvolací súd poukazuje (mutatis mutandis) na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/213/2022 z 29. 05. 2024, podľa ktorého požiadavka jednotného rozhodovania je daná len v prípadoch skutkovo a právne identických. V kontexte uvedeného odvolací súd zdôrazňuje rozdielnosť skutkového stavu v preskúmavanej veci a veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/597/2015. 9.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/89/2008 24. 03. 2010 uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi poškodením elektronického zariadenia (priecestné zabezpečovacie zariadenie). Najvyšší súd konštatoval, že elektronické zariadenie, ktoré bolo poškodené konaním žalovaného, bolo vecou použitou a opotrebovanou, už po dobe životnosti, malo len tzv. úžitkovú hodnotu, preto bolo potrebné zohľadniť, že hodnota poškodeného elektronického zariadenia sa po jeho oprave zhodnotila. Skonštatoval tiež, že súd správne vychádzal pri stanovení ceny elektronického zabezpečovacieho zariadenia z vyhlášky č. 255/2002 Z. z. Najvyšší súd uviedol, že bolo potrebné vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu poškodenej veci, ktorej cena v dôsledku amortizácie bola nízka. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd poukázal na rozhodnutie, údajne uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod R č. 57/2003, z ktorého má vyplývať, že pri škode na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka predstavujúca toto zhodnotenie. 9.3 V rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/200/2011 z 26. 04. 2012 najvyšší súd takisto s poukazom na rozhodnutie, ktoré má byť údajne zverejnené v Zbierke pod R 57/2003, uviedol, že v danom spore žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia likvidoval škodu, ktorá vznikla poškodenému poškodením hnacieho dráhového vozidla. Obdobne ako v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/89/2008, najvyšší súd konštatoval, že hnacie dráhové vozidlo, ktoré bolo poškodené, bolo vecou použitou a opotrebovanou, preto bolo potrebné zohľadniť, že hodnota poškodeného hnacieho dráhového vozidla sa po jeho oprave zhodnotila. Najvyšší súd dospel k záveru, že súd správne pri stanovení ceny hnacieho dráhového vozidla vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Obdobne ako vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/89/2008 najvyšší súd dodal, že odvolací súd rozhodol vo veci v súlade s platným a účinným právom, ako aj v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu. Ďalej uviedol, že výklad, v zmysle ktorého rozsah náhrady škody má umožniť účelovú a primeranú obnovu štruktúry majetku poškodeného, aby mohol byť naďalej užívaný v takej miere a takým spôsobom ako pred poškodením, by mohol vo viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného. Poškodený by tak mohol po oprave veci získať vec vo vyššej hodnote, ako mala pred poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. 9.4 V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je povinnosťou súdu rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (dovolacieho súdu) treba rozumieť stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré (viaceré – pozn. odvolacieho súdu) neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (R 71/2018). Rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré senát 5Cdo vo vyššie uvedených rozhodnutiach poukázal, publikované v Zbierke pod R č. 57/2003, nezakladá ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú by bolo možné aplikovať na daný spor, keď právna veta tohto judikátu znie: „Právo na vydanie nehnuteľnosti uplatnené v prekluzívnej lehote na pozemkovom úrade zaniklo, ak reštituentka nepredložila príslušnému pozemkovému úradu dôkazy o uplatnenom reštitučnom nároku v hmotnoprávnej lehote do 31. decembra 1995, a to aj v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie reštituentky, že jej matka nadobudla podiel v pasienkovom spoločenstve po jej prvom manželovi.“, t. j. má absolútne odlišný skutkový a právny základ než preskúmavaná vec. 9.5 Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nemohol analogicky prihliadnuť aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. 2Obdo/48/2012. Len okrajovo odvolací súd uvádza, že pokiaľ si dva alebo viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu odporujú pri posúdení rovnakej otázky, ohľadne ktorej neexistuje ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, tak jestvuje potreba preferencie záverov vyplývajúcich z toho rozhodnutia, ktoré bolo vydané „najneskôr“, nakoľko práve ono rozhodnutie
v čo najväčšej miere reflektuje časovému posunu z hľadiska vývoja materiálnych prameňov práva (podmienok v spoločnosti) a tiež v aspekte vývoja právnej vedy (doktríny). 9.6 Najvyšší súd Slovenskej republiky v neskoršom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28. 03. 2013, v ktorom riešil otázku zásadného právneho významu, či vzhľadom na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách je potrebné odrátať amortizáciu u tých nových častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave zvýšila, je možné prijať taký výklad ustanovenia § 442 ods. 1 a 3 OZ aj pod vplyvom nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/07, že sa poškodenému musí uhradiť plná cena opravy, ktorá slúžila na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu konštatoval, že súd správne s poukazom na zmysel a účel ustanovení § 442 a § 443 OZ vyložil tieto ustanovenia tak, že škoda, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. Najvyšší súd dôvodil, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidla poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie poškodeného len viedlo ku tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol poškodený donútený dopravnou nehodou. Poškodenému musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere (nikoho nepoškodzovať). Účelom zákona a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu. 9.7 Výkladom pojmu skutočná škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa zaoberal dovolací súd aj v rozhodnutí z 25. 06. 2025 sp. zn. 3Cdo/74/2024, keď dovolateľka namietala nesprávnu interpretáciu pojmu skutočná škoda. Dovolateľka v uvedenej veci vzniesla námietky voči vyslovenému názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, že pri určení výšky náhrady škody spôsobenej požiarom na nehnuteľnosti je potrebné vychádzať zo znalcom určenej sumy potrebnej na opravu poškodenej veci, v ktorej sume je zohľadnená aj miera opotrebenia nehnuteľnosti. Dovolateľka s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/89/2008, 5Cdo/200/2011 argumentovala, že pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej, musí byť prihliadnuté k všeobecnej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci, musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému stavu, v opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by opotrebované súčasti boli nahradené súčasťami novými. Dovolací súd odpoveď na položenú otázku (výklad pojmu skutočná škoda) neodpovedal z dôvodu, že žalovaná ani v tej veci (rovnako ako v tejto, odvolacím súdom prejednávanej veci) neuniesla dôkazné bremeno ohľadom jej tvrdení o zhodnotení nehnuteľností poškodeného vykonanou opravou. 9.8 Pokiaľ súd prvej inštancie prevzal závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/597/2015 v tom, že v prípade opravy nehnuteľností, resp. stavieb, dochádza (najmä výraznou rekonštrukciou) „logicky“ a de facto automaticky k zvýšeniu ich hodnoty, tak odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo tvrdené ani súdom prvej inštancie zistené, že opravou poškodenej garážovej brány došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, v ktorej je garážová brána zabudovaná. Odvolací súd zdôrazňuje, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Platí, že strana sporu musí produkovať také tvrdenia a dôkazy, ktoré vyznievajú v jej prospech. Rovnako ako má poškodený (žalobca) povinnosť preukázať základ a rozsah svojho nároku, tak aj žalovaný (škodca alebo poisťovňa), ktorý v konaní tvrdí, že opravou poškodenej opotrebovanej veci použitím nových (náhradných) dielov došlo k navýšeniu jej obvyklej trhovej hodnoty, má povinnosť toto rozhodujúce skutkové tvrdenie preukázať.
10. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní preukázal škodovú udalosť, vznik škody, jej rozsah a príčinnú súvislosť medzi škodou a (škodovou) udalosťou. V konaní nebolo sporné, že prevádzkou motorového vozidla osobou, ktorá mala v rozhodnom období platne a účinne uzavretú zmluvu o tzv. povinnom zmluvnom poistení, došlo k poškodeniu garážovej brány garáže vo vlastníctve žalobcu, čím došlo k znefunkčneniu tejto veci. Čo
sa týka rozsahu vzniknutej škody, žalobca jednoznačne na základe predloženej faktúry, ako aj následnej úhrady tejto faktúry, preukázal účelne vynaložené náklady na opravu poškodenej veci. V konaní nebolo sporné, že žalobca práve v dôsledku poškodenia veci prevádzkou motorového vozidla, ktorého držiteľom bola osoba poistená u žalovaného, bol nútený dať si poškodenú vec v jeho vlastníctve opraviť za účelom navrátenia poškodenej veci do technického stavu (funkčnosti) pred škodovou udalosťou. Žalovaný v konaní účinne nepoprel tvrdenie žalobcu, že opravou poškodenej veci mienil výlučne navrátiť túto vec do pôvodného stavu (technickej funkčnosti). Žalovaný v konaní netvrdil, že by žalobca vykonanou opravou mienil dosiahnuť zlepšenie či už úžitkových alebo iných technických vlastností poškodenej veci. Netvrdil ani len to, že navrátenie poškodenej veci bolo možné dosiahnuť iným spôsobom než napr. opravou za súčasného použitia nových (náhradných) dielov. V konaní tak podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že žalobca konal pri oprave poškodenej veci v nevyhnutnom rozsahu a účelne. 10.1 Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu skutočnej škody. Naturálna reštitúcia (opravou) spočíva v navrátení veci do (technického, užívacieho) stavu, v akom bola pred poškodením. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavno-právna podstata náhrady majetkovej ujmy spočíva v požiadavke, aby znehodnotenie majetku spôsobené protiprávnym konaním zaväzovalo škodcu (resp. poisťovateľa namiesto škodcu v zmysle zákona o PZP – pozn. odvolacieho súdu) na také plnenie, ktoré bude viesť v maximálnej možnej miere k eliminácii negatívnych majetkových dôsledkov spôsobených poškodenému (pozri nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2016). Pokiaľ oprava smeruje k uvedeniu poškodenej veci do stavu pred škodovou udalosťou, tak na výšku škody nemôže mať vplyv zhodnotenie veci z hľadiska navýšenia jej trhovej hodnoty. Výšku škody preto nie je možné robiť závislou na tom, či poškodený vykonaním nevyhnutných opráv pri použití nákladnejších (nových) materiálov vec (z hľadiska obvyklej trhovej hodnoty) zhodnotil alebo nie, pretože uvedená okolnosť nemá príčinnú súvislosť s príčinou vzniku škody (Števček, M., Dulak, A., Bajánkova, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2 vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1639). Nemenej podstatnou je okolnosť, že poškodenému zhodnotenie poškodenej veci bolo vnútené, nepristúpil k nemu dobrovoľne, ale v dôsledku jej poškodenia. Vynútenou opravou poškodenej veci nedošlo k zjavnému prínosu pre žalobcu ako poškodeného, keďže nebolo v konaní preukázané ani tvrdené, že by oprava poškodenej veci zvýšila jej úžitkové vlastnosti, a to bez ohľadu na vek či trhovú hodnotu poškodenej veci. Poškodený nekonal excesívne tak, že by napr. nechal poškodenú vec opraviť nad rámec (rozsah) vzniknutej škody a následne si opravu v celom rozsahu uplatnil u žalovaného. Ak sa poškodený chová ekonomicky racionálne, nie excesívne, nie je možné považovať za nespravodlivé to, že sa dožaduje náhrady škody v rozsahu, v akom bol donútený škodovou udalosťou vynaložiť náklady na opravu poškodenej veci. Skutočnú škodu s poukazom na zistené skutočnosti predstavujú všetky náklady vynaložené účelne a v nevyhnutnom rozsahu na uvedenie poškodenej veci do stavu pred vznikom škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené má potom odvolací súd za to, že škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu (vo vyfakturovanej a uhradenej výške) je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu poškodenej veci, a to za účelom navrátenia poškodenej veci do stavu (funkčnosti) pred škodovou udalosťou. 10.2 Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalovaný hodnoverne nepreukázal v akom rozsahu (v akej výške) mala byť poškodená opotrebená vec alebo nehnuteľnosť, v ktorej je zabudovaná, opravou zhodnotená. Pokiaľ žalovaný do konania predložil tabuľku výpočtu amortizácie vyhotovenú likvidátorom poistnej udalosti, tak odvolací súd zdôrazňuje, že tento dôkaz zhodnotenie poškodenej veci opravou nepreukazuje. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať iné dokazovanie, ktoré by hodnoverným spôsobom toto jeho tvrdenie o zhodnotení opotrebovanej veci preukazovalo. Nie je tak preukázané tvrdenie žalovaného, že by sa mal žalobca na jeho úkor obohatiť, ak by mu bolo vyplatené poistné plnenie v uplatnenej výške, keďže žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia ohľadne navýšenia hodnoty poškodenej opotrebenej veci v dôsledku vykonanej opravy. Súd prvej inštancie v tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, čo predstavuje skutočnú škodu, ktorá sa má žalobcovi nahradiť. Žalobca doloženou faktúrou spoločnosti H., I., Kremnica, preukázal akú sumu musel vynaložiť na opravu poškodenej brány. Žalovaný rozsah potrebnej opravy nespochybnil, nevzniesol námietky voči účelnosti a fakturovanej cene opravy, netvrdil, že oprava nesmerovala len k oprave následkov poškodenia brány jeho poistencom a netvrdil a nepreukázal, že došlo k jej zhodnoteniu opravou oproti pôvodnému stavu. Cenu poškodenej brány v čase jej poškodenia ani neuviedol. Zníženie poistného plnenia odôvodnil odpočtom 80,74 % z hodnoty materiálu potrebného na opravu, uvedenej vo faktúre sumou 413,95 Eur. Za takto zisteného skutkového stavu považuje odvolací súd za zodpovedajúce spravodlivému výkladu zákona, § 442 ods. 1 a § 443 OZ taký výklad, ktorý zabezpečí poškodenému plnú kompenzáciu vzniknutej škody (podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 48/2012). Žalovaný pri zistenom skutkovom
stave súdom prvej inštancie nemal dôvod znížiť poistné plnenie, keď nebolo preukázané, že výplatou celej uhradenej sumy za opravu poškodenej brány by sa žalobca bezdôvodne obohatil. Tieto úvahy viedli odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie inštancie pre odlišné právne posúdenie veci v otázke, čo sa považuje za skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 OZ. 10.3 V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP je poisťovateľ povinný uhradiť za škodcu nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej poškodením. Poškodený je oprávnený nárok na náhradu škody uplatniť priamo u poisťovateľa, je povinný nárok preukázať. Poisťovateľ je za splnenia zákonných podmienok povinný uplatnený a preukázaný nárok na náhradu škody poškodenému uhradiť. Odvolací súd sa s poukazom na uvedené nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný správne pristúpil k odpočtu amortizácie za účelom zistenia ceny poškodeného segmentu v čase jeho poškodenia a v tomto dôsledku krátil žalovanému poskytnuté poistné plnenie. Škodca mal v rozhodnom čase so žalovaným uzavretú platnú a účinnú zmluvu o tzv. povinnom zmluvnom poistení, žalobca nesporne uplatnil svoj nárok u žalovaného riadne a včas, pričom preukázal svoj nárok na náhradu škodu vzniknutej poškodením veci v jeho vlastníctve. Žalovaný ako poisťovateľ mal v zmysle relevantných ustanovení zákona o PZP povinnosť žalobcovi vyplatiť preukázaný a uplatnený nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením. Nespravil tak, hoci podľa názoru odvolacieho súdu boli naplnené podmienky pre vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi poistné plnenie v zmysle ustanovenia § 4 a nasl. zákona o PZP v rozsahu (vo výške, sume), v akom si u neho žalobca uplatnil riadne preukázaný nárok na náhradu škody. Žalovaný nesprávne, nie v súlade s platným právom, bez relevantného právneho dôvodu, krátil žalobcovi poskytnuté poistné plnenie, ktoré mu mal poskytnúť v rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody. Na základe vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolaciu argumentáciu žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci za dôvodnú a preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok v I. výroku tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 334,20 Eur titulom nároku na náhradu škody z poistnej (škodovej) udalosti č. XXXXXXXXXX.
11. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Popri istine odvolací súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,25 % od 07. 07. 2024 do zaplatenia. V konaní nebolo sporné, vyplýva to aj z listu predloženého žalobcom do konania, ktorý adresoval žalovaný žalobcovi, že najneskôr dňa 21. 06. 2024 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti a poistné plnenie v celej uplatnenej výške neposkytol v lehote upravenej v ustanovení § 11 ods. 7 zákona o PZP, ktorá uplynula dňa 06. 07. 2024, preto sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci deň. Žalobca má preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ nárok na úroky z omeškania v rozsahu podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. aj ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (4,25 %). Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný sa nedôvodne a nesprávne domnieval, že nebol povinný žalobcovi poskytnúť poistné plnenie v uplatnenom rozsahu, keďže nárok, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil, bol dôvodný čo do základu, tak aj do rozsahu.
12. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania, pretože zmenil napadnutý rozsudok (§ 396 ods. 2 CSP). Žalobca mal v spore plný úspech, dosiahol, čoho sa podanou žalobou a odvolaním domáhal. Preto priznal odvolací súd žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu je povinnosť náhrady trov konania viazaná na právoplatnosť rozhodnutia o výške trov konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).