Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-19-2025.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/19/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava 814 52, IČO: 00 492 736, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., B. XX, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 40,23 Eur, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 21Er/2312/2005 - 28 zo dňa 31.08.2011, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie oprávneného proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie odmieta. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.
Súdenému exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Janecovi trovy exekúcie vo výške 83,75 Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 1.1. Okresný súd uviedol, že prípisom zo dňa 18.13.2008, ktorý bol oprávnenému riadne doručený dňa 05.12.2008, vyzval súdny exekútor oprávneného na zaplatenie preddavku na trovy konania. Nakoľko do dnešného dňa nebol žiadaný preddavok uhradený okresný súd prvým výrokom exekúciu zastavil. Výrok o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil § 196, § 200 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a v odôvodnení uznesenia priznanú náhradu trov exekúcie presne špecifikoval. Okresný súd sa v odôvodnení uznesenia tiež zaoberal správnosťou vyčíslených a uplatnených trov exekúcie súdnym exekútorom, pričom podľa záverov súdu prvej inštancie exekútor nesprávne účtoval viaceré položky (5x doručovanie príkazu na začatie exekúcie, náklady na vypracovanie spisu), ktoré mu neboli priznané. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súdny exekútor je oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, ale súd nemusí podľa okolnosti exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od voľného uváženia súdu. Podľa odvolateľa zastavenie exekúcie nie je opodstatnené, nakoľko zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. 2.1. Čo sa týka trov konania uplatnených exekútorom, oprávnený poukázal na moderačné právo súdu
- ustanovenie § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého môže súd nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke.
3. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), odvolanie oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP a vo zvyšku preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu v dotknutej časti prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 4. Napriek skutočnosti, že oprávnený označil svoje odvolanie ako odvolanie proti trovám konania, z jeho obsahu je zrejmé, že smeruje aj proti rozhodnutiu vo výroku o zastavení exekúcie. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného vyhodnotil ako také, ktoré smeruje proti výrokom I. a II. napadnutého uznesenia. 5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 6. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané neoprávnenou osobou;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Vzhľadom na to, že vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu Civilného sporového poriadku, odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 10. Odvolací súd konštatuje, že v prípade exekučného konania je určujúcim zákonom (od ktorého sa odvodzuje ne/prípustnosť riadneho opravného prostriedku) Exekučný poriadok ako lex specialis, ktorý (zákon) vo svojom ustanovení § 58 (resp. ani v rámci § 31) odvolanie proti výroku o zastavení v konania z dôvodu neuhradenia preddavku na odmenu exekútora (§ 31 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) v rozhodnom období nepripúšťal. Z tohto dôvodu odvolanie súdneho exekútora, ako smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd odmietol podľa § 386 písm. c) CSP (výrok I.). 11. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o trovách exekúcie, v prejednávanom prípade bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 21.10.2005 a súdny exekútor dňa 31.10.2005 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia, kedy v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku bolo odvolanie proti výroku o náhrade trov v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku prípustné. Zákonom č. 299/2013 Z. z. bolo dotknuté ustanovenie novelizované a odvolanie voči výroku o trovách exekúcie uznesenia o jej zastavení už prípustné nebolo/nie je. V zmysle všeobecného prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa však začaté exekučné konania dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013. Inými slovami, v zmysle prechodných ustanovení (a to aj neskorších novelizácií) prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie trvá/zostala zachovaná v exekúciách, ktoré začali do 31.10.2013. Tretí odsek dotknutého zákonného ustanovenia síce obsahoval aj úpravu vzťahujúcu sa na náhradu trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku, ale pre jej nejednoznačnosť odvolací súd má za to, že je nutné aplikovať všeobecné intertemporálne pravidlo definované touto novelizáciou Exekučného poriadku; t.j. dokončiť exekučné konania podľa predpisov účinných do 31.10.2013. 12. Z konštatovaného teda vyplýva prípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie. Následne však odvolací prieskum (ktorého rozsah je striktne daný odvolateľom vymedzenými odvolacími dôvodmi) viedol k vysloveniu vecnej správnosti predmetného výroku, nakoľko oprávnený sa obmedzil len na všeobecnú požiadavku použitia moderačného práva (vo vzťahu k trovám exekúcie), bez akýchkoľvek konkrétnych dôvodov, ktoré by zakladali opodstatnenosť odvolacej argumentácie, pričom je potrebné si uvedomiť, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený a práve jeho nečinnosťou (nezložením
preddavku) nastal dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený taktiež nenamietal ani dôvodnosť výšky priznaných trov exekúcie.
13. Na základe uvedeného a taktiež s poukazom na skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania zo strany oprávneného neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevyporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil (výrok II.). 14. Pokiaľ povinný zomrel počas odvolacieho konania, odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť je pre rozhodnutie irelevantná, nakoľko odvolanie proti výroku I. uzneseniu súdu prvej inštancie nebolo prípustné a uznesenie sa vo výroku I. stalo právoplatné už jeho doručením, pričom v tom čase bol povinný živý (povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX). Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o možnosti podať proti výroku I. uznesenia odvolanie, keďže prípustnosť odvolania je určená výlučne zákonom. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na procesný neúspech oprávneného tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že povinný stratil právnu subjektivitu a súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani mu obsahu spisu žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli. Odvolací súd preto súdenému exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok III.). 16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline, dňa 29. októbra 2025. JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu
JUDr. Eva Malíková
člen senátu
JUDr. Roman Tichý
člen senátu