Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42CoZm-3-2024.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Area
Subarea
42CoZm/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD, členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX D. E., o zaplatenie sumy 581,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60CbZm/80/2015-65 zo dňa 29. apríla 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60CbZm/80/2015-65 zo dňa 29. apríla 2024 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy vo výške 581,35 Eur s príslušenstvom (I. výrok) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). 2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca podal dňa 16. 09. 2015 na miestne nepríslušnom Okresnom súde Žiar nad Hronom návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 581, 35 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 26. 09. 2011 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 606 101 800 (ďalej aj „zmluva o úvere“) v zmysle ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800,- Eur. Žalovaný zabezpečil záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere vlastnou zmenkou vystavenou dňa 26. 09. 2011. V bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) strany sporu uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil zmluvu o úvere v súlade s dohodnutými podmienkami riadne a včas, došlo k vyplneniu zmenky v zmysle dohody o vyplnení zmenky, a to na sumu 2 153,35 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 21. 08. 2012. Vyplnená zmenka bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 26. 09. 2012. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uhradil žalobcovi sumu vo výške 1 572,- Eur. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. čl. I. § 17 ods. 1 a 2, čl. I § 48 ods. 1, čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“ alebo „ZZŠ“), ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ust. § 175 ods. 4, § 372y ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a ust. § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu. 4. Prvoinštančný súd v súvislosti s uplatneným nárokom zo zmenky konštatoval, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere zo dňa 26. 09. 2011, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, typovú a formulárovú, keď žalobca ako veriteľ konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník mal v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Išlo tak o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie mal s poukazom na ust. § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, ktorého použitie bolo v čase vystavenia zmenky žalovaným zakázané. Ak zmenka vznikla súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou za účelom zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, musí súd ex offo prihliadať a zohľadniť právny vzťah, z ktorého zmenka vznikla. Ďalej uviedol, že samotná úverová zmluva neobsahovala ani obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 129/2010 Z. z., následkom čoho je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Súd prvej inštancie taktiež poznamenal, že povinnosť súdu zohľadniť kauzu právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, teda povinnosť súdu ex offo prihliadať na všetky skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky, plynie aj z ust. čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ v znení účinnom od 23. 12. 2015. Poukázal i na znenie Spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia NS NS a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20. 10. 2015. V súvislosti s dohodou o vyplnení zmenky uviedol, že táto nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k) a § 53 ods. 5 OZ. Zmenkovú dohodu vyhodnotil ako neplatnú, a to aj v zmysle ust. § 39 OZ pre rozpor so zákonom (§ 52 a nasl. OZ a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.). Uviedol, že v dôsledku neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, je neplatná i samotná zmenka, na základe ktorej si žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku (viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 06. 05. 2008). Záverom poznamenal, že následkom neplatnosti zmenkovej dohody je stav, akoby žiadna zmenková dohoda nevznikla, čím je daný základný predpoklad, že by bolo možné takto vyplnenú zmenku považovať za zmenku zabezpečovaciu, keď žalobca v konaní nerozporoval ani zabezpečovací charakter zmenky ani jej vystavenie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Nárok zo zmenky si tak žalobca uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, neoprávnene. Zmenka, ktorá by tak mala plniť zabezpečovaciu funkciu reálne nezabezpečuje žiaden úver, pretože nemá žiaden zmluvný základ a navyše ani nemohla byť vydaná, žalovaný preto nemusí na zmenku plniť (pozri aj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 432/2006 zo dňa 05. 03. 2009). 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal v konaní plne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 6. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca namietal spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, pričom poukázal na definíciu spotrebiteľa obsiahnutú v ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a tvrdil, že žalovanému bol poskytnutý úver na výkon zamestnania. Zdôraznil, že podstatné nie je na čo konkrétne žalovaný poskytnuté prostriedky použil, ale na aký účel bol úver poskytnutý. Pokiaľ veriteľ koná v dobrej viere, že dlžník nie je spotrebiteľom, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že vystupovala v postavení spotrebiteľa. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-464/01, Johann Gruber proti Bay Wa AG. Mal za to, že na predmetnú vec nedopadá právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa a tým aj zákaz použitia zmenky. Ďalej tvrdil, že VPPÚ (ktorých súčasťou je i dohoda o vyplnení zmenky) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nielen z formálneho, ale aj z materiálneho hľadiska (zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené obojstranne), z čoho možno vyvodiť, že uzavretie zmluvy o úvere bez toho, aby tento prejav vôle zahŕňal i viazanosť VPPÚ nie je možné. Pokiaľ ide o zmenku predloženú ako cenný papier, jej platnosť možno posudzovať len z hľadiska splnenia zákonom predpísaných náležitostí s poukazom na ust. § 1 a § 2 ods. 1 ZZŠ. Zdôraznil, že v prípade blankozmenky môže súd posudzovať len to, či bola táto vypísaná v zhode s dohodou o vyplňovacom práve zmenky podľa ust. § 10 ZZŠ. Žalobca poznamenal, že práve doplnením blankozmenky o chýbajúce údaje v zmysle Dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v čl. 13 VPPÚ sa táto stáva perfektnou, čo bol aj daný prípad. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane tých odvolacích. 7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 606 101 800 zo dňa 26. 09. 2011 úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 131,- Eur, počnúc dňom 05. 11. 2011. Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. ObZ s tým, že žalovaný podpísal prehlásenie a súhlas s VPPÚ predtlačenými na zadnej strane tejto zmluvy. Na zabezpečenie peňažného záväzku žalovaného vystavil tento dňa 26. 09. 2011 zmenku vydanú k zmluve o úvere č. 606 101 800, v ktorej v zmysle čl. 13 VPPÚ nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia (blankozmenka). Následne bola zmenka vyplnená na sumu 2 135,35 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia dňa 21. 08. 2012 do zaplatenia, a to v zmysle dohody o vyplnení zmeniek obsiahnutej v bode 13. VPPÚ. Zmenka bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 26. 09. 2012. 11. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. 12. Podľa článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom od 23. 12. 2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. 13. Podľa článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v znení účinnom od 23. 12. 2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 14. Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon zmenkový a šekový. Z novelizovaného ustanovenia čl. I. § 17 ods. 1 ZZŠ vyplýva, že pokiaľ je žalovaným zo zmenky ten, kto je viazaný zo zmenky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sú postavené na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2 citovaného ustanovenia je zrejmé, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z ust. § 52 a nasl. OZ, ako i z iných právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa (výpočet právnych predpisov, na ktoré ods. 2 odkazuje je demonštratívny). V zmysle vyššie uvedeného je tak súd z úradnej povinnosti povinný prihliadnuť na všetky kauzálne námietky, ktoré by žalovaný mohol v prejednávanej veci uplatniť voči majiteľovi zmenky zakladajúce sa na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi zmenky alebo k predošlým majiteľom. Súd tak ex offo zistí, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto vznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Ustanovenie čl. 1 § 17 ods. 2 ZZŠ, ktoré má procesnoprávny charakter, nakoľko je v ňom upravená procesná činnosť súdu, tak dopadá i na konania, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 438/2015 Z. z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia tohto zákona k úprave účinnej od 23. 12. 2015, keď v prípade procesnej normy sa táto aplikuje odo dňa, kedy nadobudne účinnosť na všetky už začaté konania, pokiaľ zákonodarca neustanovil osobitný režim. 15. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď zmluvu o úvere zo dňa 26. 09. 2011 uzavretú medzi stranami sporu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a túto uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý bol v zmluve označený ako
fyzická osoba (nepodnikateľ). Na predmetnú zmluvu o úvere tak dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka a rovnako táto v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy spĺňa i definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom spotrebiteľovi, ktorým bol žalovaný. Súd prvej inštancie zároveň správne predmetný úver pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravených v ust. § 9 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Spotrebiteľ by tak mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru s tým, že záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má dopad i na sumu, ktorá bola vyplnená v zmenke. 16. V konaní nebol sporný ani zabezpečovací charakter zmenky vystavenej dňa 26. 09. 2011 v deň, kedy došlo k podpisu zmluvy o úvere, v ktorej v zmysle čl. 13 VPPÚ nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia, keď povaha zabezpečovacej zmenky vyplýva i zo samotného znenia uvedeného čl. 13 VPPÚ upravujúceho dohodu o vyplnení zmeniek, v ktorom sa uvádza, že táto slúži: „...na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „remitent“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“)...“. To, že zmenka mala zabezpečovací charakter žalobca v konaní nerozporoval ani nevyvrátil. Rovnako je nepochybné, že zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou za účelom zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie sa tak správne zaoberal hlavným záväzkom zabezpečeným zmenkou, na základe ktorej sa žalobca v konaní uplatnil svoj nárok, a to s poukazom na vyššie citované znenie ust. čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ, kedy bol ex offo povinný skúmať, či zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky žalovaného. Podstatné je, že zákon č. 129/2010 Z. z. predstavujúci osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k zákonu zmenkovému a šekovému v ust. § 17 ods. 3 v znení účinnom ku dňu, kedy došlo k vystaveniu zmenky v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru, vylučuje splnenie dlhu alebo zabezpečenie jeho splnenia zmenkou. Predmetné ustanovenie tak výslovne zakazuje vystavenie zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru v čase, kedy došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o úvere. Z rovnakých dôvodov nemalo dôjsť ani k uzatvoreniu dohody o vyplnení zmeniek obsiahnutej v bode 13. VPPÚ. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko zmenka na zabezpečenie hlavného záväzku nemala byť vôbec vystavená, a preto nemohlo dôjsť zo strany majiteľa k nadobudnutiu žiadnych práv zo zmenky. 17. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v pozícii spotrebiteľa, nakoľko mu boli prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania, k uvedenému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne ustálil spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve bol predtlačený text prehlásenia žalovaného, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, keď ide len o všeobecný údaj, s ktorého nemožno vyvodiť konkrétny súvis s výkonom zamestnania. Podstatné je, že žalovaný je v dotknutej zmluve označený osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu). Zmluva o úvere má povahu adhéznej zmluvy, ktorú žalobca používal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, s tým, že sa do predtlačenej zmluvy len jednostranne dopisovali údaje. Predtlačené prehlásenie žalovaného o účele poskytnutého úveru tak nič nemení na spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi stranami sporu. 18. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu o tom, že platnosť zmenky možno posudzovať len z hľadiska splnenia zákonom predpísaných náležitostí v zmysle ust. § 1 a § 2 ods. 1 ZZŠ, nakoľko žalovanému v predmetnej veci prislúcha ochrana pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky, keďže záväzok žalovaného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Na predmetnú vec tak súd prvej inštancie správne aplikoval ust. čl. I § 17 ZZŠ i § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. 19. Záverom odvolací súd konštatuje, že rozsudok Súdneho dvora z 20. 01. 2005 vo veci C-464/01 Johann Gruber proti Bay Wa AG, na ktorý odkazuje odvolateľ vychádza z úplne odlišného skutkového stavu veci. V danej veci išlo o prípad, kedy došlo k uzavretiu zmluvy týkajúcej sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Možno uzavrieť, že uvedené rozhodnutie na predmetnú vec nedopadá, nakoľko, ako bolo zmienené vyššie, je posudzovaný právny vzťah strán sporu vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, úver tak nebol žalovanému poskytnutý v súvislosti s obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou, a to ani sčasti. 20. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, v zásade by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 22. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).