Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/78/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, Phd., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 05.06.2025, sp.zn. 11T/28/2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvalým bydliskom C. XX, E. C. D., t.č. vo väzbe ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica

u k l a d á

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od roku 2014 až do 24.11.2024 v rodinnom dome v obci C. XX, E. C. D. a následne v sociálnom byte na adrese C. XXX, E. C. D., kde býval v spoločnej domácnosti s poškodenou družkou F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, E. C. D. spôsoboval psychické utrpenie poškodenej aj tým, že pod vplyvom alkoholu jej opakovane vyčítal neveru, oslovoval ju nadávkami ako kurva či fajčiarka kokotov, opakovane ju fyzicky napadol aj tak, že po návšteve H. B. poškodenú chytil za hlavu a

hodil ju o stenu, inokedy poškodenú v ich domácnosti vytiahol za vlasy na dvor, vyzliekol ju donaha a zbil ju kopaním a údermi do oblasti hlavy, potom sa ich spolužitie ešte zhoršilo a po narodení ich spoločnej dcéry I. poškodenú bil jedenkrát do týždňa tak, že ju udrel päsťou do oblasti hlavy, pričom v lete v roku 2019 si od poškodenej pýtal peniaze, načo mu uviedla, že peniaze nemá, následkom čoho ju jej druh opakovane udieral do pravej ruky v oblasti predlaktia a keďže jej predlaktie viselo a nemohla hýbať touto rukou tak si myslela, že je zlomené, avšak k lekárovi nešla, ďalej v neskorých nočných hodinách kričal na poškodenú, aby vstala a aby bola s ním hore, pričom poškodenú takto naposledy zbil dňa 24.11.2024, kedy potom, ako mu nabrala jedlo na tanier, tento zhodil na zem a poškodenú dvakrát udrel päsťou do pravej časti tváre, čím jej podľa lekárskej správy spôsobil odreninu tváre vpravo, v okolí očnice, ktorá si nevyžiadala práceneschopnosť, a týmto správaním a konaním u poškodenej okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres a strach, ponižoval ju, odopieral jej pravidelný spánok a spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie.

Za to bol obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.07.2025, a to proti výroku o treste. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.06.2025 síce vyplýva, že obžalovaný podal odvolanie aj proti výroku o vine, avšak z jeho písomného odôvodnenia vyplývalo, že podal odvolanie len proti výroku o treste. Na verejnom zasadnutí obžalovaný po porade s obhajkyňou uviedol, že podané odvolanie smerovalo len proti výroku o treste a nie aj proti výroku o vine, pričom na hlavnom pojednávaní bolo jeho vyjadrenie nesprávne zaprotokolované. Pokiaľ v písomnom odôvodnení odvolania bolo poukazované aj na niektoré skutkové okolnosti, táto argumentácia smerovala k tomu, aby mu bola znížená výmera trestu, nakoľko niektoré okolnosti vyznievali v jeho prospech.

Argumentoval tým, že mu bol uložený neprimerane prísny trest, nakoľko tvrdenia poškodenej nie sú vo veľkej miere pravdivé a sú účelové, ako aj celé trestné oznámenie. Takto stanovená trestná sadzba je pre neho neprimerane prísna a je to neprimeraný trest za jeho správanie, keďže všetko čo je uvedené nespáchal. Prísna výška trestu je predovšetkým z dôvodu, že bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby i napriek tomu, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Chcel žiť so svojou družkou ako normálni partneri, ale poškodená ho podvádzala, neustále vyhľadávala iných mužov, a to ako partnerka, ktorá s ním žila ako druh a družka viac ako dvanásť rokov, pričom mali 3 deti, naviac odišla bývať na 3 mesiace k inému mužovi. Potom si našla zase iného muža a na neho, aby sa ho zbavila, podala trestné oznámenie.

V ďalšej časti poukázal na výsluch svedkýň J. H. a K. L., ktoré vypovedali v jeho prospech a zároveň poprel viacero skutočností, ktoré obsahoval skutok. Poškodená nikdy nebola na ošetrení u lekára z toho dôvodu, že by jej akýmkoľvek spôsobom ublížil. Táto si niektoré veci vymyslela a v podstate tri štvrtiny dôvodov týrania nikdy nespáchal. Pripustil len, že párkrát jej dal facky a to zo žiarlivosti na iných mužov. Ich spolužitie bolo ,,hlasnejšie“, ale taká je ich mentalita, v jeden deň sa pohádajú, pobijú a na druhý deň je už všetko v poriadku.

Zo znaleckých posudkov I. F. H. a I. M. I. vyplývalo, že poškodená je celkovo menej zorientovaná v životných situáciách, má nižšiu mentálnu úroveň, oslabenú schopnosť prispôsobovať sa zmenám a má tendenciu k pasivite v životnom štýle, prítomné sú u nej známky komplexnej vývinovej traumy a môže byt' preto ovplyvniteľnejšia, manipulovatejšia v blízkom vzťahu. V detstve a v puberte bola vystavovaná deprivačnému procesu. Jej mentálne schopnosti sú orientačne v dolnom pásme priemeru.

O svoju rodinu sa riadne staral, chodil brigádovať po dedine, aby zarobil peniaze, taktiež chodil do Nemecka a všetky zarobené peniaze vždy odovzdal družke, aby nakúpila pre deti a všetko potrebné pre domácnosť. Nikdy nebagatelizoval skutočnosti tvrdené obžalobou, avšak má za to, že až neprimerane

dôveruje poškodenej a na skutočnosti, ktoré hovorí a tvrdí on sa vôbec neprihliada, priam sa ignorujú. Žiadne priame dôkazy neexistujú, ani svedkovia, ktorí by tvrdenia poškodenej potvrdili.

Zároveň žiadal prihliadať na celkovú mentálnu úroveň jednak jeho a jednak poškodenej, na ich spôsob a úroveň života, na ich jednoduchosť a priority, ktoré sa vo väčšine prípadov týkali sexu a celkového intímneho života. Svoju družku nikdy nebil, nekopal, nevydieral, ani žiadnym iným spôsobom netýral, nevyhrážal sa jej, okrem pár faciek zo žiarlivosti. Nadovšetko miluje svoje 3 deti a chdieľať na ich výchove i napriek tomu, že nebudú žiť s poškodenou v spoločnej domácnosti a je vysporiadaný s tým, že sa s poškodenou navždy rozišli.

Ohľadne trestu poukázal na to, že i keď mu bol uložený pod dolnú hranicu ustanovenú vo výmere 4 roky, považoval ho za neprimerane prísny s prihliadnutím na následky jeho konania, predovšetkým čo sa týkalo fyzických útokov na poškodenú.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere nižšej ako 4 roky, nakoľko mal za to, že aj nižší trest za skutky, ktoré spáchal a za ktoré bol odsúdený, bude pre neho postačujúci a splní svoj účel na jeho nápravu.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.06.2025, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 01.07.2025, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Argumentoval nasledovne: ,,Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že majúc na zreteli zásady pre ukladanie trestu, okolnosti, za ktorých bol žalovaný trestný čin spáchaný a osobu obžalovaného, možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia , trest odňatia slobody, čo i len na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní 7 rokov, by bol neprimeraný a prísny. O neprimerane prísny trest by podľa samosudcu išlo aj s prihliadnutím na následky konania, ktoré poškodenej v súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaného vznikli. V súdnej veci nebol zaznamenaný a preukázaný žiadny taký fyzický útok obžalovaného na poškodenú, ktorý by jej spôsobil vážne následky, nebolo preukázané obžalobou tvrdené zlomenie ruky poškodenej, po väčšine išlo o útoky päsťou ruky do vlasatej časti hlavy poškodenej, šklbanie za vlasy a v niektorých prípadoch aj o útoky do tvárovej časti hlavy, ktoré zanechali stopy vo forme modrín v oblasti oka.

Zastávam názor, že súd použil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona nedôvodne a uložený trest považujem za nedostatočný pre nápravu páchateľa.

Stotožňujem sa so závermi súdu, ktorý dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný poškodenej, ako blízkej osobe, spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a taký čim spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas. Konaním obžalovaného došlo k porušeniu záujmov chránených , a to záujmu na ochrane blízkych a zverených osôb pred prípadmi fyzického alebo psychického týrania. V protiprávnom konaní obžalovaného súd správne nevzhliadol žiadne poľahčujúce okolnosti podľa , vzhliadol však priťažujúcu okolnosti, a to podľa , teda, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený.

V uvedenom prípade sa jedná o závažnú trestnú činnosť domáceho násilia, ktoré bolo páchané v súkromí medzi blízkymi osobami a trvalo cca 10 rokov. Bolo preukázané, že obžalovaný žil s poškodenou v spoločnej domácnosti, opakovane ju fyzicky napádal kopaním a údermi do oblasti hlavy, po narodení ich spoločnej dcéry I. poškodenú mal biť v striedavých obdobiach tak jedenkrát do týždňa, pričom ju udieral najmä päsťou do oblasti hlavy, zároveň poškodenej spôsoboval aj psychické utrpenie tým, že pod vplyvom alkoholu jej opakovane vyčítal neveru, oslovoval ju nadávkami, ponižoval ju, odopieral jej pravidelný spánok a týmto správaním a konaním u poškodenej okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres a strach, a spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie. Poškodená javí známky narušenia psychickej integrity, ktorá sa klinicky manifestuje známkami viktimizačného syndrómu v období viktimizácie a v postviktimizačnom období v rámci syndrómu týranej osoby.

Obžalovaný sa k vyššie uvedenej trestnej činnosti priznal len čiastočne, vo svojej výpovedi bagatelizoval a spochybňoval skutočnosti tvrdené obžalobou, pričom sa však opakovane vyhováral na to, že si na niektoré popísané útoky nepamätá, lebo bol opitý. Vinu za vzájomné hádky a ataky sa snažil zhodiť na poškodenú a problémy zdôvodňoval jej neverou.

Z psychologického posúdenia obžalovaného vyplynulo, že obvinený nikdy netrpel duševnou poruchou. Znalkyňa zistila u obvineného akcentovanú osobnosť a abúzus alkoholu, bez známok závislosti. Akcentovaná osobnosť je nesúhra osobnostných vlastností, disharmonický vývoj osobnosti, v staršej nomenklatúre psychopat. Vzhľadom na poruchy správania pod vplyvom alkoholu by obvinený mal podľa znalkyne úplne abstinovať.

Zo správy o povesti obvineného z Obce Radnovce vyplýva, že od viacerých spoluobčanov boli v minulosti podané sťažnosti na obvineného, hlavne kvôli rodinným nezhodám, keď pod vplyvom alkoholu bol agresívny, ale len na svoju družku. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že bol 7 krát priestupkovo postihnutý. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obvinený bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/83/2024, zo dňa 21.07.2024, právoplatným 21.07.2024, za prečin podľa , kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 3 mesiace so skúšobnou dobou 12 mesiacov, zákaz činnosti riadiť motorové vozidla na 2 roky a prepadnutie veci.

Poukazujem na to, že primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu. V prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Trestné konanie má sledovať tak preventívny, ako aj resocializačný cieľ, má prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa, dosiahnuť, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin je zároveň základným predpokladom účinnej ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti“.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho závažnosť a dlhodobosť, ako aj vzhľadom na osobu páchateľa, považoval uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky za nedostatočný. Zastával názor, že z preventívneho, ale aj represívneho hľadiska, by sa javilo u obžalovaného ako správnejšie a zákonnejšie, uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, pre ktorého výkon by bol zaradený do s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokovej časti o treste zrušil, vo veci rozhodol sám a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, pre ktorého výkon by bol zaradený do s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí dňa 29.10.2025 prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na písomné odôvodnenie podaného odvolania. Zdôraznil, že neboli splnené zákonné podmienky na aplikovanie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného žiadal zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného poukázala na písomné odôvodnenie podaného odvolania, pričom zdôraznila viacero okolností, ktoré vyznievali v prospech obžalovaného, tak ako sú tam uvedené a mala za to, že na jeho nápravu, ako aj na dosiahnutie účelu trestu bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody v nižšej výmere ako 4 roky. Vzhľadom k tomu navrhla znížiť výmeru uloženého trestu obžalovaného a odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný chcel, aby mu bola znížená výmera uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora zistil, že odvolania podali oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, pričom dospel

k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané čiastočne dôvodne, odvolanie obžalovaného dôvodne podané nebolo.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený neprimerane mierny trest. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste, pričom následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste rozsudkom sám tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti a zároveň odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, keďže proti nemu nepodala odvolanie žiadna z oprávnených osôb.

Pokiaľ ide o výrok o treste, u obžalovaného okresný súd správne nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zároveň správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. že už bol za trestný čin odsúdený, teda ich pomer bol 0:1. Taktiež bolo potrebné podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadnuť aj na mieru závažnosti priťažujúcej okolnosti, ktorá mala nezanedbateľný význam, najmä preto, že obžalovaný spáchal časť skutku (4 mesiace) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola určená v rámci jeho odsúdenia č. 3. Naviac je zrejmé, že doposiaľ 3-krát uložené tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený za rôznu úmyselnú, ale nie násilnú trestnú činnosť, neviedli k náprave obžalovaného. Na druhej strane sa doteraz dopúšťal menej závažnej trestnej činnosti (celkovo 3 prečiny) a tomu zodpovedala aj nízka výmera týchto trestov, pričom ohľadne prvých 2-och odsúdení sa na obžalovaného už hľadí ako by odsúdený nebol, pretože sa v týchto skúšobných dobách podmienečných odsúdení osvedčil.

Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, pohnútkou jeho konania bolo nedostatočné zvládnutie konfliktného spolužitia s poškodenou, prihliadajúc na jeho povahu a osobnostné rysy, najmä pre jej údajnú neveru. V jeho neprospech vyznieva predovšetkým doba páchania skutku a s ňou súvisiaci celkový počet rôznych foriem útokov z jeho strany na poškodenú, ako aj z toho plynúce následky na jej zdraví.

Naproti tomu možno do určitej miery v prospech obžalovaného hodnotiť jeho čiastočné priznanie, ako aj to, že poškodená pri fyzických útokoch neutrpela žiadne závažnejšie zranenie a taktiež, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, jeho pozitívne hodnotenie z výkonu väzby, ktorá trvala do rozhodnutia odvolacieho súdu viac ako 11 mesiacov, pričom to možno považovať za začatie procesu jeho prevýchovy a nápravy. Z hľadiska jeho osobných pomerov bola dôležitou skutočnosť, že obžalovaný je otcom troch maloletých detí, o ktoré sa v rámci svojich možností a schopností dlhodobo staral a čiastočne zabezpečoval aj prostriedky na ich živobytie, berúc do úvahy taktiež § 34 ods. 3 Tr. zák.

Za uvedený zločin možno uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa v tom smere, že bolo namieste aplikovať ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého možno znížiť výmeru tohto druhu trestu až na dva roky, pretože uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a to vzhľadom na súhrn okolností prípadu vyznievajúcich v jeho prospech a jeho pomerov, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania. Na druhej strane prvostupňový súd až neprimerane výrazne aplikoval uvedené zákonné ustanovenie, v dôsledku čoho uložil obžalovanému neprimerane mierny trest a z tohto dôvodu možno súhlasiť s okresným prokurátorom, prihliadajúc na okolnosti prípadu vyznievajúce v neprospech obžalovaného, o potrebe sprísnenia výmery uloženého trestu odňatia slobody. Vzhľadom k tomu odvolací súd síce aplikoval zákonné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, avšak sám jeho výmeru sprísnil o 1 rok a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, krajský súd ho zaradil na jeho výkon podľa ust. Tr. zák. do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Jedine uloženie dlhšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,

ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za čiastočne dôvodné, a o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za nedôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.