Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoKR-44-2024.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Subarea
4CoKR/44/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: O. F., R.. XX.XX.XXXX, D. W. XX/XXXX, XXX XX J., zast. Mgr. Martin Lieskovský, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby žalobcom, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd späťvzatie žaloby nepripúšťa.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20Odi/6/2023-119 zo dňa 13. marca 2024 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, s poukazom na ust. § 166 zák. NS SR č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZKR), domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c), písm. f) a písm. h) ZKR a § 166g ods. 1 ZKR, pričom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý ho neuniesol, a preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods.1 ZKR, keďže dôkazné bremeno vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda v danej veci žalobcu. Keďže žalobca dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu zamietol.
2. Proti predmetnému rozsudku nepodala odvolanie žiadna zo strán sporu.
3. Skôr ako rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 17.4.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na ust. §§ 144, 145 ods. 1 a § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca žiadal, aby odvolací súd konanie zastavil a žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. K späťvzatiu žaloby sa v súlade s výzvou prvoinštančného súdu prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril žalovaný tak, že so späťvzatím žaloby
a nepriznaním nároku na trovy konania nesúhlasil. Žalobca poukázal na to, že je zaužívanou praxou žalobcu, že po úspešnom oddlžení fyzických osôb konkurzom, ktoré sa vzťahuje aj na pohľadávky žalobcu, ich žalobca začne či už telefonicky alebo písomne kontaktovať (ako to bolo aj v prípade žalovaného), aby začali v rozpore s oddlžením a na úkor ostatných oddlžením dotknutých veriteľov uspokojovať zo svojho bežného príjmu pohľadávky žalobcu, čím sa snaží žalobca navodiť režim voči žalovanému ako pred oddlžením, v ktorom je žalovaný neúnosne zaťažovaný exekúciami a/alebo osobitnými splátkami pohľadávok veriteľov. V prípade nesplnenia si resp. nepodrobeniu sa takejto dohode o postupnom splácaní pohľadávok žalobcu sú dlžníci zo strany žalobcu ako veriteľa upozorňovaní, že sa obráti na súd so žalobou na zrušenie oddlženia, čo pre dlžníkov, ktorí ako jednoduchí ľudia majú nízke právne povedomie a nedostatok peňažných prostriedkov, aby si vedeli zaplatiť právnika a následne sa efektívne brániť, pôsobí veľmi odstrašujúco a v obave o zrušenie oddlženia sú schopní žalobcovi privoliť a teda postupne začať splácať jeho oddlžením dotknuté pohľadávky z príjmov, z ktorých takúto povinnosť nemajú. Častokrát, čo je aj prípad žalobcu, má takéto konanie nátlakový charakter, pričom hraničí až s vydieraním. Žalovaný poukázal na to, že žalobca resp. jeho právny zástupca používajú ten istý návrh pri viacerých dlžníkoch, aby získali vyžadované dôkazy, ktoré môžu získať počas konkurzného konania sami, avšak túto činnosť sa snažia vždy preniesť na súd, a následne po prípadnom negatívnom predbežnom názore súdu a/alebo rozhodnutí súdu vezmú svoj žalobný návrh späť, a to z dôvodu, aby sa ich veľmi všeobecný, abstraktný a nepodložený návrh neprejudikoval a mohli ho ďalej používať. Ďalej uviedol, že žalobca aj v iných konaniach účelovo podsúva zavádzajúce informácie, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdov.
5. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca v rozpore so zákonom zneužíva inštitút konania o zrušení oddlženia, teda z jeho strany dochádza k vedomému a úmyselnému zneužívaniu práva, čo nemôže požívať právnu ochranu, práve naopak, takéto konanie žalobcu by malo byť sankcionované napr. aj nepripustením späťvzatia žaloby na základe nesúhlasu žalovaného so späťvzatím.
6. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, žalovaný uviedol, že samotný žalobca zavinil zastavenie konania, a teda by mal znášať aj trovy konania vzniknuté druhej strane.
7. Vyslovil názor, že je vo verejnom záujme, aby súd späťvzatie žaloby nepripustil a následne by rozsudok Okresného súdu Nitra so sp. zn. 20Odi/6/2023 nadobudol právoplatnosť, čím by došlo k „prejudikovaniu“ žalobcom nastoleného právneho problému. Nastolený právny problém spočíva v zneužívaní inštitútu zrušenia oddlženia nedôvodnými žalobami, ktoré žalobca nemá žiadnym spôsobom preukázané a ani podložené, pričom svojou dôkaznou povinnosťou zaťažuje súdy. Je tak vo verejnom záujme, aby došlo k eliminovaniu nedôvodných žalôb a tým aj zbytočnému zaťažovaniu súdov. Argumentácia žalovaného vychádza najmä z konštrukcie inštitútu zrušenia oddlženia podľa § 166f ods. 1 ZKR.
8. Žalobca vo vyjadrení k nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby uviedol, že zotrváva na späťvzatí žaloby v celom rozsahu a žiada, aby odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil. Mal za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné závažné dôvody svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby, aké vyžaduje zákon. V druhom rade sa vyjadrenie žalovaného javí ako zásah do dobrého mena žalobcu, pričom žalobca zváži právne kroky na ochranu svojho mena. V treťom rade žalobca využíva právnu ochranu pred zásahom do jeho ústavného majetkového práva a nezneužíva právne inštitúty.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu dospel k nasledovnému záveru.
10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
13. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu a jeho účinky nastávajú okamihom, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Z obsahu spisu a rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 20Odi/6/2023-119 zo dňa 13. marca 2024, ktorý nebol napadnutý odvolaním, vyplýva, že prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebol preukázaný nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení ani tvrdenia žalobcu (dôkazné bremeno žalobcu) o naplnení zákonných dôvodov podľa ust. § 166 ZKR, na ktorých žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby.
14. Žalovaný v dôvodoch nesúhlasu argumentoval zneužívaním inštitútu konania o zrušení oddlženia žalobcom v rozpore so zákonom, teda z jeho strany dochádza k vedomému a úmyselnému zneužívaniu práva, čo nemôže požívať právnu ochranu, práve naopak, takéto konanie žalobcu by malo byť sankcionované napr. aj nepripustením späťvzatia žaloby na základe nesúhlasu žalovaného so späťvzatím. Bol toho názoru, že nepripustenie späťvzatia žaloby je vo verejnom záujme a následne, aby rozsudok č.k. 20Odi/6/2023-119 zo dňa 13. marca 2024 nadobudol právoplatnosť, čím by došlo k „prejudikovaniu“ žalobcom nastoleného právneho problému.
15. Odvolací súd pri posudzovaní žalovaným uvádzaných vážnych dôvodov, na ktorých založil nesúhlas so späťvzatím, považoval tvrdenia žalovaného za opodstatnené. Žalovaný, vychádzajúc z výsledku prvoinštančného konania má dôvodný a oprávnený záujem na dosiahnutí stavu právnej istoty, aj vzhľadom na konanie žalobcu, ktorý opakovane podáva návrhy na zrušenie oddlženia s totožným znením pri viacerých dlžníkoch a následne po zamietajúcom rozhodnutí súdom tieto návrhy berie späť. Odvolací súd poukazuje na to, že pre princíp právnej istoty je zamietnutie žaloby voči žalovanému rozhodnutím, ktoré v rámci miery ohrozenia jeho práv (vychádzajúc z predmetu sporu a účelu sledovaného oddlženia v konkurze) dáva žalovanému právnu istotu, že žalobca sa voči nemu nebude môcť opätovne domáhať zrušenia oddlženia.
16. Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd považoval žalovaným uvádzané dôvody nesúhlasu za vážne a dospel k záveru, že jeho nesúhlas s späťvzatím žaloby je dôvodný. V zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP preto odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcu nepripustil.
17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd, v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, pri zohľadnení procesného zavinenia žalobcu za zastavenie konania rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).