Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56C/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovaným: 1/ neznámi dedičia po D. E., F. G. a 2/ neznámi dedičia po A. E., všetci zast. Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava 11 o určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že parcela registra „C“ č. 167 – záhrada s výmerou 480 m2 v katastrálnom území C., obci Beniakovce, okrese Košice-okolie, podľa geometrického plánu č. 69/2024, vyhotoveného subjektom GEODETICS+, autorizovaným geodetom a kartografom H. D. I., J., overeného Okresným úradom Košice-okolie, katastrálnym odborom pod č. 61-1368/24, ktorá vznikla jej oddelením od parcely registra „E“ č. 1087 – orná pôda s výmerou 1.091 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Košice-okolie, patrí do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žiadnej zo strán sporu súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobdanou žalobou domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že ako vlastníci nehnuteľnosti E KN parc.č. 1087 sú na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) zapísaní D. E., F. G., a A. E., bez uvedenia dátumu narodenia a bydliska, každý vo veľkosti 1, kúpou dňa 23.9.1936. S pozemkami, ktorých sú žalovaní neznámymi vlastníkmi, nakladá Slovenský pozemkový fond, ktorý zároveň žalovaných zastupuje vo veciach týkajúcizemkov v konaniach pred súdom. Starí rodičia žalobcu D. A., F. J., a K. A., rodičia jeho matky D. B., F. A., dlhodobo vykonávali službu pre právnych predchodcov žalovaných, za čo im odovzdali do užívania časť parcely registra „E“ č. 1087, označenú na priloženej katastrálnej mape a na priloženom geometrickom pláne ako parcela registra „C“ č. 167 s výmerou 480 m2. Právni predchodcovia žalovaných následne ústnou darovacou zmluvou parcelu ako prejav vďaky darovali starým rodičom žalobcu a títo tento dar prijali. Starí rodičia žalobcu pokračovali v užívaní parcely a následne ju darovali ústnou darovacou zmluvou svojej dcére D. B., ktorá parcelu užívala s jej manželom s vedomím, že patrí do jej výlučného vlastníctva. Približne v roku 1975 matka žalobcu darovala parcelu žalobcovi ústnou darovacou zmluvou. Žalobca parcelu užíva od roku 1975 nepretržite a nerušene, uhrádza všetky plnenia spojené s jej užívaním a za parcelu odvádza daň z nehnuteľnosti. Počas celej doby užívania parcely mal žalobca dôvodné presvedčenie, že parcela je v jeho výlučnom vlastníctve, pričom ju nadobudol na základe darovania od svojej matky, ktorá bola podľa jeho vedomostí výlučnou vlastníčkou parcely. O držbe ani o vlastníckom práve k parcele nevznikli počas celej doby jej užívania žalobcom ani jeho právnymi predchodcami akékoľvek spory. Žalobca bol počas celej držby parcely dobromyseľným, že mu parcela patrí. Splnením podmienok vydržania sa žalobca stal výlučným vlastníkom parcely. Tento záver nie je spôsobilý vyvrátiť ani nedostatok písomnej formy

darovacích zmlúv, na základe ktorých nadobudli právni predchodcovia žalobcu a následne žalobca parcelu, čo zapríčinilo nesúlad právneho a evidenčného stavu so stavom skutočným a s prejavenou vôľou právnych predchodcov žalovaných darovať parcelu starým rodičom žalobcu, ich vôľou parcelu následne darovať matke žalobcu a jej vôľou parcelu darovať žalobcovi. Parcela bola pred žalobcom nerušene užívaná dvoma generáciami jeho rodiny, o ktorých bolo verejne známe, že im parcela bola právnymi predchodcami žalovaných darovaná. Vzhľadom na nesúlad evidovaného stavu so stavom právnym je na strane žalobcu naplnená podmienka naliehavého právneho záujmu. Rozhodnutie vo veci môže privodiť zosúladenie údajov katastra nehnuteľností s právnym stavom, a tým odstrániť právnu neistotu žalobcu.

2. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie predloženými listinami: geometrický plán č. 69/2024 vyhotovený GEODETICS+, autorizovaným geodetom a kartografom Ing. Miroslavom Šimčákom, PhD.; katastrálna mapa pre parcelu registra „E“ č. 1087 pre kat. úz. C., LV č. XXX pre kat. úz. C., čestné vyhlásenia L. A. a M. A. zo dňa 10.12.2024 a čestné vyhlásenie obce Beniakovce.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.6.2025 namietali absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko totožný stav je tu minimálne od roku 1975, resp. od roku 1999, kedy bol v danom kat. území zapísaný ROEP. Poukázali na to, že do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam vyžadoval písomnú formu. Žalobca nijakou listinou, najmä čo sa týka grafiky, nepreukázal, že jeho matke resp. jeho starým rodičom, bola právnymi predchodcami žalovaných darovaná tá konkrétna časť pozemku, o tej výmere, ktorá je odčlenená geometrickým plánom ako nová parcela reg. „C“ KN č. 167. Slovenský pozemkový fond (ďalej „SPF“) navrhoval, aby súd v zmysle ust. (ďalej len „“) s prihliadnutím k okolnostiam sporu, ako aj k okolnostiam na strane žalovaných subjektov nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Je zrejmé, že neznámeho vlastníka nie je možné zidentifikovať a nezistený – neznámy vlastník predstavuje špecifický subjekt, ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov. Žalovaní nezistení vlastníci majú v súdnom spore špecifické postavenie a môžu vystupovať ako strana v súdnom konaní a uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti výlučne prostredníctvom zákonného zástupcu SPF a nemôžu byť nositeľom určitých práv a povinností (napr. vo vzťahu k trovám konania). SPF svojim konaním resp. správaním nezapríčinil zápis na príslušnom LV a mal za to, že priznanie náhrady trov konania žalobcovi za danej situácie by sa javilo voči žalovaným ako neprimerane tvrdé, nespravodlivé a odporovalo by dobrým mravom.

4. Žalobca v podanej replike s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR uviedol, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, pričom žaloba o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie právnej neistoty v právnych vzťahoch medzi stranami. Žalobca sa žalobou zasadzuje o odstránenie spornosti vlastníckeho práva k časti parcely registra „E“ č. 1087, vlastnícke právo ku ktorej nadobudol žalobca vydržaním. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR zdôraznil, že pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa a oprávnenosti držby je nevyhnutné predovšetkým skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Záver o dobromyseľnosti žalobcu vyplýva z ním uvedených skutočností. Potreba právne perfektného právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva na určenie, že držba je oprávnená, popiera význam a účel inštitútu oprávnenej držby, dobromyseľnosti a nadobudnutia vlastníckeho práva z právneho titulu vydržania, ktorého zmyslom a účelom je zhojiť právny stav, kedy oprávnený držiteľ nenadobudol vlastnícke právo k predmetu vlastníctva pre nedostatky či vady právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva v situácii, kedy sa oprávnený držiteľ dôvodne domnieval, že titul nadobudnutia vlastníckeho práva existuje a je právne perfektný. Pre posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu a oprávnenosti jeho držby preto nemôže byť rozhodujúce, že nesplnil zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva formálne perfektným právnym úkonom so všetkými formálnymi náležitosťami, vyžadovanými právnymi predpismi v relevantnom čase. Ak by zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva žalobca splnil, otázka jeho dobromyseľnosti by v tomto kontexte nebola relevantnou a nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním by neprichádzalo do úvahy.

Tvrdenie žalovaných, že ako neznámi vlastníci nemôžu byť nositeľmi povinnosti uhradiť úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, nemá oporu v právnom predpise a je výlučne domnienkou žalovaných. Uvedený záver by predstavoval zásadné a bezdôvodné znevýhodnenie žalobcu, ktorého nárok na náhradu trov konania v prípade procesného úspechu by bol odopretý bez akejkoľvek opory takéhoto zásahu v práve. Tvrdenie, že SPF svojim vlastným správaním nezavinil rozpor medzi evidenčným stavom v katastri nehnuteľností a stavom skutočným a právnym, rovnako neobstojí. Situácia, kedy žalovaný vlastným konaním nezavinil vznik konania, je najmä pri konaniach o určovacích žalobách, štandardnou. Podmienkou uloženia povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane konania nie je zapríčinenie začatia konania zavineným konaním neúspešnej strany. SPF je právnickou osobou, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy a ktorej povinnosťou je konať vo verejnom záujme. Vo vzťahu k takejto právnickej osobe neprichádza do úvahy ochrana jej vlastných majetkových záujmov poukazom na údajnú neprimeranú tvrdosť uloženia povinnosti uhrádzať úspešnému žalobcovi trovy konania. V konaní nie je pre postup podľa ust. naplnená podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa.

5. Duplika nebola v konaní podaná.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi uvedenými v ods.2 tohto odôvodnenia a výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:

7. Ako vlastníci nehnuteľnosti parcely registra E parcelné číslo 1087 orná pôda o výmere 1091 m2 sú v katastri nehnuteľností zapísaní E. A. F. E. v podiele 1 a a E. D. F. G. v podiele 1, obaja titulom nadobudnutia: kúpa 23.9.1936 čd. 10993, PKV XXX, zápis ROEP rozhodnutie katastrálneho odboru č. 325/98 R. Správcom je SPF. Geometrickým plánom č. 69/2024 bola z parcely E parc.č. 1087 vyčlenená parcela reg. C parc.č. 167 – záhrada o výmere 480 m2. V konaní bolo nesporným, že predmetnú parcelu užíva dlhodobo, od 70.rokov minulého storočia žalobca a pred ním parcelu od 50.rokov užívali žalobcovi predchodcovia. Parcelu užíva žalobca na základe ústnej darovacej zmluvy uzavretej so svojou matkou v roku 1975. Žalobca pozemok užíva ako záhradu a stará sa oň. Nehnuteľnosť bola minimálne od roku 1975 v terénne jasne vyčlenená /oplotená a užívanie pozemku žalobcom a dvoma generáciami jeho rodiny pred ním bolo nepretržité a nikým nerušené. V rodine bolo známe, že starým rodičom žalobcu darovali predmetný pozemok Sarvanovci, u ktorých slúžili. Všeobecne sa táto parcela považuje za žalobcovu parcelu.

8. V posudzovanom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle . Predpoklad takejto žaloby po procesnej stránke spočíva v tom, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem.

9. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je ohrozené žalobcove právne postavenie a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

10. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 56/2003). Tým sa zosúladí skutočný právny stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V danom prípade je tak nesporný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pretože ako jej vlastník sú v katastri nehnuteľnosti zapísané iné osoby. Na uvedenom nič nemení, že žalobvažuje za vlastníka a oprávneného držiteľa nehnuteľnosti už cca 50 rokov. Zosúladenie evidovaného a právneho stavu vlastníctva je legitímnym právnym záujmom žalobcu, ktorý nemá k dispozícii iný právny prostriedok na ochranu vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný.

11. Vlastnícke právo podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti svedčí osobám, ktoré už s najväčšou pravdepodobnosťou nežijú. V zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/11/2016 „zákonodarca v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam ustanovil zákonný mechanizmus nakladania SPF s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (u oboch kategórií ide o tzv. „pozemky s nezisteným vlastníkom“). SPF je zástupcom presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I , teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy. Takéto označenie ale nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Do úvahy prichádza druhové pomenovanie označenia strany, ktorá má byť zastúpená SPF, napr. „neznámy (resp.nezistený) vlastník nehnuteľnosti (meno a priezvisko), zast. SPF“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom....., zast. SPF“.

12. S poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných – neznámych dedičov zapísaných vlastníkov, ktorých zo zákona zastupuje SPF.

13. Podľa ust. , () v znení účinnom do 31.12.1991 t.j. v čase tvrdeného darovania nehnuteľnosti žalobcovi, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

14. Podľa ust. v znení účinnom v čase tvrdeného darovania (do 31.3.1983) k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

15. K zápisu vlastníckeho práva k spornému pozemku v súlade s vyššie cit. ustanoveniami v prospech žalobcu (ani jeho právnych predchodcov) nedošlo. Nesplnenie formálnych podmienok pre nadobudnutie vlastníctva ale môže viesť za splnenia zákonných podmienok k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

16. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, pričom držiteľ bol dobromyseľný v tom, že mu takýto titul prislúchal. Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008, sp.zn. 3Cdo 17/2016).

17. () v znení účinnom do 31.3.1983 t.j. v čase tvrdeného prevodu vlastníckeho práva neupravoval možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Novela účinná od 1.4.1984 pripúšťala túto možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva. Bol však obmedzený rozsah subjektov, ako aj predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.

18. V zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () nehnuteľnú vec desať rokov.

19. Podľa , ods.3 v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

20. Podľa ust. , ods.2 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

21. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiaedpokladá, že držba je oprávnená ( ).

22. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania sú základnými predpokladmi vydržania oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná nerušená držba pozemku žalobcu v relevantnom čase, ako aj oprávnenosť, teda dobromyseľnosť tejto držby.

23. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého) iného nachádzajúceho sa v podobnej situácii vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliastupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným (viď závery Najvyššieho súdu SR napr. v rozhodnutiach sp.zn. 3Cdo 97/2009, 4Cdo 283/2009, 5Cdo 30/2010, 3MCdo 7/2010, 3MCdo 8/2010, 6MCdo 5/2010). Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliastupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.

24. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 361/2012, R 74/2015 dospel k záveru, že „oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme“. V uznesení 4Cdo 283/2009 Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo 283/2009, R73/2015 vyslovil právny záver, že „oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom v zmysle o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (Notársky poriadok)“.

25. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1VCdo/1/2024 priniesol odklon od svojej doterajšej ustálenej praxe a pripustil možnosť splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním aj na základe ústne uzavretej nadobúdacej zmluvy. Najvyšší súd SR prijal záver, podľa ktorého „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

26. Predmetnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR predchádzali nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS 484/2015 a III. ÚS 4648/2022, v zmysle záverov ktorých „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec

poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

27. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o splnení podmienok pre vydržanie pozemku žalobcom v intenciách vyššie cit. ustanovení a záverov najvyšších súdnych autorít. Žalobca bol dobromyseľným, nerušeným užívateľom pozemku počnúc rokom 1975, kedy mu bol pozemok darovaný, pričom vzhľadom na okolnosti veci sa mohol dôvodne domnievať, že mu pozemok bol darovaný jeho vlastníkom a že mu patrí.

28. V čase vstupu žalobcu do držby neupravoval možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Novelou účinnou od 1.1.1992 boli tieto obmedzenia odstránené a novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním (, 132a ods.1 a 872 ods.6 vtedy platného ). Vychádzajúc z uvedeného došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním žalobcom k 1.1.1992.

29. Z uvedených dôvodov súd podanej žalobe vyhovel a určil, že žalobca je vlastníkom prejednávanej parcely. Geometrický plán č. 69/2024 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

30. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého súd výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach prejednávaného prípadu alebo v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu.

33. V danom prípade bol žalobca v konaní plne úspešný, čo by za bežných okolností mohlo zakladať nárok na náhradu trov konania podľa . Žalovanými v spore sú však nezistení vlastníci – neznámi dedičia po zapísaných vlastníkoch, ktorí majú osobitnú povahu. Táto osobitná procesná situácia podľa súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože priznanie náhrady trov konania žalobcovi voči žalovaným je len iluzórne, formalistické a prakticky nevykonateľné. SPF je len zástupcom žalovaných a nemôže byť zaviazaný na platenie trov konania žalobcovi. Súd preto vychádzajúc z okolností a osobitosti prejednávanej veci rozhodol, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, aplikujúc ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.