Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-219-2025.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Subarea
13CoP/219/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, pobytom ako pestún: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, XXX XX D. E., dieťa rodičov: matka F. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otec neuvedený, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie v tom znení, že ukladá povinnosť pestúnke C. B., nar. XX.XX.XXXX odovzdať maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny G. XX, XXX XX G., za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. V ďalšom výroku uložil navrhovateľovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súd návrh vo veci samej.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“), doručený súdu prvej inštancie dňa 04.09.2025, ktorým sa domáhal, aby súd dočasne umiestnil maloleté dieťa A. B. do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny G. (ďalej len „H. G.“), na jeho odôvodnenie, Úradný záznam spísaný s pestúnkou zo dňa 01.09.2025, Oznámenie o prijatí dieťaťa H. G. a za aplikácie ust. § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, 2 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 veta prvá, § 336 ods. 1 CSP, § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine, ako aj § 30 ods. 1 Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.
3. Maloletá bola zverená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/73/2011-46 zo dňa 25.03.2011 do náhradnej osobnej starostlivosti manželom I. a C. B.. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 9P/29/2012-36 zo dňa 27.03.2012 okresný súd zrušil rozsudok č.k. 11P/73/2011-46 zo dňa 25.03.2011 a zveril maloletú A. E., t.č. B., do pestúnskej starostlivosti C. B., ktorá bola oprávnená a povinná maloletú zastupovať a preberať za ňu opakované sociálne dávky. Matka maloletej bola v tom čase zaviazaná platením výživného na maloletú A. v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na ÚPSVaR Lučenec.
4. Súd prvej inštancie poukázal na inštitút neodkladného opatrenia s tým, že ust. § 367 CMP odráža úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti, s cieľom ochrany práv účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. Z charakteru neodkladného opatrenia tiež vyplýva, že pred jeho
nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Zároveň poukázal na ust. § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehaná a nevyhnutná.
5. Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie mal za preukázané, že u maloletej A. sa prejavujú vážne problémy so správaním, nerešpektuje autority, ubližuje deťom a opakovane sa vyhráža pestúnke a jej deťom smrťou. Viackrát ušla z domu a v škole sa vyjadrila, že ju nebaví život a chce zomrieť. Situácia v rodine pestúnky C. B. je mimoriadne riziková. Ponechaním maloletej v pôvodnom prostredí hrozí nebezpečenstvo zhoršenia jej zdravotného stavu, rozvoja depresívneho stavu, napätia a tenzie, ktoré by mohli viesť k sebapoškodzovaniu až suicidálnemu konaniu. Správanie maloletej navyše negatívne a dlhodobo ovplyvňuje všetkých členov rodiny, ktorí sa z obavy o svoj život musia v noci zamykať, čím je narušená ich duševná pohoda a bezpečnosť. Pestúnka C. B. už nie je schopná situáciu sama zvládať a požiadala o umiestnenie maloletej do ústavnej starostlivosti. Súd má za to, že tieto prejavy naznačujú hlbší psychický problém, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie v špecializovanom zariadení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal prvoinštančný súd dostatočným spôsobom osvedčené, že zdravie, psychický, fyzický a sociálny vývin maloletej A., ako aj členov pestúnskej rodiny, je vážne ohrozený a narušený, a preto v súlade s ust. § 367 ods. 1 CMP uložil pestúnke povinnosť, aby odovzdala maloleté dieťa A. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny G., a to za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Zároveň súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od nariadenia tohto uznesenia podal na tunajší súd návrh vo veci samej.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie pestúnka. V odvolaní uviedla, že na základe vydaného neodkladného opatrenia bola maloletá A. umiestnená do CDR G. J. G., že do zariadenia bola dovezená ňou dňa 10.09.2025. Odo dňa jej umiestnenia, pestúnka, manžel pestúnky sú s maloletým dieťaťom v dennom písomnom aj telefonickom kontakte, čo ich usvedčilo v tom, že ich rozhodnutie umiestniť dieťa v CDR nebolo správne. Maloletá A. odlúčenie veľmi zle psychicky znáša, sľubuje nápravu, pýta sa denne domov, rovnako ona s manželom sú z celej situácie zronení, psychicky vyčerpaní a žiadajú súd o vrátenie maloletej A. do jej starostlivosti, a preto sa odvolávajú voči uzneseniu. Je si plne vedomá následkov jej rozhodnutia, no je to v záujme dieťaťa a celistvosti rodiny, v záujme zachovania si zdravého psychického stavu aj vývinu zdravia u dieťaťa, a preto žiada o vyhovenie žiadosti o odvolanie voči tomuto uzneseniu na základe vyššie uvedeného. Maloletá vyrastala v ich rodine od narodenia takmer pätnásť rokov a toto odlúčenie je pre obidve strany extrémne náročné, preto sa rozhodli pre tento krok, dať dieťaťu poslednú šancu na život v úplnej rodine, kde vyrastala, v nádeji, že jej správanie sa po tomto veľmi nepríjemnom zážitku napraví. Obidve strany, ako dieťa, tak aj ich rodina, sa budú všemožne snažiť túto situáciu v prípade návratu maloletej A. zvládnuť čo najlepšie v záujme zachovania súdržnosti rodiny, do ktorej A. patrí.
7. Postupom súdu prvej inštancie bolo odvolanie pestúnky zaslané na vedomie navrhovateľovi (úradu), kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa a na vedomie bolo doručené aj CDR G..
8. Navrhovateľ/úrad vo vyjadrení k odvolaniu pestúnky v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 28.09.2025 ( č.l. 38 spisu), uviedol, že po zverení maloletej A. do pestúnskej starostlivosti C. B. rodinu pravidelne monitoruje, bola viackrát vypočutá spolu s maloletou na tunajšom úrade a bolo im poskytnuté sociálne poradenstvo, no k zlepšeniu správania u maloletej nedošlo. Momentálne správanie maloletej v škole bolo dobré, no maloletá sa vyjadrila, že má zlý vzťah s pestúnkou a jej deťmi, nemá ich rada a pestúnka jej zakazuje rôzne veci, preto sa tak správa. Maloletá sa vyjadrila, že jej je jedno a je zmierená s tým, že bude umiestnená v zariadení. Ako rizikový faktor vníma pre dieťa úrad to, že dieťa sa vyhráža, že ublíži pestúnke a jej deťom. Úrad navštívil dňa 24.09.2025 zariadenie CDR G., kde bola zvolaná prípadová konferencia, ktorej sa zúčastnil riaditeľ zariadenia, psychologička, vychovávateľka, pracovníčky SPODa SK a maloletá A.. Pestúnka sa prípadovej konferencie nezúčastnila, ospravedlnila
sa. Maloletá sa pri pohovore vyjadrila, že by sa rada vrátila domov, pestúnka jej volá, sú v kontakte. Myslí si, že správanie pestúnky sa zmenilo k nej, ako prišla bývať do domácnosti dcéra pestúnky K., ktorá ju nemá rada. Maloletá sa vyjadrila, že dcéru pani B. K. nenávidí, vyjadrila sa, že to, že brala peniaze a spodné prádlo, vymýšľala na ňu B.. Má rada synov pani B. L. a G.. Na prípadovej konferencii sa dohodlo, že pani psychologička bude pokračovať v adaptačnom procese s menovanou a bude pracovať na zlepšení vzťahov medzi pestúnkou a maloletou A. s tým, že úrad trvá na svojich vyjadrenia a s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa navrhuje uznesenie o neodkladnom opatrení ako vecne správne potvrdiť.
9. Do momentu konania a rozhodovania ďalšie podania nenasledovali.
10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote pestúnkou maloletej, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario posúdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP, ktoré ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
11. Predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v znení, že ukladá povinnosť pestúnke C. B., odovzdať maloletú A. do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny G., za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Pre štádium konania o návrhu úradu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zrejmé, že maloletá bola rozsudkom zverená do pestúnskej starostlivosti C. B., išlo o rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 9P/29/2012-36 zo dňa 27.03.2012. S
12. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa tak stotožnil s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci majúc za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu splnené boli. Odvolací súd poukazuje na účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, ktorým je poskytnutie preventívnej ochrany ich práv a záujmov ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých detí, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich práva. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Dokazovanie má povahu osvedčovania, teda súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa, že v návrhu bola osvedčená existencia rozhodných skutočností a zákonných dôvodov pre prijatie záveru o potrebe zásahu do pomerov účastníkov konania. Odvolací súd sa v posudzovanom prípade zohľadňujúc skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu zhodol so súdom prvej inštancie na tom, že nariadené neodkladné opatrenie z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich výrazných problémov maloletej v správaní v rodine jej pestúnky, nerešpektovania povinností maloletou, ktoré vyústil do obavy o zdravie maloletej, ktorá sa vyhráža členom rodiny pestúnky, uteká z domu. Úrad dlhodobo rodinu a pomery v rodine, čo sa týka vzťahu pestúnky, jej detí a maloletej A., monitoruje a poskytuje rodine odborné poradenstvo. Vzhľadom na zistené pretrvávajúce výchovné problémy maloletej, ktoré sa nepodarilo odstrániť výchovným pôsobením a dohľadom v rodine pestúnky, tieto odôvodňovali potrebu dočasne vyňať maloletú z výchovného vplyvu jej domáceho prostredia, ktoré neposkytuje dostatočné záruky na nápravu jej správania a plnenia si povinností v rámci školskej dochádzky, nakoľko situácia s maloletou bola dlhodobo nepriaznivá a bol ohrozený priaznivý vývin maloletej, riešenie tohto stavu dočasným umiestnením do vhodného zariadenia, t.j. do Centra pre deti a rodiny G. účelom adaptačného procesu s maloletou a budovanie, resp. pracovanie na zlepšení vzťahov medzi pestúnkou a maloletou A. s cieľom korekcie výchovných problémov, bolo nevyhnutné a jednoznačne v súlade so záujmom maloletej.
Pestúnka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na správny postup súdu prvej inštancie a prisvedčuje argumentácie v uvedenom napadnutom uznesení. Súd prvej inštancie účinnosť neodkladného opatrenia obmedzil vo svojom výroku o tom, že uložil povinnosť navrhovateľovi/úradu podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia návrh vo veci samej. To znamená, že v prípade, že navrhovateľ/úrad návrh vo veci samej nepodá, nariadené neodkladné opatrenie zanikne.
14. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil.
15. O trovách konania spojených s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd s poukazom na § 58 CMP nerozhodoval, nakoľko v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nejde zatiaľ o konečné rozhodnutie, pričom o trovách konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prípade, že navrhovateľ/úrad využije oprávnenie v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení podať návrh vo veci samej, súd bude pokračovať v konaní vydaním rozhodnutia, ktorým sa konanie bude končiť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Žiline, dňa 6.11.2025.