Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/50/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36 216 631, právne zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 103011453/2024 z 18.10.2024, o opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 17.12.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103011453/2024 z 18.10.2024, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 101719979/2024 zo 17.06.2024 o vyrubení žalobcovi rozdielu dane v sume 73 244,88 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2018, a z dôvodu nezákonnosti ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, so žiadosťou žalobcu priznať mu náhradu trov konania.

2. Samostatným podaním doručeným správnemu súdu 07.07.2025 žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý návrh odôvodnil tvrdením, že okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná hospodárska a finančná škoda a v konečnom dôsledku aj závažná ujma s vážnym nenapraviteľným následkom. Žalobca uviedol, že správca dane vykonal daňové kontroly pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2015, január 2016, október 2017, január a február 2018, február 2019, január 2021, február 2021, máj 2019, január 2018 a január až december 2020, pričom v ich dôsledku jemu vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia predstavuje sumu 1 797 920,46 Eur. Žalobca uviedol, že daň za december 2015 v sume 58 620,66 Eur; za január 2016 v sume 87 967,62 Eur a za február 2019 v sume 41 435,04 Eur bola zaplatená a vyrubená daň za január 2018 v sume 73 244,48 Eur je splatná 18.11.2025. Uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá existuje viac ako 32 rokov; predmetom podnikania je veľkoobchodná činnosť kúpy a predaja konzervovaných potravín, oleja, cukroviniek a iných potravinárskych výrobkov (káva, cukor, cestoviny a iné.); poukázal, že situáciu na trhu výrazne ovplyvnila pandémia COVID, vojna na Ukrajine, ako aj zvyšovanie cien energií a aktuálne trpí trh nedostatkom surovín na výrobu konzervovaných potravín, nedostatkom obalového materiálu, ako aj celkovým nedostatkom tovaru, preto je žalobca nútený disponovať väčšou sumou financií na bankovom účte, aby vedel pružne reagovať na ponuky zahraničných spoločností (stáva sa pravidlom, že tovar je potrebné uhradiť vopred, prípadne v krátkej dobe splatnosti). Kým v rokoch 2019-2021 dosahoval žalobca zisky v priemere 220 000,- Eur ročne, tak v roku 2022 bola výsledkom jeho hospodárenia strata vo výške 284 446,- Eur, čo žalobca odôvodnil tým, že v roku 2022 nadobudli právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH v celkovej výške 288 094,18 Eur. Následne v roku 2023 nadobudli právoplatnosť ďalšie dve rozhodnutia o vyrubení žalobcovi rozdielu dane v celkovej výške 135 300,66 Eur, čím žalobca k 31.12.2023 dosiahol stratu

vo výške 106 350,- Eur. Žalobca ku dňu 31.12.2024 vykázal stratu vo výške 270 254,- Eur, čo bolo ovplyvnené aj zaúčtovaním rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2021 vo výške 92 967,58 Eur a za január 2018 vo výške 73 244,88 Eur. Z dôvodu neúnosnej finančnej situácie preto žalobca požiadal banku o zvýšenie kontokorentného úveru o 400 000,- Eur, avšak banka jeho žiadosť neakceptovala a kontokorentný úver navýšila len o 200 000,- Eur; následne z dôvodu zlých výsledkov hospodárenia v roku 2024 toto navýšenie banka nepredĺžila a suma 200 000,- Eur musela byť v dvoch splátkach uhradená. V období január až máj 2025 príjmy žalobcu za predaj tovaru predstavovali sumu 2 964 043,- Eur a výdaje žalobcu za rovnaké obdobie predstavovali sumu 3 693 513,- Eur, z toho platby za nákup tovaru cca 2 373 907,- Eur (64,3%), odvody dane z pridanej hodnoty vrátane úrokov za odloženie splatnosti 420 864,- Eur (11,4%), úhrada miezd a odvodov za zamestnancov 196 276,- Eur (5,3%), platby za prijaté služby cca 420 874,- Eur (11,4%) a splátky úveru v banke 250 000,- Eur (6,8 %), ostatné platby predstavovali úroky a poplatky banke. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vzhľadom k nepriaznivým hospodárskym výsledkom zapríčinených aj negatívnym dopadom vyrubených daní došlo k zníženiu jeho raitingu u zahraničných poisťovní a jeho negatívnemu posudzovaniu obchodnými partnermi. Svoju situáciu žalobca riešil vložením finančných prostriedkov vo forme pôžičky od spoločníka v sume 250 000,- Eur. Zdôraznil, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na svoje fungovanie a je tu opodstatnená obava, že sa dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, čím nebude schopný uhrádzať svoje splatné záväzky, vrátane nevyplatenia miezd, neodvedenia odvodov z miezd, neuhradenia bežných daňových povinností. Nezaplatením za nákup tovarov a služieb dôjde k zastaveniu týchto dodávok a hrozbe pokút a sankcií, pričom žalobca si do dnešného dňa udržiaval svoje dobré meno na trhu práve aj plnením si svoji záväzkov v lehote splatnosti. Žalobca zdôraznil, že jeho 33 rokov budované dobré meno na trhu je tým ohrozené; poukázal žalobca na celkový dopad takejto hroziacej situácie pri neodkladnom výkone napadnutého rozhodnutia aj v spojení s inými rozhodnutiami žalovaného, čo ohrozí zdroje príjmov tak jeho zamestnancov ako aj ďalších na jeho činnosť naviazaných spolupracujúcich subjektov. Tvrdil, že využil všetky možnosti, aby si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na fungovanie (odklad zaplatenia dane, navýšenie úverových zdrojov, pôžička zo strany spoločníka, zníženie nákladov na nevyhnutné) a poukázal, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými bolo uložené peňažné plnenie sú podľa § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku exekučným titulom, pričom v daňovom exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu. Majetok predaný formou dražby, ktorý je založený v prospech správcu dane, už nebude nikdy v budúcnosti možné získať späť a to ani za predpokladu, že žalobca bude v súdnom konaní úspešný. Záverom žalobca vyjadril názor, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom a poukázal na to, že správny súd za takmer identických skutkových okolností priznal odkladný účinok správnej žalobe žalobcu v konaniach vedených pod sp. zn. KE-6S/21/2023, KE-6S/16/2023, 3Sf/9/2023, 4Sf/7/2024 a 6Sf/5/2023. Správny súd uznesením č. k. 6Sf/50/2025-79 z 08.08.2025 (právoplatné 19.08.2025), zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo 07.07.2025 z dôvodu, že žalobca okrem svojich tvrdení nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípade iného vážneho nenapraviteľného následkov v príčinnej súvislosti s výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. Opakovaným svojim návrhom doručeným správnemu súdu 23.09.2025 sa žalobca opätovne domáhal priznania správnej žalobe odkladného účinku s odôvodnením, že v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza skutočnosti, ktoré za konkrétnych okolností je možné považovať za dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku budú nevyhnutne viesť k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu a vylučujú akýkoľvek iný priebeh skutkového deja. Žalobca súčasne poukázal na to, že tvrdená ujma nastane práve v dôsledku rozhodnutí správcu dane, čím sa osvedčí aj príčinná súvislosť medzi hroziacou ujmou a napadnutým rozhodnutím. Žalobca opakovane uviedol, že správca dane vykonal daňové kontroly pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2015, január 2016, október 2017, január a február 2018, február 2019, január 2021, február 2021, máj 2019 a január až december 2020, pričom v ich dôsledku jemu vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia predstavuje sumu 1 797 920,46 Eur. Žalobca uviedol, že daň za december 2015 v sume 58 620,66 Eur; za január 2016 v sume 87 967,62 Eur a za február 2019 v sume 41 435,04 Eur bola zaplatená. Vyrubenú daň za máj 2019 vo výške 61 381,58 Eur žalobca spláca od 30.06.2025 v mesačných splátkach po 5 099 Eur a žalobca ku dňu podania opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zaplatil správcovi dane na základe jeho rozhodnutí spolu už 203 320,32 Eur. V období január až máj 2025 príjmy žalobcu za predaj tovaru predstavovali

sumu 2 964 043 Eur a výdaje žalobcu za rovnaké obdobie predstavovali sumu 3 693 513 Eur, z toho platby za nákup tovaru cca 2 373 907 Eur (64,3%), odvody dane z pridanej hodnoty vrátane úrokov za odloženie splatnosti 420 864 Eur (11,4%), úhrada miezd a odvodov za zamestnancov 196 276 Eur (5,3%), platby za prijaté služby cca 420 874 Eur (11,4%) a splátky úveru v banke 250 000 Eur (6,8 %), ostatné platby predstavovali úroky a poplatky banke. Žalobca uviedol, že tieto údaje vyplývajú z účtovných a daňových dokladov, ktoré je žalobca povinný viesť v zmysle zákona a že žalobca na základe výzvy správneho súdu predloží aktuálne údaje za január až august 2025 a potrebné účtovné doklady. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2025 jeho priemerné mesačné príjmy predstavujú sumu 497 000 Eur, z toho žalobca použije v priemere 319 000 Eur na nákup tovaru, 70 000 Eur predstavuje daň z pridanej hodnoty, 80 000 Eur služby spojené s fungovaním spoločnosti (nájom, preprava tovaru atď.), 19 000 Eur mzdy a odvody, 10 000 Eur splátky úverov, 9 000 Eur úroky, dane a poplatky, transakčná daň. Podľa názoru žalobcu je cca 91% výdavkov takých, ktorých nezaplatenie vedie k nezvratným škodám až likvidácii spoločnosti, pričom z analýzy príjmov a výdavkov vyplýva, že žalobca nemá k dispozícii finančné prostriedky na úhradu vyrubenej dane. Kým v rokoch 2019 - 2021 dosahoval žalobca zisky v priemere 220 000 Eur ročne, tak v roku 2022 bola výsledkom jeho hospodárenia strata vo výške 284 446 Eur, čo žalobca odôvodnil tým, že v roku 2022 nadobudli právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH v celkovej výške 288 094,18 Eur. Následne v roku 2023 nadobudli právoplatnosť ďalšie dve rozhodnutia o vyrubení žalobcovi rozdielu dane v celkovej výške 135 300,66 Eur, čím žalobca k 31.12.2023 dosiahol stratu vo výške 106 350 Eur. Žalobca ku dňu 31.12.2024 vykázal stratu vo výške 270 254 Eur, čo bolo ovplyvnené aj zaúčtovaním rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2021 vo výške 92 967,58 Eur a za január 2018 vo výške 73 244,88 Eur. Žalobca uviedol, že účinky právoplatných rozhodnutí správcu dane o vyrubení rozdielu dane mali vážny následok na podnikateľskú činnosť žalobcu a prejavili sa tak, že financujúca banka neakceptovala zvýšenie kontokorentného úveru o 400 000,- Eur a navýšila výšku účtu len o 200 000,- Eur; z dôvodu zlých výsledkov hospodárenia v roku 2024 toto navýšenie banka nepredĺžila a suma 200 000,- Eur musela byť v dvoch splátkach uhradená; banka zamietla opakovanú žiadosť žalobcu v septembri 2025 o navýšenie kontokorentného úveru o 300 000,- Eur; zahraničné poisťovacie spoločnosti znížili rating žalobcu a obmedzili ručenia, čo spôsobilo obavy a zvýšenú opatrnosť u dodávateľov; dodávatelia odmietli garantovať poistné plnenia v prípade neuhradenia faktúr žalobcom; v mnohých prípadoch došlo k zrušeniu alebo skráteniu lehôt splatnosti, pričom lehoty splatnosti u odberateľov ostali zachované resp. predĺžené; nezaplatením záväzkov na nákup tovaru a služieb dôjde k zastaveniu dodávok ďalšieho tovaru, čo bude viesť k porušeniu dodávateľských zmlúv žalobcom, z čoho mu hrozia ďalšie sankcie a pokuty. Žalobca uviedol, že na základe výzvy súdu predloží ako dôkaz e-mailovú komunikáciu s dodávateľmi o skrátení, resp. zrušení splatnosti. Za účelom zabezpečenia fungovania spoločnosti žalobca využil odklad zaplatenia dane (január 2018), žiadosť o povolenie splátok (máj 2019), znížil počty o 5 zamestnancov a 3 osoby živnostníkov, pričom majetok žalobcu (skladový areál a motorové vozidlá) je založený v prospech správcu dane a financujúcej banky. Svoju situáciu žalobca riešil vložením finančných prostriedkov vo forme pôžičky od spoločníka A. B. v sume 250 000 Eur, ktorá bola poskytnutá v troch splátkach na účet žalobcu, o čom žalobca na základe výzvy súdu predloží zmluvu o pôžičke a doklady o zaúčtovaní pôžičky. Žalobca zdôraznil, že ide len o prechodné riešenie danej situácie, pretože ďalšie zdroje na zabezpečenie finančných prostriedkov už neexistujú. V prípade nedodania tovaru odberateľom zo strany žalobcu môže dôjsť k nenávratným škodám, k sankciám zo strany odberateľov, prípadne k strate odberateľov. Žalobca uviedol, že na výzvu súdu ako dôkaz predloží zmluvy s najväčšími obchodnými partnermi. Podľa žalobcu bude v najbližších mesiacoch potrebovať vynaložiť cca 427 000 Eur na predzásobenie na vianočné sviatky, a to pri stálej potrebe platiť za nákup tovaru a za služby, mzdy, dane a odvody poistného. Žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami na platenie všetkých uvedených položiek a neplatenie čo i len jednej z položiek bude podľa názoru žalobcu nevyhnutne viesť k devastačnému dopadu na jeho ďalšiu existenciu. Uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá existuje už 34 rokov a vždy si riadne plnil svoje daňové a odvodové povinnosti a tieto si chce plniť aj naďalej. K absencii rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom žalobca uviedol, že mesačne odvádza do štátneho rozpočtu v priemere 70 000 Eur vo forme zaplatenej dane z pridanej hodnoty, transakčnú daň vo výške cca 1 000 Eur, odvody z miezd cca 8 200 Eur, daň zo závislej činnosti cca 1 600 Eur, pričom žalobca za rok 2025 už odviedol do štátneho rozpočtu cca 641 000 Eur a do konca roka odvedie ešte minimálne 323 200 Eur. Je preto vo verejnom záujme, aby sa žalobca aj naďalej podieľal na plnení štátneho rozpočtu. Žaloba poukázal na to, že správny súd za takmer identických okolností priznal odkladný účinok správnej žalobe žalobcu v konaniach vedených pod sp. zn. KE-6S/21/2023, KE-6S/16/2023, 3Sf/9/2023, 4Sf/7/2024 a 6Sf/5/2023, a že právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými bolo uložené peňažné plnenie sú podľa § 89 ods.

1 písm. a) Daňového poriadku exekučným titulom, pričom v daňovom exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu. Majetok predaný formou dražby, ktorý je založený v prospech správcu dane, už nebude nikdy v budúcnosti možné získať späť a to ani za predpokladu, že žalobca bude v súdnom konaní úspešný. Záverom žalobca konštatoval, že z uvedených konkrétnych dôkazov vyplýva hrozba závažných následkov, nezaplatenie dorubenej dane v sume 73 244,88 Eur bude v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a bude viesť k daňovej exekúcii, čo nevyhnutne vedie k likvidácii samotnej spoločnosti.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 16.10.2025 k opakovanému návrhu na priznanie žalobe odkladného účinku konštatoval jeho neopodstatnenosť a nepodloženosť s poukazom na tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na jeho nepriaznivé hospodárske výsledky, ktoré sú následkom zúčtovania rozhodnutí o vyrubení dane, zahraničné poisťovacie spoločnosti pristúpili k zníženiu ratingu žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že samotná výška vyrubenej dane sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu; priznanie odkladného účinku správnej žalobe neslúži na zlepšenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Žalovaný osobitne zdôraznil nevyhnutný negatívny dopad výkonu právoplatného rozhodnutia na podnikateľské činnosti akéhokoľvek subjektu, pričom tieto následky možno všeobecne predpokladať. Taktiež zdôraznil absenciu odôvodnenia danosti verejného záujmu pre priznania odkladného účinku žalobe a tiež to, že verejným záujmom je práve riadne zaplatenie, resp. výber dane, pričom dôvody opísané žalobcom považoval žalovaný za individuálny prínos pre žalobcu nie však za verejný záujem. Na základe uvedeného žalovaný navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa (ďalej len „“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

6. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

7. Podľa „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“

8. Podľa „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

9. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom

následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. V danom prípade žalobca opakovane navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

13. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a to s poukazom na celkovú výšku jemu vyrubeného rozdielu na dani z pridanej hodnoty v sume 1 797 920,46 Eur za viaceré kontrolované zdaňovacie obdobia, teda nie iba za pre toto konanie rozhodné zdaňovacie obdobie január 2018 s tým, že ak bude povinný uhradiť túto sumu v jednotlivých dátumoch splatnosti v zmysle príslušných rozhodnutí správcu dane, dostane sa do platobnej neschopnosti a nebude schopný uhrádzať svoje záväzky. Podľa žalobcu z uvedených dôvodov vyplýva hrozba závažných následkov, ktoré v zmysle predstavujú zásadnú hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe s tým, že nezaplatenie vyrubeného rozdielu dane v sume 73 244,88 Eur (za január 2018) bude v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a bude viesť k daňovej exekúcii a ďalej nevyhnutne k likvidácii obchodnej spoločnosti žalobcu. Splnenie zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je povinný osvedčiť (nie len tvrdiť ale aj preukázať) sám žalobca, ktorý je povinný v tomto prípade uniesť dôkazné bremeno. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení správnemu súdu opäť (ako aj pri prvom návrhu, pozn.) nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil svoju ekonomickú a finančnú kondíciou, a na základe ktorých by správny súd mohol preveriť pravdivosť a reálnosť jeho tvrdení a následne konštatovať dôvodnosť podaného návrhu. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sa tak dostávajú do čisto hypotetickej a abstraktnej roviny, čo odôvodňuje záver správneho súdu o tom, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal hrozbu závažnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by znemožnila výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, či ohrozila jeho samotnú existenciu. Okrem toho je nutným dodať, že zákonnou požiadavkou na priznanie žalobe odkladného účinku v zmysle cit. je, aby bola daná príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou jemu hroziacou závažnou ujmou na jednej strane a výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým je jednako v danom prípade iba rozhodnutie správcu dane a žalovaného týkajúce sa výhradne zdaňovacieho obdobia január 2018 a nie aj rozhodnutia správcu dane za iné zdaňovacie obdobia (ako dôvodí žalobca) a jednako, tak ako to podotkol žalovaný, samotné žalobou napadnuté rozhodnutie o vyrubení dane ešte samo o sebe nepostačuje na jeho výkon (k jeho nútenému výkonu sa predpokladá vydanie ešte aj

ďalších rozhodnutí). Vzhľadom k uvedenému je tak bezpredmetnou argumentácia žalobcu o tom, že mu bola vyrubená DPH aj za iné zdaňovacie obdobia, ktoré rozhodnutia nie sú predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní a v tej spojitosti aj argumentácia, že v iných súdnych konaniach správny súd priznal žalobám žalobcu odkladný účinok, pretože správny súd posudzuje každú žalobu osve na podklade v tej ktorej konkrétnej veci deklarovaného skutkového stavu ako aj na základe ad hoc v tej ktorej veci žalobcom predložených dôkazov, ktoré v tomto konaní absentujú. Na uvedenom nie je spôsobilou nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca 12.11.2025 predložil správnemu súdu listiny a to konkrétne LV XXXXX pre okres Košice IV, obec Košice - juh a k. ú. C. D.; nesignovaných listín so zoznamom zamestnancov žalobcu (s pravidelným i nepravidelným príjmom) a so zoznamom tovaru; či v anglickom a španielskom jazyku emailovej komunikácie medzi žalobcom a jeho obchodným partnerom, pretože toto nie sú dôkazy osvedčujúce žalobcom uvádzané tvrdenia o jeho nepriaznivej ekonomickej kondícii.

15. Žalobca je toho názoru, že v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza skutočnosti, ktoré za konkrétnych okolností je možné považovať za dôkazy vylučujúce akýkoľvek iný priebeh skutkového deja. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v návrhu uviedol viacero tvrdení o svojej nepriaznivej ekonomickej a finančnej situácii, pričom nad rámec prvého návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo 07.07.2025 uviedol aj ďalšie tvrdenia, napr. o jeho priemerných mesačných príjmoch a výdavkoch v roku 2025. Žalobca však aj v tomto prípade ostal iba v rovine tvrdení, na preukázanie ktorých nepredložil súdu žiadne dôkazy. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že ním uvedené skutočnosti možno za konkrétnych okolností prípadu považovať za dôkazy. Sám žalobca vo svojom návrhu opakovane uviedol, že na výzvu správneho súdu predloží dôkazy, to znamená, že žalobca si je vedomý skutočnosti, že vo svojom návrhu uviedol iba tvrdenia a označil dôkazy, ktoré sú spôsobilé tieto tvrdenia preukázať, avšak žiadne dôkazy reálne (fyzicky) nepredložil a preto nemožno konštatovať, že iba tvrdenia samé o sebe osvedčujú uvádzané skutočnosti. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že nie je úlohou súdu vyhľadávať za žalobcu dôkazy, ktoré osvedčujú ním uvedené tvrdenia, a že je výlučne žalobcovou povinnosťou svoje tvrdenia hodnoverne preukázať predloženými dôkazmi. Žalobca nesie dôkazné bremeno už v momente podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tzn. že je povinný osvedčiť pravdivosť a reálnosť svojich tvrdení už v podanom návrhu. Nie je preto na mieste zo strany žalobcu uvádzať, že si súd môže v prípade potreby kedykoľvek overiť pravdivosť a reálnosť ním uvedených tvrdení tým, že žalobcu na takýto úkon vyzve. Svoje tvrdenia má aktívne preukázať sám žalobca už v podanom návrhu tak, aby súd mohol (za splnenia zákonom stanovených podmienok) poskytnúť žalobcovi ochranu pred okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v lehote stanovenej v . Nie je povinnosťou ani úlohou správneho súdu vyhľadávať dôkazy na podporu žalobcových tvrdení a tak nahrádzať aktivitu žalobcu prípadne svojou výzvou pridŕžať žalobcovi a iniciatívne ho upozorňovať na to, ktorý dôkaz je dôležitý na preukázanie ktorého jeho tvrdenia. Na základe uvedeného správny súd opätovne dospel k záveru, že žalobca ani v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, keď svoju nepriaznivú ekonomickú a finančnú situáciu nepreukázal. Preukázanie hrozby ujmy (škody) treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná.

16. V tejto súvislosti je nevyhnutné opakovane poukázať, že priznanie odkladného účinku je výnimočným inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch ak žalobcovi hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Musí byť teda zrejmé, že tvrdená ujma (škoda) nastane práve v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia. Inštitút odkladného účinku neslúži na ochranu žalobcu pred akýmkoľvek následkom spojeným s výkonom rozhodnutia, pričom je prirodzené, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je spojené s peňažným plnením (v danom prípade vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 73 244,88 Eur, pozn.) nepochybne a pochopiteľne vždy (zakaždým) zasiahne majetkovú sféru povinného subjektu a pritom pôjde vždy o negatívny dopad na jeho majetkovú sféru, či podnikateľskú činnosť, avšak na priznanie odkladného účinku žalobe ustanovenie predpokladá, aby v dôsledku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia povinný subjekt pocítil mimoriadny dopad na majetkovú či podnikateľskú sféru, t.j. aby dopad bol až tak závažný, že by došlo k vážnym (nezvratným) následkom vedúcim k ochromeniu, či k ukončeniu podnikateľskej činnosti dotknutého subjektu, prípadne k inému nenapraviteľnému následku a to v príčinnej súvislosti so žalobou napadnutým rozhodnutím. Súčasne je nutné preukázanie, že neexistuje iné menej radikálne riešenie, ako sa vyrovnať s dôsledkami napadnutého rozhodnutia (napr. platenie záväzku v splátkach, dočasné zníženie nákladov, možnosť

úveru, pôžičky od konateľa - v tomto prípade opäť iba tvrdené, ale neosvedčené). V intenciách uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že tvrdenia žalobcu o negatívnom vplyve bezodkladného výkonu napadnutého rozhodnutia na jeho majetkovú sféru, avšak bez osvedčenia zásadného (až devastačného) charakteru tohto dopadu na jeho podnikateľskú činnosť, ktorému nie je možné zabrániť iným menej radikálnym spôsobom, nie je možné bez ďalšieho priznať odkladný účinok správnej žalobe. Žalobca, ako platca DPH účtujúci v systéme podvojného účtovníctva, v návrhu napr. uviedol cit. „Žalobca ku dňu 31.12.2024 vykázal stratu vo výške 270 254 Eur, čo bolo ovplyvnené aj zaúčtovaním rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2021 vo výške 92 967,58 Eur a za január 2018 vo výške 73 244,88 Eur...“, t.j. žalobca vykázal účtovne stratu, ktorá je však dôsledkom už zaúčtovania žalobami žalobcu napadnutých rozhodnutí o vyrubení mu DPH (v budúcnosti má dať, nie dal) a táto skutočnosť teda nevypovedá o aktuálnej faktickej finančnej kondícii žalobcu a jeho aktuálnej schopnosti priebežne plniť svoje záväzky. Ako už bolo uvedené, osvedčiť (nie len tvrdiť, ale aj preukázať) tieto zákonné predpoklady je povinný sám žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol nie len konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložil konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi hroziacou ujmou a napadnutým rozhodnutím a nemožnosť zabrániť tvrdenému následku inými spôsobmi.

17. Súčasne je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je v prvom rade nevyhnutné skúmať dopad bezodkladného výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu. Ako vyplýva z prvého návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo 07.07.2025, žalobou napadnuté rozhodnutie bude vykonateľné (splatnosť vyrubeného rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty mala nastať) 18.11.2025. Túto skutočnosť žalobca v opätovnom návrhu výslovne neuviedol, avšak uviedol, že cit. „...za účelom zabezpečenia fungovania spoločnosti využil odklad zaplatenia dane (január 2018)...“, takže dátum splatnosti vyrubeného rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty bol oddialený, t.j. žalobou napadnuté rozhodnutie nie je vykonateľné a žalobcovi aktuálne (bezodkladne) nehrozí výkon rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania (jedna z podmienok hypotézy / ). Ak by aj žalobcovi neskôr reálne hrozil výkon napadnutého rozhodnutia, samotná realizácia exekučnej vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia správcom dane nepostačuje na splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Výkon rozhodnutia (exekúcia) je právnym dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade, ak povinný subjekt dobrovoľne nesplní ním uloženú povinnosť. Daňová exekúcia sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej a nenapraviteľnej ujmy a nemôže byť sama o sebe dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Rozhodnutím správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe sa nesleduje všeobecne uplatniteľné oddialenie účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o výnimočný inštitút, aplikovateľný iba v prípade splnenia zákonných predpokladov pre jeho priznanie s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu.

18. Záverom nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca týmto návrhom opätovne žiada priznať správnej žalobe odkladný účinok. Prvýkrát tak žalobca urobil návrhom zo 07.07.2025, ktorý správny súd uznesením z 08.08.2025 zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípade iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v opätovnom návrhu uviedol aj ďalšie tvrdenia (napr. o jeho priemerných mesačných príjmoch a výdavkoch v roku 2025), ktoré v prvom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol, avšak svoje tvrdenia ani v tomto prípade kvalifikovane neosvedčil. Správny súd nerozporuje skutočnosť, že žalobca je oprávnený podať návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rámci jedného správneho súdneho konania aj opakovane, pretože takéto konanie žalobcovi nezakazuje. Zároveň je správny súd toho názoru, že ak žalobca opakovane žiada priznať správnej žalobe odkladný účinok, pretože jeho skôr podaný návrh súd zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku, opätovne podaný návrh by následne mal spĺňať všetky zákonom predpokladané obsahové náležitosti tak, aby správny súd mohol v otázke priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnúť. O to viac, ak správny súd v predchádzajúcom zamietajúcom uznesení žalobcovi uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol o zamietnutí podaného návrhu. Konanie žalobcu spočívajúce v opakovanom podávaní nekvalifikovaných návrhov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore so zákonom, ale prieči sa zásade

hospodárnosti a rýchlosti konania. V opačnom prípade by žalobcovia mohli v tej istej veci opakovane podávať nekvalifikované návrhy na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tým neúmerne predlžovať konanie pred správnym súdom a odďaľovať vydanie rozhodnutia vo veci samej. Správny súd má za to, že dôvody na zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe existujú aj v prípade opätovne podaného návrhu žalobcu.

19. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom, ktorú podmienku mimochodom žalobca vo svojom návrhu žiadnym spôsobom neodôvodnil.

20. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že opakovanému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. zamietol.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [ v spojení s ].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (/ ).