Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-19-2025.pdf
PDF · 121.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2, zastúpeného právnym zástupcom Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2, v mene ktorého pred súdom konajú Mgr. Martina Klačanová, JUDr. Marek Baraník a JUDr. Ján Dolejš, advokáti a konatelia, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., C. D. E. XXX/XXX, zastúpenému JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Mičinská cesta č. 221/35, o zaplatenie 3.134,97 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13Csp/9/2024-204 zo dňa 21.01.2025, ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.
o d ô v o d n e n i e :
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhý výrok).
1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.134,97 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.659,05 € od 06.12.2022 do zaplatenia z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru a náhrady trov konania.
1.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého: (1) dňa 12.07.2019 uzavrel žalovaný ako dlžník a právny predchodca žalobcu F. G. H., I., ako veriteľ (banka) zmluvu o spotrebiteľskom úvere (F. J. K.); na základe zmluvy poskytla banka žalovanému spotrebiteľský úver bez preukazovania účelu v sume 3.000,- € s úrokovou sadzbou vo výške 8,70 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 splátkach, pričom 1. až 83. splátka v sume 47,82 € a posledná splátka v sume 46,87 € so splatnosťou prvej splátky dňa 12.08.2019, nasledujúce splátky splatné vždy 12. deň v mesiaci a posledná dňa 12.07.2026 s tým, že celková čiastka úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 4.015,93 € pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 9,06 %;
(2) žalovaný čerpal sumu 3.000,- € v deň uzatvorenia zmluvy, t.j. dňa 12.07.2019; úver spočiatku splácal žalovaný riadne a včas, do omeškania sa dostal už so splátkou splatnou dňa 12.10.2019 (uhradená dňa 14.10.2019); poslednú úhradu vykonal dňa 08.11.2021, potom už nezaplatil žiadnu splátku; spolu zaplatil 789,29 €, z toho na istinu 340,95 €, na zmluvný úrok 410,65 €, na úroky z omeškania 1,43 €, na poplatky 36,26 €; dlh na istine tak predstavuje 2.659,05 € (3.000,- € mínus 340,95 €); (3) listom zo dňa 27.03.2022 zaslaným žalovanému poštou doporučene na adresu uvedenú v zmluve: C. D. E. XXX/XXX, C. (č.l. 49 spisu) banka oznámila žalovanému, že nakoľko mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky, v lehote 15 dní má uhradiť dlžnú sumu 284,42 €, inak má banka právo požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný; túto zásielku žalovaného prevzala jeho mama dňa 01.04.2022, čo vyplýva z doručenky, kde je podpis s poznámkou „mama“; predmetná výzva neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní, ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru; (4) listom zo dňa 21.04.2022 banka pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a oznámila žalovanému, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy (ďalej „deň účinnosti“); zásielku adresovanú žalovanému poštou doporučene na adresu: C. D. E. XXX/XXX, C., prevzala podľa doručenky jeho matka dňa 27.04.2022; súčasne banka vyzvala žalovaného na úhradu záväzku zo zmluvy v deň účinnosti, ktorý ku dňu 20.04.2022 predstavoval sumu 2.975,20 €, z toho istina 2.659,05 €, úroky 304,89 €, úroky z omeškania 1,26 €, poplatky 10,- €; ani vyhlásenie úveru za predčasne splatný neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ úver zosplatnil; (5) žalovaný tvrdil, že v čase doručovania zásielok nebýval na adrese podľa zmluvy, zásielky podľa doručeniek prevzala jeho matka, ktorá mu ich nikdy nedala a on ju na preberanie zásielok nikdy nesplnomocnil, preto sa nedostali do jeho dispozičnej sféry; pokiaľ žalovaný navrhol uvedené preukázať tým, aby súd požiadal Slovenskú poštu, a.s. o potvrdenie, či žalovaný v roku 2022 splnomocnil svoju matku na preberanie zásielok, tento dôkaz súd v záujme hospodárnosti konania nevykonal, nakoľko zásielky podľa doručeniek boli zasielané bez služby do vlastných rúk (poznámka o tejto službe tam nie je výslovne uvedená), preto podľa poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. takúto zásielku môže prevziať okrem adresáta, ním splnomocnenej osoby na preberanie zásielok, aj osoba, ktorá býva s adresátom v tom istom dome (byte) a dovŕšila 15. rok života, teda aj matka adresáta (žalovaného); (6) žalobca tvrdil, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, mu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022 uzavretej medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom; podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok postúpená pohľadávka pozostávala z istiny 2.659,05 €, úrokov 451,05 €, úrokov z omeškania 14,87 € a poplatkov 10,- €; postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 13.12.2022 bez dokladu o doručení.
1.4 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pričom v podrobnostiach argumentoval, že: (1) sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje spotrebiteľskú zmluvu; nebolo sporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.07.2019 ani poskytnutie úveru v sume 3.000,- € žalovanému, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v dojednaných splátkach s termínom konečnej splatnosti dňa 12.07.2026; žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, vykonal poslednú úhradu dňa 08.11.2021, pričom spolu zaplatil 789,29 €, z toho na istinu 340,95 €, na úroky 410,56 €, na úroky z omeškania 1,43 € a na poplatky 36,26 €; v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru banka pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 21.04.2022 a následne postúpila svoju pohľadávku z úveru na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022; (2) v zmluve bolo dojednané právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru (článok IX bod 2 písm. b/ v spojení s bodom 1/ písm. a/ zmluvy), pričom na zosplatnenie úveru sa vzťahujú ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 a § 565 Občianskeho zákonníka; (3) právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou preveril schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver (tzv. úverovú bonitu); (4) žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore; predmetom konania je pohľadávka banky (F. G. H., I.) zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou, resp. jej právnym nástupcom, tiež bankou (E., I.) postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022; v tomto prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, § 565 Občianskeho zákonníka a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách; termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve dohodnutý na 12.07.2026, preto splatnosť celej
pohľadávky mohla v čase postúpenia nastať iba v prípade platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, čo žalovaný namietol a žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil; podľa názoru súdu prvej inštancie obligatórnu náležitosť upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením predstavuje vymedzenie konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, a ktorá zakladá právo veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, pričom ide o nevyhnutnú náležitosť takejto výzvy z hľadiska jej určitosti a teda platnosti (§ 37 Občianskeho zákonníka); vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že výzva pred zosplatnením zo dňa 27.03.2022 adresovaná žalovanému na adresu bydliska podľa zmluvy neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní a ktorá zakladala dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru; v dôsledku tejto skutočnosti, t.j. z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu, ho súd prvej inštancie považoval za neplatný (§ 37 Občianskeho zákonníka); ak tento úkon veriteľa je neplatný, ani následný úkon, t.j. vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom nemožno považovať za platný, pre absenciu výzvy pred zosplatnením v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2024 ako jednu z kumulatívnych podmienok zosplatnenia; (5) žalobca nepreukázal, že by sa výzva zo dňa 27.03.2022 a vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 21.04.2022, dostali do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; samotná skutočnosť, že zásielky adresované žalovanému prevzala jeho mama nespôsobuje neúčinnosť doručenia, pretože nešlo o zásielky určené do vlastných rúk; na druhej strane žalovaný vyhlásil, že v čase doručovania na adrese doručenia nebýval, čo žalobca nespochybnil, išlo tak o nesporné tvrdenie, preto nebolo možné prijať záver, že sa zásielky dostali do dispozičnej sféry žalovaného; (6) keďže ku dňu postúpenia pohľadávky (05.12.2022) nebol splatný celý úver (nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti z vyššie uvedených dôvodov) a konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá na deň 12.07.2026, banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu s poukazom na § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (R 4/2021); (7) žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože nepreukázal doručenie výlučnej a samostatnej písomnej výzvy banky, že jej klient (žalovaný) je v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku; žalobca tak nepreukázal, že by jeho právny predchodca doručoval žalovanému takúto výlučnú a samostatnú kvalifikovanú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, keďže obe výzvy (zo dňa 27.03.2022 aj zo dňa 21.04.2022) súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné právne úkony; (8) na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie postúpenie pohľadávky za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách), žalobcu nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v spore a preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.
1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 39, § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31.10.2024, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a v spojení s § 1 ods. 2, § 7 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 12.07.2019 (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“); o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 07.03.2025 (č.l. 224-230 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne argumentoval, že: (1) nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti výzvy zo dňa 27.03.2022 a výzvy zo dňa 21.04.2022, pretože žalovaný porušoval zmluvné povinnosti a vo výzvach bol jasne, určito
a zrozumiteľne vyzvaný k zaplateniu dlžnej sumy; z obsahu výziev je zrejmá dlžná suma ako aj to, že žalovaný musí dlžnú sumu uhradiť, aby veriteľ neuplatnil pohľadávku v súdnom konaní; (2) žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nezakotvuje povinnosť veriteľa uviesť konkrétnu splátku, pre ktorú sa chystá, prípadne pre ktorú pristúpil k možnosti vyhlásiť splatnosť úveru; zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, pretože možnosť zosplatnenia úveru bola medzi stranami dohodnutá, žalovaný bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace a postupca upozornil žalovaného na možné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní (podanie zo dňa 27.03.2022); navyše povinnosť uvedenia konkrétnej splátky vo výzve na plnenie nezakotvuje ani právna úpravy po novelizácii účinnej od 01.11.2024 (§ 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka); (3) posledná výzva zo dňa 27.03.2022 pred zosplatnením ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 21.04.2022 boli doručované na adresu totožnú s adresou, ktorú žalovaný uviedol pri podpise zmluvy (C., C. D. E. XXX/XX); pokiaľ sa žalovaný so zásielkami neoboznámil pre nesplnenie oznamovacej povinnosti o údajnej zmene adresy nemôže to ísť na ťarchu veriteľa; písomnosti boli tak doručené do dispozičnej sféry žalovaného bez ohľadu na skutočnosť, že ich prevzala mama žalovaného; (4) na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.03.2025 (č.l. 250-252 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu žalobcu uviedol, že: (1) súhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v tom smere, že neuvedenie konkrétnej splátky vo výzve na zaplatenie alebo v oznámení o zosplatnení spôsobuje neplatnosť výzvy, resp. zosplatnenia; (2) na doručenkách ohľadne doručenia výzvy na zaplatenie a oznámenia o zosplatnení je síce uvedený ako adresát, ale pošta tieto listiny doručila tretej osobe (matka), ktorá nikdy nedisponovala oprávnením na preberanie zásielok, preto sa s uvedenými listinami nemohol oboznámiť; (3) postúpenie pohľadávky na žalobcu predstavuje neplatný právny úkon; (4) na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
2.3 Žalobca v odvolacej replike zo dňa 05.06.2025 (č.l. 261-262 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní a tvrdenia žalovaného v podanom vyjadrení považuje za nesprávne.
2.4 Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 20.06.2025 (č.l. 270 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 16Csp/58/2023 išlo o rovnakých účastníkov s rovnakou právnou argumentáciou, kde za žalovaného preberala listiny matka bez akéhokoľvek splnomocnenia; žaloba bola v uvedenom konaní zamietnutá, pričom odvolací súd rozsudok potvrdil.
2.5 Žalobca ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).
4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu podmienok na zamietnutie žaloby žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.6 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu.
4.7 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že právny predchodca žalobcu F. G. H., I., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere (F. J. K.) zo dňa 12.07.2019, na základe ktorej poskytla banka žalovanému spotrebiteľský úver v sume 3.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v dohodnutých splátkach so splatnosťou prvej splátky dňa 12.08.2019 a posledná dňa 12.07.2026 s tým, že celková čiastka úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 4.015,93 €; žalovaný čerpal sumu 3.000,- € v deň uzatvorenia zmluvy, t.j. dňa 12.07.2019; úver spočiatku splácal žalovaný riadne a včas, poslednú úhradu vykonal dňa 08.11.2021, potom už nezaplatil žiadnu splátku; listom zo dňa 27.03.2022 banka oznámila žalovanému, že nakoľko mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky, v lehote 15 dní má uhradiť dlžnú sumu 284,42 €, inak má banka právo požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný; predmetná výzva neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní, ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru; listom zo dňa 21.04.2022 banka pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a oznámila žalovanému, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy; ani vyhlásenie úveru za predčasne splatný neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ úver zosplatnil; sporná pohľadávka mala byť na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022 uzavretej medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom; pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu nevyzval žalovaného na plnenie osobitnou samostatnou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
4.8 Odvolací súd udáva, že z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.04.2022 o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nevyplýva uvedenie konkrétnej splátky, kvôli nezaplateniu ktorej pristúpil veriteľ k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Podľa aktuálnej súdnej praxe „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024); právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 uverejnené v zbierke ako R 34/2025, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/99/2024 zo dňa 17.06.2025). Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je preto neplatné pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4.9 Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sporná pohľadávka nebola na žalobcu postúpená platne, v dôsledku čoho nie je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.
4.10 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.
4.11 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj z názoru, že právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky nedodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., pretože pred postúpením pohľadávky nevyzval žalovaného na plnenie samostatnou písomnou výzvou. Žalobca s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil. Medzi stranami tak zostalo v odvolacom konaní ťažiskovo sporné, či pôvodný veriteľ (právny predchodca žalobcu) pred postúpením spornej pohľadávky na žalobcu dodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o porušení uvedeného ustanovenia, pretože „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“ (porovnaj rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025 uverejnený v zbierke ako R 38/2025). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že „v sporovom súdnom konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje banku“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021). Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom spore je potrebné prihliadať na skutočnosť, že nesplnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 alebo sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018).
4.12 Nakoľko právny predchodca žalobcu platne nevyhlásil sporný úver za predčasne splatný, postúpenie spornej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022 bolo preto v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože predmetom postúpenia nebola pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru (konečná splatnosť sporného úveru bola dojednaná na deň 12.07.2026); postúpenie spornej pohľadávky na žalobcu je preto absolútne neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože podľa § 17 ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 17 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré neboli splnené. Súčasne nakoľko právny predchodca žalobcu pred postúpením spornej pohľadávky na žalobcu nepostupoval podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je predmetná zmluva o postúpení pohľadávky
vo vzťahu k spornej pohľadávke v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.
4.13 Z dôvodu neplatnosti postúpenia spornej pohľadávky na žalobcu z uvedených dôvodov nie je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu správne ako nedôvodnú zamietol.
4.14 Pokiaľ ide o zostávajúcu konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd udáva, že vzhľadom na neuvedenie splátky, ktorá mala byť dôvodom na vyhlásenie predčasnej splatnosti sporného úveru vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 ako aj vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka nebolo potrebné osobitne skúmať doručenie uvedených listín do dispozičnej sféry žalovaného.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj jeho právne posúdenie veci ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore považuje odvolací súd za správne a odvolacími dôvodmi sa žalobcovi správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo spochybniť (body 4.4 až 4.14 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani tvrdené porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, ktoré žalobca v podanom odvolaní ani presnejšie nešpecifikoval.
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania (druhý výrok), ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.