Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/13/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.10.2025 bolo Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej v texte aj len „správny súd“) doručené podanie žalobkyne označené ako „Žaloba na obnovu konania“. Žalobkyňa v predmetnom podaní primárne žiadala obnovenie konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.03.2023.

2. V podanej žalobe na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021 žiadala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.09.2018, pričom táto jej správna žaloba bola uznesením daného súdu zo dňa 30.03.2023 odmietnutá.

3. Ako dôvody na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že: „Nesprávnym procesným postupom súdu mi bolo znemožnené uplatniť mne patriace procesné práva , čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Moja žaloba bola nezákonné odmietnutá“.

4. V súvislosti s nesprávnym procesným postupom súdu, žalobkyňa uviedla, že uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30Sa/7/2024 zo dňa 08.04.2025 bola odmietnutá jej žaloba na obnovu konania. V danej veci podala kasačnú sťažnosť, no tá bola odmietnutá uznesením Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/98/2025 ako neprípustná (oneskorene podaná). Žalobkyňa poukazovala na právo na verejné prejednanie veci.

5. V ďalšom texte žaloby žalobkyňa namietala, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 26.09.2018 došlo podľa jej názoru k porušeniu zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Poukazovala aj na to, že podľa správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej a namietala, že jej správna žaloba, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej zo dňa 26.09.2018 bola žalobou v sociálnej veci a bola protiprávne odmietnutá uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.03.2021.

6. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že: „Mne bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 2.4.2003 priznaný starobný dôchodok v sume 7.956.- Sk mesačne., podľa § 21 ods. 2 písm. c) zákona

č. 100/1988 platného a účinného do 31.12.2003. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11.7.2003 mi bol neprávom odopretý od 14.8.2003 , starobný dôchodok s odvolaním sa na a , o ktoré boli tieto paragrafy doplnené , ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2003. Uplatnením týchto ustanovení došlo k porušeniu zásady zákazu retroaktivity.“

7. Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 21.02.2014 jej bol od 14.08.2003 priznaný starobný dôchodok v sume 2.289,- Sk mesačne s odvolaním sa na a namietala, že tým, že jej Sociálna poisťovňa nepriznala starobný dôchodok v sume, v akej jej bol odopretý rozhodnutím zo dňa 11.07.2003, došlo k porušeniu princípu právnej istoty.

8. Následne žalobkyňa namietala, že: „Tým, že mi nebol uvoľnený starobný dôchodok v takej výške v akej vznikol zákonný nárok, tak došlo k vedomému nerešpektovaniu : 1.Právneho názoru NS SR vysloveného v danej veci v rozsudku sp. zn. 2So12/2005 zo dňa 27.4.2006, ktorom NS SR, konštatoval : Podľa Názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci odporkyňa postupovala v rozpore SR, s Dohovorom č. 128 , podľa ktorého vnútro štátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobudnutých práv na starobné dôchodky !!! K uplatneniu , v tomto rozsudku NS konštatoval ...... Napriek tomu, že odsek 1 ukladal odporkyni rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30.6.2003. nemohla postupovať retroaktívne. Odporkyňa však uvedeným spôsobom postupovala a tým narušila základnú zásadu Právnej istoty a princíp, podľa ktorého vzniknuté nároky musia byť zachované !!!! 2.NS SR ako odvolací súd v danej veci vo svojom rozsudku sp. zn. 4So/189/2007 zo dňa 29.5.2008 konštatoval : ..... V ďalšom konaní bude úlohou odporkyni uvoľniť starobný dôchodok navrhovateľky ako dávku neprávom odopretú podľa v spojení s . 3.V právoplatnom rozsudku Najvyšší súd SR v danej veci, ako súd odvolací č. k. 9So/132/2009 zo dňa 28.apríla 2010 konštatoval : .............Starobný dôchodok bol navrhovateľke neprávom odopretý (odňatý) od 14.augusta 2003. ...... Nebolo sporné, že navrhovateľka pred 1.júlom 2003 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa 100/1988 dovŕšením veku 55 rokov. ......... Bez ohľadu na to, že rozhodnutie o odňatí dôchodku nadobudlo právoplatnosť, starobný dôchodok je treba navrhovateľke v súlade s ,2 a uvoľniť už od 14.augusta 2003. 4.NS SR ako odvolací súd v danej veci vo svojom uznesení sp. zn. 9So/77/2011 zo dňa 30.5.2012 konštatoval : ....Odvolací súd poukazuje na to, že z rozsudku NS SR sp. zn. 9So/132/2009 z 28.4.2010 je jednoznačne vyslovený právny názor , že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. .......... Nebolo sporné, že navrhovateľka pred 1.júlom 2003 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zsz dovŕšením veku 55 rokov. Odporkyňa jej právoplatným rozhodnutím z 2.apríla 2003 starobný dôchodok od 26.januára 2006 priznala v sume 7.956.-Sk ................ Vzhľadom nato, že navrhovateľka dovŕšila dôchodkový vek a splnila. K tomu, že „ výsluhový príspevok" priznaný podľa sa nedá považovať za „ inú dávku „ podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 uvádzam : Z dovolacieho rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. 9So 112/2009 uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutia súdov SR pod č. 110. Výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa , zostáva výsluhovým príspevkom podľa a za výsluhový dôchodok podľa sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov iba považuje. .......... Zo priamo nevyplýva, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku t. j. za tú istú sociálnu udalosť (čI.33 ods. 2 Dohovoru), za ktorú je poskytovaný starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.........“.

9. Žalobkyňa následne zhrnula, že: ,,Toto sú zákonom podložené dôkazy zásadné skutočnosti, ktoré ma oprávňujú podať žalobu na obnovu konania a preto navrhujem správnemu súdu. - Povoliť obnovu konania vo veci vydaného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.3.2023 ktorým Krajský súd odmietol moju správnu žalobu zo dňa 6.2.2019, ktorou som žiadala v zmysle a ods. 2 písm. c. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.9.2018.“

10. Predtým, ako by správny súd meritórne prejednal žalobu žalobkyne na obnovu konania, primárne skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej prejednanie.

11. Podľa v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „“), žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

12. Podľa , v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c) dôvod obnovy, d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f) žalobný návrh.

13. Podľa , ods. 2 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

14. Podľa , žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa , prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

15. Podľa , dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

16. Podľa , správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.

17. Podľa , ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

18. Z obsahu spisového materiálu ako aj z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že žalobkyňa dňa 06.02.2019 podala správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 485 126 7210 0 zo dňa 26.09.2018. Išlo o prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 19.12.2018. Ako predmet prieskumu však žalobkyňa označovala výslovne len prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd v Žiline - v tom čase ako správny súd (ďalej len „krajský súd“) v poradí prvom rozhodnutí (rozsudku sp. zn. 25Sa/21/2019) zo dňa 05.12.2019 zamietol žalobu žalobkyne, pričom ex offo ako predmet súdneho prieskumu zobral odvolacie rozhodnutie zo dňa 19.12.2018. Voči tomuto rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, ktorej základnou sťažnostnou námietkou bolo, že žiadala o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26.09.2018 a krajský súd svojvoľne preskúmal iné rozhodnutie ako navrhovala. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 9Sk/8/2020 zo dňa 30.11.2021 zrušil rozsudok krajského súdu, vrátil mu vec na ďalšie konanie a zaviazal ho, aby ustálil predmet súdneho prieskumu a vadu žaloby sa pokúsil odstrániť a to buď formou uznesenia alebo informatívneho výsluchu. Ak žalobkyňa vadu označenia predmetu súdneho prieskumu neodstráni, bude potrebné jej žalobu odmietnuť. Ak ju odstráni, teda za predmet prieskumu označí odvolacie rozhodnutie, po splnení ďalších procesných podmienok krajský súd žalobu meritórne prejedná. Krajský súd, riadiac sa týmto záväzným právnym názorom kasačného súdu, po vrátení veci (vedenej pod

novou spisovou značkou 25Sa/4/2021) vyzval žalobkyňu na odstránenie vady žaloby, avšak žalobkyňa napriek konkrétnemu označeniu, v čom spočívajú vady žaloby a riadnemu poučeniu, zotrvala na svojom vyjadrení a za predmet súdneho prieskumu naďalej označovala prvostupňové rozhodnutie zo dňa 26.09.2018, čo viedlo k tomu, že Krajský súd v Žiline nemal inú možnosť, len podanie žalobkyne podľa v spojení s odmietnuť. Urobil tak uznesením sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.03.2023. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn. 7Ssk/113/2023 zo dňa 15.08.2024 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol a nepriznal jej náhradu trov kasačného konania.

19. Následne žalobkyňa dňa 20.11.2024 Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručila podanie označené ako „Žaloba na obnovu konania“. Žalobkyňa v predmetnom podaní primárne žiadala obnovenie konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.03.2023. Súčasne v petite podanej žaloby na obnovu konania žalobkyňa navrhovala správnemu súdu, aby „preskúmal aj zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 485 126 7210 zo dňa 21.02.2014, ktorým žalovaná uvoľnila vyplácanie starobného dôchodku od 14.08.2003 v sume 2.556.-Sk“ a tiež, aby „preskúmal aj zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 485 125 zo dňa 11.7.2003, ktorým Sociálna poisťovňa odňala starobný dôchodok odvolávajúc sa na , a , platného po 30.06.2003“, ktoré to veci boli vylúčené na samostatné konania. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 30Sa/7/2024 tak zostala len žaloba na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021. V predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 30Sa/7/2024 Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 30Sa/7/2024 zo dňa 08.04.2025 žalobu na obnovu konania odmietol. Žalobkyňa následne proti predmetnému uzneseniu podala kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Ssk/98/2025 zo dňa 27.08.2025 tak, že ju odmietol. 20. Následne dňa 24.10.2025 bola správnemu súdu doručená ďalšia žaloba žalobkyne na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, ktorá je predmetom tohto konania sp. zn. 30Sa/13/2025.

21. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal. Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy ( ). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne, dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty ( ) len za splnenia zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v , pričom sa jedná o objektívne podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

22. S poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby na obnovu konania, správny súd konštatuje, že žiaden z dôvodov obnovy konania uvedený v žalobkyňa v žalobe netvrdila.

23. Keďže však v prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481

ods. 2 . Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na obnovu konania, aj keď žalobkyňa výslovne žiadny zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust. neuviedla.

24. Ako už bolo uvedené aj vyššie, predpokladá len tri situácie, kedy je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. sa jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Napokon podľa písm. c) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

25. Správny súd ani z obsahu podanej žaloby, ani postupom podľa , nezistil naplnenie ani jedného z dôvodov obnovy konania podľa ust. .

26. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobkyňa netvrdila a ani nepredložila žiadne právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Žalobkyňa vo svojej žalobe na obnovu konania vyjadruje len nesúhlas s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/4/2021 zo dňa 30.03.2023, ako aj s jednotlivými rozhodnutiami správnych orgánov vo veci rozhodovania o starobnom dôchodku žalobkyne. Keďže však žalobkyňa nepodložila svoje tvrdenia právoplatným rozhodnutím o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní a správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia nezistil, nie je splnená podmienka podľa .

27. Pre povolenie obnovy konania podľa ust. je potrebná existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výroku alebo v odôvodnení tohto rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobkyňa ani netvrdila, ani nepredložila žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, v konaní, ktoré žalobkyňa žiada žalobou obnoviť, by boli porušené jej základné ľudské práva alebo slobody a správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia ani nezistil, preto nie je splnená ani podmienka pre obnovu konania podľa . Subjektívny názor účastníka konania, že rozhodnutím správneho súdu resp. v konaní pred správnym súdom došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovy konania nie je dostačujúci.

28. K tretiemu dôvodu na povolenie obnovy konania správny súd uvádza, že žalobkyňa netvrdila ani nedoložila žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorým by bolo rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa domáha obnovy konania, v rozpore. Ani pri posudzovaní obsahu žaloby nad rámec žalobných bodov správny súd takéto rozhodnutie nezistil. Nebola tak splnená ani podmienka na obnovu konania podľa .

29. Zhrňujúc vyššie uvedené, žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania podľa , či už podľa písm. a) (právoplatný odsudzujúci rozsudok), písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bola samotná žalobkyňa a týkalo by sa rozhodnutia v konaní, ktorého obnovu žalobkyňa žiada povoliť) alebo písm. c) (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzala. Uvádzala len tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, teda žalobkyňou uvádzané dôvody, pre ktoré žiada obnoviť konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021 zjavne nie sú dôvodmi, ktoré pripúšťa ako dôvod obnovy konania. Nakoľko správny súd ani postupom podľa sám nezistil žiaden relevantný

dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia odmietol.

30. Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol, preto nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie ( ). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia ( v spojení s ) bez nariadenia pojednávania, teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami , ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania ( ). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.

31. K zákonnej požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia správny súd poukazuje na to, že konanie, ktorého obnovy sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala, bolo súdne konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci starobného dôchodku žalobkyne. V uvedenom konaní teda krajský súd ako súd správny rozhodoval o správnej žalobe v sociálnych veciach, ktorá je upravená v a nasl. , pričom v tomto type konania sa uplatňuje výnimka z povinného právneho zastúpenia. Hoci ustanovenie neustanovuje priamo výnimku z povinného zastúpenia aj v rámci konania o obnovu konania, správnemu súdu je známa rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, z ktorej je zrejmé, že výnimka z povinného zastúpenia sa má aplikovať aj v tomto prípade a to s poukazom na , , ako aj dôvodovú správu k , podľa ktorej zastúpenie v konaní o žalobe na obnovu konania bude rovnaké ako v základnom konaní (napr. Uznesenie NSS SR sp. zn. 6Ssk/91/2022 zo dňa 31.10.2023, najmä jeho body 25. až 27.).

32. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

33. Podľa , ods. 2 , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

34. Podľa , na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ). Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, 2 ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ods. 2 ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (, ods. 2 ).