Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sf-19-2025.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Subarea
1Sf/19/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B. – C. D. B. E. F., Budovateľská 27, 977 03 Brezno, IČO: 40 864 669, zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutí žalovaného č. 101184333/2025, č. 101183957/2025, č. 101188258/2025, č. 101183690/2025, č. 101184993/2025, č. 101187837/2025, č. 101184755/2025, č. 101185202/2025, č. 101188122/2015, č. 101188458/2025, č. 101183291/2025, všetky zo dňa 27. marca 2025, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) bola dňa 13. mája 2025 doručená správna žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti: 1/ Rozhodnutia žalovaného č. 101184333/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410252/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 6.600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022, 2/ Rozhodnutia žalovaného č. 101183957/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410202/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 6.800,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2022, 3/ Rozhodnutia žalovaného č. 101188258/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410482/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 4.900,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2022, 4/ Rozhodnutia žalovaného č. 101183690/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410155/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 3.500,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2022, 5/ Rozhodnutia žalovaného č. 101184993/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410330/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 9.600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2022, 6/ Rozhodnutia žalovaného č. 101187837/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410432/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 4.700,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2022, 7/ Rozhodnutia žalovaného č. 101184755/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410284/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 6.300,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2022,
8/ Rozhodnutia žalovaného č. 101185202/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410350/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 2.700,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2022, 9/ Rozhodnutia žalovaného č. 101188122/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410437/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 3.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2022, 10/ Rozhodnutia žalovaného č. 101188458/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103410523/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 8.600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2022, 11/ Rozhodnutia žalovaného č. 101183291/2025 zo dňa 27. marca 2025, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103407075/2024 zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume 6.800,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2022.
2. Žalobkyňa zároveň požiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa odôvodnila návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tým, že je podnikajúcou fyzickou osobou, ktorá dosahuje príjmy samostatnou činnosťou a ručí celým svojím majetkom. Uviedla, že prerušenie jej podnikateľskej aktivity spôsobené okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by malo za následok stratu príjmov a priame ohrozenie majetkovej sféry žalobkyne a to nezvratným spôsobom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemá zamestnancov ani externé zdroje, ktoré by jej umožnili kompenzovať výpadok príjmov, pričom jej „neprítomnosť“ v podnikateľskej činnosti by spôsobila priamu finančnú škodu. Vo vzťahu k žalobkyni je právoplatných celkovo 11 rozhodnutí o určení rozdielu dane v celkovej výške 63.500,00 eur, čo významne zasahuje do jej podnikateľskej činnosti a vytvára enormný tlak na jej finančnú stabilitu. Výkon týchto rozhodnutí vyústi do ekonomickej likvidácie jej podnikania, keďže tieto opatrenia systematicky znižujú jej schopnosť generovať dostatočné príjmy. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o. i. poukázala na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 9 Afs 13/2008-90 zo dňa 24. novembra 2009 a Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2 Afs 239/2015-66 z 31. októbra 2016. Žalobkyňa ďalej uviedla, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej a jej úmyslom nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba oddialenie núteného výkonu rozhodnutí do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Tvrdila, že „Nepriznanie odkladného účinku je v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní spôsobilé privodiť stav, keď na vrátení výkonom rozhodnutia postihnutých prostriedkov už žalobca nebude mať alebo nemusí mať záujem, keďže jeho hospodárska a majetková situácia bude už nezvratná, prípadne bude už v procese zániku“. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzením žalobkyni nakladať so zostatkom na bankových účtoch alebo dispozíciou s jej majetkom dôjde k naplneniu podmienok stanovených ustanovením § 185 písm. a) SSP. Žalobkyňa na podporu dôvodnosti svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby dala do pozornosti rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorý v iných veciach rozhodol o priznaní odkladného účinku podaným správnym žalobám (napr. 4Sf/2/2025, 4Sf/3/2025, 4Sf/4/2025, 4Sf/5/2025, 4Sf/6/2025, 4Sf/7/2025, 4Sf/8/2025, 4Sf/9/2025, 4Sf/10/2025, 4Sf/11/2025, 4Sf/12/2025, 4Sf/34/2025, 4Sf/35/2025, 4Sf/64/2025 a iné, celkovo 35 uznesení), z ktorých zároveň citovala vybrané časti.
3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 10. septembra 2025 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13. októbra 2025 uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že jej hrozí závažná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok uvedený v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobkyne. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla výlučne tvrdenia všeobecného charakteru o možnom vzniku závažnej ujmy. K tvrdeniu žalobkyne, že vyrubená daň v zmysle 11 žalobou napadnutých rozhodnutí v celkovej výške 63.500,00 eur významne zasahuje do jej podnikateľskej činnosti a vytvára enormný tlak na jej finančnú stabilitu, žalovaný uviedol, že žalobkyňa v návrhu konkrétne nepoukázala, akým objemom finančných prostriedkov alebo akým majetkom disponuje, ani aká je jej aktuálna finančná situácia (výška finančného toku príjmov a výdavkov/cash-flow), a teda či by v tejto súvislosti uhradenie vyrubeného rozdielu dane zisteného správcom dane malo skutočne za následok vznik značnej finančnej, resp. hospodárskej škody. Žalovaný poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 6Sf/46/2025 zo dňa 16. septembra 2025, ktorý návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
11. Dôvody, pre ktoré môže správny súd priznať odkladný účinok správnej žalobe sú taxatívne upravené v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Koncepcia odkladného účinku predpokladá najmä existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018.
13. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že úhrada sumy 63.500,00 eur by spôsobila významný zásah do jej podnikateľskej činnosti, enormný tlak na jej finančnú stabilitu, či úplnú ekonomickú likvidáciu jej podnikania ako fyzickej osoby, správny súd uvádza, že ide o všeobecné tvrdenie žalobkyne, pričom nijakým spôsobom neosvedčila konkrétne dôvody a skutkové okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí hrozila závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe neuviedla výšku svojho majetku, či výšku záväzkov, ani nijakým spôsobom nepreukázala správnemu súdu aká konkrétna škoda by jej vznikla v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia. Žalobkyňa len všeobecne uvádza, že okamžitý výkon rozhodnutí vyústi do úplnej ekonomickej likvidácie jej podnikania. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP formuláciou o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že následky uvedené v § 185 písm. a) alebo b) SSP skutočne hrozia a nie sú len hypotetické. Preto je potrebné, aby žalobkyňa jednoznačne osvedčila opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu vyrubenej dane, ju nezbavuje povinnosti túto daň uhradiť. Žalobkyňa je podnikajúcou fyzickou osobou, ktorá dosahuje svoje príjmy samostatnou podnikateľskou činnosťou, pričom generovanie zisku, ale aj znášanie strát je súčasťou podnikateľského rizika. Žalobkyňou tvrdená strata v podnikaní sa týka finančnej alebo materiálnej straty, ktorá sa udeje v dôsledku konkrétnych udalostí alebo rozhodnutí, ale neosvedčuje príčinnú súvislosť medzi výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy a závažnou ujmou na strane žalobkyne. Rovnako tvrdenie žalobkyne, že výkon napadnutých rozhodnutí predstavuje priame ohrozenie jej majetkovej sféry a to nenávratným spôsobom, je len všeobecným tvrdením žalobkyne, ktoré nie je možné verifikovať.
15. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že tunajší súd v iných veciach rozhodol o priznaní odkladného účinku podaným žalobám (napr. 4Sf/2/2025, 4Sf/3/2025, 4Sf/4/2025, 4Sf/5/2025, 4Sf/6/2025, 4Sf/7/2025, 4Sf/8/2025, 4Sf/9/2025, 4Sf/10/2025, 4Sf/11/2025, 4Sf/12/2025, 4Sf/34/2025, 4Sf/35/2025, 4Sf/64/2025 a iné, celkovo 35 uznesení), správny súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných správnych súdov, resp. iných senátov toho istého správneho súdu, naopak, je povinný posúdiť každú prejednávanú vec (vrátane návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe) autonómne a individuálne s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, predložené tvrdenia a dôkazy účastníkov konania. Správny súd uvádza, že samotné vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vo vyššie uvedených konaniach nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v predmetnom konaní.
16. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o. i. poukázala na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 9 Afs 13/2008-90 zo dňa 24. novembra 2009, č. 2001/2010 Sb. NSS v zmysle ktorého „vydanie zaisťujúceho príkazu môže predstavovať veľmi vážny zásah do práv a postavenia daňového subjektu, ktorý môže ohroziť nielen jeho hospodársku činnosť, ale aj samotnú existenciu“ a na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2 Afs 239/2015-66 z 31. októbra 2016, č. 3541/2017 Sb. NSS v zmysle ktorého „účelom zaisťovacieho príkazu nie je okamžité získanie majetku daňového subjektu, ale zaistenie toho, aby aktíva nezmizli pred uspokojením daňového dlhu“. Správny súd uvádza, že vyššie uvedené rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetné konanie, keďže zaisťujúci príkaz podľa právneho poriadku Českej republiky (obdoba predbežného opatrenia podľa slovenského Daňového poriadku) patrí medzi inštitúty zaistenia daní a je vydaný správcom dane, ak existuje odôvodnená obava, že daň, pri ktorej ešte neuplynul deň splatnosti alebo ktorá ešte nebola stanovená, bude v dobe jej vymáhateľnosti nedobytná alebo jej vyberanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Vydanie zaisťujúceho príkazu teda slúži na zaistenie dane, ktorá zatiaľ nebola vyrubená. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa jedná o intenzívnejší zásah do práv daňového subjektu ako v predmetnom konaní, keďže mu zaisťujúcim príkazom môže byť uložená povinnosť zložiť peňažnú sumu za účelom zabezpečenia dane ešte pred rozhodnutím vo veci samej. V predmetnom konaní ide o rozhodnutia vo veci samej, ktorými žalobkyni už bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty. Správny súd podotýka, že rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len
poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobkyne relevantné, žalobkyňa by musela ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona a relevantné právne závery na predmetnú vec.
17. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné a nefinančné záujmy jednotlivca zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Ak by aj boli v danom prípade splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, čo podľa názoru správneho súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobkyňa dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť uloženú napadnutými rozhodnutiami.
18. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. 19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).