Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/202/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. D. G. H. XXXX/ XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Ivana Slaninová, LL.M., advokátka zo združenia advokátov AK JUDr. Dušan Slanina a spol., IČO: 42 296 323, adresa sídla Trnava, Horné Bašty 8943/25, a otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., H. XXXX/X, zastúpeného splnomocnencom: AK Petrovič s. r. o., IČO: 54 980 682, adresa sídla Trnava, Kollárova 566/32, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 33P/61/2025 – 18 z 28. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 10.07.2025, sa otec maloletého domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas matky s prestupom maloletého dieťaťa na základné vzdelávanie do Základnej školy s materskou školou, F. I. H. XX, E., a to počnúc od školského roka 2025/2026. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil otec tým, že v priebehu školského roka zistil, a to aj v rámci odborných názorov špecialistov (klinickej logopedičky, pedopsychiatričky), že maloletý v uvedenej škole pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou neprospieva, regreduje, nemal byť a nemá byť zaradený do špeciálnej základnej školy, okrem toho ani zotrvanie v tejto škole nie je v záujme maloletého a ani výchovné prostredie maloletého (u matky) nie je vyhovujúce, že matka bráni maloletému v tom, aby prospieval, aby sa jeho stav zlepšoval, aby mohol navštevovať bežnú základnú školu so zdravými deťmi. O maloletom rozhoduje suverénne, nereflektuje na potreby dieťaťa, ani na to, že maloletému nevyhovuje vzdelávanie v špeciálnej ZŠ. Otec zdôraznil, že súd už raz o nahradení súhlasu rodiča (vtedy otca) neodkladným opatrením rozhodol. Za zmenu pomerov aktuálne odôvodňujúcu potrebu okamžitého nahradenia súhlasu matky s prestupom na bežnú základnú školu je možné považovať neosvedčenie sa vzdelávania maloletého v špeciálnej základnej škole, z ostatných záverov predložených nálezov vyplýva potreba zaradenia maloletého do bežnej základnej školy.

1.2 V konaní mal za osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.05.2019 pod sp. zn. 31P/8/2019, právoplatným dňa 27.05.2019 bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a

spravovať jeho majetok; otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého v sume 190 eur mesačne a bol oprávnený stretávať sa so synom každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každú stredu od 8:00 hod. do 18:00 hod. S účinnosťou od 01.09.2019 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým okrem nepárneho víkendu v rovnakom rozsahu aj každý utorok a stredu v čase od 7:30 hod. do 18:00 hod. Maloletého si vždy prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Počas vianočných a veľkonočných sviatkov platí osobitná úprava styku.

1.3 Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.06.2024 sp. zn. 21P/72/2024 súd prvým výrokom nahradil súhlas otca so zápisom maloletého A. do 1. ročníka Spojenej školy - organizačná zložka: Základná škola pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, D. G. H. XX, E. a druhým výrokom ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní. Hoci otec prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu s uvedeným rozhodnutím súdu nesúhlasil a navrhoval jeho zamietnutie, jeho odvolanie bolo uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.12.2024 sp. zn. 11CoP/178/2024 odmietnuté, keďže vtedajší právny zástupca otca súdu nepredložil písomné plnomocenstvo na zastupovanie, a to ani na výzvu súdu.

1.4 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , a 2, , v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a dospel k záveru, že návrh otca maloletého nie je dôvodný.

1.5 Na vecné odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že pokiaľ sa rodičia nedohodli o podstatnej otázke týkajúcej sa maloletého, keďže výber (špeciálnej) základnej školy či prestup na inú (bežnú) základnú školu, kde maloletý bude (ďalej) plniť povinnú školskú dochádzku, je takouto podstatnou otázkou týkajúcou sa maloletého, jeho života, jeho ďalšieho vzdelávania, smerovania či napredovania, je namieste, aby o tejto podstatnej otázke, na návrh ktoréhokoľvek z rodičov, rozhodol súd autoritatívne, a to v čo najlepšom záujme maloletého. Rovnako súd prvej inštancie zdôraznil, že rozhodnutie súdu o nahradení súhlasu rodiča so zápisom či prestupom dieťaťa do bežnej ZŠ zo súčasnej špeciálnej, kde absolvoval maloletý už prvý ročník vzdelávania a podľa otca sa tu nedokázal riadne začleniť a adaptovať, poukazujúc i na vyjadrenia odborníkov, prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení, pretože prestup dieťaťa na iné, hoci aj bežné vzdelávanie po prvom ročníku štúdia na špeciálnej škole, si vyžaduje dôsledné vykonanie potrebného rozsiahlejšieho dokazovania vo veci samej, ktoré nie je účelom konaní o neodkladných opatreniach. Neodkladné vyhovenie takémuto návrhu bez možnosti poskytnutia priestoru na vyjadrenie sa druhému rodičovi a zváženia všetkých jeho protiargumentov, bez diskusie účastníkov či bez zistenia názoru dieťaťa, ak to bude nevyhnutné, považoval súd rovnako za predčasné, a preto návrh otca na bezodkladné nahradenie súhlasu matky s prestupom dieťaťa na inú školu zamietol.

2. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletého prostredníctvom právneho zástupcu s návrhom na jeho zmenu, a to vyhovením návrhu otca.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že aj v tejto otázke je možné rozhodnúť neodkladným opatrením, a to práve vtedy, keď je záujem maloletého dieťaťa ohrozený a je dôvodné a potrebné bezodkladne upraviť pomery. Otec mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal danosť práva a nie sú, priam sú až vylúčené, vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladného zásahu súdu. Zdravie a priaznivý vývoj maloletého sú vážne ohrozené, a to pokračovaním vo vzdelávaní na terajšej škole, ktorú maloletý navštevuje. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť aj neodkladným opatrením.

2.2 Otec namietal, že súd mal časový priestor zistiť jednak aj názor maloletého dieťaťa a aj matky v rámci zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu otca. Súd teda nebol povinný takéto dokazovanie vykonať, avšak ak argumentuje tým, že by mal za potrebné mať zistený názor (vyjadrenie) matky a dieťaťa, mal možnosť konať v zmysle naznačeného. Súd však názor matky poznal, a to z k návrhu priloženej komunikácie rodičov, konkrétne správy matky, ktorou odpovedala na otázku otca, či súhlasí s prestupom maloletého. Matka odpovedala strohým nesúhlasom. Matka týmto celkom zrejme bráni v tom, aby sa mohol maloletý správne vzdelávať a vyvíjať, čo je nelogické a sú tu dôvodné pochybnosti o pohnútkach matky.

2.3 Poukazoval na skutočnosť, že z lekárskeho nálezu pedopsychiatričky C. J. K. zo dňa 18.06.2025 vyplynulo zo subjektívnej anamnézy maloletého, že v triede spolužiakom nerozumie, aj ho hnevá, že všetci nerozprávajú. Podľa jej odporúčania je vhodné zaškolenie v triede s deťmi bez narušených komunikačných schopností, ktoré by mu pomáhali v napredovaní v reči. Odporučila zaradenie do riadnej základnej školy s menším počtom detí, Tiež poukázal na správy odborníkov, a to logopedičky C. A., ktorá odporučila zaradenie dieťaťa do triedy riadnej základnej školy, do prostredia zdravých detí a do menšieho kolektívu. Špeciálna pedagogička B. C. z Kliniky detskej psychiatrie sa vyjadrila, že dieťa je schopné navštevovať riadnu základnú školu, po komunikácii s dieťaťom zistila, že maloletý potrebuje zdravý kolektív a umiestnenie do riadnej základnej školy z dôvodu, že deťom v súčasnom kolektíve nerozumie a verbálnu dyspraxiu je možné napraviť tréningom v kolektíve zdravých detí. Rovnako z vyšetrenia L. C. vyplynulo, že maloletý sa sťažuje, že deťom nerozumie, nevedia sa správne vyjadriť, je v kolektíve s deťmi s rečovými poruchami a v družine aj s fyzicky hendikepovanými deťmi. Klinická logopedička C. J. A. z Logopédia AndreaSz, s.r.o., ku ktorej maloletý dochádza na terapiu každé dva týždne, vo svojej správe zo dňa 08.07.2025 uvádzala, že odporúča zaradenie maloletého do bežnej základnej školy, čím bude mať maloletý aj podnety zo zdravého prostredia a tiež aj častejší pobyt u otca, aby mal aj nové podnety; dieťa má potrebu a snahu sa zlepšovať.

2.4 Podľa názoru otca diagnózy maloletého nie sú dôvodom, aby bol zaradený medzi hendikepované deti s NKS, medzi ktorými sa nepodporuje jeho rečový vývin a nemá dostatok príležitostí ku komunikácii. Otec na základe uvedeného žiadal súd, aby do situácie, ktorá je naliehavá, nekonal ako súd prvej inštancie, iba formalisticky, ale do tejto situácie zasiahol kladným rozhodnutím o jeho návrhu, aby sa mohol maloletý práve na začiatku školského roka (2025/2026) riadne zaradiť medzi spolužiakov na bežnej základnej škole a nebol vystavovaný nevhodnému vzdelávaniu, v ktorom neprospieva a ktoré má potenciál vážne narušiť vývin maloletého až s ďalekosiahlymi následkami. Rozhodujúcim hľadiskom je samozrejme záujem maloletého dieťaťa, ktorý si vyžaduje ochranu.

3. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedol, že v danom prípade nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko. Otec k svojmu návrhu priložil správy o maloletom od viacerých odborníkov, ktoré sú značne rozdielne od správ predložených matkou v konaní sp. zn. 21P/72/2024 o nahradenie súhlasu za otca v konaní vo veci samej sp. zn. 21P/77/2024 o zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, v ktorom je vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 29.09.2025. Z uvedeného vyplýva, že hoci sú vyjadrenia a dôkazy oboch rodičov diametrálne odlišné, ich subjektívny pohľad na riešenie situácie ohľadom určenia vhodnej školy pre maloletého je u oboch uveriteľný a logický. Za predpokladu, že súd bude rozhodovať aj vo veci samej, mal za to, že najkompetentnejšie by mohol v danej veci zaujať kvalifikované stanovisko odborník, resp. znalec, ktorý sa špecializuje na problematiku, ktorá je predmetom opakovaného sporu rodičov dieťaťa.

4. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že otec svojimi vyjadreniami znevažuje prácu logopédov, psychológov a špeciálnych pedagógov, v ktorých starostlivosti sa maloletý dlhodobo nachádza, či už v Centre reči v Trnave (od veku 3 rokov), alebo na Spojenej škole (od počiatku svojho predprimárneho vzdelávania). Z otcom predložených správ z vyšetrení možno vyplýva odporúčanie, aby bol maloletý zaradený do bežnej školy, avšak zo žiadnej otcom predloženej lekárskej správy nevyplýva, že by maloletý regredoval a už vôbec nie, že by jeho vývin mal byť návštevou Spojenej školy ohrozený.

4.1 Uviedla, že to, akým spôsobom sa zisťujú u dieťaťa ŠVVP, a teda či dieťa spĺňa podmienky prijatia, v tomto prípade do triedy pre deti s NKS, vyplýva z komplexnej diagnostiky centra poradenstva a prevencie podľa o výchove a vzdelávaní. Matka s maloletým riadne absolvuje všetky lekárske prehliadky, dôsledne dodržiava odporúčania Centra detskej reči, s maloletým nacvičuje zadané úlohy, kooperuje so Spojenou školou, vrátane školskej psychologičky.

4.2 Nesúhlas matky, ktorý otec súdu predložil vo forme sms, bol vytrhnutý z kontextu. Požiadavke otca na vyjadrenie súhlasu s prestupom maloletého predchádzala požiadavka matky, aby otec kooperoval so školskou psychologičkou z dôvodu zhoršeného správania maloletého, keďže otec nereagoval na opakované výzvy školskej psychologičky na spoluprácu. Otec teda zámerne zavádza a klame súd v tomto konaní, keď tvrdí, že matka prestup len stroho odmieta, bez bližšieho zdôvodnenia a v úmysle zabrániť vlastnému dieťaťu v rozvoji. Rovnako z prierezu otcom predložených správ reálne vyplýva, že maloletý v Spojenej škole zjavne napreduje, jeho stav sa zlepšuje a odporúčania centra prevencie

a podpory boli správne a pre maloletého prospešné. Nakoľko otec (a pod jeho vplyvom aj C. K.) často argumentuje tým, že maloletý navštevuje špeciálnu školu a triedu s hendikepovanými deťmi, matka poukazuje v tejto súvislosti na nepravdivosť týchto tvrdení otca. Spojená škola nie je v zmysle zákona školou špeciálnou, ale je školou, ktorá v sebe spája viacero typov školských zariadení. Maloletý nenavštevuje špeciálnu školu, ale Základnú školu pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou (NICS). Triedu pre deti s NICS nenavštevujú hendikepované deti, ale deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktoré rovnako ako maloletý majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

4.3 Prestup maloletého na bežnú základnú školu tak podľa názoru matky nie je vhodný a ani na mieste, a to bez ohľadu na ročné obdobie, v akom sa otázka vzdelávania rieši. V podanom návrhu na nariadenie NO navyše otec ani netvrdil a ani nepreukázal, že by otec ním preferovanú základnú školu so ŠVVP maloletého oboznámil, že táto škola má kapacitné možnosti na prijatie maloletého prestupom, ani že táto škola dokáže pokryť maloletého ŠVVP. Pokiaľ otec tvrdí, že sa odborníci zhodujú v tom, že dieťaťu súčasné vzdelávanie neprospieva a škodí mu, v tomto kontexte matka poukazuje na skutočnosť, že odborníci, v ktorých starostlivosti sa maloletý dlhodobo nachádza, sa zhodujú na tom, že pre maloletého je najvhodnejšie jeho zaradenie do Spojenej školy do triedy pre deti s NKS, nakoľko práve táto forma vzdelávania dokáže najlepšie reflektovať na potreby maloletého.

4.4 Otec nepredložil k podanému návrhu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vážne ohrozenie zdravia a vývinu maloletého, a preto súd nemohol pochybiť, ak sa s takýmito neexistenčnými dôkazmi nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd správne zameral svoju pozornosť na fakt, že na nahradenie súhlasu matky nie je splnená požiadavka neodkladnej potreby okamžitého zásahu súdu do aktuálnych pomerov a tiež na skutočnosť, že zisťovanie otázky vhodnosti zaradenia maloletého do Spojenej školy presahuje limity konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka navyše dáva do pozornosti, že na diagnostiku dieťaťa za účelom zistenia, či sa jedná o dieťa so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a za účelom relevantného návrhu podporných opatrení pre potreby vzdelávania maloletého dieťaťa v systéme škôl podľa školského zákona, je relevantná výlučne diagnostika vypracovaná centrom prevencie a podpory zaradeným do siete škôl. Uvedené potvrdzuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj Mesto E. ako odvolací orgán, ktorý na základe odvolania otca v druhom stupni rozhodol vo veci neprijatia maloletého do ZŠ s MŠ H..

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa matka vyjadrila tak, že aj naďalej je presvedčená, že zaradenie maloletého dieťaťa do triedy pre deti s NICS nie je vecou názoru rodičov ani vecou ich preferencií, ale závisí primárne od diagnostických správ vypracovaných centrom poradenstva a prevencie. Je toho názoru, že úlohou súdu v poručenskej agende nie je revízia správnosti diagnostiky vykonanej centrom poradenstva a prevencie vypracovanej v rámci kompetencie zverenej centru osobitným predpisom. V tomto prípade sa jedná o nesúhlas otca s výsledkami diagnostiky vypracovanej Centrom detskej reči v Trnave a o nesúhlas otca so stanoviskom Spojenej školy, ktorá sama potvrdzuje, že maloletý je správne zaradený do triedy pre deti NKS v Spojenej škole, jasne definuje možné negatívne dopady na maloletého, pokiaľ by navštevoval bežnú základnú školu a zároveň avizuje, že maloletý z dôvodu úzkostných prejavov potrebuje aj psychologickú intervenciu nad rámec zabezpečovaný školou, ideálne vo forme terapie hrou. V tomto kontexte opätovne matka dala do pozornosti, že správy predkladané otcom do konania, otec zabezpečoval bez súhlasu matky, bez jej vedomia, bez toho, aby ju dodatočne o absolvovaných vyšetreniach a ich výsledkoch informoval a že týmto odborníkom otec uvádzal neúplné a nepravdivé anamnestické údaje. Pokiaľ by otec skutočne sledoval najlepší záujem svojho syna, v prvom rade by primárne kooperoval so Spojenou školou a Centrom detskej reči v Trnave, prípadne s CPPPaP Trnava. Za danej situácie matka nerozumie, ako sa môže kolíznemu opatrovníkovi subjektívny pohlaď otca javiť ako logický a uveriteľný.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uvádzal, že keď sa dostavil do Centra detskej reči, že matka sa do centra dostavila naposledy dňa 31.03.2025 za účelom vystavenia správy. Následne maloletý neabsolvoval žiadnu terapiu, žiadnu odbornú intervenciu v tomto centre. Matka tvrdila, že maloletý neregreduje, avšak súčasne poukazuje na správu školy, ktorú maloletý navštevuje a z tejto však vyplýva regres maloletého v správaní. Naopak škola pripúšťa vzdelávanie maloletého aj na klasickej základnej škole. Hoci škola pomenúva určité možné riziká pre prípad preradenia, je nutné uviesť, že tieto sú v hypotetickej rovine a súčasne neobjektívne, pretože škola má určité zvýhodnenie napr. aj podľa počtu žiakov. Čím neskoršie by prišlo k preradeniu maloletého, tým ťažšia by logicky adaptácia bola či mohla byť. Aj preto sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia v tejto otázke, najmä ak už

súd neodkladným opatrením o tom, ktorú školu má maloletý navštevovať, rozhodoval, a to zjavne bez potreby vykonávania rozsiahlejšieho dokazovania.

6.1 Ak matka tvrdí, že maloletý progreduje následkom jeho edukácie v terajšej škole, otec má naopak za to, že túto zásluhu je potrebné prikladať najmä sústavnej snahe otca o odborné terapie a intervencie, ktoré zabezpečoval, kým matka neznemožnila otcovi pokračovať v starostlivosti týchto odborníkov o maloletého. Matka totiž vkladá enormnú energiu do toho, aby zmarila dieťaťu prospešnú odbornú pomoc – najmä logopedickú terapiu a pedospychiatrickú starostlivosť. Matka poslala logopedičke C. A., ku ktorej otec s maloletým pravidelne dochádzal, mail, ktorým oznámila, že s vyšetreniami nesúhlasila a nesúhlasí. Preto následne mailom dňa 13.08.2025 oznámila C. A. otcovi, ktorým mu oznámila, že všetky terapie ruší, kým nebude súdom vyriešený daný stav. Následne matka pokračovala a znemožnila aj pedopsychiatrickú intervenciu maloletého u C. J. K.. Otec sa zároveň k matkou spochybňovanej objektívnosti lekárskych správ C. K., kvôli údajným nezrovnalostiam, jednotlivo vyjadril, a to ku každej zo správ. Záverom zotrval na odvolacom návrhu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ods. 2 ).

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas matky s prestupom maloletého dieťaťa na základné vzdelávanie do Základnej školy s materskou školou, F. I. H. XX, E., a to počnúc od školského roka 2025/2026, zamietol.

9. Podľa ust. a 2 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10.1 Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10.2 Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.3 Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.4 Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10.5 V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

10.6 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10.7 V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

10.8 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

10.9 Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10.10 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj malol. dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

10.11 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

10.12 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

11. Pre posúdenie dôvodnosti otcom uplatnených námietok je podstatné zodpovedanie otázky, či v konkrétnom prípade existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov a v tomto sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že táto potreba daná nie je. Z vyjadrení oboch rodičov je zrejmé,

že medzi rodičmi existujú viaceré nezhody ohľadom vzdelávania maloletého, pričom každý z rodičov preferuje inú základnú školu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 18.06.2024 sp. zn. 21P/72/2024, ktorým súd prvej inštancie nahradil súhlas otca so zápisom maloletého do 1. ročníka Spojenej školy - organizačná zložka: Základná škola pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, D. G. H. XX, E.. Súd mal pritom za preukázané, že maloletému bola diagnostikovaná narušená komunikačná schopnosť a oslabenie hrubo a jemnomotorickej čností. Pred nástupom do školy maloletý absolvoval kontrolné psychologické, logopedické a špeciálno- pedagogické vyšetrenie, ktoré uvedené diagnostické závery potvrdili. Na základe výsledkov týchto vyšetrení maloletému bolo odporučené vzdelávanie v 1. ročníku triedy ZŠ pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou s dodržaním podporných opatrení a v správe uvedených pokynov a odporúčaní.

11.1 Z psychologického, logopedického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia bolo zrejmé, že najlepšou voľbou pre maloletého je navštevovanie Základnej školy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Obsah vzdelávania na týchto školách je rovnaký ako na bežnej základnej škole, pričom sa odlišuje len v štýle a spôsobe vyučovania. Táto škola poskytuje komplexnú starostlivosť deťom s chybami reči, problémami s dyslexiou, dysgrafiou a dyskalkúliou, vrátane logopedickej starostlivosti a špeciálno-pedagogickej pomoci. Maloletému je na tejto škole poskytovaný individuálny prístup s ohľadom na jeho špeciálne potreby.

11.2 Nesúhlas otca s plnením základného vzdelávania maloletého na špeciálnej škole, ktorá zodpovedá potrebám maloletého, nemá logické vysvetlenie. Otec svoj nesúhlas opiera len o svoj strach o syna, aby nebol vystavovaný nevhodnému vzdelávaniu, v ktorom neprospieva a ktoré má potenciál vážne narušiť vývin maloletého. Z predložených správ odborníkov, na ktoré otec neustále v konaní poukazuje, a to konkrétne pedopsychiatričky, logopedičky a špeciálnej pedagogičky možno konštatovať, že tieto správy majú iba odporúčací charakter. Z týchto správ rovnako nevyplýva, že by vzdelávanie na tejto škole bolo pre maloletého nevhodné, že by v škole neprospieval, alebo že by bol akokoľvek ohrozený na riadnom vývoji. Rovnako preto aj odvolací súd dospel k záveru, že prestup dieťaťa na iné, hoci aj bežné vzdelávanie po prvom ročníku štúdia na špeciálnej škole, si vyžaduje dôsledné vykonanie potrebného rozsiahlejšieho dokazovania vo veci samej, ktoré nie je účelom konaní o neodkladných opatreniach. Otcovi nič nebráni, aby si podal návrh vo veci samej, kde súd po riadne vykonanom dokazovaní určí najvhodnejšiu formu vzdelávania s ohľadom na špeciálne potreby maloletého.

11.3 V danej veci odvolací súd nezistil, že by bol ohrozený najlepší záujem maloletého dieťaťa, nakoľko maloletý aj v školskom roku 2025/2026 naďalej navštevuje špeciálnu školu, ktorú navštevoval pred podaním návrhu otca, v tejto škole je maloletému poskytovaný individuálny prístup s ohľadom na jeho špeciálne potreby. Vzdelávací proces maloletého teda nie je nijako ohrozený. Neobstojí preto námietka otca, že zdravie a priaznivý vývoj maloletého sú pokračovaním vo vzdelávaní na terajšej škole, ktorú maloletý navštevuje, vážne ohrozené. Skutkové okolnosti umožňujúce prijať takýto záver totiž z dokazovania nevyplynuli. Pokiaľ aj maloletý má výhrady k navštevovaniu tejto školy, čo dáva najavo zmenami vo svojom správaní namietanými otcom (z ktorých otec robí záver o regrese maloletého v jeho vzdelávaní), tieto nie je možné už aj vzhľadom na jeho vek a z neho plynúcu objektívnu neschopnosť posúdiť vhodnosť/potrebu takéhoto jeho vzdelávania uprednostniť pred závermi osôb odborne spôsobilých (psychológov, logopédov a špeciálnych pedagógov) na zodpovedanie otázok súvisiacich s hľadaním najlepšieho spôsobu vzdelávania sa maloletého.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím a 2 ako vecne správne potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).