Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cpr-4-2025.pdf
PDF · 104.02 KB
Case nature
Subarea
19Cpr/4/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: ZO OZ MODERNÉ ODBORY AIOS SCHAEFFLER SKALICA, so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, Skalica, IČO 424141210011, zastúpený: A.K.F. Legal, s.r.o., so sídlom Čulenova 5, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 47 236 400, proti odporcom: 1/ Schaeffler Skalica, spol. s r.o., so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, Skalica, IČO 30 998 140, zastúpený: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, IČO 36 659 746, 2/ ZO OZ KOVO pri Schaeffler Skalica, so sídlom Dr. Georga Schaefflera 1, Skalica, IČO 35 605 715, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh sa zamieta.
II. Odporca 1/ má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Odporca 2/ má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.9.2025 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd:
- uloží odporcovi 1 povinnosť zdržať sa rokovania a uzatvorenia akéhokoľvek dodatku ku Kolektívnej zmluve 2024-2026 uzatvorenej medzi odporcom 1 a odporcom 2 dňa 28.03.2024 až dokým rozhodca podľa § 3a ods. 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v znení neskorších predpisov, nevydá oprávnenie príslušnej odborovej organizácii na rokovanie a uzatváranie dodatku ku kolektívnej zmluve podľa § 3a ods. 6 ZoKV;
- uloží odporcovi 2 povinnosť zdržať sa rokovania a uzatvorenia akéhokoľvek dodatku ku Kolektívnej zmluve 2024-2026 uzatvorenej medzi odporcom 1 a odporcom 2 dňa 28.03.2024 až dokým rozhodca podľa § 3a ods. 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v znení neskorších predpisov, nevydá oprávnenie príslušnej odborovej organizácii na rokovanie a uzatváranie dodatku ku kolektívnej zmluve podľa § 3a ods. 6 ZoKV;
- prizná navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Návrh odôvodnil tým, že odporca 1 je výrobná obchodná spoločnosť patriaca do medzinárodnej skupiny Schaeffler. V súčasnosti zamestnáva približne 3.200 zamestnancov. U odporcu 1 pôsobia dve odborové organizácie: odporca 2 a navrhovateľ. U odporcu 1 je v súčasnosti platná Kolektívna zmluva, ktorá je uzatvorená na roky 2024 – 2026. Odporca 1 počas augusta 2025 pripravil návrh Dodatku č. 4 ku Kolektívnej zmluve a poslal ho odporcovi 2 a navrhovateľovi na vyjadrenie. Z návrhu Dodatku č. 4 jednoznačne vyplynulo, že odporca 1 mieni uzatvoriť Dodatok č. 4 s odporcom 2. Navrhovateľ písomne reagoval na návrh Dodatku č. 4 vo svojom stanovisku zo dňa 22.8.2025. Okrem vecných pripomienok navrhovateľ v stanovisku poukázal na to, že odporca 2 nie je odborovou organizáciou oprávnenou na uzatvorenie Dodatku č. 4 a žiadal, aby oprávnenú odborovú organizáciu určil rozhodca podľa § 3a ods. 4 ZoKV.
Odporca 1 vo svojej odpovedi k Stanovisku 1 zo dňa 08.09.2025 výslovne odmietol postupovať podľa § 3a ods. 4 ZoKV a vyhlásil, že Dodatok č. 4 bude rokovať a uzatvorí s odporcom 2. Navrhovateľ reagoval na Odpoveď odporcu 1 svojím listom zo dňa 16.09.2025, v ktorom opätovne žiadal o určenie oprávnenej odborovej organizácie rozhodcom v súlade s § 3a ods. 4 ZoKV. Odporca 1 na stanovisko ďalej nereagoval a doteraz nepodnikol žiadne kroky k začatiu konania pred rozhodcom. Je zjavné, že odporca 1 bude postupovať ako uviedol vo svojej odpovedi a pristúpi k rokovaniu a uzatvoreniu Dodatku č. 4 s odporcom 2. Navrhovateľ a odporca 2 nemôžu platne uzatvoriť Dodatok č. 4, nakoľko odporca 2 nie je odborovou organizáciou oprávnenou na rokovanie a uzatvorenie Dodatku č. 4. V prípade plurality odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa je pri posúdení, ktorá odborová organizácia je oprávnená na rokovanie a uzatvorenie kolektívnej zmluvy, potrebné postupovať podľa § 3a ZoKV. Podľa § 8 ods. 5 ZoKV sa pri zmene kolektívnej zmluvy postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že pre určenie odborovej organizácie oprávnenej u odporcu 1 uzatvoriť Dodatok č. 4 treba postupovať podľa § 3a ZoKV. Pre určenie odborovej organizácie oprávnenej uzatvoriť kolektívnu zmluvu resp. dodatok k nej určuje § 3a ZoKV presnú postupnosť. Podľa tohto ustanovenia, oprávnenie na rokovanie a uzatvorenie Dodatku č. 4 patrí: (a) obom odborovým organizáciám, ak postupujú spoločne a vo vzájomnej dohode; alebo (b) tej odborovej organizácii, na ktorej sa odborové organizácie spoločne dohodli; alebo (c) ak sa odborové organizácie nedohodli ani nepostupujú spoločne a vo vzájomnej zhode, tej odborovej organizácii, ktorá má najväčší počet členov u zamestnávateľa, pričom platí, že ak sa odborové organizácie nedohodnú, nastal spor o určenie oprávnenej odborovej organizácie, ktorý rozhoduje rozhodca podľa § 3a ods. 4 ZoKV. V predmetnej veci navrhovateľ a odporca 2 nepostupujú spoločne a vo vzájomnej zhode, túto skutočnosť si explicitne potvrdili v emailovej komunikácii. Rovnako túto skutočnosť potvrdil aj odporca 1 v odpovedi „Vzhľadom na rozdielne obsahové stanoviská k predloženému Dodatku č. 4, ktoré boli zaslané odborovou organizáciou ZO OZ KOVO a Vašou odborovou organizáciou Moderné odbory AIOS Schaeffler Skalica rovnako ako Vy konštatujeme, že odborové organizácie nepostupujú spoločne a vo vzájomnej zhode“. Taktiež medzi stranami neexistuje žiadna dohoda o tom, ktorá z odborových organizácií by mala byť oprávnená na uzatvorenie Dodatku č. 4. Medzi stranami nie je zhoda v tom, ktorá odborová organizácia má najväčší počet členov u zamestnávateľa (odporcu 1). V dôsledku zmien v počte a štruktúre zamestnancov odporcu 1 v ostatnom čase, ako aj pre zmeny v členských základniach odborových organizácií, si navrhovateľ myslí, že odborovou organizáciou s najvyšším počtom členov u zamestnávateľa (odporcu 1) je navrhovateľ. Zo samotnej skutočnosti, že sa strany nezhodujú na tom, ktorá z odborových organizácií má najväčší počet členov u zamestnávateľa, priamo vyplýva, že vznikol spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej uzatvoriť Dodatok č. 4 podľa § 3a ods. 3 ZoKV. V prípade takého sporu ZoKV pozná len jediný spôsob určenia oprávnenej odborovej organizácie, a to rozhodcom podľa § 3a ods. 4 ZoKV. Keďže odporca 2 nebol určený rozhodcom ako oprávnená odborová organizácia na uzatvorenie Dodatku č. 4, odporca 2 oprávnenou odborovou organizáciou ani nemôže byť. Pre úplnosť uvádza, že oprávnenie odporcu 2 na rokovanie a uzatvorenie pôvodného znenia Kolektívnej zmluvy vyplynulo z rozhodnutia rozhodcu doc. A. B. C., D. zo dňa 26.10.2024 podľa § 3a ods. 6 ZoKV. Toto Rozhodnutie však v žiadnom prípade neoprávňuje odporcu 2 na uzatvorenie zmien (dodatkov) ku Kolektívnej zmluve. Uvedené vyplýva priamo z výroku Rozhodnutia, v ktorom sa oprávnenie pre uzatváranie dodatkov neuvádza. Skutočnosť, že Rozhodnutie neoprávňuje odporcu 2 na uzatváranie dodatkov ku Kolektívnej zmluve, potvrdil aj rozhodca A. B. C., D. v emaile zo dňa 10.09.2025. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi stranami je spor o odborovú organizáciu oprávnenú na rokovanie a uzatvorenie Dodatku č. 4 podľa § 3a ods. 3 ZoKV. Oprávnenú odborovú organizáciu na uzatvorenie Dodatku č. 4 teda môže určiť výhradne rozhodca spôsobom podľa § 3a ods. 4 ZoKV. Odporca 2 teda v žiadnom prípade nie je odborovou organizáciou oprávnenou na rokovanie a uzatvorenie Dodatku č. 4. Z opísaných skutkových okolností je zrejmé, že odporca 1 plánuje uzatvoriť Dodatok č. 4 s odporcom 2, a to napriek tomu, že odporca 2 nie je odborovou organizáciou oprávnenou na rokovanie a uzatvorenie Dodatku č. 4. Odporca 1 v Odpovedi explicitne potvrdil, že od 30.09.2025 bude rokovať a uzatvorí Dodatok č. 4 s odporcom 2.
Dodatok č. 4 uzatvorený s neoprávnenou odborovou organizáciou bude neplatný. Je však nepochybné, že odporca 1 bude podľa Dodatku č. 4 postupovať. Dodatok č. 4 pritom významne zasiahne do práv a povinností zamestnancov odporcu 1. Dodatok č. 4 má totiž, okrem iného, za cieľ: (a) znížiť ochranu zamestnancov, ktorí dlhodobo pracujú u odporcu1; (b) znížiť nárok zamestnancov na odstupné a odchodné; (c) zaviesť krátenie prémií zamestnancov; (d) limitovať benefity poskytované zamestnancom starajúcim sa o deti do 15. roka života; (e) znížiť príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie; a pod. Samotná skutočnosť, že Dodatok č. 4 bude neplatný, nepostačuje na ochranu práv dotknutých zamestnancov, pretože odporca 1 podľa neho bude fakticky postupovať. Zamestnanci, ktorých práva budú neplatným Dodatkom č. 4 dotknuté, by museli viesť zdĺhavé a nákladné súdne spory na uplatnenie svojich práv. Je možné predpokladať, že zamestnanci sa nebudú chcieť domáhať svojich práv zo strachu z nákladov na vedenie sporu, a aj zo straty zamestnania či ďalších negatívnych dôsledkov. Pre zamestnancov odporcu 1 a ich domácnosti strata plnení (aj keď len dočasná do skončenia súdnych sporov) môže mať závažné ekonomické následky. Následky niektorých zmien sledovaných Dodatkom č. 4 ako napr. zníženie ochrany dlhodobo zamestnaných zamestnancov alebo obmedzovanie benefitov zamestnancov starajúcich sa o deti do 15. roka života, nebude možné napraviť v budúcnosti vôbec. Naviac, ak odporcovi 1 a odporcovi 2 ako neoprávnenej odborovej organizácii bude umožnené rokovať a uzatvoriť Dodatok č. 4, navrhovateľ bude protiprávne zbavený možnosti ovplyvniť kolektívne vyjednávanie a vyrokovať pre zamestnancov podmienky, ktoré považuje za kľúčové pre zabezpečenie spravodlivých podmienok zamestnávania. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi stranami tak, aby sa zabránilo uzatvoreniu Dodatku č. 4 neoprávnenou odborovou organizáciou a následnému protiprávnemu postupu odporcu 1, ktorý by spôsobil vážnu a v mnohých prípadoch nenapraviteľnú ujmu zamestnancom, ako aj navrhovateľovi. Nariadením požadovaného neodkladného opatrenia nedôjde k žiadnemu významnému zásahu do práv žiadnej zo strán. Neodkladné opatrenie smeruje výhradne k zabráneniu protiprávnemu postupu odporcu 1 a odporcu 2 pri uzatváraní Dodatku č. 4 a zabezpečeniu, aby Dodatok č. 4 odporca 1 rokoval a uzatvoril s odborovou organizáciou na to oprávnenou podľa § 3a ZoKV. Takéto neodkladné opatrenie je absolútne primerané.
3. Navrhovateľ k návrhu pripojil listinné dôkazy - Výpis z registra mimovládnych organizácií odporcu 2; Výpis z registra mimovládnych organizácií navrhovateľa; Návrh Dodatku č. 4 ; Stanovisko k Návrhu Dodatku č. 4 zo dňa 22.8.2025; Odpoveď odporcu 1 zo dňa 8.9.2025; Odpoveď navrhovateľa zo dňa 16.9.2025; e-mailovú komunikáciu zo dňa 10.9.2025; e-mailovú komunikáciu medzi zástupcami navrhovateľa a odporcu 2; Oprávnenie zo dňa 26.10.2023; Kolektívnu zmluvu zo dňa 28.3.2024.
4. Odporca 1 vo vyjadrení k návrhu uviedol, že v konkrétnej situácii je u odporcu 1 uzatvorená kolektívna zmluva s platnosťou na roky 2023-2026 pričom nakoľko existovala nezhoda odborových organizácií, odborová organizácia oprávnená na uzatvorenie Kolektívnej zmluvy bola určená rozhodnutím rozhodcu práve postupom v 3a ods. 4 ZoKV. Aktuálne vznikla potreba uzatvoriť k tejto platnej a účinnej Kolektívnej zmluve dodatok č.4. Obsahom dodatku nie je predĺženie platnosti a účinnosti Kolektívnej zmluvy, ale obsahové zmeny, ktorých potrebu odôvodňuje aktuálna ekonomická situácia u odporcu 1 a záujem na zachovaní zamestnanosti na strane zamestnancov. Zákonné ustanovenia výslovne neupravujú, ktorá odborová organizácia je pri existencii viacerých odborových organizácií u zamestnávateľa oprávnená na uzatvorenie dodatku ku kolektívnej zmluve. U odporcu 1 boli doteraz všetky dodatky ku kolektívnym zmluvám uzatvorené vždy s odborovou organizáciou, ktorá uzatvorila príslušnú kolektívnu zmluvu. Dodatky sa uzatvárajú ku kolektívnej zmluve, ktorej zmluvné strany sú dané, resp. boli určené rozhodcom. Opätovné určenie zmluvnej strany na uzatvorenie dodatku nie je v súlade so základnými princípmi súkromného práva a vytvára právnu neistotu. Je v rozpore s právnymi princípmi, aby dodatok k zmluve uzatváral subjekt, ktorý nie je zmluvou stranou pôvodnej zmluvy pokiaľ nedošlo k zmene zmluvnej strany niektorým zo spôsobov upraveným v Občianskom zákonníku lebo inom právnom predpise. Potreba rozhodnutia rozhodcu o určení oprávnenej odborovej organizácie na uzatvorenie každého dodatku ku kolektívnej zmluve je nehospodárnym a neefektívnym krokom, ktorý môže byť v konečnom dôsledku v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnancov. Predložený názor navrhovateľa ako aj emailový názor A. C. je v rozpore so znením a účelom ZoKV.
Navrhovateľ, ktorý nie je zmluvnou stranou Kolektívnej zmluvy, preto nemá žiadne subjektívne právo zasahovať do procesu zmeny Kolektívnej zmluvy, ktorú neuzatvoril. Žalobca teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu, nakoľko sa počas účinnosti Kolektívnej zmluvy (do konca roka 2026) nemôže domáhať renegociácie kolektívnej zmluvy. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy a nepreukázal, resp. ani len neosvedčil, že došlo k zmene počtu a štruktúre zamestnancov odporcu 1. Rovnako nie je zrejmé, kedy (v akom období) malo k uvedeným zmenám dôjsť. Navrhovateľ na tomto tvrdení zjavne založil svoju aktívnu legitimáciu ktorú odvodzuje z toho, že je väčšinovým zástupcom zamestnancov. Aktívna legitimácia preto vychádza len z ničím nepodložených a všeobecných tvrdení, že práve on by mal zastupovať najväčší počet zamestnancov. Má za to, že odporca 2 (ZO OZ KOVO pri Schaeffler Skalica) je oprávnenou odborovou organizáciou na uzatvorenie Dodatku č. 4 ku Kolektívnej zmluve. Vyplýva to zo zákonných ustanovení aj ich výkladu, ako aj z ustálenej zmluvnej praxe v zmysle predošlých dodatkov. Bezprostredne nehrozia žiadne závažné ekonomické následky zamestnancom odporcu 1. Považuje za dôležité poukázať na fakt, že navrhovateľom predložený dokument Dodatok č. 4 je návrhom, ktorý má byť predmetom vyjednávania a teda nie je možné prezumovať, že bude uzatvorený v predloženej podobe (teda nie je zrejmé k akej zmene Kolektívnej zmluvy dôjde). Navrhovateľom tvrdený zásah do práv zamestnancov odporcu 1 je len hypotetický a vonkoncom nie je ani bezprostredný ani existujúci, keďže Dodatok č. 4 ku Kolektívnej zmluve bude výsledkom negociácií zmluvných strán Kolektívnej zmluvy. Pokiaľ má navrhovateľ za to, že existuje spor o určenie oprávnenej odborovej organizácie na uzatvorenie Dodatku č. 4 ku kolektívnej zmluve, tak mohol postupovať v súlade s § 3a ods. 4 ZoKV, navrhovateľ je v zmysle citovaného ustanovenia zúčastnenou stranou a preto mohol kedykoľvek v súlade s § 3a ods. 4 navrhnúť riešenie sporu rozhodcom a navrhnúť rozhodcu. Ak by sa zúčastnené strany na osobe rozhodcu nedohodli, mal navrhovateľ možnosť požiadať Ministerstvo o určenie rozhodcu. Navrhovateľ sa domáha neodkladného opatrenia, ktoré zasahuje do práva na kolektívne vyjednávanie. Právo na kolektívne vyjednávanie je garantované v čl. 36 ods. 1 písm. g) Ústavy SR. Jeho zákonným vyjadrením je ZoKV, ktorý upravuje, okrem iného aj proces uzatvárania kolektívnych zmlúv a ich zmien. Navrhovateľ návrhom sleduje, aby odporcovia 1 a 2 nemohli meniť Kolektívnu zmluvu až dokiaľ rozhodca neurčí odborovú organizáciu na zmenu Kolektívnej zmluvy. Návrh teda výrazne zasahuje do vyššie uvedeného ústavného a zákonného práva realizovať kolektívne vyjednávanie na strane oboch žalovaných, teda porušuje zásadu proporcionality neodkladného opatrenia. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia je bezdôvodný, preto navrhuje návrh zamietnuť a odporcom 1 a 2 priznať náhradu trov konania.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 3a ods. 4 Zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), na ktorom sa zúčastnené strany dohodnú; konanie pred rozhodcom sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rozhodcom. Ak sa zúčastnené strany nedohodnú na osobe rozhodcu podľa prvej vety, na žiadosť ktorejkoľvek zo zúčastnených strán ho určí ministerstvo; konanie pred rozhodcom sa začína dňom doručenia rozhodnutia o určení rozhodcu zúčastneným stranám.
6. V danej veci sa navrhovateľ nariadením neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti odporcom 1 a 2, zdržať sa rokovania a uzatvorenia Dodatku č. 4 do určenia odborovej organizácie oprávnenej na rokovanie a uzatvorenie dodatku ku Kolektívnej zmluve rozhodcom.
7. Ako vyplýva zo skutkového stavu opísaného navrhovateľom, ako i z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, u odporcu 1 ako zamestnávateľa pôsobia dve odborové organizácie – navrhovateľ a odporca 2. Odporca 1 počas augusta 2025 pripravil návrh Dodatku č. 4 ku Kolektívnej zmluve z ktorého vyplynulo, že odporca 1 mieni uzatvoriť Dodatok č. 4 s odporcom 2. Navrhovateľ má za to, že odporca 2 nie je odborovou organizáciou oprávnenou na uzatvorenie Dodatku č. 4, preto žiadal odporcu 1, aby oprávnenú odborovú organizáciu určil rozhodca podľa § 3a ods. 4 ZoKV, čo odporca 1 odmietol a vyhlásil, že Dodatok č. 4 bude rokovať a uzatvorí s odporcom 2.
8. Predložené listinné dôkazy preukazujú navrhovateľom tvrdený skutkový stav a to, že:
- u žalovaného 1 pôsobia dve odborové organizácie (Výpis z registra mimovládnych organizácií odporcu 2; Výpis z registra mimovládnych organizácií navrhovateľa);
- dňa 11.8.2025 bol podpísaný konateľom žalovaného 1 – E. D. F. a konateľom a riaditeľom žalovaného 1 – E. G. A. H. č. 4 Kolektívnej zmluvy Schaeffler Skalica, na zmluve absentuje podpis predsedu odborovej organizácie ZO OZ KOVO pri SCHAEFFLER SKALICA - I. G. (Dodatok č. 4 Kolektívnej zmluvy Schaeffler Skalica),
- navrhovateľ adresoval odporcovi 1 písomné stanovisko k doručenému návrhu Dodatku č. 4 (Stanovisko k Návrhu Dodatku č. 4 zo dňa 22.8.2025),
- odporca 1 vyzval navrhovateľa, v prípade jeho záujmu o korektnú a konštruktívnu spoluprácu, na predloženie spoločného návrhu spolu s ZO OZ KOVO (odporca 2); zároveň odporca 1 uviedol, že má za to, že pri existencii nezhody je v súlade s právnymi predpismi a rozhodnutím rozhodcu zo dňa 26.10.2023 na uzatvorenie Dodatku č. 4 Kolektívnej zmluvy oprávnená ZO OZ KOVO (odporca 2) ( Odpoveď odporcu 1 zo dňa 8.9.2025,)
- navrhovateľ požiadal odporcu 1 o určenie oprávnenej odborovej organizácie rozhodcom (Odpoveď navrhovateľa zo dňa 16.9.2025),
- H. A. B. C. D. sa na základe žiadosti navrhovateľa o vyjadrenie k vzniknutej situácii vyjadril tak, že predmetom rozhodnutia zo dňa 26.10.2023, ktorým vydal oprávnenie rokovať a uzatvoriť Kolektívnu zmluvu na obdobie od 1.1.2024 do 31.12.2023 so zamestnávateľom odborovej organizácii: Základná organizácia Odborového zväzu KOVO pri Schaeffler Skalica, bolo výlučne určenie reprezentatívnosti odborovej organizácie na účely uzatvorenia samotnej kolektívnej zmluvy na dané obdobie; rozhodnutie sa teda nevzťahuje na následné dodatky ku kolektívnej zmluve (e-mail zo dňa 10.9.2025),
- navrhovateľ a odporca 2 nepostupujú spoločne a vo vzájomnej dohode, nie je medzi nimi dohoda o tom, ktorá z odborových organizácií by mala byť oprávnená na uzavretie Dodatku č. 4 (e-mailová komunikácia medzi zástupcami navrhovateľa a odporcu 2 zo dňa 22.8.2025, 1.9.2025 a 17.9.2025),
- H. A. B. C., D., určený za rozhodcu vo veci určenia oprávnenej odborovej organizácie na rokovanie a uzatvorenie Kolektívnej zmluvy, vydal dňa 26.10.2023 Oprávnenie rokovať a uzatvoriť Kolektívnu zmluvu na obdobie od 1.1.2024 do 31.12.2023 so zamestnávateľom odborovej organizácii: Základná organizácia Odborového zväzu KOVO pri Schaeffler Skalica (Oprávnenie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy na obdobie od 1.1.2024 zo dňa 26.10.2023),
- Kolektívna zmluva 2024 – 2023 spoločnosti Schaeffler Skalica, spol. s r.o. bola uzatvorená dňa 28.3.2024 medzi spoločnosťou Schaeffler Skalica, spol. s r.o. a odborovou organizáciou ZO OZ KOVO pri Schaeffler Skalica (Kolektívna zmluva 2024 – 2023 spoločnosti Schaeffler Skalica, spol. s r.o.).
9. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov (stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad), alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
10. V danom prípade je podľa navrhovateľa sporné, ktorá z odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa – odporcu 1 je oprávnená na uzatvorenie dodatku ku kolektívnej zmluve. Zákon o kolektívnom vyjednávaní (zákon č. 2/1991 Zb.) takúto situáciu upravuje/rieši v § 3a ods. 4 z ktorého vyplýva, že takýto spor rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; konanie pred rozhodcom sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rozhodcom. V danej veci navrhovateľ neuvádza, že takáto žiadosť bola podaná, uvádza, že odporca 1 doteraz nepodnikol žiadne kroky k začatiu konania pred rozhodcom, napriek tomu, že ho o to požiadal. Z citovaného zákona, podľa názoru súdu, nevyplýva, že takáto kompetencia – podanie žiadosti o riešenie sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rozhodcom, prináleží výlučne zamestnávateľovi. Navrhovateľ má teda, podľa názoru súdu, možnosť riešiť spor takýmto zákonným spôsobom, preto podľa názoru súdu nie je potrebný zásah súdu spôsobom ako to navrhuje navrhovateľ - nariadením neodkladného opatrenia. Súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ poukazuje na to, že v prípade uzavretia dodatku ku kolektívnej zmluve medzi odporcom 1 a odporcom 2, nebude dodatok k zmluve platný nakoľko nebude uzavretý s oprávneným zástupcom odborovej organizácie ( § 4 ods. 1 zákona 2/1991 Zb.) Navrhovateľ uvádza možné dôsledky z takéhoto neplatného úkonu a to zdĺhavé a nákladné súdne spory zamestnancov na uplatnenie svojich práv; závažné ekonomické následky pre zamestnancov odporcu 1 a ich domácnosti z dôvodu straty plnení s tým, že následky niektorých zmien sledovaných Dodatkom č. 4 ako napr. zníženie ochrany dlhodobo zamestnaných zamestnancov alebo obmedzovanie benefitov zamestnancov starajúcich sa o deti do 15. roka života, nebude možné napraviť v budúcnosti vôbec. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ len predpokladá aké môžu byť dôsledky z neplatného úkonu, pričom ale žiadnym spôsobom neosvedčil skutočnosť, že odporca 2 nie je oprávnenou odborovou organizáciou na uzavretie predmetného dodatku ku kolektívnej zmluve, teda takáto situácia – neplatnosť tohto úkonu, ani nemusí nastať. Ani názor/stanovisko vyslovený H. A. B. C. D. v e-mailovej komunikácii zo dňa 10.9.2025, že - predmetom rozhodnutia zo dňa 26.10.2023, ktorým vydal oprávnenie rokovať a uzatvoriť Kolektívnu zmluvu na obdobie od 1.1.2024 do 31.12.2023 so zamestnávateľom odborovej organizácii: Základná organizácia Odborového zväzu KOVO pri Schaeffler Skalica, bolo výlučne určenie reprezentatívnosti odborovej organizácie na účely uzatvorenia samotnej kolektívnej zmluvy na dané obdobie; rozhodnutie sa teda nevzťahuje na následné dodatky ku kolektívnej zmluve -, neosvedčuje skutočnosť tvrdenú navrhovateľom, že: ,,odporca 2 nie je oprávnenou odborovou organizáciou na uzavretie predmetného dodatku“, nakoľko sa jedná iba o názor uvedený na základe žiadosti p. A. J. – predsedu výboru ZO OZ MODERNÉ ODBORY AIOS SCHAEFFLER SKALICA (navrhovateľa) o vyjadrenie sa k vzniknutej situácii.
11. Zo samotného účelu neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené v bode 9 tohto rozhodnutia vyplýva, že neodkladné opatrenie slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, neodkladné opatrenie neplní preventívnu funkciu. V danom prípade nie je vôbec zrejmé či k nejakej ujme v prípade uzavretia dodatku reálne dôjde, keď samotná skutočnosť, že podľa navrhovateľa odporca 2 nie je oprávnenou odborovou organizáciou na uzavretie dodatku ku kolektívnej zmluve, ešte nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom tak ako to navrhuje navrhovateľ.
12. Na základe uvedeného má súd za to, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak ako to žiada navrhovateľ, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
14. O náhrade trov konania odporcov v 1. a 2. rade rozhodol súd podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že im priznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na to, že boli vo veci úspešní. Rozhodnutie o výške náhrady trov konania vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.