Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/35/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žarnovica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Neuman Aluminium Industries, s.r.o., so sídlom Bystrická 1608, 966 81 Žarnovica, IČO : 48 163 031, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC- OSZP-2025/000997-013 zo dňa 23. mája 2025, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.07.2025 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2025/000997-013 zo dňa 23.05.2025, ktorým žalovaný po vykonaní zisťovacieho konania k zmene navrhovanej činnosti „Rozšírenie výrobných priestorov firmy Neuman, p. č. 1877/3, Žarnovica“, navrhovateľ Neuman Aluminium Industries s.r.o., Bystrická 1608, 966 81 Žarnovica, IČO: 48 163 031, rozhodol záväzným stanoviskom zo zisťovacieho konania v zmysle ustanovenia a 11 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“) , že zmena navrhovanej činnosti „Rozšírenie výrobných priestorov firmy Neuman, p. č. 1877/3, Žarnovica“, uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku žalobca vyvodzuje s poukazom na o životnom prostredí (ďalej „zákon o životnom 2 3S/35/2025

prostredí“), v zmysle ktorého : „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.“ Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach Zákona o životnom prostredí, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia

najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca potom argumentuje, že tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia a nasl. , resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinkov všeobecne záväzného nariadenia v zmysle a nasl. . Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že zákona o životnom prostredí neobsahuje pojem princíp predbežnej opatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu. Z jeho právnej úpravy vyplýva, že ak nie je isté, či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti dostavia alebo nie, je potrebné predpokladať, že môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto podľa názoru žalobcu nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. V ďalších argumentoch žalobca konštatoval rozdiel medzi princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie, ktoré síce oba smerujú k zabráneniu určitého škodlivého následku, avšak nemožno ich zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade, keď riziko nemožno považovať za preukázané, vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia, či ľudského zdravia. Žalobca opakovane upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa , kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení. Dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod pre uznesenie o priznaní odkladného účinku, pričom žalobca citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018. Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Právo na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia si vyžaduje aplikáciu odkladného účinku. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. S prihliadnutím na a na zásadu preventívnej opatrnosti podľa zákona o životnom prostredí žiada žalobca správny súd, aby tejto správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú 3 3S/35/2025

mitigačné efekty. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca opätovne zdôraznil zásadu predbežnej opatrnosti, prikazujúcu prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Žalobtom vyvodil záver, že z uvedeného normatívu priamo vyplýva, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa , lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom, a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného žalobcovi vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa , čo je aj tento prípad.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 21.10.2025. Vo vzťahu k návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok žalovaný uviedol, že žalobcom uvedené tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo právnym následkom, najmä rozhodnutím žalovaného, hrozia závažné ujmy na životnom prostredí so zreteľom na všetky okolnosti, že možno predpokladať hroziace nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie mať pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, čo nie je zo strany žalobcu konkretizované, preukázané, ani odôvodnené a teda na základe tohto návrhu nemožno žalobe priznať odkladný účinok. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade žiadna závažná ujma ani iný vážny nenávratný následok nehrozí, s prihliadnutím na skutočnosť, že zmena navrhovanej činnosti spočíva v rozšírení výrobných priestorov spoločnosti, konkrétne výrobných možností a kapacít len doplnením strojného vybavenia pre novú technológiu povrchovej úpravy dielcov, ktorá je konštrukčne a technologicky podobná už existujúcej linke povrchových úprav. Pre potreby tejto novej linky budú

využité všetky už jestvujúce dostupné inžinierske siete a už vybudované stavebné objekty. A zároveň s prihliadnutím na závery rozptylovej štúdie, ktorá bola vypracovaná v septembri 2020. Z hľadiska komplexného porovnania jestvujúceho stavu a stavu po realizácii riešenej zmeny možno konštatovať, že zmena nebude mať žiadny signifikantne odlišný vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia, než je tomu v súčasnom povolenom stave aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od roku 2020 v posudzovanom území nedošlo k zmene, resp. k rozšíreniu existujúcich prevádzok, ani k povoleniu nových prevádzok. Nakoľko ani dotknuté orgány, rezortný orgán, dotknutá obec, na území ktorej sa má zmena navrhovanej činnosti realizovať, ani samotný žalobca počas zisťovacieho konania nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku žaloby zamietol.

4. Ďalší účastník konania sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku nevyjadril.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy 4 3S/35/2025

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto

„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako 5 3S/35/2025

jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

10. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne, pričom rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

12. Správny súd preto v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétna) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s 6 3S/35/2025

ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

13. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie , v tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.

14. Správny súd taktiež uvádza, že v zákonnej úprave (a to nielen v , no ani s poukazom na ustanovenia a zákona o životnom prostredí, či z Aarhuského dohovoru) nemá oporu a správny súd nenachádza opodstatnenosť tvrdenia žalobcu, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podanej podľa žalobcom, ako reprezentantom zainteresovanej verejnosti. Taktiež názor žalobcu, že z uvedeného vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy (bez výnimky) v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa , nie je opodstatnený. Takýto názor a záver žalobcu nielenže nemá oporu v právnej úprave, no priamo odporuje a je popretím zákonnému zneniu , pretože neguje zákonodarcom vymedzené zákonné požiadavky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú definované pod písmenom a) alebo b) uvedeného zákonného ustanovenia . Správny súd v neposlednom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že takýto názor žalobcu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov, no aj vyšších súdnych autorít, ktoré opakovane zdôrazňujú základnú premisu, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie má mimoriadny charakter. Pokiaľ bolo zámerom zákonodarcu priznať pri niektorom druhu správnej žaloby odkladný účinok súčasne s podaním správnej žaloby, vyplýva to priamo z textu alebo osobitného predpisu.

15. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok, teda že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (/ ).