Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-11-2025.pdf
PDF · 74.92 KB
Case nature
Subarea
2S/11/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zastúpenej: Mgr. Evou Kováčechovou, advokátkou so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 821 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13827/2024-9, 60257/2024 zo dňa 10.12.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.03.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 7.3.2025, doručenou Správnemu súdu Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 10.3.2025, sa žalobkyňa ako účastníčka administratívneho konania v postavení zainteresovanej verejnosti domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13827/2024-9, 60257/2024 zo dňa 10.12.2024 a (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“) a rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia posudzovania vplyvov na životné prostredie, číslo 48/2022-1.7/ ac, 21563/2022 zo dňa 14.12.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol rozklady žalobkyne a ďalších účastníkov konania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia posudzovania vplyvov na životné prostredie v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré je záverečným stanoviskom č. 5653/2024- 11.1.1/ bk, 28290/2024, 28292/2024-int. zo dňa 19.04.2024, ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) a § 54 ods. 2 písm. k) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“) rozhodlo podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a § 37 zákona o EIA tak, že súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Diaľnica D4 Bratislava, Rača - Záhorská Bystrica“ navrhovateľa Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 919 001, podľa zákona o EIA, a to za predpokladu dodržania podmienok uvedených v kapitole VI bod 3 záverečného stanoviska. 2. Žalobkyňa súčasne navrhla priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2014 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedla, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa argumentuje tým, že preskúmavané rozhodnutia sú podkladom pre ďalšie konania, ktoré už priamo môžu viesť k povoleniu navrhovanej činnosti a jej následnej realizácii, poukázala na to, že dôsledkom realizácie navrhovanej činnosti môžu byť závažné a nezvrátiteľné negatívne vplyvy na územia Natura 2000, chránené druhy a na vodné útvary, ako to vyplýva z podkladov posudzovania vplyvov na životné prostredie k navrhovanej činnosti. Ďalej uviedla, že realizácia navrhovanej činnosti
sa má povoľovať až po riadnom posúdení vhodnosti trasovania diaľnice D4 Bratislava v časti Rača
- Záhorská Bystrica. Poukázala tiež na prevalenciu ochrany verejného záujmu na ochrane životného prostredia nad verejným záujmom na výstavbe navrhovaného úseku diaľnice. 3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo spolu s administratívnymi spismi správnemu súdu doručené dňa 6.10.2025. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku navrhol, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol. Poukázal najmä na skutočnosť, že žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku náležite neodôvodnila. Žalobkyňa podľa žalovaného nepreukázala konkrétnu škodu alebo inú ujmu, ktorá by mala právoplatnosťou a vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia vzniknúť. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že priznanie odkladného účinku v žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko účelom navrhovanej činnosti je vyriešenie dopravných problémov s nedostatočnou kapacitou cestnej siete, poukázal na prínosy navrhovanej činnosti pre zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Správny súd k odkladnému účinku správnej žaloby uvádza, že základným zmyslom tohto inštitútu nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, alebo jeho právnymi účinkami, boli konkrétnymi, zásadnými a nezvratnými zásahmi negatívne ovplyvnené možnosti nápravy vzniknutej ujmy. Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku musí správny súd vždy zohľadniť výnimočný charakter tohto inštitútu, keďže ním zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu. 10. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona a s ohľadom na § 185 SSP, preskúmal splnenie podmienok potrebných na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd dospel k záveru, že tieto podmienky v danom konaní naplnené neboli. 11. Žalobca musí v návrhu tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod súčasne nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie konkretizovať poukazom na konkrétne skutkové okolnosti a tieto doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom. Hrozba vzniku závažnej ujmy musí byť riadne osvedčená a jej možné následky musia byť závažnejšie než zásah do princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Nestačí len hypotetická možnosť hrozby – tá musí byť priamym, konkrétnym a reálnym dôsledkom výkonu rozhodnutia (porov. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018). Preukázanie takejto hrozby
je teda podstatnou obsahovou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku. Zásadou pritom je, že tvrdenia žalobcu musia byť opreté o konkrétne skutočnosti, ktoré správny súd môže posúdiť. 12. Z obsahu predloženého návrhu súd zistil, že žalobkyňa svoju argumentáciu nevystavala na konkrétnych skutočnostiach, ktorými by odôvodnila závažnú ujmu, ktorá hrozí v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k podmienkam priznania odkladného účinku žalobkyňa nekonkretizovala skutkový základ a nepredložila relevantnú argumentáciu, ktorá by umožnila správnemu súdu posúdiť, či sú podmienky pre priznanie odkladného účinku splnené. Správny súd tiež poukazuje na to, že žalobkyňa správnou žalobou napadla rozhodnutie, ktorým je záverečné stanovisko vydané ako výsledok posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým dochádza priamo k povoleniu realizácie výstavby, ktorá ako taká by mohla mať potenciálne negatívny dopad na životné prostredie. Žalobkyňa preto nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi výkonom napadnutých rozhodnutí, resp. ich právnymi účinkami a hrozbou vzniku ujmy na životnom prostredí. 13. Keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu hrozby závažnej alebo kvalifikovanej ujmy na životnom prostredí, súd už ďalej neskúmal splnenie druhej zákonnej podmienky pre priznanie odkladného účinku, a to posúdenie, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. 14. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v návrhu nedostatočne odôvodnil ani neosvedčil existenciu dôvodov, ktoré by opodstatňovali priznanie odkladného účinku. Na uplatnenie § 185 písm. a) SSP je nevyhnutné, aby dôvody boli konkrétne, zrozumiteľné a podporené skutkovými okolnosťami prípadu. Nestačí ich všeobecne uviesť – je potrebné aspoň jeden z nich vierohodne osvedčiť, t. j. doložiť skutkovými a dôkaznými tvrdeniami, z ktorých možno vyvodiť, že nepriznanie odkladného účinku by viedlo k závažnej a reálnej ujme alebo inému nenapraviteľnému následku. 15. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že podmienky ustanovené zákonom pre priznanie odkladného účinku neboli splnené. Súd preto návrh žalobkyne ako nedôvodný podľa § 188 SSP uznesením zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 v súlade s § 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).