Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Pc-14-2021.pdf
PDF · 110.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľky: Z.. B. N., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 07 Bytča, IČO. 472 565 91, proti odporcovi: P.. A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX/XX XXX XX Ž., o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Z.. B. N., Q.. E., H.. XX.XX.XXXX B. P.. A. N., H.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.1980 pred Mestom Ž., ktoré je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku 20, ročník 1980, na strane 176, pod poradovým číslom 650 r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.8.2021 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd manželstvo účastníkov rozviedol. Svoj návrh skutkovo odôvodňovala tým, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku dobré, pomerne harmonické a aj keď mali nejaké nedorozumenia, tak tieto vždy vyriešili. Tento stav však trval len 3 roky. Prvý veľký konflikt nastal v roku 1983, kedy bola tehotná so synom Petrom a manžel do nej hodil detský hračkársky kočík. Ďalej popísala agresívne správanie odporcu do roku 1990, kedy prvýkrát požiadala o rozvod, odporca ju však uprosil a sľuboval, že všetko bude iné a že sa zmení a na jeho prosby nakoniec žiadosť o rozvod stiahla. V roku 1994 jej rozbil hlavu ťažkým kovovým mažiarom a od roku 1998 sa u nich začali pravidelné bitky. Za spôsobené fyzické a psychické utrpenie jej a ich deťom v období od septembra 1999 do septembra 2006 bol odporca vzatý do väzby na obdobie od 5.9.2006 do 21.12.2006 a následne bol trestným rozkazom OS Žilina zo dňa 20.12.2006 pod spis. zn. 28T 125/2006 aj odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou a s probačným dohľadom na 4 roky a bola mu uložená povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5m a nezdržiavať sa v jej blízkosti. Počas skúšobnej doby si dával pozor a situácia sa mierne zlepšila. Už dlhé roky ich manželské spolužitie funguje tak, že o všetkom rozhoduje manžel, čo a koľko sa bude variť, čo sa bude nakupovať do domácnosti, aký program v televízii sa bude pozerať, čo sa nasadí v záhrade atď. Nie je možná ani renovácia domu, pretože neustále napáda cudzích ľudí, napáda aj ich deti a vnúčatá aj keď nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom domu tak rozhoduje o tom, čo kde v dome bude a ako sa bude užívať. Manžel je posadnutý tým, že sa do budúcna niečo vážne vo svete stane a bez rozmyslu hromadí jedlo a iné veci. V dome im bežia tri staré energeticky náročné veľké mraziaky plné potravín, spotrebovanú elektriku musí ale platiť výlučne ona. V lete sa radšej zdržiava vonku vo dvore, lebo vnútri neustále počúva nadávky a vyhrážky, manžel rozpráva ako skončí v plyne ako židia. Ak sú vonku vnúčatá, tak je radšej v ich blízkosti, aby im niečo neurobil, nedávno fyzicky napadol dcéru a jej priateľa. Schválne jej deťom aj vnúčatám ničí veci, život s ním je už neznesiteľný a všetci sa ho boja. Ich manželstvo už dlhé
roky neplní svoje zákonné funkcie, žijú vedľa seba ako cudzí ľudia, z manžela má strach a obnovenie manželského spolužitia neprichádza v úvahu. 2. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 4.10.2021, v ktorom uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, nesúhlasí ani s vyjadrením navrhovateľky v tom, že ich manželstvo už dlhé roky neplní svoje zákonné funkcie. Ich vzájomné vzťahy boli narušené najmä v dobe, keď obidvaja rovným dielom požívali alkoholické nápoje, vtedy začali problémy a vznikali medzi nimi vzájomné hádky a rozpory. Keďže býval v dome svojich svokrovcov („na tzv. prižienkoch“) nemal veľa priestoru na vyjadrenie svojich postojov. Z uvedeného dôvodu ako manžel nikdy nebol rovný v právach a povinnostiach, najmä mu veľmi chýbal vzájomný rešpekt a úcta medzi manželmi a určitá tolerancia, nestotožňoval sa s obšírnym vyjadrením navrhovateľky na priebeh ich spoločného vyše 40-ročného manželstva, má na to iný pohľad, niektoré jeho zlé činy boli zapríčinené skratovým konaním z dôvodu už spomenutého jeho bývania na tzv. priežienkoch. Ich vzájomné vzťahy neboli až tak vážne narušené, osobne už 12 rokov vôbec žiadne alkoholické nápoje nepožíva, z jeho strany sa bude veľmi usilovať o obnovenie manželského spolužitia vo vzájomnej úcte a rešpektu. 3. Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporcu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 13.10.2021, v ktorom uviedla, že trvá na všetkom čo uviedla v návrhu, odmieta žiť ďalej s odporcom v jednom dome a jednej domácnosti. Odporca sa v minulosti ale aj v prítomnosti voči nej a ich deťom správa tak, že ďalšie spolužitie s ním je neznesiteľné. Ako manželia už spolu nežijú dlhé roky a ich manželstvo neplní svoje zákonné funkcie. Odporca sa voči nej a ich deťom, ale aj vnúčatám správa horšie ako k cudzím ľuďom, všetci sa ho boja a žijú v neustálom strese z toho, čo zase urobí. Odporca píše vo vyjadrení o chýbajúcej vzájomnej úcte a rešpekte, s tým plne súhlasí, ale v opačnom garde ako on uvádza. On si nikdy nevážil ju ako manželku a ani ako človeka a podľa toho sa k nej aj správal a správa. Za svoje protiprávne konanie bol v minulosti právoplatne odsúdený, nie je ale pravda že sa odvtedy zmenil, akurát si dáva väčší pozor, aby za svoje konanie nemusel niesť následky. 4. K vyjadreniu navrhovateľky sa odporca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 10.11.2021 v ktorom uviedol, že s vyjadrením navrhovateľky nesúhlasí a trvá na svojom pôvodnom vyjadrení, obyčajné manželské nezhody sú zo strany manželky zveličované a prezentované skreslene a zbytočne dramatizované a nenávistné. Manželku v tejto nenávisti voči mužom štve jeho slobodná 40-ročná dcéra B., ktorá nebola nikdy vydatá, žila sama. Manželstvo a výchovu detí nikdy nezažila, všetky nezhody a konflikty sa snaží vyriešiť vzájomnou komunikáciou, dohodou a kompromismi. Za vyše 40 rokov manželstva sú ich manželské nezhody a hádky bežné i v iných dobre fungujúcich rodinách. Manželku poprosil o prepáčenie a odpustenie ak niekde urobil chybu, manželka s ním ale nekomunikuje a radí sa iba s dcérou. 5. Na pojednávaní zotrvali účastníci konania na svojich písomných vyjadreniach. 6. Práv. zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že zo strany navrhovateľky nejde o chvíľkové rozhodnutie, rozhodovala sa niekoľko rokov počas toho ako manželstvo bolo absolútne nefunkčné a to že sa rozhodla k tomuto kroku, je z jej strany vážne rozhodnutie. Poukazoval na to, že už v minulosti podávala na súd návrh na rozvod manželstva, avšak na naliehanie odporcu návrh zobrala späť, v súčasnosti je jej rozhodnutie nezvratné. Poukázal na to, že v roku 2006 bol odporca odsúdený za spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a išlo o skutok za obdobie od roku 1999 až do roku 2006, poškodenou v danom konaní nebola len navrhovateľka, ale aj deti odporcu a jedine v období keď plynula skúšobná doba na základe rozhodnutia súdu v trestnom konaní bolo spolužitie s odporcom lepšie a všetky dôvody ako sú uvedené v návrhu na rozvod manželstva sú pravdivé a manželstvo neplní už desiatky rokov žiadnu zo svojich funkcií tak ako ich predpokladá zákon o rodine a vzhľadom na celkový obsah ich spolužitia za posledné roky, nie je absolútne žiaden predpoklad, žeby mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Odporca sa snaží bagatelizovať dôvody, pre ktoré navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, odporca sa však správa nevhodne, ba priam až zle a neľudsky nielen voči navrhovateľke, ale aj voči synovi a dcére, tak isto voči neveste a vnúčatám, ktoré spoločne s ním žijú v jednom rodinnom dome. 7. Odporca vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí a nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľky, že ich manželstvo je nefunkčné, poukazoval na to, že celých 40 rokov sa riadne staral o deti, o domácnosť, o dom, záhradu a ani teraz už v tomto veku nemožno tvrdiť, že ich manželstvo je nefunkčné. Uviedol, že jeho odsúdenie bolo zapríčinené určitou situáciou, ktorú popísal vo svojom vyjadrení. V tom čase sa aj priznal k trestnému činu ktorý mu bol kladený za vinu kvôli tomu, aby sa dostal z väzenia. Potom už vôbec nepožíval alkoholické nápoje, naopak, požívala ich navrhovateľka vo zvýšenej miere, ktoré jej kupovala aj dcéra. Napriek tomuto všetkému videl ešte priestor k tomu, že sa môžu dohodnúť, že nemusia rušiť manželstvo, musia sa však ctiť a rešpektovať jeden druhého, uznávať práva jedného aj druhého a to musí byť vzájomné.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako ho vo svojom návrhu preukazovala navrhovateľka. 9. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 29.11.1980 na Matričnom úrade Ž., u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve, toho času plnoleté deti a to dcéra Ing. B. N., H.. XX.X.XXXX a syn S. N., H.. XX.X.XXXX. Ich spoločným posledným bydliskom je Ž., čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie vo veci v zmysle ust. § 92 CMP. 10. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické a medzi nimi vznikali len drobné nedorozumenia, ktoré vždy vyriešili. K vážnym problémom v manželstve začalo dochádzať od roku 1983 a boli spôsobené agresívnym správaním odporcu vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré navrhovateľka popisovala vo svojom písomnom návrhu, v dôsledku čoho podala aj návrh na rozvod manželstva, ktorý z dôvodu prísľubu odporcu, že sa zmení zobrala späť. V roku 1994 však odporca opätovne sa dopustil voči navrhovateľke fyzického násilia, ktoré navrhovateľka popísala vo svojom písomnom návrhu. Odporca navrhovateľkou tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nerozporoval. 11. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca bol v období od 5.9.2006 do 21.12.2006 vzatý do väzby. 12. Trestným rozkazom OS Žilina zo dňa 20.12.2006, č.k. 28T 125/2006-176 (dôkaz produkovaný navrhovateľkou na č.l. 8 spisu) bol odporca uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od septembra 1999 do 5.9.2006 často pod vplyvom alkoholu v mieste trvalého bydliska Ž. N. S. L. spôsoboval svojej manželke Mgr. B. N. a ich deťom Ing. B. N.P. B. S. N. fyzické a psychické utrpenie a to tak, že im všetkým takmer dennodenne vulgárne nadával, manželke do kuriev, píč, debiliek, idiotiek, dcére B. do píč bachratých, kokotiek, synovi S. do debilov, idiotov, pankhartov, pičákov a kokotov, všetkým sa pravidelne a opakovane vyhrážal zabitím, dcére B. H.ajmä tak, že ich všetky otrávi, že do 7 dní skapú; „že sa nedožije rána a mala právo už dávno skapať“, taktiež ju viackrát fyzicky napadol, naposledy vo februári 2006, kedy ju prudko sotil do radiátora, fyzicky napádal i syna S., najmä keď bránil matku. V lete 2002 počas incidentu škrtil a bil päsťami po chrbte manželku B. min. raz do mesiaca, bol päsťami do rúk a tváre, v dôsledku čoho mala monokle a podliatiny, sácal ju, kopal ju, pri bitke jej zlomil malíček na pravej ruke, všetkých obmedzoval v jedení, zámerne im schovával veci a ničil spoločný majetok, pričom jeho totožné správanie spôsobilo narušenie vyrovnanosti psychického stavu poškodených, u ktorých sú prítomné úzkostné prejavy - anticipačná a situačná úzkosť. Za uvedené bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho správaním 4 roky. Zároveň súd uložil odporcovi ako obvinenému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť spočívajúcu v príkaze nepribližovať sa k poškodenej Mgr. B. N. na vzdialenosť menšiu ako 5m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. 13. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní poukazovala na to, že pred vydaním trestného rozkazu išlo hlavne o fyzické týranie, kde jej zlomil malíčky na rukách, po tomto to však už nebolo o fyzickom týraní, ale išlo o každodenné vulgárne nadávky tak ako to popisovala v návrhu, znevažoval jej osobu, že nevie nič urobiť, toto isté hovoril dcére, nadával aj synovi, neveste, ktorá prišla ku nim bývať. Po pol roku bol aj konflikt s ňou a podala aj trestné oznámenie, pretože nadával aj jej deťom. Nevesta má syna, ktorý nepochádza z manželstva s ich synom, voči ktorému sa nemiestne vyjadruje, pričom jeho biologický otec zomrel. Bývajú síce v spoločnom rodinnom dome, ktorý je dvojgeneračný a každý má svoj vchod a ich deti a nevesta, vnuci, ku nim nesmú chodiť. Keď bol u nich vnuk, tak po jeho odchode nadával, že nemá papuče, že môže k nim zaniesť nejaké bacile a pod. V minulosti sa vyhrážal aj tým, že má toľko jedu, že môže otráviť aj pol Žiliny, nevie s čím vyrukuje, nevie čo sa môže stať, na nočnom stolíku má sprej, má z neho obavy, strach a keď sa dá, tak je radšej vonku a sa s ním ani nestretáva a to aj preto, aby neublížil deťom a vnukom. Keď má nejaký sviatok, tak deti s vnúčatami ani neprídu k nim, ale ona ide ku nim aby jej zagratulovali, pretože vzťahy sú zlé. Odporcovi vadí všetko, vadím mu že je tam, nevedela ani uviesť v čom je príčina, čo odporcu nahnevá, nejaký čas je dobrý a potom mu to niečo vyvolá a je ako sopka. Raz keď bol nahnevaný treskol dverami tak, že sa rozbila sklenená výplň. Uviedla, že si už vôbec nevie ďalej takto život predstaviť a východisko vidí v rozvode v tom, že sa odporca odsťahuje a oni ako rodina budú môcť konečne normálne žiť spoločne, sadnúť si do záhrady, tráviť voľný čas a pod. Do domu nechce nikoho pustiť, ani opravárov keď je niečo potrebné opraviť a to napriek tomu, že dom je v podielovom spoluvlastníctve dcéry a syna, ktorí ho majú na polovičku. Pokiaľ sa týka tvrdení odporcu, že požívala alkoholické nápoje, toto potvrdila, bolo to však v minulosti, avšak sama si uvedomila následky a rozhodla sa, že s tým prestane a tak 10-12 rokov dozadu už vôbec nepožíva alkoholické nápoje. Bolo to v tom období, keď prestal aj odporca, chodieval ku psychiatričke a prestala potom aj ona. Čo sa týka domácnosti, odporca nakupuje všetko čo sa týka stravy. Čo sa týka prania, ak potrebujú aj niečo kúpiť, tak to hradia na polovičku. Ona platí všetky energie, poistky, vývoz
žumpy, smeti, vodu, elektrinu. V podstate sa však nevedia dohodnúť ani v užívaní spoločných vecí a spoločných činností, nevedia sa dohodnúť na bežných veciach. Na spoločné dovolenky nechodievajú, spoločné aktivity nemajú žiadne a 4 až 5 mesiacov sa vôbec nerozprávajú, keď chce aby niečo vyložil z mraziaka, že chce variť, tak mu napíše na list, nemôže to vyložiť sama, pretože má zoznamy, má to poukladané a keby to vybrala, tak by vedel, že tam bola a bolo by zle. Z potravín ktoré nakupuje odporca varí, avšak vždy sa musia dohodnúť čo má variť a vždy je to len podľa neho, aj keď sa pustí televízia tak sa môžu pozerať len na to, čo on chce, uprednostňuje len svoje záujmy a všetko je to len o psychike. Naposledy vznikol konflikt v júni 2021, keď riešili spor medzi ňou, dcérou a jej priateľom v pivnici. Pri tomto konflikte zlomil aj prst priateľovi dcéry, podali aj trestné oznámenie, avšak trestné oznámenie podal aj odporca, nakoniec sa to riešilo v priestupkovom konaní, kde dostal pokutu. 14. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že 90% z toho čo navrhovateľka uviedla je vymyslené a nenávistné konštatovanie. Čo sa týka násilia v pivnici, bolo to naopak, v pivnici mal uložené drahé nástroje, preto si dal zabezpečovacie zariadenia, dcéra sa mu tam viackrát vlúpala, zobrala mu niektoré veci. Ten konflikt, ktorý tam vznikol bol riešený na okresnom úrade a ešte to nie je ukončené a to že zlomil palec priateľovi dcéry nie je pravda, palec si zlomil sám. V konečnom dôsledku však potvrdil, že konflikt tam vznikol, avšak ho nezavinil. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že môže variť len to čo on chce, to nie je pravda, pretože ona pozná len tri jedná, fazuľovicu, segedín a kapustnicu, nič iného z kapusty nepozná a on ako dôchodca musí nakupovať čo je pre neho výhodné a nie nakupovať nejaké drahé mäsá, keď na to nemá, preto jej vždy povie čo má z toho variť, pretože ona by z toho uvarila len segedín. Kedysi mali spoločné financie, lenže navrhovateľka z toho uberala viac ako bolo treba, nikdy im to nevyšlo a potom to robili tak, že on kupoval veci do domácnosti čo treba a ona platila elektriku, vodu a pod. Potvrdil, že v minulosti navrhovateľka podala dva návrhy na rozvod, ktoré zobrala späť, avšak tie návrhy boli pre žabomyšie vojny, v podstate bolo to kvôli nejakým rozdielnym názorom na východu detí a na fungovanie rodiny ako takej. Pokiaľ sa týka tvrdení navrhovateľky, že spolu nekomunikujú, to je jej výmysel, že mu píše odkazy na lístočkoch, on keď niečo chce, tak jej to povie. Pokiaľ uviedla, že nikoho ku nim nepustí, tak je to v tejto dobe pandémie, pretože bolo povedané, že majú žiť v bubline. Dcéra a syn sa stýkajú s tisícmi ľuďmi, sú mladí, oni to prežijú, ale on má z toho strach, má 70 rokov a preto povedal, aby v tejto dobe ku nim nikoho nevodila a to sa týka aj návštevy dcéry, ktorá sa stýka denne so sto ľuďmi a preto jej povedal, aby išla preč. Ďalej uviedol, že navrhovateľka celých 40 rokov chodí po jeho veciach, kontroluje mu všetko, kapsy, vrecká, peňaženku a potom to využíva. V poslednej dobe si všade na dome nainštalovali kamery a sledujú čo robí a keď ide pre svoje veci, napr. na poval, tak mu povedia, že to dal inak ako to bolo, pretože ten dom nie je jeho a nesmie tam nič, čo povie dcéra, to je sväté. 15. K vyjadreniu odporcu ohľadom návštev v ich domácnosti navrhovateľka uviedla, že nevesta v dome býva už 4 roky a ani vtedy nemohli chodiť, nie je to zapríčinené len Covidom a ich vlastné deti sa s odporcom nerozprávajú viac ako 15 rokov a bolo to zapríčinené jeho výbušnou povahou a tým že vyčítal, že všetko čo robia je zlé. 16. Súd vo veci vypočul ako svedka syna účastníkov S. N., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že jeho rodičia v podstate žijú ako cudzí ľudia. Mama nemá takmer žiadnu socializáciu, nikoho si nemôže zavolať do domácnosti, nikto tam nechodí, ani oni ako deti, ani jeho deti, teda vnúčatá. Sú to roky rokúce a berie to už tak, že je to odjakživa a do domácnosti rodičov ani nechce chodiť, pretože s odporcom sú stále problémy a nechce s ním prísť do konfliktu. Deti tam taktiež nepustí, pretože by mohol byť konflikt. Mama sa s vnúčatami stretáva na záhrade, alebo príde ku nim, alebo idú spoločne von, príde mu to ako keby žili spolu cudzí ľudia. S otcom sa už roky nebaví, nemá mu už čo povedať a nejaké nadávky a ponižovanie, to už nechce akceptovať, keďže takto vo vzťahu k jeho osobe pociťoval správanie otca, môže to byť tak 20 rokov. Bývajú vo viacgeneračnom rodinnom dome a k rodičom prestal chodiť asi 10 rokov dozadu a aj predtým tam chodili iba vtedy, keď tam otec nebol, pretože sa chcel vyhnúť stretnutiu s ním. Mama je z toho nešťastná, sklamaná, pretože nemôže byť ani s vnúčatami, nemôže si zavolať ani kamarátky na kávu, je to taký život stále osamote. S jeho deťmi sa odporca moc nebaví, zopár krát im vonku nadal, takže sa s nim nebavia už ani oni a vzťah matky s otcom je nula bodov, to je rozkaz nad rozkazom. Teraz v súčasnosti však už ani nevie ako to tam je, pretože tam nechodí. 17. Podľa § 18 Zák. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 18. Podľa § 19 ods. 1 Zák. o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 19. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
20. Podľa §23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 21. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadne na záujem maloletých detí. 22. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 23. Na základe posúdenia vykonaných skutkových zistení podľa citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. V konaní mal súd za preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľky, na ktorých navrhovateľka založila svoj návrh na rozvod manželstva a ktoré viedli k trvalému rozvratu manželstva, tak ako na ne poukazovala navrhovateľka. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, pre ktorý bolo uzatvorené. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní funkcie tak ako ich upravuje Zákon o rodine. Účastníci napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti spoločne nehospodária, majú oddelené finančné prostriedky, vzájomne si nepomáhajú, spoločenská stránka manželského spolužitia taktiež nie je naplnená, účastníci nemajú spoločné záujmy, o záležitostiach rodiny nerozhodujú spoločne, netrávia spoločne voľný čas, takmer vôbec sa spolu nerozprávajú. Manželstvo si funkciu výchovnú už neplní, keďže deti, ktoré z manželstva pochádzajú, už sú dospelé a samostatné . V prípade účastníkov ide o dlhoročné, viac ako 40 rokov trvajúce manželstvo. Manželia spoločne vychovali dve deti. Pri takomto dlhoročnom manželstve je prirodzené, že manželia prežili rôzne, či už pozitívne alebo aj negatívne situácie. Negatívne situácie, krátko po uzatvorení manželstva ( 3 roky ) boli však takého závažného a dlhodobého charakteru, zapríčineného agresívnym správaním odporcu voči navrhovateľke, ako aj v tom čase maloletým deťom, že ovplyvnili celý priebeh manželského spolužitia. Správanie odporcu naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, za ktoré bol aj odporca uznaný vinným a odsúdený trestným rozkazom uvedeným v bode 12. tohto odôvodnenia. Napriek odporcom vykonanému uloženého trestu a uplynutiu dlhšej doby od jeho vykonania však situácie popisované navrhovateľkou nenasvedčujú tomu, že by sa vzťahy v rodine normalizovali a zlepšili, že by žili vo vzájomnej úcte a porozumení a vytvárali tak zdravé rodinné prostredie, a to aj vo vzťahu k svojim plnoletým deťom, k vnúčatám, s ktorými žijú v jednom dome a s ktorými sa spoločne nestýkajú, naopak dospeli do štádia, že účastníci spolu žijú ako cudzí ľudia, čo mal súd za preukázané aj zo svedeckej výpovede syna účastníkov, ktorý popísal, že takto on vníma spolužitie svojich rodičov a postavenie navrhovateľky, ktorá sa musí odporcovi vo všetkom prispôsobovať a pokiaľ sa chce stretnúť s ich rodinou a vnúčatami tak príde ku nim alebo sa stretnú na záhrade. Príčiny rozvratu manželstva je potrebné hľadať v rozdielnosti názorov účastníkov na fungovanie rodiny a to najmä čo sa týka jej finančného zabezpečenia, nakladania s finančnými prostriedkami, zabezpečovania výživy, spoločných potrieb rodiny, udržiavania vzťahov s deťmi a ich rodinami, ako aj rozdielne nazeranie oboch účastníkov na postavenie muža a ženy v rodine, kde navrhovateľka sa necíti ako rovnocenný partner, čo nakoniec vyplynulo aj zo samotnej výpovede odporcu, ktorý príčiny rozvratu zľahčoval avšak na druhej strane sám navrhovateľku znevažoval. Podľa názoru súdu, rozvrat manželstva je trvalý a je nepochybné, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že už nie je možné dúfať v obnovenie ich spolužitia, pričom prihliadal aj na jednoznačné vyjadrenie navrhovateľky, ktorá v takomto vzťahu už ďalej nechce zotrvať. Je nepochybné, že problémy, ktoré počas celého trvania manželstva medzi účastníkmi vznikali vzbudili u navrhovateľky disharmóniu a pociťuje v tomto manželskom vzťahu dnes už len citovú a psychickú prázdnotu, nemá vo svojom manželovi, teda v odporcovi oporu, zlyháva absolútne vzájomná komunikácia medzi nimi. Súd preto manželstvo účastníkov ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol . 24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Podľa ust. § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo ak to ustanovuje tento zákon.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.