Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/173/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 19.3.2025, sp. zn. 33Nt/22/2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.11.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa odsek 1 písmeno c) sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 33Nt/22/2024 zo dňa 19.3.2025, rozhodol tak, že podľa odsek 2 návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 14T/79/2023, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/79/2023 zo dňa 1.12.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/22/2024 zo dňa 16.4.2024, zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa odsek 1 . (ďalej len „napadnuté uznesenie“)

Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí odsúdený voči napadnutému uzneseniu podal sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

Odsúdený prostredníctvom obhajcu Mgr. Miroslava Goliana (ďalej len „obhajca“) podaním zo dňa 21.8.2025 doručeným okresnému súdu dňa 25.8.2025 odôvodnil podanú sťažnosť.

Odsúdený uviedol, že jeho trestná vec týkajúca sa drogovej trestnej činnosti bola právoplatne skončená dňa 16.4.2024 rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, avšak novela účinná od 6.8.2024 bola pre odsúdeného priaznivejšia, pričom táto priaznivejšia úprava nebola použitá pri rozhodovaní o vine a treste v jeho trestnej veci, hoci právna úprava bola prijatá skôr, ale ústavný súd o nej rozhodol až v auguste 2024. Odsúdený uviedol, že je obeťou nešťastných náhod, lebo si drogy kupoval len pre seba, dílerovi za ne zaplatil a od osôb, ktorým drogy posunul chcel len tie peniaze, za ktoré drogy kúpil, preto by nemal byť pokladaný za predajcu drog. Táto okolnosť mala byť zohľadnená pri ukladaní trestu na minimálne prípustnej dolnej hranici. Odsúdený spolupracoval s políciou na odhalení skutočného dílera drog, ale pre obavu o rodinu nechcel vystupovať ako svedok, pričom tento skutočný díler bol odsúdený k rovnakému trestu. Odvolací súd v pôvodnom konaní neakceptoval jeho návrh na prerušenie konania, čo bol tvrdý a drakonický prístup.

Odsúdený trval na podanom návrhu na obnovu konania a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a v jeho veci rozhodnúť zohľadniac novelu .

Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného dňa 9.10.2025.

Podľa odsek 1 pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa odsek 1 nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe zistenia, že odsúdený ako oprávnená osoba podal voči uzneseniu riadne a včas sťažnosť, preskúmal podľa odsek 1 písmeno a), písmeno b) správnosť napadnutého výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa odsek 1 obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa odsek 2 súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

K obnove konania je potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle odsek 10 , alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov ( odsek 4 ). Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá etapa). Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môže povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov. Zároveň platí, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Dôvodom obnovy konania podľa odsek 1 teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Záver tohto teoretického exkurzu možno zhrnúť tak, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky

skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Po preskúmaní spisového materiálu a sťažnosti odsúdeného aj krajský súd dospel k záveru, že zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa ustanovenia neboli v tomto prípade splnené.

Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia. O návrhu odsúdeného bolo rozhodnuté v primeranej lehote na verejnom zasadnutí, pričom sa konalo v prítomnosti odsúdeného. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom ich vykonal postupom súladným s . Dodržal tiež všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave, tak aj k priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote písomne vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk.

Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, tak vychádzajúc z vyššie uvedeného teoretického exkurzu krajský súd konštatuje, že okresný súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenia odsek 1 a správne ustálil, že obhajoba ani v návrhu na povolenie obnovy konania a ani na verejnom zasadnutí neuviedla žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, aké má na mysli citované ustanovenie odsek 1 . Celkom správne okresný súd zdôraznil, že neskoršia zmena zákona takou skutočnosťou nie je, keďže v konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Správne okresný súd argumentoval, že ústredným pojmom obnovy konania ( ) sú ,,skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme“, ktoré po právoplatnom skončení veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv na pôvodné rozhodnutie/rozhodovanie (takou skutočnosťou nie je zmena resp. novelizácia zákona) a že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania žiadne také skutočnosti či dôkazy neponúka.

Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ňom okresný súd poukázal na dôkazy, ktoré vykonal a rozviedol všetky relevantné skutočnosti a právne úvahy, na podklade ktorých k svojmu záveru dospel. Krajský súd si argumentáciu okresného súdu uvedenú v odôvodnení uznesenia ako vecne správnu osvojuje a bez nutnosti jej opakovania na ňu v podrobnostiach poukazuje pripomínajúc, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvoria rozhodnutia okresného a krajského súdu vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty opakovať.

Na doplnenie tejto vecne správnej argumentácie krajský súd dodáva, že právny záver okresného súdu, že za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle odsek 1 nemožno považovať zmenu predpisov hmotného práva, keďže táto (zmena hmotnoprávneho predpisu) v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala, a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese rozhodovania, bol odobrený aj Ústavným súdom SR (viď napr. nález z 26.6.2019, sp. zn. I. ÚS 142/2018).

V tejto súvislosti možno poukázať aj na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11. 2013, sp. zn. Tpj 44/2013 (na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia odsek 1 o obnove konania v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, týkajúcim sa ustanovenia odsek 2 , časti za bodkočiarkou), ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR číslo 6 ročník 2014. Podľa časti právnej vety I. predmetného stanoviska ustanovenie odsek 1 upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.

Keďže odsúdený sa v posudzovanom prípade domáhal povolenia obnovy konania výhradne na podklade zmeny právneho stavu, čo z dôvodov vyššie v texte prezentovaných nie je prípustné, postupoval okresný súd správne a zákonne, keď taký návrh postupom podľa odsek 2 , nezistiac podmienky obnovy podľa , zamietol.

Keďže krajský súd z dôvodov prezentovaných vyššie v texte žiadne zákonné dôvody na zrušenie, či zmenu napadnutého uznesenia nezistil, tak sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú postupom podľa odsek 1 písmeno c) zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.