Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/56/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa odsek 1, odsek 2 písmeno a/ v znení účinnom v čase spáchania skutku, s poukazom na písmeno h/ v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „“), o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. 06. 2025 sp. zn. 1T/20/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa XX. XXXXXXXX XXXX v čase o X.XX hodine v C. po D. ulici označenej ako vedľajšia cesta smerom k E. ulici, ktorá je hlavnou cestou, viedol osobné motorové vozidlo značky F. G. evidenčného čísla H., pričom v križovatke riadne nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde“ a po vojdení do križovatky narazil do zadného kolesa bicykla značky I., na ktorom jazdila J. F., táto po náraze a následnom páde na vozovku utrpela zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti zápästia s posunom úlomkov vpravo, vyžadujúcu operačné spojenie úlomkov pomocou kovovej uhlovej dlahy a šiestimi skrutkami, ako aj potrebu ďalšieho operačného zákroku potrebného na odstránenie uvedených komponentov, uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej do konca K. XXXX, pričom obžalovaný spôsobom svojej jazdy porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ustanovením o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, podľa ktorého vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2 a ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1 500 eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Zároveň bol obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej D?VERA zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 5 175,09 eur a poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 4 475,- eur.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „prokurátor“) čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd napriek tomu, že konštatoval, že trest musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu, pričom jeho úmernosť určujú aj pohnútka páchateľa a možnosť nápravy a tiež, že úsudok o možnosti páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom hodnotení osoby páchateľa, tak sa týmto pravidlom pri určení výmery trestu zákazu činnosti neriadil. Namietal, že súd pôvodne vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovanému okrem peňažného trestu v rovnakej výmere ako v rozsudku, uložil trest zákazu činnosti vo výmere 18 mesiacov. Ďalej poukázal na to, že súd si nekriticky osvojil názor obhajkyne obžalovaného, ktorá v záverečnej reči uviedla, že za primeraný považuje trest zákazu činnosti vo výmere 1 roka, pričom súd jej návrhu vyhovel a obžalovanému za skutok s následkom ťažkej ujmy na zdraví uložil trest zákazu činnosti na absolútne spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. S uvedenou výmerou pre jeho neprimeranosť vo vzťahu k vzniknutému následku nie je možné súhlasiť a považovať ju za zákonnú. Poukázal na rozpätie možnosti uloženia trestu zákazu činnosti zákonodarcu v § 61 ods. 2 Tr. zák. od 1 do 10 rokov, na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa, na účel trestu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. zák. Namietal, že súd pri ukladaní trestu neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, predovšetkým na to, že cyklistka jazdila v súlade s predpismi o cestnej premávke a do kolíznej situácie sa dostala bez toho, aby na nehode niesla akýkoľvek podiel viny a mal za to, že skutočnosť, že obžalovaný urobil pred súdom vyhlásenie o vine, nebol trestaný a na hlavnom pojednávaní prejavil ľútosť nad svojim konaním, samé o sebe nie sú okolnosťami, ktoré by odôvodňovali pri tak závažnom následku uložiť tak mierny trest zákazu činnosti. Navrhol, aby krajský súd výrok o treste napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol a uložil obžalovanému prísnejší trest zákazu činnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní dňa 05. 11. 2025 zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala v celom rozsahu na podanom odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno, stotožnila sa s jej argumentáciou uvedenou v písomných dôvodoch odvolania, ktoré nepovažovala za potrebné ďalej doplniť. Rovnako zastala názor, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému je neprimerane mierny a to s poukazom na závažnosť spôsobeného následku na zdraví poškodenej, ako i s poukazom na skutočnosť, že k danému konaniu došlo porušením dôležitej povinnosti obžalovaného. V konečnom návrhu navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil okrem peňažného trestu v nezmenenej výške aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere minimálne 18 mesiacov.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí sa v celom rozsahu stotožnila s rozhodnutím súdu I. stupňa a mala za to, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému je zákonný a správny, a preto navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo, ale stratou vodičského preukazu, ktorý potrebuje k svojej činnosti na stavbách, ku ktorým chodí jednak z H., jednak z miesta svojho bydliska, v súčasnosti vykonáva dozor nad generálnymi opravami na vodnom diele L., by nebol pre zamestnávateľa zaujímavý a stratí zamestnanie. Ďalej uviedol, že vyživuje dve deti, ktorým musí platiť nemalé školné a podnájom, preto je ochotný radšej uhradiť vyššiu finančnú pokutu namiesto odobratia vodičského oprávnenia. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1 800 – 2 000 eur, žije v rodinnom dome s manželkou, ktorá pracuje, jej čistý príjem je cca 2 000,- eur mesačne, syn má 21 rokov a dcéra 23 rokov, obaja študujú na vysokej škole, syn v Holandsku. Synovi platí nájomné 900,- eur mesačne a pomôcky cca 200,- eur, dcére internát 120,- eur mesačne a školské potreby 100,- eur. Taktiež uviedol, že má vyššie finančné úspory, iné nehnuteľnosti, ako rodinný dom nevlastní, nemá žiadne dlhy ani exekúcie. V konečnom návrhu navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou (prokurátorom) podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa je zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, je riadne odôvodnený v zmysle ustanovenia § 168 Tr. por., v rámci ktorého sa súd I. stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, keďže proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor odvolanie nepodali a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie s poukazom na to, že súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kládol za vinu. Súčasne v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pred prijatím vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní dňa 30. 06. 2025 zákonná sudkyňa obžalovaného riadne poučila podľa ustanovenia § 257 Tr. por. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok o treste napadnutého rozhodnutia.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že výrok o treste zákazu činnosti je neprimeraný vo vzťahu k vzniknutému následku a obžalovanému je preto potrebné uložiť prísnejší trest zákazu činnosti.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že bol jedenkrát priestupkovo prejednávaný za dopravný priestupok zo dňa 28.11.2022 za prekročenie rýchlosti, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 Tr. por. zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a súčasne, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), pričom priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zák. nevzhliadol.

S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému ukladal trest podľa účinného v čase spáchania skutku, pretože mal za to, že použitie tohto zákona je pre neho priaznivejšie ako znenie účinné od 06.08.2024, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku. Z tohto dôvodu postupoval podľa ustanovenia , ods. 3 Tr. zák., využil mechanizmus prihliadania na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, konkrétne v prospech obžalovaného ustanovenie Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, vychádzajúc z trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov. Obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 1 500,- eur s náhradným trestom vo výmere 3 mesiace, ktorý považoval za postačujúci na naplnenie účelu trestu vzhľadom na pomery obžalovaného, možnosti jeho prevýchovy, ako i s prihliadnutím na zásady ukladania trestov a zásadu individuálnej a generálnej prevencie.

Odvolací súd mohol preto konštatovať, že súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pokiaľ ide o ukladanie trestu, pričom dodržal všetky zásady ukladania trestov. Súd I. stupňa správne konštatoval, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, doposiaľ nebol súdne trestaný. V evidenčnej karte vodiča má jediný záznam a to zo dňa 28. 11. 2022, kedy sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, prekročením rýchlosti a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 30 eur, iné priestupky ani iné trestné činy nespáchal, vodičský preukaz mu nebol zadržaný, pričom vodičské oprávnenia typu B, C, AM a T má od 19. 02. 1990 a typu B1 a C1 od 01. 05. 2004.

Súd I. stupňa správne zisťoval osobné a majetkové pomery obžalovaného, ktoré ešte krajský súd doplnil na verejnom zasadnutí a z takto vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaný je ženatý, býva s manželkou v rodinnom dome, vyživuje dve deti vo veku 21 a 23 rokov, ktorým prispieva na štúdium, je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 800 – 2 000 eur. Iné nehnuteľnosti, ako rodinný dom nevlastní, má vyššie finančné úspory a nemá žiadne dlhy ani exekúcie. Výpoveďou obžalovaného bolo zistené, že jeho postoj k prejednávanej trestnej činnosti je kritický.

V nadväznosti na takto zistený stav súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., keďže obžalovaný sa prostredníctvom vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní dňa 30. 06. 2025 priznal k spáchaniu skutku a tento zároveň aj úprimne oľutoval a tiež správne nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. Vzhľadom na tento pomer

poľahčujúcich okolností vo vzťahu k nezisteniu žiadnej priťažujúcej okolnosti správne súd I. stupňa konštatoval, že účinný do 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejší, lebo umožňuje použitie Tr. zák. spočívajúceho v znížení hornej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd sa stotožnil tiež s konštatovaním súdu I. stupňa, že s ohľadom na osobu obžalovaného a zistený skutkový stav sa jedná o prípad, kedy vzhľadom na osobu páchateľa je predpoklad, že na jeho prevýchovu bude postačovať uloženie peňažného trestu, a to s poukazom na jeho zárobkové možnosti a majetkové pomery vo výške 1 500,- eur, pri súčasne ustanovenom náhradnom treste odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 3 mesiace pre prípad, že by úmyselne maril výkon peňažného trestu. Uvedený trest a jeho výška súčasne s poukazom na vyššie obžalovaným deklarované úspory nezmarí ani mu uloženú povinnosť uhradiť poškodeným spoločnostiam škodu.

I v prípade uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok sa odvolací súd taktiež stotožnil s konštatovaním súdom I. stupňa, keď prihliadol na osobné, rodinné a pracovné pomery obžalovaného, pričom dôležitým bola najmä skutočnosť, že obžalovaný zabezpečuje pravidelný legálny príjem, od roku XXXX je zamestnaný v štátnom podniku M. M. so sídlom v H., pričom bydlisko má v N. a taktiež poukazujúc na skutočnosť, že obžalovaný získal vodičské oprávnenie v roku 1990, resp. v roku 2004 a do dňa spáchania predmetného skutku, teda za obdobie približne 20 až 34 rokov spáchal len jediný priestupok, iné priestupky ani trestné činy nespáchal a vodičský preukaz nemal nikdy zadržaný.

Súd I. stupňa pri ukladaní trestu správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 1 a 3 Tr. zák., podľa ktorých účelom trestu je ochrana spoločnosti, individuálna prevencia a výchova páchateľa k riadnemu životu, pričom trest má postihovať páchateľa primerane k závažnosti trestného činu, jeho pomerom a možnostiam nápravy.

Pri hodnotení osoby súd I. stupňa správne prihliadol na jeho doterajší bezúhonný život, skutočnosť, že sa riadne stará o rodinu, je zamestnaný a finančne podporuje dve študujúce deti. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1990, pre ďalšie skupiny od roku 2004 a za viac ako tridsať rokov má v evidenčnej karte vodiča len jeden záznam o priestupku z roku 2022. Takéto hodnotenie osoby jednoznačne svedčí o tom, že obžalovaný je dlhodobo disciplinovaným vodičom, ktorý sa vo všeobecnosti správa zodpovedne a rešpektuje právne normy. Ide teda o osobu, u ktorej možno dôvodne očakávať, že už samotné trestné konanie a uloženie trestu, hoci v miernejšej výmere, splní svoj výchovný a preventívny účel a bude dostatočným ponaučením pre ďalšie dodržiavanie pravidiel cestnej premávky.

Odvolací súd nepochybuje o tom, že k zraneniu cyklistky došlo bez jej zavinenia (túto skutočnosť namietal prokurátor v písomných dôvodoch odvolania), táto okolnosť však bola správne zohľadnená už súdom I. stupňa pri určení druhu a výmery trestu – ako priťažujúci moment bola vyvážená poľahčujúcimi okolnosťami v osobe obžalovaného. Súčasne nešlo o úmyselné konanie, ale o prečin z nedbanlivosti, pri ktorom následky neboli mimoriadne závažné a obžalovaný bezprostredne po nehode prejavil ľútosť, poskytol poškodenej súčinnosť a svoju vinu bez výhrad uznal.

Odvolací súd pri posudzovaní primeranosti uloženého trestu zákazu činnosti prihliadol aj na vyjadrenie obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, podľa ktorého je vodičské oprávnenie nevyhnutnou súčasťou výkonu jeho pracovných povinností, používa ho denne v rámci svojej pracovnej činnosti, pričom strata vodičského oprávnenia by mala zásadný negatívny dopad na jeho zamestnanie – stal by sa pre svojho zamestnávateľa pracovne nevyužiteľným a teda by mohol stratiť zdroj príjmu, z ktorého zabezpečuje svoju rodinu a podporuje dve študujúce deti.

Odvolací súd túto skutočnosť považoval preto za významnú z hľadiska individualizácie trestu (§ 34 ods. 4 Tr. zák.), podľa ktorej má súd dbať, aby trest nebol prísnejší, než je potrebné na splnenie jeho účelu. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, riadne pracovné zaradenie a prejavenú ľútosť, je zrejmé, že aj ročný zákaz činnosti bude mať na neho osobný a profesionálny život dostatočne citeľný výchovný účinok, bez potreby ďalšieho sprísnenia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. sa trest zákazu činnosti ukladá tak, aby zodpovedal povahe spáchaného činu a osobe páchateľa. V posudzovanej veci je dĺžka zákazu činnosti 12 mesiacov dostatočná na to, aby si obžalovaný uvedomil závažnosť svojho pochybenia, no zároveň primeraná jeho doterajšiemu

spôsobu života a osobným a rodinným pomerom. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o čin spáchaný z výraznej nedbanlivosti, s ťažším následkom alebo pri recidíve, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu v prísnejšej výmere. Sprísnenie zákazu činnosti by v prípade obžalovaného nebolo nevyhnutné – naopak, vzhľadom na jeho pracovné a rodinné záväzky by predstavovalo neprimerane tvrdý zásah do jeho sociálnych pomerov, ktorý by už neplnil výchovný účel, ale pôsobil by represívne nad rámec potreby. Odvolací súd preto trest zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov považoval za úplne postačujúci na naplnenie účelu trestu a nevidel dôvod na jeho sprísnenie podľa návrhu prokurátora, keďže kombinácia s peňažným trestom postačuje na individuálnu aj generálnu prevenciu.

Námietku prokurátora, že súd I. stupňa v trestnom rozkaze uložil dlhší zákaz činnosti (18 mesiacov) a následne na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení obžalovaného o vine, trest zmiernil na 12 mesiacov, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Trestný rozkaz má povahu skráteného rozhodnutia bez dokazovania na hlavnom pojednávaní, preto jeho výmera nemá viazať súd pri následnom rozhodovaní po riadnom prerokovaní veci. Po tom, čo obžalovaný dobrovoľne a úprimne vyhlásil, že je vinný, súd mohol túto skutočnosť hodnotiť ako významnú poľahčujúcu okolnosť. Zníženie výmery zákazu činnosti z 18 na 12 mesiacov teda predstavuje zákonom dovolenú individualizáciu trestu, vychádzajúcu z procesného postoja obžalovaného a jeho spolupráce so súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozsudkom súdu I. stupňa obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov, ako i uložený peňažný trest vo výške 1 500,- eur zodpovedajúci požiadavke primeranosti - proporcionálnosti trestu, tento je spravodlivý a vyjadruje objektívny obraz potrieb individuálnej aj generálnej prevencie, nie je neprimerane mierny a pri jeho ukladaní nedošlo k porušeniu § 34 Tr. zák.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento zostal rozhodnutím krajského súdu tiež nedotknutý.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.