Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/24/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., so sídlom: Lipová 842/2, 922 41 Drahovce, IČO: 37 473 123, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.06.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 16.06.2025 (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2025 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Daňového úradu Prešov (ďalej aj „prvostupňový správny orgán„), č. 102572799/2024 zo dňa 06.09.2024, ktorým prvostupňový správny orgán podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2.383,71 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2023. 1.1 Žalobca zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Tento návrh odôvodnil tým, že: 2.1 vykonáva podnikanie už vyše 23 rokov, 2.2 si riadne plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty, 2.3 má viacero prevádzok, pričom jeho činnosť v okrese je nezanedbateľná, zabezpečuje potravu, poskytuje služby, zamestnáva viacero ľudí v regióne, 2.4 chce naďalej podnikať avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Žalobca žiada, aby mohol naďalej podnikať, čo by však v prípade zamietnutia žaloby nebolo možné, 2.5 podľa názoru žalobcu medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia ako aj úkonov, na ktorých žalovaný stavia svoj názor, je v zjavnom nepomere a vytvára neprimeraný negatívny následok pre žalobcu, 2.6 Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok, 2.7 priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2025, doručenom správnemu súdu v ten istý deň, uvádza, že s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nestotožňuje.

Žalovaný ďalej uvádza, že daňovou kontrolou u žalobcu bol zistený nesprávny postup pri uplatňovaní zákonných ustanovení v oblasti dane z pridanej hodnoty, a následkom toho znížený nadmerný odpočet vo výške, ktorá nemôže mať za následok spôsobenie závažnej ujmy žalobcovi, či značnej hospodárskej škody, preto nesúhlasí s navrhovaným odkladným účinkom správnej žaloby.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, ktoré má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Teda je to inštitút mimoriadny, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Pre vyhovenie návrhu je teda v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

11. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania, mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

13. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

14. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve procesného charakteru (t. j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (t. j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

15. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, v ktorom dôsledku správny súd pristúpil ku preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie správnej žalobe žalobcu ním navrhovaného odkladného účinku. Prvou, a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

16. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie / , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

17. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil hrozbou vo forme znemožnenia výkonu ďalšieho podnikania. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok, svoju hospodársku situáciu riadne nezdôvodnil a neosvedčil. Žalobca v návrhu všeobecne poukázal na dlhoročné trvanie jeho podnikania, to že si plní povinnosti zamestnávateľa a riadne platí dane, no žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju celkovú aktuálnu ekonomickú situáciu, napr. uvedením príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, konkrétnou výškou prevádzkových nákladov, vrátane

mzdových nákladov, hodnotou majetku a pod., aby podporil svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škoda, či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré by následne správny. súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. Žalobca konkrétnym spôsobom neosvedčil, že mu negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie.

18. Správny súd tak konštatuje, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok, pretože žalobca takéto skutočnosti neosvedčil. V danom prípade nešlo ani o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v , ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v danom prípade nebola splnená.

19. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), súd preto ani nepristúpil.

20. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

21. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).