Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/77/2025

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: ESFIA, s.r.o., so sídlom Štefánikova 813, 020 01 Púchov, IČO: 51 660 857, proti odporcovi: Novares Slovakia Automotive s.r.o. so sídlom Prílohy 615/83, 919 26 Zavar, IČO: 48 207 284, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s a z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2025 domáha uloženia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v jeho prospech záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu, bližšie špecifikovanými v petite návrhu, na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči odporcovi vo výške 69.828,33 eur. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 5.9.2024 uzavrel s odporcom Rámcovú zmluvu o poskytovaní inžinierskych služieb, na základe ktorej sa zaviazal poskytovať inžinierske a technické služby podľa špecifikácií v objednávkach odporcu a odporca sa zaviazal tieto služby preberať a uhrádzať ich na základe mesačne vystavovaných faktúr. Odporca doposiaľ za inžinierske služby uhradil celkovo 280.864,79 eur. V období august až september 2025 odporca vystavil viacero objednávok, na základe ktorých navrhovateľ poskytol služby v závode Zavar, ako aj v sesterských závodoch v Českej republike a Taliansku súvisiacich s presunom výrobného programu do sesterských závodov. Ku každej faktúre boli priložené protokoly o vykonaní služieb, ktoré boli podpísané oprávnenými osobami, čím je preukázané riadne a úplné splnenie záväzkov zo strany navrhovateľa. Na základe týchto plnení navrhovateľ vystavil nasledovné faktúry: – faktúra č. 20250123 vystavená dňa 19.8.2025, splatná dňa 18.9.2025, v sume 6.691,20 eur, – faktúra č. 20250124 vystavená dňa 19.8.2025, splatná dňa 18.9.2025, v sume 4.428 eur – faktúra č. 20250134 vystavená dňa 4.9.2025, splatná dňa 4.10.2025, v sume 22.047,75 eur, – faktúra č. 20250135, vystavená dňa 9.9.2025, splatná dňa 9.10.2025, v sume 6.435,36 eur, – faktúra č. 20250136, vystavená dňa 9.9.2025, splatná dňa 9.10.2025, v sume 8.560,80 eur, – faktúra č. 20250137, vystavená dňa 9.9.2025, splatná dňa 9.10.2025, v sume 21.665,22 eur. Celkovo odporca dlhuje navrhovateľovi 69.828,33 eur ako istinu, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od dní splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia. Nárok je uplatnený v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 29Up/1370/2025. Nárok navrhovateľa je riadne preukázaný listinnými dôkazmi – rámcovou zmluvou, ponukami, objednávkami, potvrdeniami o vykonaní služieb a doručenými faktúrami. Odporca plnenie nikdy nespochybnil, ani nevzniesol reklamáciu, pričom napriek tomu nezaplatil žiadnu z uvedených faktúr po lehote splatnosti. Nárok je teda opodstatnený, nesporný a existujúci. Navrhovateľ má opodstatnenú obavu, že výkon budúceho rozhodnutia bude zmarený. Navrhovateľ o skutočnosti ukončovania výrobného programu v závode v Zavare bol informovaný nakoľko súčasťou objednávok boli aj inžinierske činnosti spojené s presunom výrobného programu do sesterských

organizácii mimo SR. Ukončenie výroby vyplýva aj z emailu, ktorý obdržal od zamestnanca povereného riadením závodu a v ktorom je konštatované, že na základe strategického rozhodnutia nového majiteľa sa ukončuje výroba v závode Novares Zavar, pričom výroba bola v septembri 2025 relokovaná do sesterských závodov a poslední zamestnanci končia k 30.11.2025. Z emialovej komunikácie vyplýva, že došlo k presunu výrobného programu vrátane výrobných zariadení, čím sa majetok odporcu zmenšuje. Z uvedeného vyplýva, že odporca ukončuje svoju podnikateľskú činnosť na území SR, likviduje majetok a presúva aktivity do iných krajín. Existuje preto reálne riziko, že odporca odpredá alebo prevedie nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve v katastrálnom území A., čím by znemožnil alebo podstatne sťažil budúci výkon rozhodnutia v prospech navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov má navrhovateľ za to, že sú splnené podmienky , keďže existuje dôvodná obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ uplatňuje zabezpečovacie opatrenie ako subsidiárny a miernejší prostriedok procesnej ochrany voči neodkladnému opatreniu, ktorým by bolo možné odporcovi úplne zakázať nakladať s jeho majetkom. Účel, ktorým je ochrana budúcej vymožiteľnosti priznanej pohľadávky a zabránenie zmareniu exekúcie, možno dosiahnuť aj zriadením súdneho záložného práva na konkrétnych nehnuteľnostiach odporcu. Tento postup poskytuje navrhovateľovi dostatočnú procesnú istotu, pričom nezasahuje do majetkových práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Navrhovateľ zvolil menej obmedzujúcu formu zabezpečenia, a to zriadenie záložného práva len k tým nehnuteľnostiam, ktoré súvisia s predmetom jeho činnosti a majú relevantnú hodnotu pre krytie pohľadávky, čo je v súlade so zásadou proporcionality podľa . Navrhovateľ k návrhu pripojil listinné dôkazy na ktoré odkazuje v návrhu a to Rámcovú zmluvu, objednávky, faktúry, protokoly o vykonaní služieb, mailová komunikácia.

2. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

3. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

4. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa

(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd vydá aj bez výsluchu strán.

8. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je procesným inštitútom a slúži na reálne zabezpečenie v tom ktorom konaní žalovanej peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia – potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky. Ide o procesné zabezpečenie v prípade ak je daná obava o neskorší priebeh exekúcie právoplatnej a vykonateľnej peňažnej pohľadávky žalobcu.

9. Navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia existenciou obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky priznanej v upomínacom prípadne sporovom konaní bude ohrozená,

nakoľko odporca na Slovensku ukončuje podnikateľskú činnosť, ukončuje výrobný program a presúva ho do sesterských organizácii mimo SR, existuje riziko, že prevedie svoje nehnuteľnosti, čím sa pohľadávka stane nevymožiteľná.

10. Po preskúmaní danej veci, dôvodov majúcich viesť k potrebe a nutnosti zriadiť navrhovaným spôsobom – zabezpečovacím opatrením záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné ako dôvodne podanému vyhovieť a preto ho súd zamietol.

11. Existenciu pohľadávky navrhovateľa, ktorej sa má poskytnúť zabezpečenie má súd dostatočne hodnoverne osvedčenú z listinných dôkazov – písomnej rámcovej zmluvy, vystavených faktúr a najmä protokolov o vykonaní služieb, ktoré osvedčujú riadne vykonanie služieb navrhovateľa a vznik jeho pohľadávky voči odporcovi na základe zmluvného vzťahu. Tento prvý základný predpoklad je splnený.

12. Žalobca musí pri podaní návrhu však osvedčiť ďalej aj to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zmenšovanie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd má zato, že navrhovateľ nepredložil také konkrétne dôvody, skutočnosti, ktoré by takúto reálnu a bezprostrednú obavu mali vzbudzovať.

13. Navrhovateľ uviedol, že z objednávok odporcu a mailovej komunikácie je informovaný, že odporca ukončuje svoju podnikateľskú činnosť, výrobný program a presúva ho mimo SR (spolu so zariadením), čím likviduje, zmenšuje majetok. Súd má za to, že len na základe takéhoto nedostatočne konkrétneho vyjadrenia, že odporca presúva výrobný program mimo SR nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru o reálnej, dôvodnej hrozbe zmarenia exekúcie jeho pohľadávky. Ak by aj súd vychádzal v danom štádiu konania z jednostranných tvrdení navrhovateľa o presune výroby, tak nie je možné určiť v akom rozsahu sa výroba presúva, či v celom rozsahu, čiastočne ak áno v akom rozsahu a najmä či takéto podnikateľské rozhodnutie odporcu naozaj znamená ukončenie podnikateľskej činnosti (alebo naopak jej rozvíjanie v podnikateľsky priaznivejšom prostredí), čo opäť samé o sebe taktiež bez ďalšieho neznamená ohrozenie prípadnej exekúcie. Aj ukončenie podnikateľskej výroby, resp. presun mimo SR neznamená, že odporca reálne vykonáva kroky k zmareniu exekúcie, že sa zbavuje za týmto účelom majetku, zariadení a pod.. Je prirodzené, že ak sa presúva výroba, tak sa môžu presúvať aj s tým súvisiace výrobné zariadenia odporcu. Nejde o zbavovanie sa majetku, jeho likvidovanie alebo zmenšovanie ako vykladá navrhovateľ. Nie je možné vylúčiť, že odporca bude ako podnikateľský subjekt v SR riadne existovať a fungovať naďalej s tým, že zisk bude dosahovať činnosťou (výrobou) v zahraničí. Motívom presunu výroby môže naopak byť dosahovanie väčšieho podnikateľského zisku a tým aj včasnejšie uspokojenie dlhu voči navrhovateľovi. Nie je možné bez ďalšieho vylúčiť, že zo strany odporcu ide naopak o efektívne kroky, ktoré majú viesť k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa, nie k jej nesplneniu alebo ohrozeniu, zmareniu jej vymožiteľnosti. Navrhovateľ tvrdí, že na základe vyššie uvedeného existuje preto reálne riziko, že odporca odpredá alebo prevedie nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, čím by znemožnil alebo podstatne sťažil budúci výkon rozhodnutia v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ však neuviedol a neosvedčil absolútne žiadne správanie odporcu, ktoré by nasvedčovalo tomu, že sa zbavuje nehnuteľností, že má v úmysle sa ich zbaviť, že reálne hrozí, že ich predá. Opäť len zo skutočnosti presunu výroby do zahraničia nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že odporca predá nehnuteľnosti vlastniace na Slovensku. Nie je možné vylúčiť, že aj po presune výroby, nehnuteľnosti (ak v nich realizuje práve presúvanú výrobu) využije na iný podnikateľský zámer, účel napr. prenájom alebo inú činnosť, ktorá by mu prinášala zisk, čo by znamenalo, že svoj majetok by takto zväčšoval a nie zmenšoval. V podnikaní je bežné, že obchodná spoločnosť môže presunúť výrobu do zahraničia. To ale hneď ešte neznamená, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade žiadna reálna, dôvodná, hrozba, obava preukázaná nebola a určite ju nepreukazuje iba prípadný presun výroby odporcu do zahraničia. Na základe toho súd určite nemá naplnenú reálnu hrozbu zmarenia prípadnej exekúcie. Navrhovateľ v návrhu neuviedol také konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali snahe odporcu výkon rozhodnutia zmariť, jeho snahe negatívne ovplyvňovať svoje majetkové pomery, napr. podstatným zbavovaním sa majetku. Navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal (ani neosvedčil) také konkrétne kroky odporcu, ktoré by viedli k obave, že prípadný výkon exekúcie bude ohrozený, že odporca v prípade ak

bude procesne v súdnom spore (upomínacom konaní) neúspešný, tak svoj dlh dobrovoľne v súdom uloženej lehote nezaplatí (najmä ak aj podľa tvrdení navrhovateľa jeho plnenie nespochybnil). Je tak zrejmé, že návrh má slúžiť len preventívne pre prípad, ktorý môže, ale nemusí v budúcnosti nastať, to znamená, že ujma navrhovateľa ani bezpodmienečne bezprostredne nehrozí, čo je pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedostatočné.

14. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru o nesplnení zákonných podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ako nedôvodný zamietol.

15. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že aj keď v zmysle by odporca ako procesne plne úspešný mal nárok na priznanie náhrady trov konania, tak nakoľko mu doposiaľ žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, tak mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).