Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9S-48-2025.pdf
PDF · 89.52 KB
Case nature
Subarea
9S/48/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, Snina, IČO: 17 077 265, zastúpený: Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti: Poľovnícka organizácia Malý dub, so sídlom Hlavná 832/200, Hrabušice, IČO: 42 408 181, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8973/2025-6.1, č. záznamu: 29739/2025 zo dňa 30.05.2025, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.07.2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 30.07.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8973/2025-6.1, č. záznamu: 29739/2025 zo dňa 30.05.2025, ktorým žiadateľovi Poľovníckej organizácii Malý dub povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) na usmrtenie jedného jedinca chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v katastrálnych územiach A., A., B., C., D. E. F. G. H., na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025, a to vo vymedzenej zóne podľa mapovej prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorej lomové body sú vymedzené GPS súradnicami. Zároveň správny orgán povolil výnimku zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. e/ zákona č. 543/2002 Z. z. na držanie a prepravu jedného jedinca chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) usmrteného v súlade s udelenou výnimkou.
2. Žalobca zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Uviedol, že jedným z dôvodov, na základe ktorého možno priznať žalobe odkladný účinok, je aj hrozba závažných škôd na životnom prostredí. Na podklade napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k neopodstatnenému usmrteniu jedinca medveďa hnedého, ktorý je prísne chráneným druhom živočícha. Zároveň je opodstatnená obava, že tým môže dôjsť k ohrozeniu priaznivého stavu populácie medveďa hnedého, osobitne vo vzťahu k územiu európskeho významu NATURA 2000, keďže žalovaný povolil odstrel jedného jedinca v blízkosti územia európskeho významu Slovenský raj. Obava žalobcu vychádza tiež z predpokladu, že aprobáciou konania žalovaného sa vytvorí precedens na vydávanie a realizáciu množstva obdobných rozhodnutí s fatálnymi dôsledkami pre slovenskú populáciu medveďa hnedého. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na vedeckú analýzu životaschopnosti populácie medveďa hnedého na Slovensku, ktorá predpokladá mierny pokles s možnosťou jeho vyhynutia v priebehu nasledujúcich 100 rokov. Zároveň môže byť rozhodnuté o predĺžení platnosti napadnutého rozhodnutia, čo rovnako odôvodňuje zásah súdu v podobe priznania odkladného účinku. Žalobca tiež uviedol, že podľa jeho informácií zatiaľ nedošlo k usmrteniu jedincov
medveďa hnedého na podklade napadnutého rozhodnutia. Zásah do životného prostredia, v tomto prípade druhovej ochrany, je nezvratný, preto je podľa žalobcu namieste uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Aj právna teória sa prikláňa k tomu, aby zvlášť v prípadoch časovo ohraničeného povolenia na usmrtenie chráneného druhu živočícha sa tomuto nezvratnému následku predchádzalo priznaním odkladného účinku správnej žaloby. Dňa 31.12.2025 zaniká platnosť rozhodnutia a ide o najneskorší možný termín na usmrtenie jedincov medveďa hnedého. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom.
3. Žalovaný podľa názoru žalobcu v konaní nepreukázal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v záujme ochrany života, zdravia a majetku. Samotný fakt, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade vyhlásenej mimoriadnej situácie, nepreukazuje nevyhnutnú potrebu udelenia výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého. Uznesením vlády č. 182 zo dňa 02.04.2025 bola vyhlásená mimoriadna situácia pre nežiaduci výskyt medveďa hnedého vo viacerých okresoch, pričom žalobca zistil, že orgány ochrany prírody v mnohých okresoch vymedzených uznesením neevidovali žiadne strety s medveďom a v niektorých dokonca ani jeho výskyt. Verejný záujem na ochrane života, zdravia a majetku nemôže byť založený na politickom rozhodnutí vydanom bez náležitého skutkového základu, ktorý by potvrdzoval, že k ohrozeniu života, zdravia a majetku skutočne dochádza. Na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s výskytom medveďa hnedého zákonodarca nestanovil žiadne kritériá. Mimoriadna situácia tak môže byť vyhlásená bez toho, aby bola dôvodnosť jej vyhlásenia preukázaná konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Žalovaný v rozhodnutí neosvedčil, že aktuálna situácia je natoľko vážna, že si vyžaduje povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého. Z toho dôvodu nie je možné tvrdiť, že napadnuté je vo verejnom záujme. Toto rozhodnutie môže viesť aj k postihom Slovenskej republiky zo strany Európskej komisie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že podľa jeho názoru žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku náležite neodôvodnil, keďže neobsahuje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Žalobca nepreukázal, aká konkrétna škoda alebo iná ujma a v akej výške alebo rozsahu by mala právoplatnosťou a vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia vzniknúť. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikuje, v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne ako by sa mala prejaviť a iba všeobecne vyjadruje hypotetickú možnosť vzniku bližšie nešpecifikovanej závažnej ujmy. Okrem iného aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018 platí, že „hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.“
5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z., v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z. z. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. ministerstvo môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov a vybraných druhov živočíchov len, ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
6. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby konštatuje, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, avšak žiadnym spôsobom to nepreukazuje. Žalovaný má za to, že priznanie odkladného účinku je, naopak, v rozpore s verejným záujmom, ktorým je ochrana života a zdravia obyvateľov, z dôvodu narastajúceho počtu výskytu a stretov človeka s medveďom hnedým v intraviláne obce, v blízkosti ľudských obydlí, ako aj ochrana majetku, keďže (synantropné) jedince tohto druhu strácajú prirodzenú plachosť pred človekom. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo súčasne vydané v súlade s § 40 ods. 3 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého výnimku podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. možno povoliť ,,ak je vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého podľa osobitného predpisu“. Mimoriadna situácia bola vyhlásená práve v dôsledku priameho rizika ohrozenia života a zdravia miestnych obyvateľov a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré spôsobujú problémové jedince medveďa hnedého.
7. V odbornom stanovisku Správy Národného parku TANAP boli vyhodnotené všetky podstatné náležitosti potrebné na posúdenie opodstatnenosti povolenia výnimky z druhovej ochrany na danú činnosť. Správa TANAP v odbornom stanovisku uviedla, že odporúča ministerstvu povoliť pre žiadateľa
výnimky zo zakázaných činností z druhovej ochrany, a to na usmrtenie jedinca medveďa hnedého a jeho následnú držbu a prepravu za dodržania podmienok uvedených v predmetnom odbornom stanovisku, ktoré boli premietnuté do výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný má za to, že v konaní dostatočne spoľahlivo zistil relevantný skutkový stav a určil podmienky vykonávania činnosti (určenie buffer zóny, individualizácia jedincov atď.), čím minimalizoval vznik negatívnych dôsledkov na životné prostredie na najnižšiu možnú mieru, v dôsledku čoho považuje žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa potreby uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti za postavenú na hypotetickom a nepodloženom základe. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený na strane 17 Analýzy vybraných aspektov fungovania a výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, VIA IURIS 2020, z ktorého vyplýva, cit.: „Všetky existujúce definície princípu predbežnej opatrnosti sa zhodujú v základných znakoch, resp. prvkoch, ktoré princíp predbežnej opatrnosti tvoria: (i) princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia; (ii) riziko uvedené v bode (i) musí mať svoje základy v nejakej forme vedeckej analýzy, nemôže ísť iba o nepodložené špekulácie alebo varovanie, zároveň však existencia takéhoto rizika nie je úplne vedecky preukázaná a potvrdená; (iii) aby sa jednalo o princíp predbežnej opatrnosti, jeho aplikácia vo forme konkrétnej intervencie či regulácie musí nastať ešte pred vznikom akejkoľvek ujmy či škody, a zároveň i pred definitívnym potvrdením faktu, či navrhovaná činnosť je, či nie je škodlivá; (iv) intervencia či regulácia uvedené v bode (iii) by mali byť proporcionálne voči potenciálnemu riziku, a teda je nežiaduce, aby aplikácia princípu predbežnej opatrnosti viedla k závažnejšiemu následku, ako tomu ktorému mala zabrániť.“ Na aplikáciu princípu predbežnej opatrnosti neboli naplnené základné predpoklady a síce, že existuje reálne riziko poškodenia, či ohrozenia životného prostredia, ktoré musí byť zároveň vedecky podložené, jeho aplikácia vo forme konkrétnej intervencie, či regulácie musí nastať pred definitívnym potvrdením faktu, či navrhovaná činnosť je, alebo nie je škodlivá a zároveň nesmie viesť k závažnejšiemu následku, ako tomu, ktorému mala zabrániť. Žalovaný má za to, že žalobca v danej otázke neuniesol dôkazné bremeno, keďže relevantným spôsobom nepreukázal existenciu hrozby spočívajúcej vo vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. nepreukázal existenciu reálneho vplyvu, ktorý môžu napadnuté rozhodnutia mať na životné prostredie, ktoré je v danej veci predmetom, resp. súčasťou verejného záujmu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.
8. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
10. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
11. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis; v ostatných prípadoch má odkladný účinok len na základe rozhodnutia správneho súdu za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
12. Správny súdny poriadok v § 185 SSP vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Procesným predpokladom
rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že:
- okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok;
- zároveň priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne; ak nie je splnená čo len jedna z nich, nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.
13. Prvým dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci:
- v závažnej ujme,
- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne
- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.
14. Je nespochybniteľné, že udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu jedného jedinca medveďa hnedého, v prípade jej realizácie, má jednoznačne nezvrátiteľný charakter a môže potenciálne viesť k závažnej ujme na životnom prostredí. Z uvedeného dôvodu sa správny súd v tejto časti stotožnil s tvrdením žalobcu a posúdil podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí za preukázanú.
15. Vzhľadom na to, že správny súd posúdil splnenie prvej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za preukázané, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky, a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
16. Žalobca k splneniu uvedenej podmienky uviedol záujem na ochrane životného prostredia je vyjadrený množstvom právnych noriem a ochrana prírody a krajiny sa realizuje vo verejnom záujme. Poukázal na to, že práve vyhlásená mimoriadna situácia nepreukazuje nevyhnutnú potrebu udelenia výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého. Žalobca zdôraznil, že verejný záujem na ochrane života, zdravia a majetku nemôže byť založený na politickom rozhodnutí vydanom bez náležitého skutkového základu, ktorý by potvrdzoval, že k ohrozeniu života, zdravia a majetku skutočne dochádza. Podľa názoru žalobcu žalovaný neosvedčil, že aktuálna situácia spojená s nežiaducim výskytom medveďa hnedého je natoľko vážna, že si vyžaduje povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého. Správny súd uvádza, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním a je výlučne na žalobcovi, aby osvedčil, či návrh na priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nie je úlohou žalovaného osvedčovať, že návrh na priznanie odkladného účinku je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca v podanom návrhu podľa správneho súdu neuviedol skutočnosti preukazujúce, že návrh na priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
17. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd zistil, že Okresný úrad Poprad vyhlásil dňa 08.06.2024 na území okresu Poprad mimoriadnu situáciu na základe zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v relevantnom znení (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“). Účelom zákona o civilnej ochrane je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Podľa § 3 ods. 2 písm. d/ zákona o civilnej ochrane je mimoriadnou udalosťou aj stav, ktorý je vyhodnotený ako riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia.
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia Okresný úrad Poprad vyhodnotil situáciu v príslušnom okrese, ako stav, keď je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku, ktoré je nutné vyhodnotiť ako opatrenia na ochranu verejného záujmu. Správny súd aj
vzhľadom na túto skutočnosť, nepovažoval splnenie druhej podmienky na priznanie odkladného účinku za preukázané.
19. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v preukázaní, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, návrhu žalobcu nevyhovel, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
20. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok podľa § 185 SSP. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak (napríklad uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/232/2022 zo dňa 18.10.2023, sp. zn. BA-5S/51/2023 zo dňa 23.10.2023, sp. zn. NR-15S/45/2022 zo dňa 18.01.2024, sp. zn. 6S/70/2023 zo dňa 08.01.2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/34/2022 zo dňa 25.05.2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2024 zo dňa 20.03.2024, a podobne). Z uvedeného vyplýva, že argumenty žalobcu súvisiace s nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia sú v štádiu rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby bez právneho významu, budú totiž predmetom meritórneho preskúmavania napadnutého rozhodnutia žalovaného.
21. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP.