Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/34/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému A. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XX, XXX XX B., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 3Odi/4/2024-92 zo dňa 24. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 3Odi/4/2024-92 zo dňa 24. apríla 2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalobu zamietol, II. výrokovou vetou žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Predmetom súdneho konania je žaloba o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer z dôvodu, že žalovaný ako dlžník nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností a napriek tomu, po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, svojím veriteľom neposkytol polovicu tohto dedičstva tak, ako mu to nariaďuje zákonná povinnosť. Okresný súd vec právne posúdil podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) , , 5.

3. Okresný súd na základe nesporných skutkových tvrdení, na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti ustálil nasledovný skutkový stav: Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/784/2018 zo dňa 12. 12. 2018 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka a súd oddlžil žalovaného tak, že ako dlžníka ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 243/2028 dňa 18. 12. 2018. Dňa 16. 04. 2019 bol v Obchodnom vestníku 75/2019 zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Okresný súd považoval za nesporné, že žalobca sa stal veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 6528364108, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2010, uzavretej medzi spoločnosťou 365.bank, a. s. (predtým Poštová banka, a.s.) ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED

ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 02. 2011 uzavretej medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o. ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzavretej medzi spoločnosťou PROCIVITAS s. r. o. ako postupcom a BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako postupníkom a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2014 uzavretej medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. Okresný súd považoval taktiež za nesporné to, že po oddlžení žalovaný na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2D/256/2022, Dnot 425/2022 zo dňa 25. 05. 2023 nadobúdol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty po poručiteľke, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, pričom z tohto dedičstva neposkytol svojim veriteľom polovicu ich hodnoty, keďže žalovaný predmetné tvrdenie žalobcu v konaní nerozporoval.

4. Okresný súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie pripojením konkurzného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/784/2018. Žalobca v podanej žalobe neuviedol, za akým účelom má byť predmetný dôkaz vykonaný, nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti sa majú z konkurzného spisu preukázať, aké konkrétne listiny, aký konkrétny údaj, aké skutkové tvrdenia, ktoré v konaní vyšli najavo, sa majú týmto osvedčiť. Pripojenie súdneho spisu nie je prípustným spôsobom dokazovania, keďže dôkazný prostriedok musí byť vždy konkrétne označený. Pokiaľ mal žalobca záujem vykonať dokazovanie konkrétnou informáciou, konkrétnym údajom, musel by tento dôkaz označiť. Nebol preto dôvod, aby okresný súd suploval procesnú aktivitu žalobcu a pripojením konkurzného spisu následne sám dotváral skutkové tvrdenia žalobcu tým, že by sám rozhodol, čo z konkurzného spisu je, alebo nie je podstatné, a teda čo má alebo nemá byť predmetom dokazovania.

5. Žalobca v podanej žalobe navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného, a to na preukázanie skutočností uvádzaných v podanej žalobe. Z návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného nebolo zrejmé, k akým konkrétnym skutočnostiam má žalovaný vypovedať a aké skutkové tvrdenia by sa mali výsluchom žalovaného preukázať, t. j. nebolo vôbec zrejmé, za účelom preukázania ktorého skutkového tvrdenia má byť vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného, a teda ho súd nepovažoval za kvalifikovaný. Zároveň sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil nariadeného pojednávania, čím sa sám pripravil o možnosť špecifikovať tento svoj návrh na vykonanie dokazovania tak, aby bol kvalifikovaný. Okresný súd preto nevykonal ani žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom žalovaného.

6. Okresný súd taktiež nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie „dopytom na Správu katastra Lučenec (zbierka listín) za účelom sprístupnenia celého dedičského spisu“. Okresný súd nepovažoval vykonanie takéhoto dopytu za hospodárne, pretože právny titul a hodnota nadobudnutého dedičstva vyplýva zo súdom vyžiadaného uznesenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2D/256/2022, Dnot 425/2022 zo dňa 25. 05. 2023. Žalobca v podanej žalobe neuviedol, aké konkrétne listiny z predmetného spisu navrhuje vykonať, aký konkrétny údaj sa má z neho zistiť.

7. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa ustanovenia § 166f ZKR umožňuje vykonanie následnej kontroly poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení súdom, pretože pri vyhlásení konkurzu súd poctivý zámer dlžníka v zmysle § 166g ods. 5 veta druhá ZKR neskúma. V danej veci okresný súd považoval za splnené podmienky podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, za ktorých sa veriteľ môže domáhať zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia v tom smere, že žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, keďže v žalobe uviedol, že je veriteľom žalovaného; síce nie je zo žaloby zrejmé, či si prihlásil pohľadávku v konkurze, to však vzhľadom na zrušenie konkurzu stratilo relevanciu a zo žaloby je možné vyvodiť, že do dňa podania žaloby žalobca nebol v konkurze uspokojený v plnej výške svojho nároku. Žaloba smeruje voči žalovanému ako dlžníkovi, tento teda je pasívne legitimovaný. Taktiež bol návrh podaný v lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. Ďalšou podmienkou v zmysle cit. ustanovenia je preukázanie, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalobca sa v danom prípade s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva svojim veriteľom neposkytol polovicu hodnoty dedičstva. Keďže v danom prípade už došlo k zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného ako dlžníka (viď oznam zverejnený v Obchodnom vestníku 75/2019 dňa 16. 04. 2019), okresný súd považoval vzhľadom na časový aspekt za kľúčové posúdenie relevantnosti nadobudnutia dedičstva žalovaným na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2D/256/2022, Dnot 425/2022 zo dňa 25. 05. 2023. Podľa názoru okresného súdu na to, aby

nadobudnutie dedičstva dlžníkom mohlo mať relevanciu vo vzťahu k poctivosti jeho zámeru, malo by k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu a oddlžení žalovaného. Keďže uznesenie sp. zn. 5OdK/784/2018 zo dňa 12. 12. 2018 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 243/2028 dňa 18. 12. 2018, okresný súd dospel k záveru, že dedenie na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2D/256/2022, Dnot 425/2022 zo dňa 25. 05. 2023 už nemôže mať relevanciu pri posudzovaní poctivosti zámeru žalovaného pri oddlžení na účely poctivosti zámeru dlžníka podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR. V tomto smere bolo potrebné prihliadnuť na účelový výklad ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, ktoré vzhľadom na text predmetného ustanovenia postihuje najmä situácie, kedy dlžník v čase blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení získal dedičstvom, darom alebo výhrou najmä finančné prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné dlhy. V prípade ťažšie likvidného majetku nadobudnutého dedičstvom, darom či výhrou, ponuka takéhoto majetku veriteľom najmä pri nemajetnejších dlžníkoch je ťažko realizovateľná. K realizácii takejto ponuky s následným speňažením dedičstva za účelom čiastočnej úhrady nevymáhateľných dlhov môže napomôcť, ak k nadobudnutiu dôjde ešte v čase prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka, a to za pomoci správcu konkurznej podstaty. Podobne aj prípadné rozdelenie výťažku zo speňaženia dedičstvom získaného majetku pomerným spôsobom medzi veriteľov dlžníka, sa môže zo strany dlžníka bez odbornej pomoci javiť ako ťažko realizovateľné. Nedokonalosť zákona, keď sa zdá, že zákonodarca v jeho texte dostatočne nezohľadnil tieto možné praktické problémy, nemožno vykladať na ťarchu dlžníka. V tomto smere súd nezohľadnil lehotu šesť rokov od vyhlásenia konkurzu, ktorú ako jedinú ZKR uvádza vo vzťahu k poctivému zámeru. Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 28. 02. 2017, právna úprava účinná od 01. 03. 2017 už nepozná žiadne skúšobné obdobie. Lehota šiestich rokov zakotvená v § 166f ods. 1 ZKR nemá charakter skúšobného obdobia dlžníka, ale ide len o procesnú lehotu určenú pre veriteľa na podanie žaloby o zrušenie oddlženia. Ak sa má skúmať poctivosť zámeru dlžníka ako vnútornej psychickej kategórie dlžníka s ohľadom na znenie § 166g ods. 1 ZKR, musí sa skúmať poctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení. Ak by lehota ustanovená v § 166f ods. 1 veta prvá ZKR mala byť stotožňovaná s časovým obdobím pre hodnotenie, či dlžník po podaní návrhu má poctivý zámer, znamenalo by to, že de facto by sa z tejto lehoty stávalo pre dlžníka skúšobné obdobie, a to napriek tomu, že právna úprava účinná od 01.03.2017 nepozná a neupravuje pre dlžníka žiadne skúšobné obdobie (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/8/2024 o dňa 31. 10. 2024, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 3Odi/2/2022-79 zo dňa 07. 11. 2023).

8. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež poukázal na to, že predpokladom úspešnosti žaloby dotknutého veriteľa v zmysle § 166f ods. 1 ZKR je, že veriteľ preukáže, že dlžník nemal „pri oddlžení“ poctivý zámer. Aj pri extenzívnom výklade zákonodarcom použitej terminológie „pri oddlžení“, a teda že tým nie je mienený len časový okamih samotného oddlženia, ale je mienený inštitút oddlženia ako taký a eliminovanie možnosti dlžníka o zneužitie tohto inštitútu, za situácie, že dotknutý veriteľ dôvodnosť nepoctivého zámeru dlžníka nachádza len v okolnosti, ktorá nastala po podaní návrhu na oddlženie, a teda ak pred podaním návrhu a v čase podania návrhu sa dlžník nesprával a nekonal spôsobom, z ktorého by bolo možné usudzovať nepoctivý zámer, nie je žiaden logický a rozumný dôvod a argument, aby sa správanie a konanie dlžníka po podaní návrhu posudzovalo a vyhodnocovalo v časovom horizonte značne vzdialenom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu.

9. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , d), f) a h) . V podanom odvolaní žalobca uvádza, že závery súdu prvej inštancie uvádzané v napadnutom rozhodnutí sú subjektívne, bez opory v zákone, či rozhodovacej praxi alebo odborného výkladu. Jedná sa o ničím nepodložený právny záver a vyhodnotenie súdu prvej inštancie, ktoré nie je správne. Právny záver okresného súdu je v rozpore so zákonnou úpravou. Ustanovenie ZKR jednoznačne stanovuje skutkovú podstatu poctivého zámeru. Subjektívnosť názoru súdu prvej inštancie je preukázaná aj tým, že v bode 12. napadnutého rozhodnutia uviedol spojenie „účelový výklad“, pričom takýto druh výkladu v právnom prostredí neexistuje. Spomenuté ustanovenie nedáva možnosť ohraničenia, do akého časového obdobia je možné vyhodnotiť nepoctivý zámer dlžníka, ako to nesprávne interpretuje súd prvej inštancie. Rovnako tvrdenie súdu prvej inštancie o ťažko realizovateľnom predaji nadobudnutého majetku je len subjektívnym právne nepodloženým tvrdením. Nakoniec samotný súd pripustil, že právna úprava nie je úplne dokonalá, avšak práve v týchto

prípadoch je nevyhnuté aplikovať len čisto právne dostupné prostriedky výkladu a rozhodovaciu prax. Na konštatovanie poctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 1 ZKR je okrem iných skutočností potrebné, aby dlžník v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, pričom k naplneniu tejto skutkovej podstaty má dôjsť po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Polemika, ktorú deklaroval okresný súd v bode 12. napadnutého rozhodnutia nie je správna, nakoľko predmetná polemika je v rozpore so zámerom zákonodarcu a účelom a výkladom § 166g ods. 1 ZKR. Je pravdou, že v § 166g ods. 1 ZKR nie je stanovená žiadna lehota, avšak uvedené neznamená, že nadobudnutie daru alebo dedičstva alebo výhry sa musí uskutočniť do určitého, podľa záveru okresného súdu veľmi krátkeho obdobia po oddlžení, nakoľko by to bolo v logickom rozpore s týmto ustanovením. Nadobudnutie dedičstva, daru, či výhry totiž nie je objektívne a nenastane automaticky, alebo toto nemusí ani nastať a je veľmi malá pravdepodobnosť, že tieto udalosti nastanú tesne po vyhlásení konkurzu. Zákonodarca preto uviedol, že ak dlžník po oddlžení nadobudne dar, dedičstvo alebo výhru, čím určite nemyslel tesne po oddlžení, nakoľko toto je väčšia pravdepodobnosť, že sa nestane ako stane a ak by zákonodarca myslel, že sa to má udiať tesne po oddlžení, tak ani nemusel predmetné skutočnosti zakomponovať, nakoľko by ich hneď vylúčil, ak by stanovil lehotu tesne po oddlžení. Logickým výkladom § 166g ods. 1 ZKR jednoznačne dospejeme k záveru, že časové obdobie, počas ktorého má dlžník nadobudnúť dar, dedičstvo alebo výhru po oddlžení je dlhšie a to s poukazom na pravdepodobnosť týchto udalostí. Preto nemožno logickým výkladom dospieť k takým nesprávnym záverom, ako dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Zároveň podporne môžeme časové obdobie ohraničiť práve lehotou na podanie žaloby o zrušenie oddlženia. Žalovaný nadobudol dedičstvo štyri roky po oddlžení, čo nie je až tak dlhá lehota a je jedno, kedy došlo k úmrtiu jeho poručiteľa a kedy sa žalovaný dozvedel o dedičstve, nakoľko relevantným údajom je nadobudnutie dedičstva a k tomu došlo len rok a niečo po oddlžení. Samotný žalovaný nevyvrátil skutočnosť, že neponúkol aspoň polovicu nadobudnutého dedičstva svojím veriteľom vrátane žalobcu, pretože sa k žalobe vôbec nevyjadril a bol počas celého súdneho sporu nečinný. Aj na základe uvedeného potom tvrdenie žalobcu o nesplnení povinnosti podľa § 166g ods. 1 ZKR zo strany žalovaného ostalo nesporným tvrdením. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol výklad § 166g ods. 1 ZKR, pričom takýto výklad je nelogický a v rozpore so zámerom zákonodarcu. Zároveň súd prvej inštancie tento svoj záver nezdôvodnil relevantnými dôkazmi, či rozhodnutiami, ktorými by zachoval princíp právnej istoty, ktorý súd podľa názoru žalobcu porušil a rozhodol svojvoľne a v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe jeho nesprávneho subjektívneho vyhodnotenia § 166g ods. 1 ZKR, ktoré nemá oporu v zákone, nemá oporu v rozhodovacej praxi ani odbornom výklade. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že postupom rozhodnutím súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj vykonané dokazovanie, ktoré jednoznačne potvrdilo skutočnosti proklamované žalobcom, ktoré žalovaný nevyvrátil a napriek tomu, že tieto ostali v rovine nesporných tvrdení, súd rozhodol v rozpore s týmito. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nadobudol po oddlžení dedičstvo a z tohto neponúkol polovicu svojim veriteľom, čím jednoznačne žalovaný vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR. Súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces a právo na právnu istotu, keď poskytol právnu ochranu žalovanému, zo strany ktorého nedošlo k účinnému popretiu žalobného nároku. Súd prvej inštancie mal vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a na základe tejto skutočnosti rozhodnúť tak, že žalobe vyhovie. Žalobca v tomto smere poukázal na závery právoplatných rozhodnutí súdov, v ktorých sa súdy zhodli v tom, že v prípade procesnej pasivity žalovaného predmetná skutočnosť znamená na jednej strane nepreukázanie poctivého zámeru zo strany žalovaného a na druhej strane nespornosť tvrdení žalobcu, ktoré tvrdenia neboli žiadnym spôsobom účinne popreté zo strany žalovaného (rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 2Odi/7/2019, Mestského súdu Bratislava III. sp.zn. B1-31Odi/9/2022, Okresného súdu Trnava, sp.zn. 23Odi/14/2022, Okresného súdu Prešov, sp.zn. 7Odi/4/2023, Mestského súdu Košice, sp.zn. 91Odi/9/2023). V podanom odvolaní žalobca tiež namieta, že okresný súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalobca v podanej žalobe a ktoré dôkazy boli nevyhnuté a podstatné pre rozhodnutie vo veci samej a najmä pre posúdenie poctivého zámeru žalovaného. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu. Hoci odvolanie s písomnou výzvou okresného súdu bolo žalovanému v listinnej podobe doručené, žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ), prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa , 2 potvrdil.

13. Podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

14. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

15. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovým, dôkazným a právnym posúdením veci uvedeným súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konštatuje ich správnosť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

17. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že právne závery okresného súdu v napadnutom rozsudku sú subjektívne, bez opory v zákone, či rozhodovacej praxi alebo odborného výkladu, keď ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR jednoznačne stanovuje skutkovú podstatu poctivého zámeru a logickým výkladom § 166g ods. 1 ZKR je možné dôjsť jednoznačne k záveru, že časové obdobie, počas ktorého má dlžník nadobudnúť dedičstvo po oddlžení, je dlhšie, a to s poukazom na pravdepodobnosť týchto udalostí, pričom samotný žalovaný nevyvrátil svoju vedomosť o tom, že mal ponúknuť nadobudnuté dedičstvo svojim veriteľom. Žalovaný bol počas celého súdneho sporu nečinný a k žalobe sa nevyjadril.

18. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je sporovým konaním vedeným podľa , v ktorom veriteľ vystupuje v procesnom postavení žalobcu a dlžník vystupuje v procesnom postavení žalovaného. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje . Všeobecne totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. V prípade konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zákonodarca v ustanovení ZKR vyslovene upravil, že veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, a teda zákonodarca osobitne ešte aj hmotným právom stanovil požiadavku, aby dotknutý veriteľ preukázal skutočnosti navodzujúce žalované právo, t.j. uviedol tvrdenia o tom, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a podoprel tieto tvrdenia dôkazmi. Názor, že dotknutý veriteľ, t.j. žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi, t.j. preukázať, a teda súd v konaní najskôr vyhodnocuje splnenie tejto procesnej povinnosti žalobcu a unesenie dôkazného bremena žalobcom a až následne môže vyhodnocovať, či žalovaný preukázal skutočnosti vylučujúce žalované právo, bol už vyslovený aj

v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo/18/2022 zo dňa 31.01.2023).

19. Žalobca ako rozhodujúcu skutočnosť, ktorou preukazoval nepoctivosť zámeru žalovaného pri oddlžení uvádzal, že po oddlžení žalovaný nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a neposkytol jeho polovicu svojim veriteľom. Iné skutočnosti odôvodňujúce nepoctivosť zámeru žalovaného pri oddlžení žalobca netvrdil. Žalobca teda ako jedinú skutočnosť, ktorou vymedzoval nepoctivosť zámeru žalovaného, uvádzal skutočnosť, ktorá nesporne nastala po podaní návrhu na oddlženie žalovaného. V súvislosti so žalobcom tvrdeným dôvodom pre zrušenie oddlženia žalovaného sa ako zásadná javí otázka, v akom časovom horizonte po oddlžení môže dôjsť k dedeniu majetku oddlženým dlžníkom, aby to malo relevanciu pre posúdenie poctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení. Zákonodarca totiž toto obdobie explicitne neurčuje, a teda nenormuje žiadne časové ohraničenie vymedzené konkrétnou lehotou, ktorá by mala nasvedčovať tomu, či dlžník má po podaní návrhu poctivý zámer. Otázku obdobia po podaní návrhu najvyššie súdne autority v publikovaných rozhodnutiach neriešili a neriešili ju ani v nepublikovaných rozhodnutiach, ktoré odvolací súd objektívne mal možnosť dohľadať. Pohľad na otázku obdobia po podaní návrhu, odvolací súd nenašiel ani v odbornom výklade ZKR, ani v dôvodovej správe k zákonu.

20. Jedinou lehotou, ktorú normuje zákonodarca v súvislosti s konaním o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, je lehota uvedená v ustanovení § 166f ods. 1 ZKR, podľa ktorého veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak by však zároveň lehota normovaná v ustanovení § 166f ods. 1 ZKR mala ohraničovať časové obdobie, a teda mala by byť stotožňovaná s časovým obdobím pre hodnotenie, či dlžník po podaní návrhu má poctivý zámer, tak ako v odvolaní poukazuje žalobca, znamenalo by to, že de facto by sa z tejto lehoty stávalo pre dlžníka skúšobné obdobie, a to napriek tomu, že právna úprava účinná od 01.03.2017 nepozná a neupravuje pre dlžníka žiadne skúšobné obdobie. Pretože zákonodarca nenormuje lehotu pre posudzovanie poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení na základe skutočností, ktoré nastanú po podaní návrhu na konkurz a pretože právna úprava inštitútu oddlženia nepozná žiadne skúšobné obdobie pre dlžníka po oddlžení, odvolací súd súhlasí s prezentovaným názorom súdu prvej inštancie a výkladom ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, že na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníkom po vyhlásení konkurzu mohlo mať relevanciu vo vzťahu k poctivosti jeho zámeru pri oddlžení, musí k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu, pričom treba vždy zohľadniť individuálne okolnosti prípadu, vrátane subjektívnej vedomosti dlžníka o dedení a v konkrétnych okolnostiach súdenej veci, keď jedinou žalobcom tvrdenou skutočnosťou pre posudzovanie poctivého zámeru žalovaného pri oddlžení bolo nadobudnutie dedičstva po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a keď žalovaný preukázateľne získal subjektívnu vedomosť o eventuálnom dedičstve v čase viac ako tri roky po svojom oddlžení, odvolací súd vyhodnocuje ako správny právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení.

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že samotný žalovaný nerozporoval vedomosť o tom, že mal ponúknuť nadobudnuté dedičstvo svojim veriteľom v zmysle § 166g ods. 1 ZKR, odvolací súd konštatuje, že právna kvalifikácia je vždy vecou súdu, pričom ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Skutočnosť, že žalovaný neponúkol dedičstvo svojim veriteľom v zmysle § 166g ods. 1 ZKR sa stala nesporná (žalovaný bol v konaní pasívny a vo veci sa nevyjadroval), avšak i pri nespornosti skutkových tvrdení, stále je to konajúci súd, kto má vec právne posúdiť a spor strán rozhodnúť. Súd prvej inštancie pritom po komplexnom zhodnotení zisteného skutkového stavu v konkrétnych okolnostiach súdenej veci dospel právnym posúdením veci k záveru o neexistencie nepoctivého zámeru žalovaného a žalobu žalobcu zamietol, keď ako už bolo odvolacím súdom uvedené, v kontexte obsahového vymedzenia odvolania žalobcu, s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie súhlasil i odvolací súd.

22. V podanom odvolaní žalobca tiež argumentuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné a v rozpore so zákonom. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolacej argumentácii nekonkretizoval a nešpecifikoval, prečo prípadne by rozhodnutie súdu prvej inštancie v konkrétnych

okolnostiach súdenej veci nemalo byť spravodlivé alebo malo byť svojvoľné, keď „nespravodlivosť“ a „svojvoľnosť“ súdneho rozhodnutia nemôže spočívať len v okolnosti, že súd sa nestotožnil s názormi strany a nerozhodol podľa jej predstáv. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp.zn. I. ÚS 50/04). Pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávne uviedol výklad ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, pričom takýto výklad je nelogický a v rozpore so zámerom zákonodarcu, odvolací súd konštatuje, že z odvolacej argumentácie žalobcu nie je zrejmé, v rozpore s akým konkrétnym zámerom zákonodarcu by mal byť výklad súdu prvej inštancie, keďže žalobca žiadny neuviedol.

23. Žalobca v odvolaní poukazuje na konkrétne právoplatné rozhodnutia okresných súdov, v ktorých sa okresné súdy zhodli na tom, že v prípade procesnej pasivity žalovaného – dlžníka, predmetná skutočnosť znamená nepreukázanie poctivého zámeru žalovaného a nespornosť tvrdení žalobcu. Podľa názoru žalobcu okresný súd porušil právo na spravodlivý proces a právo žalobcu na právnu istotu, keď poskytol právnu ochranu žalovanému, zo strany ktorého nedošlo k účinnému popretiu žalobného nároku. Súd prvej inštancie mal vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a na základe tejto skutočnosti rozhodnúť tak, že žalobe vyhovie. V súvislosti s uvedenou odvolacou argumentáciou poukazuje a odkazuje odvolací súd na body 18. až 21. tohto rozhodnutia, v ktorých ozrejmil dôvody správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v kontexte označenej odvolacej námietky. Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že žalobcom namietaný princíp právnej istoty normovaný Čl. 2 Základných princípov zahŕňa právo strany sporu, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (t.j. Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v oblasti kompetenčného dosahu aj Európskeho súdu pre ľudské práva, Súdneho dvora Európskej únie), pričom súd prvej inštancie nie je v systéme právnych pravidiel viazaný právoplatnými rozhodnutiami iných okresných súdov, hoc by aj išlo o skutkovo a právne obdobnú vec. V prejednávanom súdnom spore súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie ( rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010 a sp. zn. II. ÚS 537/2010). Obsahom základného práva na spravodlivý proces je totiž právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03), čo v prejednávanom súdnom spore naplnené bolo.

24. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( ), odvolací súd v konaní nezistil.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa , 2 .

26. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa , a Čl. 17 , zohľadňujúc zásadu pomeru úspechu v konaní. Žalovaný bol v odvolacom konaní procesne úspešný, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevnikli. Z uvedených dôvodov, aplikujúc Čl. 17 Základných princípov normujúceho procesnú ekonómiu konania, odvolací súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

27. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).