Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5C-30-2025.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Subarea
5C/30/2025
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobkyne: A. B. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G. proti žalovaným: 1) Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, Referát lesného hospodárstva, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, 2) Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Ernesta Rótha 30, 048 01 Rožňava, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. až 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej aj ako „návrh“) doručeným súdu dňa 24.10.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd „nariadil príslušnému Okresnému úradu Rožňava, Pozemkový a lesný odbor zápis zmeny údajov v rozsahu zmeny osoby predsedu Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, a to tak, že zapíše za predsedu Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec H. D.“ (I. petit). Ďalej požadovala, aby súd vydal neodkladné opatrenie „na zdržanie sa konania pre I. I., dát. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX G. a K. A. F., dát. nar. XX. XX. XXX, trvale bytom B. XX, XXX XX L. vo vzťahu Pozemkovému spoločenstvu Urbariát Kónyárt Plešivec, so sídlom ČSA 478, 049 11 Plešivec, a to v rozsahu zdržať sa konania zastupovať Pozemkovému spoločenstvu Urbariát Kónyárt Plešivec konať jej v mene a zdržať sa konania vo vzťahu zvolania zhromaždenia vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec do času kým výbor pozemkového spoločenstva s predsedom H. D. zabezpečí zhromaždenie vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec zákonným spôsobom.“ (II. petit).
2. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že má za cieľ zabezpečiť zápis predsedu Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, so sídlom ČSA 478, 049 11 Plešivec, IČO: 35 506 580 do evidencie príslušného pozemkového spoločenstva, čím sa podľa jej názoru odstráni nevyhnutná prekážka v správnom konaní a zabezpečí sa spravodlivé a zákonné vybavenie veci. Poukázala na to, že je členom a zároveň predsedníčkou dozornej rady Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, ktorého správu a zápisy do evidencie má zabezpečiť Okresný úrad Rožňava. Poukázala tiež na to, že doposiaľ nebol vykonaný požadovaný zápis zmien údajov, a to napriek tomu, že výbor Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec podal návrh na zmenu údajov a zaplatil správny poplatok. Zápis predsedu je podľa žalobkyne nevyhnutný pre zabezpečenie právnej istoty a riadneho výkonu práv a povinností spoločenstva.
3. Ďalej uviedla, že pán I. I. bol opakovane vyzývaný na odovzdanie dokumentov pozemkového spoločenstva, pretože sa sám vzdal členstva a funkcie vo výbore Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec. Okresný úrad Rožňava mal byť podľa žalobkyne upozornený, že je dôležité uchrániť majetok Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, ale Okresný úrad Rožňava nevykonal
žiaden úkon k zápisu H. D., ani neupovedomil výbor o nevykonaní zápisu. Od doby podania návrhu na zmenu zápisu údajov v registri pozemkového spoločenstva Okresný úrad Rožňava sa nevyjadril k predloženému návrhu zápisu zmien údajov zo dňa 09.05.2025, a ani nevrátil správny poplatok. Podľa žalobkyne K. A. F. sa protizákonným spôsobom podieľal na zmene osoby vo výbore, len aby mohol pre seba a iných zabezpečiť majetkový prospech, keďže nedodržal lehotu na zvolanie zhromaždenia vlastníkov pozemkového spoločenstva t. j. najmenej 30 dní a lehotu najmenej 25 dní na uverejnenie na obvyklom mieste. Z pozvánky, ktorú mal predložiť K. A. F., je podľa žalobkyne zrejmé, že bola pozvánka vyhotovená dňa 27.05.2024 a zhromaždenie vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt sa konalo 30.05.2024, čiže len 4 dni po vyhotovení pozvánky. Následne K. A. F. a I. I., ktorý podpísal uznesenie zneužili osobné údaje členov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec, ktoré z povahy svojej funkcie nemohli mať k dispozícii, keďže sa I. I. vzdal funkcie člena výboru spoločenstva. Zároveň K. A. F. sa snažil dostať ku splnomocneniu výkonu práva poľovníctva, a to tak, že tento bod programu ani nebol v pozvánke a sám seba chcel splnomocniť na hlasovanie na zhromaždení vlastníkov poľových pozemkov v rozpore so zákonom.
4. Žalobkyňa okrem iného tiež poukázala nato, že výbor aj dozorná rada Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec upozornil Okresný úrad Rožňava na protizákonné a podvodné konania I. I. za účelom dosiahnutia osobného prospechu pre seba a iných na úkor vlastníkov a členov uvedené pozemkového spoločenstva, kde si po tom ako už nebol vo funkcii predsedu pozemkového spoločenstva podpísal sám so sebou Dohodou o pracovnej činnosti na úkony, ktoré ani v roku 2023 nevykonával, ako výkon lesnej stráže a administratívnu činnosť, za čo si chcel vyplatiť finančné prostriedky, ktoré mu neprináležia. Ďalej žalobkyňa v návrhu opísala, za akých okolností (podľa jej názoru protiprávne) konali I. I. a K. A. F. ohľadom ich účasti na zhromaždení vlastníkov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec konaného dňa 20. 5. 2024. Mala za to, že konanie K. A. F. a I. I. napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu a porušenia správy cudzieho majetku. Preto podľa žalobkyne nie je možné považovať za právne legitímne a legálne, aby takéto osoby vykonávali činnosť a funkciu v orgánoch spoločenstva, ktorým ide len o dosiahnutie osobného prospechu na úkor ostatných vlastníkov.
5. Aktuálne je podľa žalobkyne situácia v Pozemkovom spoločenstve Urbariát Kónyárt Plešivec chaotická a preto žiadala, aby na základe neodkladného opatrenia Okresný úrad Rožňava vykonal zápis zmeny osoby predsedu a mohli vykonať úkony smerujúce k zabezpečeniu ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých vlastníkov a vykonali legitímne zasadnutie zhromaždenia vlastníkov za prítomnosti notára. Podľa žalobkyne všetky kroky Okresného úradu Rožňava smerujú k účelovému získaniu poľovného revíru a to s poukazom na aktivity bývalého predsedu pozemkových spoločenstiev patriacich do daného poľovného revíru I. I., ktorý bol niekoľkokrát trestne stíhaný za trestné činy ako predaj majetku obce Plešivec, za falšovanie podpisov na dovozných lístkov drevnej hmoty alebo za vydanie drevnej hmoty na už zosnulé osoby. Uviedla, že I. I. využíval zdroje pozemkových spoločenstiev pre svoj osobný prospech chcel využiť získanie poľovného revíru, nakoľko v roku 2024 skončila zmluva o užívanie poľovného revíru s Poľovným združením Kóňart Plešivec a vyvíjal maximálne úsilie na znemožnenie predĺženia zmluvy s miestnou poľovníckou organizáciou a snažil sa získať poľovný revír č. 42 Kóňart – Plešivec pre účely prenájmu iným subjektom.
6. Za účelom osvedčenia dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila žalobkyňa listiny, a to Uznesenie výboru zo dňa 29. 04. 2025, Registrový formulár a potvrdenie o zaplatení správneho poplatku, Pozvánka a zápisnica zo zasadnutia zhromaždenia vlastníkov Pozemkového spoločenstva urbariát Kónyárt Plešivec zo dňa 27.05.2024, Oznámenie Okresnému úradu Rožňava – zneužitie osobných údajov a vyjadrenie nesúhlasu, Pozvánka a zápisnica zo zasadnutia zhromaždenia vlastníkov Pozemkového spoločenstva urbariát Kónyárt Plešivec zo dňa 02. 12. 2023, Vzdanie sa členstva vo výbore - I. I., Počítanie hlasov pánom I. I., Dohoda o pracovnej činnosti, Údaj z registra pozemkových spoločenstiev – lesná stráž pre Pozemkové spoločenstvo Urbariát Kónyárt Plešivec, Výpočet administratívnej agendy, Plná moc K. A. F., Kópie výpisov z listu vlastníctva č. XXXX M. J. XXXX a Predžalobná výzva zo dňa 06.02.2024 adresovaná p. I. I.. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia postupom podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, pričom dospel k záveru, že tomuto návrhu nemožno vyhovieť.
20. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť.
22. Z opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že jej primárnym motívom pre uplatnenie súdnej ochrany v civilnom sporovom konaní je podľa všetkého nečinnosť žalovaných štátnych orgánov v správnom konaní. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa toto správne konanie nijako bližšie (konkrétne) nešpecifikovala, možno sa domnievať, že jej návrh vychádza z presvedčenia o tom, že ňou označené žalované štátne orgány sú nečinné v rámci administratívneho konania v súvislosti s postupom predpokladaným v zmysle § 22 a nasl. zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa sa tiež domnieva, že nečinnosť štátnych orgánov v správnom konaní môže viesť okrem iného k účelovému získaniu poľovného revíru a neoprávneného konania osôb K. A. F. a I. I. v rámci činností Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec.
23. V nadväznosti na vyššie uvedené považoval súd za potrebné predovšetkým ustáliť, či je oprávnený konať a rozhodovať v predmetnej veci o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorá sa vzhľadom na obsah návrhu môže javiť ako vec patriaca do právomoci správneho súdnictva. Súdna právomoc je základnou podmienkou konania, a preto je nevyhnutné najskôr preskúmať, či ide o vec, ktorá podľa zákona patrí do rozhodovacej pôsobnosti súdu v civilnom procese (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. ). Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP). Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní.
24. Podľa cit. ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Z § 3 a 4 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, prípadne na iné veci, v ktorých je právomoc súdu založená priamo zákonom. Takým zákonom môže byť sám Civilný sporový poriadok, ale aj iný zákon. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 2 ods. 1 a § 6 ods. 1 SSP preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy.
26. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je tak rozhodujúce, či predmet sporu medzi účastníkmi (stranami) možno zaradiť medzi súkromnoprávne spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4 CSP, alebo či predmetom sporu je otázka zákonnosti určitej formy činnosti verejnej správy. Kým ustanovenie § 3 SSP podrobne vymedzuje, čo treba rozumieť jednotlivými formami činnosti verejnej správy, Civilný sporový
poriadok pojem „súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci" nevymedzuje. Preto je potrebné vychádzať z obvyklého vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzené v príslušnej hmotnoprávnej úprave. Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria napríklad občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1 Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce).
27. Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v civilnom sporovom konaní je však zrejmé, že je možné ho použiť len v prípadoch, kedy predmetom konania sú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Ak však je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Procesné právo ako také totiž nie je predpisom, ktorý by bol súčasťou súkromného práva, a tak právne vzťahy, ktoré zakladá, nemožno považovať za súkromnoprávne vzťahy. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom upraveným v § 324 a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj jeho predpoklady (§ 325 ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva. Pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci civilného súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak, Správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. Z podobného stanoviska vychádzal už najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1 KO 14/2018 (neodkladné opatrenie, ktorým malo byť ministerstvo vnútra zaviazané registrovať štatutárne orgány určitého občianskeho združenia) (por. tiež Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/6/2021 zo dňa 08.12.2021).
28. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu. Vo svojom podaní, žalobkyňa okrem iného argumentuje tým, že žalovaní ako štátne orgány svojim doterajším (ne)konaním bránia v zaevidovaní údajov Pozemkového spoločenstva Urbariát Kónyárt Plešivec v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. To však pre posúdenie právomoci správneho súdu nie je podstatné. Podstatné totiž je, že správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani inom podobnom procesnom prostriedku ochrany.
29. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti civilný súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (por. napr. rozhodnutia Kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SKomp/4/2022, 1SKomp/7/2022).
30. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto posudzovaného prípadu, najmä pokiaľ sa týkalo uloženia povinnosti v zmysle I. petitu návrhu, súd konštatuje, že ak bola žalobkyňa presvedčená o nečinnosti žalovaných v rámci (bližšie nešpecifikovaného) správneho konania, mala využiť právne prostriedky ochrany, ktoré jej právny poriadok poskytuje na ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Takýmto prostriedkom je najmä žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 SSP, prípadne podanie podnetu na prokuratúru podľa § 244 ods. 1 toho istého zákona, prostredníctvom ktorého môže prokurátor uplatniť svoje oprávnenia na zabezpečenie zákonnosti postupu orgánu verejnej moci. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by žalobkyňa takýto právny prostriedok využila. Je preto potrebné uzavrieť, že žalobkyňa nevyčerpala zákonom stanovené procesné postupy
na ochranu svojich práv v správnom súdnictve, ktoré sú v danom prípade prioritným a zákonom určeným prostriedkom ochrany. V nadväznosti na uvedené nemožno tiež dospieť k záveru o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v danej veci absentuje zákonom vyžadovaná naliehavosť potreby okamžitého zásahu súdu v rámci civilného sporového konania. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že prostredníctvom neodkladného opatrenia nie je prípustné zasahovať do právomoci alebo rozhodovacej kompetencie iného orgánu verejnej moci. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou deľby moci a princípom zákonnosti výkonu verejnej správy, pretože by v konečnom dôsledku znamenal obchádzanie zákonných procesných mechanizmov, ktoré zákon priznáva iným orgánom verejnej moci na výkon ich pôsobnosti.
31. V tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že pod nečinnosťou orgánu verejnej správy síce treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. To však ale neznamená, že súd je oprávnený určovať orgánu verejnej správy, ako má vo veci konať.
32. Osobitne vo vzťahu k II. petitu návrhu znejúceho na uloženie povinnosti zdržať sa konania pre osoby I. I. a K. A. F. vo vzťahu Pozemkovému spoločenstvu Urbariát Kónyárt Plešivec, súd uvádza, že tento návrh žalobkyne nesmeroval voči označeným žalovaným subjektom, ale fakticky voči tretím osobám, ktoré neboli v návrhu označené ako žalované subjekty. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. zo žiadnej jeho vetnej konštrukcie nebolo možné vyvodiť, že by tieto osoby žalobkyňa považovala za žalovaných. Naopak, z obsahu návrhu explicitne vyplýva, že žalovanými subjektami v tomto sporovom konaní sú iba Okresný úrad Košice a Okresný úrad Rožňava. Žalobkyňou požadované opatrenie formulované v II. petite návrhu sa týka tretích osôb, ktoré neoznačila za žalovanú stranu v tomto konaní, ako to predpokladá § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 132 ods. 1 CSP. V sporovom konaní je pritom výlučne vecou žalobcu označenie okruhu strán sporu. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že žalovaní nemajú vo vzťahu k navrhovanej povinnosti v rámci II. petitu návrhu žiadnu pasívnu vecnú legitimáciu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd ani za potrebné bližšie sa oboznamovať s predloženými listinnými dôkazmi.
33. Súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd tak tento návrh považoval za neopodstatnený a preto ho podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keďže z dôvodu zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia boli obaja žalovaní plne úspešní. Súd v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že im žiadne trovy doposiaľ nevznikli. Z tohto dôvodu o výške náhrady trov konania už nie je potrebné ďalej rozhodovať (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).