Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Sas-3-2025.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Subarea
18Sas/3/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Chtelnica, so sídlom Družstevná 526/9, 922 05 Chtelnica, IČO: 00 207 870, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica Martin, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, so sídlom Kollárova 2, 036 59 Martin, IČO: 00 365 327, v konaní o preskúmanie zákonnosti Uznesenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 21 zo dňa 05.09.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 17.12.2024, pôvodne doručenou Okresnému súdu Martin, zapísanou ako civilnoprávna žaloba, postúpenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 20.01.2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Uznesenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 21 zo dňa 05.09.2024, ktorým bol bývalý pracovník žalobcu na pozícii mäsiar na bitúnku, p. A. B. (ďalej aj ako „pracovník žalobcu“), nar. XX.XX.XXXX, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie uznaný z choroby z povolania. Žalobca ako dôvod podania žaloby uviedol, že je toho názoru, že ich bývalý zamestnanec, p. A. B. bol po celý čas zamestnania u žalobcu, t. j. od 01.07.2016 do 24.08.2023 plne zdravotne spôsobilý pre výkon profesie mäsiar, pričom v tomto v období pracovník žalobcu na žiadosť zamestnávateľa sa podroboval lekárskym preventívnym prehliadkam u všeobecného lekára pre dospelých na profesiu mäsiar, vždy so záverom spôsobilý. Žalobca poukazuje na to, že po ukončení pracovného pomeru u žalobcu bol p. A. B. dňa 28.08.2023 opätovne podrobený preventívnej lekárskej prehliadke, tentoraz však so záverom nespôsobilý práce ako mäsiar – údenár, avšak počas doby zamestnania u žalobcu sa nikdy nesťažoval na ochorenie rúk, ktoré by ho obmedzovalo. Uvádzaná doba ochorenia z povolenia s dátumom vzniku od 07.01.2021 nekorešponduje so závermi preventívnych prehliadok vykonávaných všeobecným lekárom pre dospelých.
2. Ako prílohy k žalobe žalobca pripojil Odpoveď žalovaného na Odvolanie vo veci lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania zo dňa 29.11.2024 a Záver odborného stanoviska k prešetreniu podozrenia na chorobu z povolania zo dňa 13.11.2024, vydaný Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave. Z prvého menovaného listu vyplýva, že žalovaný sa odvoláva na ustanovenie § 31c ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda že nemožno žiadať o opätovné posúdenie neuznanej choroby z povolania, pokiaľ prípad už bol posudzovaný Celoslovenskou komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Celoslovenská komisia“). Z druhého listu od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave je zrejmé, že úrad nepredpokladá príčinnú súvislosť medzi vznikom poškodenia rúk a pracovnou činnosťou p. A. B. u žalobcu so vznikom v rokoch 2021 a 2023.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 7 písm. e) SSP, rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
9. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj ako „zákon č. 355/20074 Z. z.“), chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.
10. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len „odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania“), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.
11. Podľa § 31a ods. 9 zákona č. 355/2007 Z. z., ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „celoslovenská komisia“) a písomne o tom informovať posudzovanú osobu.
12. Podľa § 31a ods. 11 zákona č. 355/2007 Z. z., ak celoslovenská komisia posudzuje podozrenie na chorobu z povolania podľa odseku 9 alebo 10, vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 60 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska alebo od vedúceho zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa odseku 6; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
13. Podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú
komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
14. Podľa § 31c ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., ak chorobu z povolania už posudzovala celoslovenská komisia, nie je možné podľa odseku 1 požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania.
15. Podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z., stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
16. Podľa § 31d ods. 5 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., celoslovenská komisia posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c.
17. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a 31c.
18. V prvom rade správny súd uvádza, že predtým ako preskúmal obsah žaloby bolo potrebné v zmysle § 97 SSP preskúmať procesné podmienky. Čo je chorobou z povolania upravuje zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 8 ods. 2 a ods. 3 a chorobu z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností. Podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva. Záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania poskytne príslušný orgán verejného zdravotníctva na požiadanie posudzovanej osobe a jej zamestnávateľovi. Špecializované pracovisko vydá lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. V zmysle § 31 zákona č. 355/2007 Z .z. teda uznaniu choroby z povolania predchádza odborné posúdenie a až sporné prípady sa predkladajú na posúdenie Celoslovenskej komisii. V tomto danom prípade boli všetky tieto vyššie uvedené zákonné podmienky splnené.
19. V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, o nárokoch, ktoré vyplývajú z choroby z povolania rozhoduje Sociálna poisťovňa. Žalobcom napádané rozhodnutie, ktoré si žiada preskúmať a zrušiť, je Uznesenie Celoslovenskej komisie č. 21 zo dňa 05.09.2024 o potvrdení uznania choroby z povolania pracovníka žalobcu na základe predloženej lekárskej dokumentácie. Ako prílohy žalobca pripojil list žalovaného ako odpoveď k jeho odvolaniu vo veci lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania zo dňa 29.11.2024 a záver odborného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 13.11.2024. Vyššie uvedené skutočnosti zakladajú dôvodnú pochybnosť ohľadom pasívnej vecnej legitimácii žalovaného. Správny súd je toho názoru, že v danom prípade podaná správna žaloba Univerzitnej nemocnici Martin, Klinike pracovného lekárstva a toxikológie nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nežiada preskúmať odpoveď k odvolaniu žalovaného zo dňa 29.11.2024 ale iný akt - Uznesenie Celoslovenskej komisie č. 21 zo dňa 05.09.2024 o potvrdení uznania choroby z povolania p. A. B.. Celoslovenská komisia nemá právnu subjektivitu, čo vyplýva z jej štatútu, pričom ide o poradný orgán zriadený ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky (§ 31d ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.).
20. Správny súd následne zisťoval, či vydané listiny sú, resp. môžu byť predmetom správneho prieskumu. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán
verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom prieskumu má byť Uznesenie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 21 zo dňa 17.12.2024, ktorým komisia potvrdila uznanie choroby z povolania p. A. B., bývalého zamestnanca žalobcu v profesii mäsiara. Na základe podaného odvolania voči lekárskemu posudku sa žalobcu u žalovaného dožadoval opätovného preskúmania, na čo žalovaný listom zo dňa 29.11.2024 žalobcovi odpísal, že nie je možné prípad opätovne otvárať, pretože Celoslovenská komisia rozhodla v zmysle § 31c ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. Správny súd je názoru, a to s dôrazom na charakter napadnutých listín, že tieto nespĺňajú atribúty rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 3 SSP), nakoľko nie sú správnymi aktami, ktoré by sa vyznačovali konštitutívnymi účinkami alebo ktorými sú alebo môžu byt' práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a preto nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Navyše aj ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. odkazuje, že všeobecne predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na choroby z povolania podľa § 31a a § 31c predmetného zákona.
22. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti listín, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu (ide o nespôsobilý predmet prieskumu) podľa § 7 písm. e) SSP a preto v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. Správny súd ďalej poznamenáva, že správnu žalobu nezasielal žalovanému na vyjadrenie ani si od neho nevyžiadal spisovú dokumentáciu práve pre nedostatočnú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a nespôsobilý predmet prieskumu správneho súdnictva.
23. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 170 písm. a) SSP, tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu odmietnutia žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).