Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/40/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: MARADEL s. r. o., so sídlom Drieňová 608/4, 010 04 Žilina, IČO: 54 958 741, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela Dlabača 78/2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 969, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. IZA-55-37-2.1/P-A24,25-25 zo dňa 20. mája 2025 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 13. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 01. septembra 2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia Protokolu č. IZA-55-37-2.1/P-A24,25-25 zo dňa 20. mája 2025 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 13. júna 2025 (ďalej len „Protokol“), ktorým žalovaný v zmysle ustanovenia o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“) navrhol žalobcovi ako zamestnávateľovi na zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu.

2. V protokole bolo žalovaným konštatované, že u žalobcu došlo k porušeniu ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), a to tým, že žalobca ako zamestnávateľ, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa 27.3.2025 v čase o 9:25 hod. na kontrolovanom pracovisku: „KINEX BEARINGS, Kukučínova 2346, Kysucké Nové Mesto", využíval závislú prácu fyzických osôb, A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D. E. F., ktorý vykonával prácu brúsenie valcov do ložísk a G. H. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B., XX/XX, I. E. J., ktorý vykonával práce brúsenie krúžkov do ložísk a kontrolu dielov po brúsení, pričom nemal s menovanými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s v nadväznosti na .

3. Podľa a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

5. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

7. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

9. Na prvom mieste správny súd uvádza, že v predmetnom prípade bolo potrebné zistiť, či žalobcom označený predmet súdneho prieskumu je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, a to s poukazom na a ods. 2, a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (konkrétne v , pozn. súdu).

10. Konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. Predmetom súdneho prieskumu je v zmysle podanej správnej žaloby posúdenie zákonnosti protokolu v znení dodatku. V predmetnom prípade bola inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení Inšpektor práce v predmetnej veci zistil, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a prijal opatrenie, ktorým v súlade s ustanovením zákona o inšpekcii práce navrhol žalobcovi ako zamestnávateľovi na zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu.

11. Protokol z inšpekcie práce je preskúmateľný súdom len v rozsahu prieskumu zákonnosti uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/33/2018).

12. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky rozhodnutia, a rovnako aj zo samotného znenia vyplýva, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je neprichádza do úvahy akákoľvek možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv účastníka konania. Správny súd je toho názoru, že v prípade žalobcu táto možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv bola vylúčená. Zákonodarca v právnej norme a ods. 2 zakotvuje, že v správnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorých ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu

verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom . V právnej úprave zákonodarca ustanovuje, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že účelom zákonodarcom sledovaným je zabezpečiť ochranu subjektívnych práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, do ktorých podľa tvrdenia žalobcu bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Ukrátenie musí byť v žalobe nielen tvrdené, ale musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec spôsobilé žalobcu na jeho subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020, 7Ssk/7/2021, 7Svk/52/2022).

13. V súvislosti s problematikou súdneho prieskumu opatrení, konkrétne protokolu o výsledku inšpekcie práce, správny súd poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 4. decembra 2023, pod sp. zn. 19SVs/2/2022, ktorý sa zaoberal práve možnosťou podrobiť súdnym prieskumom aj protokol o výsledku inšpektorátu práce, pričom vyslovil záväzný právny názor, že: „Z ustanovenia však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa . Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa ...“. Správny súd ďalej poukazuje na bod 16. rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/2/2022: „...Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len nariadenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv ...“.

14. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Ssk/757/2022 zo dňa 28. 03. 2024: „...32. Odhliadnuc od uvedeného a pre úplnosť najvyšší správny súd ďalej uvádza, že správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému subjektu konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Môže ísť napríklad o situáciu, kedy všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. Mohlo ísť o situácie, kedy (nevyhnutný postup pre) splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napríklad odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt. 33. V tu prejednávanej veci príslušný protokol žalobcovi iba formálne ukladal opatrenia (bod 3 tohto rozsudku) bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, a ako také, teda nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu... Možno len zopakovať, že pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať príslušné právne predpisy, či už na úseku nelegálneho zamestnávania alebo na úseku pracovnoprávnych vzťahov. Protokol a v ňom uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa , avšak samy osebe spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle / . Ak teda správny súd žalobu napriek tomu prejednal, poskytol žalobcovi už tým vyšší procesný štandard ochrany jeho práv... Možno len dodať, že opatrenia ukladané inšpektorom práce podľa nie sú žiadnou sankciou, ktorá sa ukladá až na základe osobitného ustanovenia zákona, a to v osobitnom správnom konaní (/ v spojení s a ).“

15. Obdobne je tomu podľa názoru správneho súdu v tomto prípade, keď žalovaný v súlade s ust. navrhol v časti protokolu „Opatrenia“ žalobcovi ako zamestnávateľovi na zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu. Toto opatrenie, uvedené v protokole, nemení právne postavenie žalobcu a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. v ust. prvá veta definuje, že právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a ods. 3, pričom podľa ) písm. a), b) a c) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov, o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Podľa je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.

16. Je teda namieste konštatovať, že opatrenie prijaté žalovaným v protokole, neodoberá žalobcovi žiadne právo, nezužuje jeho rozsah, ani spôsob výkonu jeho práv, ale len zdôrazňuje dodržiavanie jeho zákonnej povinnosti obsiahnutej v ust. ) Hoci žalobca subjektívne vníma uložené opatrenie zo strany žalovaného ako orgánu štátnej správy voči žalobcovi za právne vynútiteľné, nemožno tento úsudok spájať s porušením práv alebo právom chránených záujmov žalobcu vydaním protokolu, ktorý uloženým opatrením len deklaratórne zdôrazňuje povinnosť žalobcu. Nemožno preto napadnutý protokol v znení jeho dodatku klasifikovať ako opatrenie, ktoré by zasahovalo do práv žalobcu a malo tak za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ide o opatrenie predbežnej povahy, ktorým nie sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Oprávnenia inšpektora práce majú preventívny, nie sankčný charakter. V tomto štádiu konania, keď predmetom súdneho prieskumu bol protokol spolu s dodatkom, ktorý v konečnom dôsledku po vyhodnotení skutkových okolností správnym súdom nezasahoval do subjektívnych práv žalobcu, nemožno v tejto súvislosti uvažovať o spôsobilom predmete súdneho prieskumu.

17. K ostatným námietkam žalobcu vzneseným v správnej žalobe, vzhľadom na odmietnutie žaloby správnym súdom, správny súd nepovažoval za potrebné sa osobitne vyjadrovať.

18. V zmysle ustanovenia platí, že správne súdy nepreskúmavajú, okrem iného, rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Na základe vyššie uvedeného tak správny súd konštatuje, že žalobou napadnutý akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Preto správny súd žalobu podľa odmietol ako neprípustnú.

19. Pretože žaloba bola odmietnutá, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa .

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením ( ).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ), v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , 2 , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , 2 , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. 2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.