Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/192/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci starostlivosti súdu o 1/ mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, 3/ mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, 4/ mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenými kolíznym opatrovníkom Mestom Bánovce nad Bebravou, deti rodičov: matky E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XXX/ XX, XXX XX H. G. H., a otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. G. XXX/XX, XXX XX H. G. H., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou na nariadenie výchovného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 24P/41/2025-204 zo dňa 23.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/41/2025-204 zo dňa 23.07.2025 v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd s účinnosťou od 19.05.2025 nariaďuje mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., J. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

II. Súd s účinnosťou od 19.05.2025 nariaďuje mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., J. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci, a to najdlhšie na tri mesiace.

III. Súd s účinnosťou od vykonateľnosti výroku I. a II. zrušuje uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 24P/41/2025-71 zo dňa 19.05.2025, vykonateľné dňa 19.05.2025, právoplatné dňa 06.06.2025, o nariadení neodkladného opatrenia.

IV. Tento rozsudok je vo výroku I., II. a III. vykonateľný jeho doručením.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Dňa 12.05.2025 bol Okresnému súdu Prievidza doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, ktorým sa domáhal, aby súd opakovane nariadil mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. výchovné opatrenie, a to pobyt v zariadení za účelom zabezpečenia odbornej pomoci mal. deťom a zabezpečenia úpravy sociálnych pomerov mal. detí najdlhšie na šesť mesiacov, ktoré sa bude ďalej realizovať v Centre pre deti a rodiny I.. 3. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. detí, zástupcu navrhovateľa, kolízneho opatrovníka, prokurátora okresnej prokuratúry, svedkyne D. L., oboznámil listinné dôkazy a zistil skutkový a právny stav veci. 4. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/41/2025-23 zo dňa 13.05.2025, právoplatným dňa 06.06.2025 bol ustanovený pre maloleté deti B. za kolízneho opatrovníka Mesto Bánovce nad Bebravou. 5. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/41/2025-71 zo dňa 19.05.2025, vykonateľným dňa 19.05.2025, právoplatným dňa 06.06.2025, bolo neodkladným opatrením mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. nariadené výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., ul. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci a zabezpečenia úpravy sociálnych pomerov, a to najdlhšie na tri mesiace od právoplatnosti uznesenia a vo zvyšku súd návrh zamietol. 6. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4P/81/2014-49 zo dňa 28.11.2014 (č.l. 33

- 35) bolo určené výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX. 7. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/59/2021-47 zo dňa 26.10.2021, právoplatným dňa 02.11.2021 (č. l. 36 - 37) výchovné opatrenie - dohľad, uložené mal. G. B., nar. XX.X.XXXX, mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, mal. C. B., nar. X.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.X.XXXX bolo zrušené a zároveň určil nad výchovou mal. detí G. B., nar. XX.X.XXXX, mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, mal. C. B., nar. X.XX.XXXX, mal. C. B., nar. XX.X.XXXX, mal. D. B., nar. XX.X.XXXX, mal. M. B., nar. XX.X.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a ich rodičov E. F., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar.XX.X.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť maloletých detí a ich rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude zamerané na podporu, poradenstvo a odbornú pomoc rodičom v oblasti riadneho uspokojovania potrieb citových, vývojových a základných zo strany rodičov, v oblasti vzdelávania a plnenia školskej dochádzky detí, v oblasti abstinencie od užívania alkoholických nápojov, ako i v oblasti primeraného správania sa rodičov v prítomnosti detí, ktoré bude realizované Centrom pre deti a rodiny I., pracovisko H. G. H., I. X, a to po dobu 6 mesiacov v rozsahu 72 hodín od právoplatnosti rozhodnutia súdu. 8. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/12/2024-105 zo dňa 07.03.2024, právoplatným dňa 15.03.2024 (č.l. 38 - 40 spisu) mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX bola dočasne odňatá z osobnej starostlivosti rodičov a bolo jej nariadené výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny N., n. o., O. K. XXX/XX, F., za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky, a to najdlhšie na tri mesiace od právoplatnosti rozsudku. 9. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/98/2024-138 zo dňa 12.11.2024, právoplatným dňa 12.11.2024 (č.l. 14 - 15 spisu ) bolo konanie o návrhu matky mal. detí zo dňa 24.09.2024 v časti o nariadenie výchovného opatrenia - pobyt v zariadení mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., zastavené. 10. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/98/2024-165 zo dňa 19.11.2024, právoplatným dňa 19.11.2024 (č.l. 16 - 17 spisu) konanie o návrhu matky mal. dieťaťa zo dňa 24.09.2024 v časti o nariadenie výchovného opatrenia mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., nezastavil. 11. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/98/2024-175 zo dňa 19.11.2024, právoplatným dňa 19.11.2024 (č.l. 18 - 19) boli mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. dočasne odňaté z osobnej starostlivosti matky a bolo im nariadené výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., ul. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci maloletým deťom, a to najdlhšie na šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 12. Uznesením Okresného súdu Prievidza sp.zn. 30D/282/2024 zo dňa 06.02.2025 (č.l. 28 spisu) bolo konanie o dedičstve po zosnulom C. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. 13. Zo správy Psychiatrickej nemocnice Profesora Matulaya Kremnica zo dňa 15.05.2025 (č. l. 46) vyplýva, že mal. A. B. bola dňa 15.04.2025 odoslaná na hospitalizáciu, kde bola privezená cestou RZP pre agresívne správanie pod vplyvom udávaných sluchových halucinácií a sebapoškodzovania v prostredí CDR. Na oddelení funguje bez výraznejších porúch správania, režim oddelenia rešpektuje,

školu navštevuje v nemocnici pravidelne. Je schopná výsluchu a predpokladaný termín prepustenia bol začiatkom júna 2025. 14. Z výpisu zo Živnostenského registra (č.l. 13 spisu) vyplýva, že matke mal. detí vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 14.01.2025 s predmetom podnikania inžinierske činnosti, technické testovanie a analýzy. 15. Zo správy M., M., D. L. zo dňa 19.05.2025 (č.l. 84 - 87 spisu), zo dňa 16.06.2025 (č.l. 118 spisu) v znení doplnenia správy zo dňa 16.07.2025 (č.l. 181) vyplýva, že matka mal. detí pracuje ako SZČO cez spoločnosť M., s. r. o., vykonávala dielo v projekte Eurostyle Systems od 15.01.2025 do 11.06.2025, za zhotovenie diela jej bola „vyplatená odmena na mesačnej báze, ktorá bola odoslaná na účet:

- január 2025 vo výške 759 €

- február 2025 vo výške 1.031 € (záloha 100 €)

- marec 2025 vo výške 1.355 € (záloha 50 €)

- apríl 2025 vo výške 1.111 € (záloha 200 €)

- máj 2025 vo výške 1.167 €

- jún 2025 vo výške 41,10 €

pričom matka mal. dieťaťa opäť nastúpila na nový projekt od 12.07.2025.“ 16. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 06.06.2025 (č. l. 114) „vyplýva, že matka mal. detí je poberateľkou prídavku na deti vyplatený formou osobitného príjemcu od:

- 01/2024 do 04/2024 v sume 360 € mesačne

- 05/2024 do 05/2024 v sume 300 € mesačne

- 06/2024 do 11/2024 v sume 360 € mesačne

- 12/2024 - naďalej v sume 120 € mesačne.“ 17. Zo správy Centra pre deti a rodiny I. zo dňa 06.05.2025 (č.l. 3 - 6 spisu) vyplýva, že všetci štyria súrodenci boli do CDR prijatí dňa 22.11.2024 na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza o nariadení výchovného opatrenia sp. zn. 24P/98/2024 zo dňa 19.11.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2024, súrodenci sú spoločne umiestnení na 1. samostatne usporiadanej skupine. Mal. D. B., nar. XX.X.XXXX je dieťa vo vývine, zodpovedajúcom mladšiemu školskému veku, pôsobí ako živé, zvedavé a kontaktne dieťa s výraznou spontánnosťou, v komunikácii je otvorený a zhovorčivý, často vyhľadáva pozornosť dospelých aj fyzický kontakt, proces adaptácie mal. D. na prostredie CDR prebehol pomerne rýchlo, v oblasti sociálnych zručností si však vyžaduje D. určitú mieru podpory, jeho správanie je niekedy impulzívne, čo sa prejavovalo najmä v počiatočnom období pobytu. Objavovali sa konflikty s rovesníkmi (v CDR aj v škole), ako aj ťažkosti s rešpektovaním a dodržiavaním nastavených hraníc. Na individuálnych stretnutiach D. spolupracuje veľmi dobre, aj keď jeho pozornosť býva ešte ľahko narušiteľná. Hlavným cieľom odbornej práce s mal. je podpora v zlepšovaní zvládania konfliktov v rovesníckych vzťahoch, rozvoj jeho schopnosti riešiť napäté situácie pokojne a viesť ho k využívaniu nenásilnej komunikácie ako prevencii nevhodného správania. D. považuje svoju rodinu za dôležitú súčasť svojho života. Často do spoločných rozhovorov prináša tému rodiny. V súrodeneckých vzťahoch vyhľadáva najmä staršieho brata C., z jeho strany však vnímajú skôr odstup až odmietanie. Najsilnejšie puto má D. s mladšími bratmi, ktorí sú v starostlivosti matky, často ich spomína a prejavuje k nim silné citové väzby. Zdravotný stav D. je dobrý, neužíva žiadne lieky. Mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, je vo vývinovom období školáka, dôležité sú pre neho rovesnícke vzťahy, porovnáva sa, súťaží, učí sa spolupracovať. C. prejavuje výraznú zvedavosť a prirodzený záujem o svet okolo seba, často kladie otázky a aktívne skúma, ako veci fungujú. V jeho prejave možno pozorovať prchké a impulzívne reakcie a zvýšenú emocionalitu, ktorá je často spojená s nižšou mierou sebaregulácie. V tejto súvislosti možno pozorovať oslabenia v oblasti sociálneho správania. Proces adaptácie v prostredí CDR prebiehal u C. pomerne rýchlo, v úvodnej fáze sa objavovali občasné konflikty s inými klientmi, ktoré boli spojené najmä s nastavovaním hraníc a interakciou v skupine. V súčasnosti C. dokáže niektoré konfliktné situácie vyhodnotiť primeranejšie, využíva stratégiu dočasného odchodu zo situácie, alebo si sám

požiada o priestor na upokojenie, čo naznačuje pokrok v oblasti zvládania emócii a sebaregulácie. Do popredia vystupuje C. zvýšená potreba individuálnej pozornosti, starostlivosti a pocitu bezpečia. C. má tendenciu maskovať negatívne zážitky a zachovávať idealizovaný obraz rodičov, čo možno interpretovať ako obranný mechanizmus, ktorý mu pomáha zvládať vnútornú neistotu a túžbu po stabilite. V rámci individuálnych stretnutí prebieha komunikácia na dobrej úrovni. C. je dostatočne zhovorčivý a spontánne prináša mnohé témy, ktoré sa vťahujú spravidla na rodinné vzťahy, spomienky z detstva a jeho osobné záujmy. Smrť otca a celková absencia jeho role sa negatívne odráža v emocionálnom prežívaní aj osobnostnom vývine maloletého. Navštevuje pedopsychiatrickú ambulanciu C. A., užíva Rispen 1 mg 1/2-0-1/2. Ťažko nesie smrť otca. Mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX sa aktuálne nachádza v období staršieho školského veku, ktoré sa u nej vyznačuje zvýšenou potrebou patriť do rovesníckej skupiny a postupným hľadaním samostatnosti v rozhodovaní aj medziľudských vzťahoch. C. sa na pravidlá a denný režim zariadenia adaptovala pomerne rýchlo a bez výrazných ťažkosti, na prvých stretnutiach pôsobila utiahnuto, no priateľsky, v komunikácii je rezervovanejšia, prejavuje nižšiu mieru sebaistoty a má ťažkosti s vyjadrovaním vlastných názorov a postojov, v sociálnych interakciách potrebuje viac času na nadviazanie dôvery a otvorenosti, v emocionálnej rovine sa C. javí zdržanlivo. Často spomína matku a otvorene verbalizuje smútok za ňou. Smrť otca má naďalej vplyv na jej prežívanie a správanie, hoci o ňom rozpráva len veľmi málo. Strata otca ostáva nespracovaná, čo sa prejavuje vnútorným napätím a emocionálnou neistotou. Táto neodžitá strata v kombinácii so zložitou rodinnou situáciou sa odzrkadľuje v nízkom sebahodnotení, tendencii k uzatváraniu sa a oslabenej schopnosti otvorene komunikovať. V rámci súrodeneckých väzieb má najsilnejšie puto C. so svojím mladším bratom C. - často sú spolu, vyhľadávajú sa a vzájomne si poskytujú oporu. Ich vzťah pôsobí prirodzene a prispieva k pocitu istoty a bezpečia. Vzťah so staršou sestrou A. je zložitejší a ambivalentne ladený. C. k nej vzhliada, no zároveň sa javí zatienená silnejšou povahou sestry. Hoci sa snažia byť v kontakte, ich vzájomné interakcie bývajú napäté a často dochádza k nezhodám pre rozdielne povahy. V rámci psychologickej práce bol preto stanovený cieľ posilniť C. pocit sebaistoty a sebavedomia, aby sa cítila istejšie vo svojich schopnostiach a rozhodnutiach. Tento cieľ je napĺňaný prostredníctvom cielene zvolených rozhovorov a aktivít, ktoré sú zamerané na rozpoznávanie a oceňovanie jej silných stránok. Týmto spôsobom sa postupne podporuje rozvoj jej zdravého sebavedomia a posilňuje dôvera vo vlastné schopnosti. S ostatnými deťmi z centra vychádza dobre. Do konfliktu sa dostáva iba so svojimi súrodencami. Dokážu si vynadať, žalujú na seba, robia si zle, C. rada pomáha v kuchyni, ale veľmi rýchlo dokáže urobiť neporiadok. Zdravotný stav je dobrý, navštevuje ambulanciu pedopsychiatra C. A., užíva pravidelne Rispen 1 mg 0-0-1. C. je aktuálne žiačkou X. ročníka Spojenej školy internátnej v I., ide o žiačku so zdravotným znevýhodnením (mentálnym postihnutím, variant A). Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa aktuálne nachádza v období adolescencie, osobnosť skôr introvertne ladená, s dobrým sociálnym cítením, v interakcii s inými je kamarátska a komunikatívna. Proces adaptácie na prostredie CDR bol v jej prípade pomerne rýchly, bez významných ťažkostí sa začlenila do chodu skupiny, pravidlá a fungovanie CDR neboli pre ňu úplné nové vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti už bola umiestnená v CDR N. H.. V súrodeneckých vzťahoch sa A. snaží plniť úlohu staršej sestry v zmysle dohliadania nad súrodencami a kontroly ich správania, zároveň však viackrát vyjadrila silné emócie voči nim, spomínala pocity krivdy a intenzívne odmietavý postoj v súvislosti s tým, ako sa k nej v minulosti správali. Od príchodu do zariadenia bolo u A. evidentné depresívne ladenie a zvýšená miera úzkosti ako dôsledok prežitých traumatických zážitkov v domácom prostredí v priebehu spoločných intervencii o týchto skúsenostiach začala otvorene komunikovať, čo je vnímané ako pozitívny posun v procese ich postupného spracovávania. Tento proces je však sprevádzaný veľmi silnými emóciami, ktoré A. nedokáže sama regulovať a často na ich zvládanie využíva nezdravé mechanizmy. Jedným z hlavných spôsobov, ktorým reaguje na záťažové situácie, je sebapoškodzovanie ako forma dočasnej úľavy. Významnou témou je u nej najmä strata otca, ktorá pre ňu predstavuje veľmi bolestivý zážitok a zásadne ovplyvňuje jej emocionálny aj osobnostný vývoj. V rámci psychologickej práce bol stanovený cieľ podporiť proces zdravého smútenia, umožniť A. bezpečne spracovávať emócie a napomáhať pri prijímaní reality straty, s cieľom uľahčiť proces rozlúčenia, zrealizovali symbolický rituál, návštevu hrobu otca so zapálením sviečky. Tento zážitok bol následne spracovaný v rozhovore, počas ktorého A. otvorene hovorila o svojich pocitoch smútku a straty. Správanie A. však bolo dlhodobo nepredvídateľné, kolísavé a ambivalentné na jednej strane verbalizovala túžbu zostať v centre, na druhej strane opakovane zo zariadenia utekala. Navonok sa snažila pôsobiť vyrovnane a vytvárať dojem, že situáciu zvláda, avšak vo vnútri hol prítomný hlboký zmätok a nespracovaný smútok. A. je zároveň ľahko ovplyvniteľná tlakom okolia, čo viedlo k viacerým útekom zo zariadenia. Jej emočný stav bol opakovane konzultovaný s pedopsychiatrom, pričom došlo aj k úprave farmakologickej liečby. V dôsledku zhoršenej situácie bola A. dvakrát hospitalizovaná na detskom oddelení v I., po druhej hospitalizácii bol odborníkmi odporučený prechod na liečebný pobyt

v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici, kde sa A. aktuálne nachádza. A. je vedená v pedopsychiatrickej ambulancii C. A., do hospitalizácie užívala pravidelne Chloroprolhixen 15 mg 0-0-1. V mesiaci január sa u A. výraznejšie prejavili psychické ťažkosti, ktoré začali opakovanými útekmi z CDR, pokračovali sebapoškodzovaním celkovým nepredvídateľným správaním, a v mesiaci apríl viedli k hospitalizácii mal. Aktuálne sa vzdeláva v zdravotníckom zariadení v Kremnici. Kontakt s biologickou rodinou: Mal. deti B. sú s matkou E. F. v telefonickom aj osobnom kontakte, od umiestnenia deti v CDR sa pani F. informovala na deti denne telefonicky. Po adaptačnej fáze sa matka dostavila na prvú návštevu do CDR dňa 20.12.2024, o možnosti pravidelných návštev v CDR bola matka informovaná osobne, napriek tomu sú jej návštevy v CDR zriedkavé. Na stretnutí SRK dňa 24.4.2025 prejavila p. F. záujem o pobyt detí vo svojej aktuálnej domácnosti. Matka bola poučená, že je potrebné o deti prejavovať aktívny záujem najmä formou návštev a osobných stretnutí. Vzhľadom k tomu, že v čase príchodu detí do CDR boli tieto po hygienickej stránke v zanedbanom stave, je potrebné, aby matka svoju domácnosť upravila. 18. Zo správy Centra pred deti a rodiny I. zo dňa 18.07.2025 (č.l. 188 - 189) okrem iného vyplýva, že:

- mal. A. je v pravidelnom kontakte s rodinou, chce zostať v CDR, vie, že by znova spadla do starých koľají (záškoláctvo, alkohol, cigarety, ...)

- mal. C. v školskom roku 2024/2025 navštevovala E. ročník, ktorý ukončila s výbornými výsledkami, bola hodnotená stupňom "výborný" zo všetkých predmetov a bola jej udelená pochvala triedneho učiteľa

- mal. C. v školskom roku 2024/2025 navštevoval F. ročník, bol hodnotený stupňom "chválitebný" zo slovenského jazyka a vlastivedy, z ostatných predmetov dosiahol stupeň "výborný"

- mal. D. v školskom roku 2024/2025 ukončil I. ročník základnej školy, momentálne neužíva žiadne lieky, s rodinou je najmä v telefonickom kontakte, rodina mu chýba. Zo záveru správy vyplýva, že CDR odporúča naďalej ponechať matke mal. dieťaťa priestor na úpravu pomerov v zmysle plánu sociálnej práce s dieťaťom a rodinou a stretnutia rodinného kruhu a stotožňuje sa s názorom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou. 19. Zo správy Spojenej školy internátnej v I. zo dňa 17.07.2025 (č. l. 182 - 184) vyplýva, že mal. C. B. je milej, priateľskej a pokojnej povahy, v kolektíve triedy patrí medzi obľúbených žiakov, rada a ochotne pomáha spolužiakom a vyučujúcim. Žiačka si vyžadovala pedagogickú asistenciu v rozsahu 5 hodín týždenne, prostredníctvom pozitívnej motivácie sa podarilo výrazne posilniť jej spoluprácu a koncentráciu, v súčasnosti dokáže korigovať svoju pozornosť a samostatne vykonávať školské úlohy a nebude potrebné v tomto podpornom opatrení ďalej pokračovať. Počas II. polroka sa u nej nevyskytlo problémové správanie, dokáže ho sama účelne korigovať. Mal. C. reprezentovala triedu v školskom kole recitačnej súťaže, zúčastňovala sa športových súťaží, v kategórii moderný tanec získala 1. miesto a cenu riaditeľky školy spolu s ostatnými účinkujúcimi v tanečnej súťaži Tanec bez hraníc. Za obdobie II. polroka školského roka 2024/2025 jej bola udelená pochvala triednym učiteľom za úspešnú reprezentáciu školy v tanečnej a športovej súťaži. V II. polroku žiačka prospela s vyznamenaním a postupuje do siedmeho ročníka. Mal. C. B. je v triede neposedný a rád vyvoláva konflikty, nevie si často uvedomiť hranice v slušnom správaní a potrebuje dohľad a usmernenie, ktoré mu poskytoval pedagogický asistent. Ovláda učivo piateho ročníka, postupuje do šiesteho ročníka, žiakovi boli poskytnuté podporné opatrenia. Zo správy Špeciálnej základnej školy, H. G. H. zo dňa 05.06.2025 (č. l. 113) okrem iného vyplýva, že mal. M. B. bol od 01.09.2024 žiakom prípravného ročníka Špeciálnej základnej školy v H. G. H., správanie má v norme, navštevuje školský klub detí, desiatu si nosí pravidelne, príspevok na ZRPŠ má zaplatený, spolupráca matky so školou sa v druhom školskom polroku zlepšila, komunikuje cez messenger, matka je pravidelne informovaná v rámci rodičovských združení. 20. Okresný súd s poukazom na a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), Čl. 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), Čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Zákona o rodine, , Zákona o rodine, , ods. 8 Zákona o rodine, , a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Okresný súd mal preukázané, že návrh na nariadenie výchovného opatrenia u mal. detí bol podaný čiastočne dôvodne. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/98/2024-175 zo dňa 19.11.2024, právoplatným dňa 19.11.2024 boli mal. A. B., mal. C. B., mal. C. B. a mal. D. B. dočasne odňaté z osobnej starostlivosti matky a bolo im nariadené výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., J. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci a to najdlhšie na šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Maloleté deti boli prijaté do zariadenia dňa

22.11.2024 a sú umiestnené spoločne na samostatne usporiadanej skupine. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/41/2025-71 zo dňa 19.05.2025, vykonateľným dňa 19.05.2025, právoplatným dňa 06.06.2025, bolo neodkladným opatrením nariadené mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., Ul. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci a zabezpečenia úpravy sociálnych pomerov, a to najdlhšie na tri mesiace od právoplatnosti uznesenia, a vo zvyšku súd návrh zamietol.

„Matke mal. detí vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 14.01.2025 s predmetom podnikania inžinierske činnosti, technické testovanie a analýzy, cez spoločnosť M., s. r. o., vykonávala dielo v projekte P. M. od 15.01.2025 do 11.06.2025, za zhotovenie diela jej bola vyplatená odmena na mesačnej báze nasledovne:

- január 2025 vo výške 759 €

- február 2025 vo výške 1.031 € (záloha 100 €)

- marec 2025 vo výške 1.355 € (záloha 50 €)

- apríl 2025 vo výške 1.111 € (záloha 200 €)

- máj 2025 vo výške 1.167 €

- jún 2025 vo výške 41,10 €

pričom matka mal. dieťaťa opäť nastúpila na nový projekt od 12.07.2025. Zároveň je matka mal. detí poberateľkou prídavku na deti vyplácaného formou osobitného príjemcu. Otec mal. detí dňa XX.XX.XXXX zomrel, sirotský dôchodok deťom zo strany Sociálnej poisťovne, a. s. nebol priznaný. Matka má šesť maloletých detí, z toho dve deti - mal. M. B. a mal. A. B. sú v jej osobnej starostlivosti. Mal M. B. bol od 01.09.2024 žiakom prípravného ročníka Špeciálnej základnej školy v H. G. H., správanie mal v norme, navštevoval školský klub detí, desiatu si nosil pravidelne, príspevok na ZRPŠ mal zaplatený, v druhom školskom polroku sa spolupráca matky so školou zlepšila, komunikuje cez messenger. Mal. A. B. nie je v evidencii sociálnej kurately. Matka mal. detí od júla 2024 žije v dvojizbovom byte u svojej matky, v byte žije aj sestra N. F. so svojou maloletou dcérou, a brat. Zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že dňa 12.06.2025 bola hygiena domácnosti matky mal. detí oproti dňu 15.05.2025 zlepšená, boli ustlaté postele, opraté oblečenie uložené v poličkách, matka mal. detí zabezpečila skriňu s poličkami, má rozťahovací gauč, rozťahovacie kreslo, a v kuchyni ďalší gauč. Rodinní príslušníci pomáhajú matke mal. detí v čase jej pracovnej zaneprázdnenosti so starostlivosťou o maloleté deti. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že matka mal. detí má upravené rodinné a sociálne pomery.“

21. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 04.07.2025 boli vypočuté všetky štyri maloleté deti, mal. A. B., nar. XXXX uviedla, že chce ešte zostať v zariadení z dôvodu, že sa psychicky necíti na to, aby sa vrátila domov, keď má problém ide za psychologičkou D., ktorú má veľmi rada, pomáha jej psychologická pomoc, ktorú jej poskytuje, bola aj na psychiatrii, čo jej pomohlo, ostatní traja súrodenci chcú ísť už domov, ona to v pohode zvládne bez nich, ostatné tri mal. deti - mal. C. B., nar. XXXX, mal. C. B., nar. XXXX a mal. D. B., nar. XXXX uviedli, že chcú ísť už domov, od septembra chcú navštevovať školu v H. G. H., prisľúbili pravidelnú školskú dochádzku a plnenie povinností, chýba im mama, súrodenci, rodina, s mamou sú v pravidelnom kontakte. Svedkyňa D. L., psychologička Centra pre deti a rodiny Trenčín, potvrdila, že matka sa kontaktuje s maloletými deťmi cez messenger, telefón, majú spoločné videohovory, mal. deti často spomínajú matku, sesternice, ujov, stále to spontánne prinášajú do rozhovorov, komunita, ktorú majú v H. G. H. je pre nich veľmi dôležitá, deti chcú ísť domov, boli by veľmi neradi, keby sa to predlžovalo, okrem mal. A., ktorá má názor, že by chcela ešte v CDR zotrvať z dôvodu, že keď sa vráti späť do H. G. H., bude pokračovať v tom, čo bolo predtým, alkohol, sebapoškodzovanie, necíti sa na to, aby sa natrvalo vrátila do tohto prostredia, bolo by vhodné, aby mal. A. ešte zostala v centre pred deti a rodiny, kde má zabezpečenú psychologickú starostlivosť z jej strany a externe aj psychoterapeutickú starostlivosť v I. a čo sa týka najlepšieho záujmu ostatných troch detí, t.j. mal. C., C. a D., je vrátiť sa do rodinného prostredia, a to ku koncu augusta s tým, aby od 01.09.2025 nastúpili do školy v H. G. H..

22. Okresný súd po vykonanom dokazovaní v zhode s kolíznym opatrovníkom maloletých detí dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletých detí nariadiť výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., Ul. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci:

„- mal. A. najdlhšie na šesť mesiacov, s poukazom na jej hospitalizáciu od 15.04.2025 v Psychiatrickej nemocnici Profesora Matulaya Kremnica, na vyjadrenie jej samotnej, že sa ešte necíti na to, aby sa vrátila do domáceho prostredia, pomáha jej psychologická pomoc od jej psychologičky D., ktorú má veľmi rada, ako i vyjadrenie psychologičky D. L., že by bolo vhodné, keby mal. A. ešte zostala v centre pre deti a rodiny

- mal. C., mal. C. B., a mal. D. B., najdlhšie na tri mesiace s tým, aby od 01.09.2025 začali navštevovať školské zariadenia v H. G. H., a predtým sa ešte pár dní adaptovali na domáce prostredie, pričom opakované uloženie výchovného opatrenia najdlhšie na tri mesiace zabezpečí jednak stabilizáciu ich správania a režimu, ako aj adekvátnu prípravu na návrat do školského a rodinného prostredia.

Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z princípu najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorý je zakotvený v Čl. 5 Zákona o rodine a v Dohovore o právach dieťaťa, a zároveň prihliadal i na názor mal. detí, ktoré ho prejavili jednoznačne a odôvodnili svojimi potrebami. S pribúdajúcim vekom a rozumovou a citovou vyspelosťou sa miera participácie detí na konaniach, ktoré sa ich týkajú musí zvyšovať, teda, čím staršie dieťa je, tým väčšiu váhu má jeho názor, na ktorý súd musí prihliadať. Maloleté deti boli umiestnené do zariadenia dňa 22.11.2024, bola im poskytovaná odborná pomoc, výchovné opatrenie plní svoj účel, pričom počas výsluchu mal. C., mal. C. a mal. D. prisľúbili po návrate do rodinného prostredia riadne plnenie si svojich povinností. Matka mal. detí uviedla, že mal. deti sa zmenili, budú ju rešpektovať, plniť si školskú dochádzku, so starostlivosťou o mal. deti jej budú pomáhať rodinní príslušníci, ktorí s nimi bývajú. Prokurátor Okresnej prokuratúry H. G. H. mal za to, že je v najlepšom záujme mal. detí nariadiť im výchovné opatrenie, pričom dĺžku ponechal na zvážení súdu.“ 23. Okresný súd rozhodol vo veci samej o nariadení výchovného opatrenia maloletým deťom, zároveň zrušil s účinnosťou od vykonateľnosti výroku I., II. uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 24P/41/2025-71 zo dňa 19.05.2025, vykonateľné dňa 19.05.2025, právoplatné dňa 06.06.2025, o nariadení neodkladného opatrenia. 24. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré môže súd začať i bez návrhu, okresný súd vychádzajúc zo skutkového stavu veci ex offo rozhodol o predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku jeho doručením procesným stranám, nakoľko uznesenie o neodkladnom opatrení zo dňa 19.05.2025, ktorým súd nariadil výchovné opatrenie mal. A. B., mal. C. B., mal. D. B. a mal. C. B., bolo výrokom III. tohto rozsudku zrušené a je v najlepšom záujme mal. detí, aby boli čo najskôr stabilizované ich osobné pomery, mali dostatočný časový priestor na adaptáciu na rodinné prostredie a riadnu prípravu na nasledujúci školský rok, a taktiež i matka mal. detí na zabezpečenie všetkých potrebných záležitostí súvisiacich s nástupom mal. detí do školských zariadení v H. G. H. od 01.09.2025. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s . Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a daní poučenia o opravnom prostriedku, sa matka mal. detí, kolízny opatrovník, a prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, vzdali práva podať voči nemu odvolanie. 25. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, odbor sociálnych vecí a rodiny, agenda sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej aj len „navrhovateľ“ „odvolateľ“), voči jeho výroku II, že doteraz nariadené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel a je potrebné, aby deti pokračovali v pobytovom výchovnom opatrení v celkovej dĺžke pobytu 6 mesiacov s účinnosťou od 19.05.2025. 26. V odvolaní odvolateľ uviedol, že sudkyňa Okresného súdu Prievidza na pojednávaní dňa 23.07.2025 nedostatočne oboznámila listinné dôkazy – správu z CDR I., K. XXX/XX zo dňa 18.07.2025 a zo dňa 22.07.2025, v ktorej zariadenie poukázalo na skutočnosť, že C. D. L., psychológ CDR, na súdnom pojednávaní dňa 04.07.2025 netlmočil názor CDR. C. D. L. mala na súdnom pojednávaní vykonávať iba doprovod detí. Po vyzvaní okresného súdu vypovedala, že „v najlepšom záujme detí je návrat do rodinného prostredia ku koncu augusta 2025“, čím prezentovala názor detí. C. L. D. si nebola vedomá toho, že bude v predmetnej veci vypočutá a menovanej CDR nevydalo poverenie vypovedať v danej veci. CDR I., K. XXX/XX, v správe zo dňa 18.07.2025, odporučilo naďalej ponechať matke priestor na úpravu pomerov v zmysle plánu sociálnej práce s dieťaťom a rodinou a stretnutia rodinného kruhu a stotožnil sa s názorom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - ponechať deti v zariadení a nariadiť výchovné opatrenie najdlhšie na dobu 6 mesiacov.

27. Odvolateľ namietal, že počas súdneho pojednávania dňa 04.07.2025 a dňa 23.07.2025 zo strany okresného súdu nebol zisťovaný dôvod, prečo matka deti osobne v zariadení nenavštevovala (za celý pobyt deti navštívila celkom trikrát – dňa 20.12.2024, dňa 01.04.2025 a dňa 05.07.2025), prečo nevyužila možnosť víkendového pobytu v zariadení spolu s deťmi, prečo nepožiadala zariadenie o krátkodobý pobyt detí v jej domácnosti. Sudkyňa Okresného súdu Prievidza nebrala do úvahy skutočnosti, ktoré boli uvedené v správach zainteresovaných subjektov, ktoré s matkou detí pracujú, že jej spolupráca je nedostatočná, neprejavuje reálny záujem o spoluprácu, neprijíma návrhy a odporúčania pracovníkov týchto subjektov – CDR I., K. XXX/XX Q. N., n. o. H., K. K. XXX/X, F., ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou. Sudkyňa Okresného súdu Prievidza prihliadala na výpoveď kolízneho opatrovníka, ktorý však s deťmi nekomunikoval, nepoznal ich názor, fyzicky nepreveril bytové a sociálne pomery na strane matky detí. Sudkyňa Okresného súdu Prievidza do rozhodnutia upravila predbežnú vykonateľnosť z dôvodu, aby dosiahla výkon rozhodnutia a deti sa vrátili do domácnosti matky. Žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok II rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 24P/41/2025-204, zo dňa 23.07.2025 a vyhovel návrhu ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 19.05.2025 nariadil výchovné opatrenie – pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., ul. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci, a to najdlhšie na šesť mesiacov. 28. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila prokuratúra, ktorá napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/41/2025 zo dňa 23.07.2025 považovala za nielen v jeho odvolaním dotknutej časti, ale aj v celom rozsahu, za zákonný, dôvodný a stotožňuje sa s ním. Okresný súd Prievidza vykonal dokazovanie na účel zistenia skutočného stavu veci v dostatočnom rozsahu. Rozhodnutie okresného súdu tak zodpovedá riadne zistenému a právne posúdenému stavu veci. Okresný súd Prievidza svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. V rámci rozhodovania okresný súd posudzoval odôvodnené potreby maloletých detí, možnosti matky na úpravu pomerov, aby maloleté deti mohli byť vrátené do prirodzeného rodinného prostredia, aj s ohľadom na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. Okresný súd zároveň zachoval právo maloletých detí prejaviť svoj názor a s ohľadom na ich vek na tento aj prihliadol pri rozhodovaní. Okresný súd podľa prokuratúry dostatočne zhodnotil jednotlivé dôkazy vo vzájomnej súvislosti. V konaní neboli zistené ani také procesné nedostatky zo strany súdu, ktoré by mali vplyv na zistenie skutočného stavu veci a mohli odôvodniť iné rozhodnutie vo veci. Dĺžka trvania pobytového výchovného opatrenia uložená rozsudkom maloletým deťom je v ich záujme a dostatočná, aj s ohľadom na stabilizáciu detí v rodinnom prostredí a nástup detí do školského zariadenia v obvode ich bydliska a zároveň spĺňa ochrannú funkciu napomáhať návratu maloletých detí do riadneho výchovného prostredia. Navrhla, aby Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, rozsudok Okresného súdu Prievidza 24P/41/2025-204 zo dňa 23.07.2025 podľa odsek 1 ako vecne správny potvrdil. 29. Mesto Bánovce nad Bebravou ako súdom ustanovený opatrovník uznesením č.k. 24P/41/2025-23, IČS: 3825202284, zo dňa 13.05.2025 pre mal. deti: C. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G. H., Ul. A. G. XXX/XX, a A. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom H. G. H., Ul. A. G. XXX/XX, t.č. Centrum pre deti a rodiny I., ul. K. XXX/XX, I. vo veci odvolania navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 24/P/41/2025-204, navrhol aby Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, potvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza 24P/41/2025-204 zo dňa 23.07.2025. Mesto Bánovce nad Bebravou sa zúčastnilo prípadovej konferencie týkajúcej sa zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti: A. B., C. B., C. B. a D. B., ktorá sa konala v Centre pre deti a rodiny I., K. XX L. I. dňa 29.05.2025 o 13.00 hod. Prípadovej konferencie sa zúčastnili: zástupca CDR N. H. a zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou. Na uvedenom stretnutí s maloletými deťmi Žigmundovými komunikovali aj ohľadom návratu domov. Maloleté deti B.: C., C. aj D. chceli ísť domov do H. G. H. a maloletá A. B. sa nevedela rozhodnúť, či chce zostať v CDR I. alebo chce ísť domov. Taktiež sa zástupca kolízneho opatrovníka Mesta Bánovce nad Bebravou zúčastnil pri výsluchu maloletých detí B. na pojednávaní na Okresnom súde Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou konaného dňa 04.07.2025 o nariadení výchovného opatrenia za prítomnosti sudkyne a psychologičky CDR D. L.. Mesto Bánovce nad Bebravou s matkou maloletých detí E. F. spolupracuje spolu s terénno sociálnymi pracovníkmi Mesta Bánovce nad Bebravou, a to opakovane už niekoľko rokov. V mesiaci jún 2025 boli terénno sociálne pracovníčky Mesta Bánovce nad Bebravou v byte pani R. F., matky E. F.. Otvorili im dvere, E. a jej setra pani N. F., ich nepustili dovnútra z dôvodu choroby a horúčky E. F.. Bytové podmienky prešetrili na základe vyjadrenia matky maloletých detí. Mesto Bánovce nad Bebravou ako kolízny opatrovník vykonal dňa 22.08.2025 o 09.00 hod. šetrenie v domácnosti E. F., K G. XXX/XX, H. G. H.. Šetrenia sa zúčastnili C. C. M. - terénno sociálna pracovníčka, C. P. M. a L. O. pracovníčky komunitného centra. Šetrením bolo zistené, že E. F. žije v byte so svojou matkou a sestrou s jej dieťaťom. Obýva jednu izbu s piatimi deťmi. Má prístup do spoločnej kuchyne a sociálneho zariadenia.

V izbe bol zaznamenaný neporiadok. Okno v izbe je rozbité a provizórne prekryté fóliou. E. F. uviedla, že okno vymení za plastové, ktoré má sľúbené od známeho. Deti spia v skromných podmienkach, dve na drevenej posteli a tri na nafukovacej posteli. Čistota a hygiena v domácnosti nie je dostatočne zabezpečená. Dve deti užívajú predpísaný liek lekárom Rispen. Dlh za komunálny odpad doposiaľ nemá vyriešený. V súvislosti so začiatkom školského roka vo štvrtok 27.8.2025 plánuje po prevzatí zoznamu zo školy zabezpečiť potrebné školské pomôcky, uhradiť obedy a oblečenie pre deti. O stravu a starostlivosť o deti sa stará matka maloletých detí, E. F., počas jej pracovnej neprítomnosti a víkendov zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti jej matka a sestra. Deti sú stále vedené u pediatra v I., pričom so zmenou lekára jej bude nápomocná sociálna pracovníčka zariadenia, kde boli maloleté deti umiestnené. 30. Mesto Bánovce nad Bebravou považovalo rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 24P/41/2025 zo dňa 23.07.2025 v celom jeho rozsahu za dôvodný a stotožnil sa s ním. Dĺžka trvania pobytového výchovného opatrenia maloletých detí bola dostatočná aj vzhľadom na adaptáciu detí v rodinnom prostredí a nástup maloletých detí do základnej školy v H. G. H.. 31. Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou považovala rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 24P/41/2025 zo dňa 23.07.2025, a to nielen v jeho odvolaním dotknutej časti, ale aj v celom rozsahu, za zákonný, dôvodný a stotožňuje sa s ním. V konaní neboli zistené také skutočnosti v správaní maloletých detí, vo vyučovacích výsledkoch, ktoré by odôvodňovali potrebu zabezpečenia odbornej pomoci maloletým deťom v inom trvaní, ako bola nariadená výchovným opatrením citovaným rozsudkom napadnutým odvolaním. V plnom rozsahu tak zotrvala na vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 22.08.2025. Navrhla, aby Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, rozsudok Okresného súdu Prievidza 24P/41/2025-204 zo dňa 23.07.2025 podľa odsek 1 ako vecne správny potvrdil. 32. Podaním na č.l. 239 spisu prebrala vstup do konania pod sp.zn. 24P/41/2025 vo veci starostlivosti o maloletých A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, mal. C. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, mal. C. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX a mal. D. B., nar. XX. XXXX XXXX rodičov E. F. a C. B. A. prokuratúra Trenčín, ktorá zároveň požiadala o zasielanie všetkých s vecou súvisiacich písomností na adresu Krajskej prokuratúry v Trenčíne k sp. zn. Kc 100/25/3300. 33. Do spisového materiálu bolo doložené podanie spolu s prílohami s označením veci: „Zaslanie aktuálnych informácií k odvolaniu voči rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.07.2025, č.k. 24P/41/2025-204" (č.l. 249-250 spisu). 34. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom – navrhovateľom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody () ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch ( ). 35. K posúdeniu odvolacích dôvodov a k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania krajský súd uvádza, že ak v odvolacom konaní pri vzájomnom doručovaní podaní, boli dokladané listiny (postup podľa , , 2 ), tak k uvedenému nebolo potrebné nariadiť pojednávanie na odvolacom súde, pretože postačovalo preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie. Naviac účastníci konania, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011). Inými slovami vyjadrené nebolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, ak neboli zistené dôvody na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania a súčasne krajský súd nezistil dôvod odchýliť sa od zistení a záverov prijatých napadnutým rozsudkom okresného súdu v odôvodnení k dotknutým výrokovým častiam, ak vec rozhodol s dôrazom na najlepší záujem maloletých detí. Prioritne krajský súd poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu a zo skutkového stavu veci zisteného okresným súdom vychádzal aj odvolací súd. Skutočný stav veci tak, ako ho zistil

prvoinštančný súd, považoval za dostačujúci pre svoje rozhodnutie. Na základe odvolacích dôvodov neboli zistené dôvody k tomu, aby sa krajský súd odchýlil od vecne správnych zistení konštatovaných súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody, vyhodnotené krajským súdom ako nedôvodné na základe nižšie uvedených zhodnotení a záverov, nezmenili pohľad na správnosť rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokových častiach. 36. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania navrhovateľa, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 37. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa . 38. Posúdením odvolateľom produkovaných odvolacích námietok, ktoré prevažne smerovali do procesnej roviny postupu okresného súdu, vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému záveru ako prijal okresný súd (ktorý záver odvolací súd uviedol už i vyššie), pretože podľa odvolacieho súdu, bol záver súdu prvej inštancie o uložení výchovného opatrenia maloletým deťom vo výroku II. napadnutého rozsudku, najdlhšie na tri mesiace, vecne správny. 39. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odvolateľa vo vzťahu k nevykonaniu ním navrhnutých dôkazov, odvolací súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ) a nie účastníkov. 40. Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/98/2024-175 zo dňa 19.11.2024, právoplatného dňa 19.11.2024 vyplýva, že mal. A. B., mal. C. B., mal. C. B. a mal. D. B. boli dočasne odňaté z osobnej starostlivosti matky, a bolo im nariadené výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., J. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci a to najdlhšie na šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Maloleté deti boli prijaté do zariadenia dňa 22.11.2024 a boli umiestnení spoločne na samostatne usporiadanej skupine. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 24P/41/2025-71 zo dňa 19.05.2025, vykonateľným dňa 19.05.2025, právoplatným dňa 06.06.2025, bolo neodkladným opatrením nariadené mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., Ul. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci a zabezpečenia úpravy sociálnych pomerov, a to najdlhšie na tri mesiace od právoplatnosti uznesenia, a vo zvyšku okresný súd návrh zamietol. Napadnutým rozsudkom okresného súdu bolo rozhodnuté aj „I. Súd s účinnosťou od 19.05.2025 nariaďuje mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., Ul. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci, a to najdlhšie na šesť mesiacov. II. Súd s účinnosťou od 19.05.2025 nariaďuje mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., výchovné opatrenie - pobyt v zariadení Centrum pre deti a rodiny I., Ul. K. XXX/XX, I., za účelom zabezpečenia odbornej pomoci, a to najdlhšie na tri mesiace.“ S výrokom rozsudku okresného súdu II. a to v časti týkajúcej sa dĺžky poskytovania odbornej pomoci 3 mesiace nesúhlasil navrhovateľ. Vyčítal okresnému súdu, že sudkyňa okresného súdu „nedostatočne oboznámila listinné dôkazy – správu z CDR I., K. XXX/XX

zo dňa 18.07.2025 a zo dňa 22.07.2025, v ktorej zariadenie poukázalo na skutočnosť, že C. D. L., psychológ CDR, na súdnom pojednávaní dňa 04.07.2025 netlmočil názor CDR“. V súvislosti s touto argumentáciou odvolateľa odvolací súd pri odvolacom prieskume zistil, že z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 04.07.2025 z č.l. 161 spisu a z č.l. 164 spisu vyplýva, že pri jej generáliach, je uvedené, že C. D. L. je pracovníčkou CDR, ktorá však bola riadne poučená ako svedok v zmysle , CSP, , a bola okresným súdom tiež vypočutá ako svedok (ods. 7. napadnutého rozsudku). Okresný súd hodnotil túto svedeckú výpoveď a jej vierohodnosť s prihliadnutím k tomu, aký mala svedkyňa vzťah k účastníkom konania v prejednávanej veci, aká je jej rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré doprevádzali jej vnímanie o skutočnosti, o ktorých vypovedala, ale aj vzhľadom k reprodukcii týchto skutočností, k správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota a plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a podobne) a k poznatkom zisteným na základe hodnotenia dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedkyne súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú). Z priebehu prvoinštančného konania, vo vzťahu k výpovedi dotknutej svedkyne, vo väzbe na jej hodnotenie podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené kritéria. Odvolací súd vo vzťahu k námietke navrhovateľa pri vyhodnocovaní vierohodnosti svedkyne poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd. Podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011). Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy ako tie, ktoré boli vykonané. Tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s a následne vyvodil aj správne skutkové závery. Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajským súdom primerane, podporne, z eurokomformného prístupu poukazuje i na skutočnosti, ktoré vyplývajú z rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil, a to z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28Cdo/2329/2006 z 19.08.2008 „Zásadě volného hodnocení důkazů, která je v tomto ustanovení vyjádřena, proto neodpovídá takový ůsob hodnocení, kdy je (předem) označena za nezpůsobilý důkazní prostředek svědecká výpověď jen proto, že svědek náleží k určité sociální nebo profesní skupině. K námitce žalobce, že odvolací soud přihlédl ke svědeckým výpovědím svědků Ing. S. a Ing. A., ač byli zaměstnanci žalovaného, dovolací soud odkazuje na rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 9.12.1998, sp. zn. 2 Cdon 1751/97, publikovaný v časopise Soudní Judikatura, 1999, č. 2, ve kterém soud konstatoval, že skutečnost, že svědek je zaměstnancem účastníka řízení, sama o sobě nevede k závěru, že jeho výpověď není pravdivá (věrohodná)“. Ak teda navrhovateľ podľa zistení odvolacieho súdu netvrdil a ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť relevanciu namietanej svedeckej výpovede, tak potom závery okresného súdu, ktorý vyhodnotil výpoveď svedkyne C. D. L. ako relevantnú, nebolo možné, a to ani v odvolacom konaní vyhodnotiť inak, než ako okresný súd a ani nebol priestor na to, aby nebola táto svedecká výpoveď braná do úvahy. Pripomína odvolací súd, že tento dôkaz podľa písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku nepredstavoval rozhodný a nosný dôkaz, ale išlo len o jeden z dôkazov, ktoré okresný súd vykonal a následne vyhodnotil jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach. 41. V odvolaní navrhovateľ namietal, že „Sudkyňa Okresného súdu Prievidza nebrala do úvahy skutočnosti, ktoré boli uvedené v správach zainteresovaných subjektov, ktoré s matkou detí pracujú, že jej spolupráca je nedostatočná, neprejavuje reálny záujem o spoluprácu, neprijíma návrhy a odporúčania pracovníkov týchto subjektov – CDR I., K. XXX/XX Q. N., G. N. H., K. K. XXX/X, F., ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou.“ V rámci rozhodovania okresný súd v dostatočnom rámci posudzoval odôvodnené potreby maloletých detí, možnosti matky na úpravu pomerov, aby maloleté deti mohli byť vrátené do prirodzeného rodinného prostredia, aj s ohľadom na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. Treba však mať na pamäti, že nariadené výchovné opatrenie sa týkalo maloletých detí, ktorých správanie, pomery, potreby, vyjadrenia, názory okresný súd v dostatočnom rámci ozrejmil, vyhodnocoval pre nariadenie výchovných opatrení ním uloženým. Pokiaľ odvolateľ namietal, že spolupráca matky je nedostatočná, neprejavuje reálny záujem o spoluprácu, neprijíma návrhy a odporúčania pracovníkov týchto subjektov – Q. I., K. XXX/XX Q. N., n. o. H., K. K. XXX/X, F., ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, ktoré považoval za tak závažné, že odôvodňuje zmenu dĺžky výchovného opatrenia uloženého vo výroku II. napadnutého rozsudku okresného súdu, že zostalo odvolateľom neodôvodneným, že takýto deklarovaný postoj matky sa týka len maloletých detí uvedených vo výroku II. rozsudku okresného súdu, teda mal. C. B., nar.

XX.XX.XXXX v H. G. H., mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H. a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX v H. G. H., no ďalších dvoch detí, ktoré sú v osobnej starostlivosti matky, sa tento jej postoj nedotýka. Za predpokladu, že odvolateľ mienil i poukazovať na zlé, nevyhovujúce pomery matky primárne v sociálnej rovine, ako i v správaní k maloletým deťom, tak potom, uvedené, bez ďalšieho, k tomuto momentu odvolacieho konania, nie je možné vyhodnotiť ako presvedčivé, ak tieto pomery nie sú prekážkou pre osobnú starostlivosť matky o ďalšie dve maloleté deti. Odvolací súd súhlasí s okresným súdom, že pribúdajúcim vekom a rozumovou a citovou vyspelosťou sa miera participácie detí na konaniach, ktoré sa ich týkajú, musí zvyšovať, teda, čím staršie dieťa je, tým väčšiu váhu má jeho názor, na ktorý súd musí prihliadať. Maloleté deti boli umiestnené do zariadenia dňa 22.11.2024, bola im poskytovaná odborná pomoc, výchovné opatrenie plní svoj účel, pričom počas výsluchu mal. C., mal. C. a mal. D. prisľúbili po návrate do rodinného prostredia riadne plnenie si svojich povinností, ktoré skutočnosti uvedené v rozsudku okresného súdu neboli odvolateľom osobitne namietané. Matka v rozhodujúcom štádiu konania uviedla, že maloleté deti sa zmenili, budú ju rešpektovať, plniť si školskú dochádzku, so starostlivosťou o mal. deti jej budú pomáhať rodinní príslušníci, ktorí s nimi bývajú. Pokiaľ ide o odvolateľom namietanú dĺžku výchovného opatrenia, tak podľa odvolacieho súdu, nie je možné stanovenú dĺžku vo výroku II. napadnutého rozsudku považovať za takú, ktorá by nezodpovedala výsledkom vykonaného dokazovania a bola by v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Z odvolania nevyplývajú také konkrétne námietky odvolateľa v skutkovej rovine, ktoré by sa týkali správania detí, ich činov, ich prejavov, ktoré by bez ďalšieho tvorili dôvodnosť podaného odvolania. Vo vzťahu k samotnému vyhodnoteniu osoby matky, jej správania sa a jej domácnosti, z odvolania nie je možné prijať záver o konkrétnych námietkach, ktoré by bez ďalšieho tvorili také dôvody, ktoré by odôvodňovali vo výroku II. napadnutého rozsudku dlhšiu dobu, ako tri mesiace. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa poukazuje na celé odôvodnenie tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd vysporiadal s podstatným obsahom jednotlivých odvolacích námietok odvolateľa a ani z preskúmania záverov okresného súdu z úradnej povinnosti, nemal priestor sa od záverov okresného súdu odkloniť, ak okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu, a preto z neho vychádzal aj odvolací súd. Neboli zistené dôvody pre doplnenie dokazovania, hoci v civilnom mimosporovom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa platí vyšetrovací princíp a postup súdu, ktorý zisťuje skutočný stav veci (Čl. 6 ), vo výsledku konania je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nie, a to aj za rešpektovania Čl. 12 o hospodárnosti konania, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. 42. V odvolaní navrhovateľ namietal, že „sudkyňa Okresného súdu Prievidza prihliadala na výpoveď kolízneho opatrovníka, ktorý však s deťmi nekomunikoval, nepoznal ich názor, fyzicky nepreveril bytové a sociálne pomery na strane matky detí.“ V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že kolízny opatrovník od jeho ustanovenia uznesením č.k. 24P/41/2025-23 zo dňa 13.05.2025 nebol pasívny tak, ako uvádzal odvolateľ v odvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že bol dostatočne informovaný o situácií, boli mu doručované listiny, ktoré tvorili obsah súdneho spisu, mal k dispozícií výsledky zo šetrení ako ostatní účastníci konania, v dostatočnom rámci sa k nim vyjadroval, bol prítomný na výsluchu maloletých detí pred okresným súdom, čo vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 04.07.2025, zúčastnil sa i pojednávania dňa 23.07.2025 podľa obsahu zápisnice spisu, v priebehu celého konania mu bola okresným súdom umožnená dôkazná iniciatíva, vyjadroval sa tak k vykonaným dôkazom ako i navrhoval dôkazy, a to že sa nezhodol názorovo na prejednávanú vec s navrhovateľom, pokiaľ išlo o výrok II. rozsudku okresného súdu, v časti jeho trvania, nemožno, bez ďalšieho, podľa odvolacieho súdu považovať za konanie v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. 43. Podľa Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 44. Podľa Vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len ,,“), ak sudca rozhoduje o uložení výchovného opatrenia na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobytom v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, ktoré sa bude vykonávať najmä v reedukačnom centre, vždy vypočuje maloleté dieťa, ktorého sa konanie o uložení výchovného opatrenia alebo konanie o nariadení ústavnej starostlivosti týka.“ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloleté deti boli vypočuté okresným súdom dňa 04.07.2025 podľa obsahu zápisnice z ústneho pojednávania dňa 04.07.2025 ( spisu).

45. Odvolateľ tiež namietal, že „...Sudkyňa Okresného súdu Prievidza do rozhodnutia upravila predbežnú vykonateľnosť z dôvodu, aby dosiahla výkon rozhodnutia a deti sa vrátili do domácnosti matky.“, tak tento namietaný postup podľa odvolacieho súdu, nebolo možné vzhľadom na charakter konania a dôvody rozhodnutia okresného súdu, použijúc , ktoré bolo aplikované cez analógiu legis, vyhodnotiť ako nesúladný so zákonom, a to práve cez prizmu najlepšieho záujmu maloletých detí. Pokiaľ odvolateľ namietal frekvenciu návštev maloletých detí matkou počas trvania výchovného opatrenia, tak odvolací súd uvádza, že táto argumentácia, bez ďalšieho, bližšieho odôvodnenia odvolateľom, nepredstavuje dôvod na odklon od záverov okresného súdu v rovine dĺžky trvania výchovného opatrenia určenej vo výroku II. napadnutého rozsudku. 46. Odvolací súd na základe vykonaného odvolacieho prieskumu konštatuje, že dĺžka trvania výchovného opatrenia uložená rozsudkom maloletým deťom bola výrokom II. rozsudku okresného súdu, vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli posudzované okresným súdom, v ich záujme, je dostatočná, aj s ohľadom na stabilizáciu detí v rodinnom prostredí a nástup detí do školského zariadenia v obvode ich bydliska a zároveň spĺňa ochrannú funkciu napomáhať návratu maloletých detí do riadneho výchovného prostredia, ku ktorým záverom primerane pristupujú skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia okresného súdu v spojení s dôvodmi tohto rozhodnutia odvolacieho súdu ( s osobitným poukazom na skutočnosti uvádzané v ods. 41. tohto rozhodnutia). 47. Pripomína odvolací súd, vo vzťahu k dôvodom svojho rozhodnutia, že systém výchovných opatrení slúži na dohľad spoločnosti nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom. Výchovné opatrenia plnia ochrannú funkciu, napomáhajú navráteniu dieťaťa do riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Sú nariaďované v prípade, keď je tu signál, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré môžu byť včas odstránené, pričom sa nevyžaduje zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností podľa Zákona o rodine. Okresným súdom nariadené výchovné opatrenia, pokiaľ išlo o splnenie zákonných podmienok, a to včítane vypočutia maloletých deti ( s poukazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu), ktoré skutočnosti vyplývajú nielen z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale i z obsahu spisového materiálu, pokiaľ išlo o dôvody, ako i dĺžku vyjadrenú vo výroku II. rozsudku okresného súdu, nepochybne poskytovali pevný základ, pri posúdení (ne)dôvodnosti odvolania, pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správne rozhodnutie potvrdil. 48. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia“. 49. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. 50. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa teda odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v , 2 , v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť. 51. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 52. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení , CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov

konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzala. 53. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 54. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.