Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/118/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: ILT spoločnosť s ručením obmedzeným v skratke: ILT s.r.o., so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 36 175 030, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Pavčík, advokát, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31 262 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021, a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101505132/2020 zo dňa 30. septembra 2020 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 100785622/2017 zo dňa 05. mája 2017 začal dňa 31. mája 2017 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2015, júl 2015, september 2015, október 2015, november 2015 a december 2015. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 19. januára 2018 (rozhodnutie č. 100167214/2018 zo dňa 18. januára 2018) do 09. mája 2018 z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“). Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 101666329/2018 zo dňa 27. augusta 2018 (ďalej aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101666571/2018 zo dňa 27. augusta 2018 dňa 11. septembra 2018. K zisteniam uvedeným v Protokole sa žalobca písomne vyjadril dňa 02. októbra 2018. Po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane prerokoval so žalobcom jeho vyjadrenie k protokolu dňa 20. marca 2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100693637/2019).

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100770659/2019 zo dňa 02. apríla 2019, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 20 736,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102263406/2019 zo dňa 30. septembra 2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil.

3. Daňové konanie bolo prerušené odo dňa 09. apríla 2020 (rozhodnutie č. 100759617/2020 zo dňa 08. apríla 2020) do 04. augusta 2020 z dôvodu zaslania žiadosti o MVI. Správca dane o výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101431008/2020 zo dňa 11. septembra 2020 a Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101484453/2020 zo dňa 24. septembra 2020.

4. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101505132/2020 zo dňa 30. septembra 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane v sume 20 736,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2015 nebol priznaný v sume 2 899,32 eur a bola určená vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 17 836,68 eur.

5. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 03. novembra 2020, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v zdaňovacom období december 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou NASTAZ Consulting services, s.r.o., so sídlom Štefánikova 42/989, 040 01 Košice, IČO: 36 690 791 (ďalej aj „dodávateľská spoločnosť“), s predmetom fakturácie AL zliatina EN AB 46000 (ďalej aj „tovar“), a to:

- faktúra č. 03122015, dátum vystavenia: 03. decembra 2015, základ dane: 34 560,00 eur, DHP: 6 912,00 eur,

- faktúra č. 08122015, dátum vystavenia: 08. decembra 2015, základ dane: 34 560,00 eur, DPH: 6 912,00 eur, a

- faktúra č. 21122015, dátum vystavenia: 21. decembra 2015, základ dane: 34 560,00 eur, DPH: 6 912,00 eur.

7. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:

- Dodávateľská spoločnosť bola dňa 28. mája 2019 ex offo vymazaná z obchodného registra.

- Dodávateľská spoločnosť nemala na adrese sídla označenie spoločnosti (Úradný záznam č. 101941304/2017 zo dňa 11. septembra 2017).

- Dodávateľská spoločnosť, pán A. B., konateľ dodávateľskej spoločnosti v čase zasielania zásielky, pán C. D., konateľ dodávateľskej spoločnosti v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia boli nekontaktní.

- Dodávateľská spoločnosť mala dodať tovar priamo odberateľovi žalobcu – spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, 960 01 Zvolen, IČO: 36 635 529 (ďalej aj „MTM-Zlieváreň s.r.o.“), avšak správca dane zistil, že nie všetky cesty boli kamiónmi uskutočnené tak, ako vyplývalo z predložených CMR dokladov, niektoré vozidlá uvedené na CMR dokladoch sa v daný deň nachádzali na úplne inej trase, resp. cez Zvolen len prechádzali.

- Viaceré CMR doklady mali rovnaké číslo, hoci toto má byť jedinečné pre každý CMR doklad osobitne.

- Vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o. správca dane zistil, že u nej bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január až december 2015 a január až marec 2016, pričom príslušný správca dane konštatoval, že boli zistené skutočnosti preukazujúce právo spoločnosti MTM- Zlieváreň s.r.o. na odpočítanie dane. Všetky daňové a účtovné doklady boli dňa 23. mája 2018 odovzdané príslušníkom NAKA.

- Zahraničný dodávateľ dodávateľskej spoločnosti – spoločnosť Metal Processing Company GmbH so sídlom v Nemecku bola z obchodného registra vymazaná dňa 05. apríla 2016, konateľ sa zdržiava v Lotyšsku a je nekontaktný, za december 2015 spoločnosť nedeklarovala žiadne transakcie a intrakomunitárne dodania (Žiadosť o MVI č. 130000031739/2020 zo dňa 08. apríla 2020, odpoveď č. 90514F/20/Kub zo dňa 24. júla 2020).

- Zahraničný dodávateľ dodávateľskej spoločnosti – spoločnosť E.M.Poligons SIA so sídlom v Lotyšsku bola zrušená dňa 15. augusta 2019, priznala dodanie tovaru pre dodávateľskú spoločnosť v období jún až december 2015 a január až apríl 2016. Zo zaslaných faktúr vyplýva, že odberateľom bola dodávateľská spoločnosť a miestom doručenia bol MTM-Zlieváreň s.r.o., Zvolen (Žiadosť o MVI č. 130000031725/2020 zo dňa 08. apríla 2020, odpoveď č. 90519F/20/Kub zo dňa 05. mája 2020 a doplnenie odpovede zo dňa 04. augusta 2020).

- Zahraničný dodávateľ dodávateľskej spoločnosti – spoločnosť SIA „ALL RECYCLING“ (pôvodne Dilers Metals SIA) so sídlom v Lotyšsku poskytla informácie, že dodávala hliníkové výrobky v období roku 2014 a 2015 dodávateľskej spoločnosti a spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o., zo zaslaných faktúr a prepravných dokladov vyplývalo, že dodávateľská spoločnosť bola uvedená ako odberateľ s miestom doručenia MTM-Zlieváreň s.r.o., Zvolen, niektoré CMR doklady boli zhodné s kópiami CMR dokladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly. Z účtovníctva spoločnosti nevyplýva spolupráca so žalobcom (Žiadosť o MVI č. 130000031738/2020 zo dňa 08. apríla 2020, odpoveď č. 308879/2020 02. júla 2020).

8. Správca dane prvotne konštatoval, že žalobca nepreukázal, že došlo k vecnému plneniu z predložených faktúr (str. 31 rozhodnutia správcu dane), záver, ktorý následne ustálil žalovaný tak, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou uvedenou na faktúre (str. 20 napadnutého rozhodnutia), čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 daňového poriadku, pričom uvedené odôvodňovali nasledovné skutočnosti:

- dodávateľská spoločnosť je nekontaktná,

- subdodávateľská spoločnosť Metal Processing Company GmbH nepreukázala intrakomunitárne dodanie tovaru v období decembra 2015,

- listiny predložené subdodávateľskou spoločnosťou E.M.Poligons SIA posúdil správca dane ako nedôveryhodné, keďže spoločnosť bola vylúčená z registra platcov dane z pridanej hodnoty práve z dôvodu poskytovania nepravdivých informácií,

- subdodávateľská spoločnosť SIA „ALL RECYCLING“ ako aj jej konateľ sú nekontaktní, nemožno preto overiť pravdivosť informácií vyplývajúcich z predložených faktúr,

- CMR doklady posúdil správca dane ako nedôveryhodné z dôvodu opakujúcich sa čísel a nepotvrdenia prepravnej trasy.

II.

Konanie pred správnym súdom

9. Správnou žalobou zo dňa 09. júla 2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu toho istého dňa sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101505132/2020 zo dňa 30. septembra 2020 a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

10. Žalobca v podanej žalobe namietal nasledovné:

- 1a) Rozhodnutie správcu dane nemá zákonom predpísané náležitosti, pretože vo výroku rozhodnutia nie je uvedené konkrétne zákonné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého bol rozdiel dane vyrubený, výrok obsahuje iba odkaz na procesné ustanovenie - § 68 ods. 5 daňového poriadku a pred výrokom je uvedený len odkaz na o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“). Uvedené namieta s poukazom na obligatórnosť požiadaviek na výrok rozhodnutia v zmysle a c) daňového poriadku.

- 1b) Žalobca v rozpore s tvrdeniami daňových orgánov uniesol dôkazné bremeno, a hoci ťarcha dôkazného bremena v daňovom konaní zaťažuje primárne žalobcu, nie je neobmedzená a výlučná. Z uvedeného dôvodu bola otázka prenesenia dôkazného bremena po jeho vyčerpaní žalobcom nesprávne právne posúdená daňovými orgánmi.

- 2a) Žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a jeho vysporiadanie sa je len formálne. Tiež namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného pre nepresvedčivé dôvody vyrubenia rozdielu dane a formálne vyhodnotenie skutkového stavu a jednotlivých dôkazov.

- 3a) Správca dane nezistil skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie, nakoľko nevykonal žalobcom opakovane navrhované vypočutie konateľov dodávateľa a konateľa odberateľa (C. D., A. B., E. F.) a odôvodnenie nevykonania týchto navrhovaných dôkazov správcom dane a žalovaným je neuspokojivé. Žalobca tiež namietal, že správca dane nerešpektoval záväzný pokyn svojho nadriadeného orgánu v rozhodnutí, ktorým bolo zrušené jeho skoršie rozhodnutie vo veci.

- 3b) Namietal závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom osobitne s poukazom na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neobmedzené, ale limitované jeho objektívnymi možnosťami predložiť také dôkazy, ktorými disponoval. Ako problematické pritom žalobca videl správanie dodávateľskej spoločnosti, resp. jej subdodávateľov, ktorá je nekontaktná, navyše správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť prítomnosť jej konateľa na ústnom pojednávaní.

- 4a) Správca dane vyhodnocoval dôkazy tendenčne v neprospech žalobcu a bez ich hodnotenia vo vzájomnej súvislosti, osobitne v rámci posúdenia prepravy tovaru podľa informácií získaných z mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Tvrdenie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tvoriacom obsah administratívneho spisu.

- 4b) Žalobca učinil všetko, čo od neho bolo možné rozumne požadovať, aby si preveril svojich obchodných partnerov, pričom namietal, že mu nemôže byť na ujmu, že dodávateľská spoločnosť v čase daňovej kontroly bola nekontaktná, čo žalobca nemohol a nemôže ovplyvniť.

- 5a) Správca dane nevyvinul ani minimálnu snahu dohľadať dodávateľskú spoločnosť, najmä ak jej konateľ či zamestnanci mohli poskytnúť podstatné informácie a dokumenty. Rovnako žalobca namietal neobstaranie si a neoboznámenie sa s dokladmi spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o. len z dôvodu, že sa tieto nachádzali na NAKA, odkiaľ si ich mohol správca vyžiadať alebo prerušiť daňovú kontrolu do skončenia preverovania zo strany NAKA.

- 5b) Postup správcu dane vo vyrubovacom konaní bol nezákonný, keď na pojednávaní konanom dňa 20. marca 2019 v rozpore s § 27 ods. 1 daňového poriadku poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie k podstatným okolnostiam dokazovania len v rozsahu 7 dní, pričom sám žalobca vzhľadom na rozsah a zložitosť predloženého listinného materiálu žiadal o lehotu 30 dní.

- 5c) Hodnotenie dôkazov bolo nesprávne, s dôrazom na neprípustné prenesenie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcich sa dodávateľa a jeho subdodávateľov, ako aj s dôrazom na hodnotenie dokladov o preprave tovaru (CMR dokladov). Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Mahagén a Dávid,C-80/2011, či PPHU Stehcemp, C-277/2014 týkajúce sa daňového podvodu. Vo vzťahu k záverom správcu dane a žalovaného k hodnoteniu CMR dokladov žalobca namietal, že samotný správca dane v bode 4. svojho rozhodnutia prezentoval potvrdenie trasy vozidla údajmi od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vo vzťahu k všetkým vozidlám okrem dvoch (a v týchto prípadoch bolo preukázané, že nákladné auto malo Zvolenom prechádzať), čomu potom logicky odporuje jeho záver o nepotvrdení trasy v príslušnom zdaniteľnom období. Obdobne neobstojí záver správcu dane o totožnom číselnom označení rôznych CMR dokladov, nakoľko v kontrolovanom zdaňovacom období sa ani v jednom z prípadov čísla CMR nezhodovali.

- 5d) Nebola dodržaná zákonná dĺžka daňovej kontroly, keď jej prerušenie v trvaní 4 mesiacov (od 19. januára 2018 do 09. mája 2018) z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii trvalo dlhšie, ako je lehota ustanovená na poskytnutie informácií podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 (najviac 3 mesiace). Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 uznesením zo dňa 05. marca 2020.

- 5e) Správca dane nevyužil zákonné možnosti na zabezpečenie a vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov, konkrétne vypočutie konateľov dodávateľskej spoločnosti (C. D., A. B.) a spoločnosti MTM- Zlieváreň s.r.o. (E. F.) so zdôraznením, že správca dane na rozdiel od žalobcu disponuje prostriedkami ako primäť konateľov dodávateľskej spoločnosti k ich prítomnosti na pojednávaní a spolupráci so správcom dane a odôvodnenie ich nevypočutia je vágne a účelové.

- 5f) Žalobca ďalej namietal, že konateľ spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o. (E. F.) nebol predvolaný a vypočutý ako svedok na pojednávaní a tým bolo žalobcovi odopreté právo klásť mu otázky. Bol len správcom dane výzvou zo dňa 02. júla 2018 dožiadaný a na dožiadanie písomne odpovedal, čím správca nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom.

- 5g) Správca dane nezohľadnil dôkaz predložený do daňového konania, konkrétne protokol z daňovej kontroly u žalobcu za mesiac august 2015 zo dňa 08. februára 2016, v zmysle ktorého boli splnené všetky podmienky pre odpočet DPH u žalobcu z faktúr od totožného dodávateľa a obchodovania s obdobnou komoditou a za obdobných podmienok.

11. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. D. (bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti), A. B. (bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti) a E. F. (konateľa spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o.) a tiež navrhol vykonať vypočutie konateľa samotného žalobcu G. H. A..

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28. októbra 2021 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia, žalobné body hodnotil ako nedôvodné, v podstatnej časti s odkazom na dôvody už vymedzené v napadnutom rozhodnutí. K námietke formulácie výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/53/2016, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že poukázaním na ustanovenie daňového poriadku, podľa ktorého

daňové orgány rozhodovali, si tieto splnili zákonom stanovenú povinnosť a je postačujúce, ak konkrétne ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, ktoré boli podľa daňových orgánov porušené, boli uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. K námietke nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa dôkladne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. K námietke žalobcu týkajúcej sa nerešpektovania právneho záveru odvolacieho orgánu vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu navrhovaných svedkov žalovaný uviedol, že uvedené nebolo dôvodom zrušenia pôvodného rozhodnutia správcu dane. K prenosu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že jasne a konkrétne uviedol, na základe akých skutočností bol nárok žalobcu na odpočítanie dane spochybnený, ako aj prečo žalobca tieto pochybnosti neodstránil (napríklad vysvetlil, prečo niektoré z CMR dokladov nie sú v súlade s výpisom z mýtnych transakcií, nepreukázal komunikáciu s dodávateľskou spoločnosťou v čase realizácie zdaniteľných obchodov). Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že overenie dodávateľa prostredníctvom verejne dostupných portálov možno považovať za dostatočné pri objeme obchodov v sume viac ako milión eur. K námietke neprimerane krátkej lehoty na vyjadrenie žalovaný uviedol, že daňový poriadok pripúšťa určiť lehotu kratšiu ako 8 dní len výnimočne, pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony, pričom, nakoľko správcovi dane končila lehota na vydanie rozhodnutia dňa 02. apríla 2019 a správca dane by k prípadnému vyjadreniu žalobcu taktiež musel zaujať stanovisko možno konštatovať, že v tomto prípade išlo o osobitne naliehavé úkony. Žalobcom navrhovanú 30 dňovú lehotu žalovaný považoval za neopodstatnenú a neprimeranú. K námietke dĺžky trvania MVI žalovaný uviedol, že nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú pričom zdôraznil, že celková dĺžka daňovej kontroly bola zachovaná.

13. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania.

14. Žalobca v replike zo dňa 22.12.2021 zotrval v celom rozsahu na dôvodnosti svojich žalobných námietok, a podľa žalobcu vyjadrenie žalovaného dôvodnosť námietok nespochybnilo.

15. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. októbra 2025. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach, žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

17. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

22. Podľa , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci, bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

23. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

24. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa a) , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

27. Podľa , na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/118/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/118/2021.

29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj s poukazom na z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, správny súd rozhodol v súlade s a 4 , rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100746694/2021 zo dňa 04. mája 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č. 101505132/2020 zo dňa 30. septembra 2020, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 20 736,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2015 nebol priznaný v sume 2 899,32 eur a bola určená vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 17 836,68 eur.

31. Úvodom správny súd konštatuje, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica 2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a

- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

32. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna právna úprava a platiteľ dane si môže v zmysle odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti ( ), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby ( a 2 ), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( ).

33. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že kým správca dane prvotne konštatoval nepreukázanie vecného plnenia z predložených faktúr (str. 31 rozhodnutia správcu dane), žalovaný následne ustálil záver, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou uvedenou na faktúre (str. 20 napadnutého rozhodnutia), v dôsledku čoho nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 daňového poriadku.

34. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie preukázanie statusu osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, a teda v prípade kvalifikovaného spochybnenia jej splnenia nie je potrebné preukazovať podvodné konanie.

35. V ďalšom sa správny súd zaoberal posúdením, či došlo zo strany daňových orgánov k takému spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi, nakoľko tento v podanej žalobe namietal, že on uniesol dôkazné bremeno ohľadom dodania tovaru, avšak daňové orgány jednoznačne nepreukázali, že k dodaniu služieb deklarovanými dodávateľmi nedošlo.

36. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH „má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť)“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). Povinnosť tvrdiť teda spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. „Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). V prípade, že správca dane unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

37. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018 teda vyplýva, že aj správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia materiálnych/ hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH zaťažený povinnosťou, a to povinnosťou preukázateľne spochybniť vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom. Dôkazná situácia tak, ako vyplýva z administratívneho spisu, však nenasvedčuje tomu, že by správca dane voči pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom vzniesol dôvodné pochybnosti, ak tieto odôvodnil nekontaktnosťou dodávateľskej spoločnosti, nezrovnalosťami na strane subdodávateľov dodávateľskej spoločnosti a spochybnením CMR dokladov.

38. K nekontaktnosti dodávateľskej spoločnosti a nezrovnalostiam v subdodávateľských vzťahoch správny súd uvádza, že ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci C. A., C-324/11 zo dňa 06. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 64).

39. Daňové orgány svoje pochybnosti tiež založili na tvrdení, že žalobcom predložené CMR doklady sú nevierohodné, pretože čísla jednotlivých CMR dokladov priložených k faktúram od dodávateľskej spoločnosti sa v niektorých prípadoch opakovali a vozidlá na nich uvedené sa v daný deň nachádzali na úplne inej trase a vo Zvolene, ani v jeho okolí zaznamenané neboli alebo Zvolenom len prešli, ale nebol čas na vykládku tovaru. V súvislosti so zdaňovacím obdobím december 2015 žalobca predložil tri CMR doklady a to CMR č. 258763QQQ-000157, dátum nakládky dňa 30. novembra 2015, dátum vykládky dňa 03. decembra 2015, CMR. č. QQQ-000160, dátum nakládky dňa 04. decembra 2015, dátum vykládky dňa 08. decembra 2015 a CMR č. INV-28/ALA107/15, dátum nakládky dňa 18. decembra 2015, dátum vykládky dňa 21. decembra 2015. Pokiaľ ide o totožnosť označenia CMR dokladov, z Protokolu a následne aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že v tu súdenej veci sa uvedené vzťahuje na jeden

CMR doklad (CMR. Č. QQQ-000160, dátum nakládky dňa 04. decembra 2015, dátum vykládky dňa 08. decembra 2015 zhodný s označením CMR dokladu s dátumom prepravy jún a júl 2015), pričom ďalšie dva CMR doklady nemali čísla zhodné s inými CMR dokladmi a boli jedinečné. Nemožno tiež bez iného akceptovať záver správcu dane o nepotvrdení prepravy tovaru v zdaňovacom období december 2015, nakoľko na základe CMR dokladu č. 258763QQQ-000157 bolo dodanie tovaru do Zvolena preukázané a správca dane sám ustálil, že preprava v tomto prípade bola potvrdená. Záver o nepotvrdení prepravy sa vzťahoval na ďalšie dva CMR doklady č. QQQ-000160 a č. INV-28/ALA107/15 z dôvodu, že na základe údajov z mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bolo možné dospieť k záveru, že vozidlá sa síce vo Zvolene nachádzali, ale ním len prechádzali a nemali čas na vykládku. Úplné nepotvrdenie prepravy (teda že vozidlo by sa v tom čase nachádzalo na inej trase) sa v prípade zdaňovacieho obdobia december 2015 nepreukázalo vôbec. Napriek uvedeným skutočnostiam správca dane (a následne aj žalovaný) ustálili záver, že (všetky) „predložené kópie CMR dokladov o preprave tovaru sa ukázali ako nedôveryhodné“ (rozhodnutie správcu dane str. 7) a s odlišnými skutočnosťami, svedčiacimi v prospech žalobcu a vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, sa nijako nevysporiadal.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že v danej veci správca dane nedostatočne spochybnil materiálnu/hmotnoprávnu podmienku pre uznanie nároku na odpočet DPH. Je síce pravdou, že v daňovom konaní má primárne daňový subjekt dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno na preukázanie zákonných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov/ služieb. Túto povinnosť si žalobca v tu súdenej veci splnil predložením faktúr, zmlúv uzatvorených s deklarovanými dodávateľmi a monitoringov, čím v podstate bolo preukázané dodanie zdaniteľného plnenia (a uvedené ani nebolo sporné). Na druhej strane opätovný prenos dôkazného bremena na daňový subjekt nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení materiálnych/ hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022). Nakoľko spochybnenie deklarovaného dodávateľa založené len na nekontaktnosti dodávateľskej spoločnosti, nezrovnalostiach na strane subdodávateľov dodávateľskej spoločnosti a spochybnením CMR dokladov v rozpore s obsahom administratívneho spisu nie je bez iného postačujúce, z uvedeného dôvodu správny súd posúdil žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností pre spochybnenie splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočet DPH a námietku rozporu skutočností, ktoré vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí s obsahom administratívneho spisu za dôvodnú. Z uvedeného dôvodu sa správnemu súdu javí ako dôvodná tiež námietka neprávneho posúdenia prenesenia dôkazného bremena zo správcu dane späť na žalobcu a tým aj ustálenie záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

41. Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku č.k. KE-8S/116/2021-138 zo dňa 12. novembra 2024, postupujúc v súlade s , v zmysle ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Obsah správnej žaloby vo veci sp. zn. KE-8S/116/2021 vymedzený v bode 6 rozsudku, ktorý v tejto veci vydal správny súd dňa 12. novembra 2024, je v celom rozsahu zhodný so žalobnou argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie. Identické v obidvoch súdnych konaniach je aj vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o aplikovateľnosti záverov správneho súdu tam uvedených aj na toto súdne konanie, pričom uvedený rozsudok je súčasťou súdneho spisu na a nasl.

42. „29. Námietku nezákonnosti postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní, keď na pojednávaní konanom 20.03.2019 v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového poriadku poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie k podstatným okolnostiam dokazovania len v rozsahu 7 dní, napriek zložitosti veci a žalobcom požadovanej lehote 30 dní, správy súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. V súlade s dikciou označeného ustanovenia daňového poriadku určenie lehoty kratšej ako 8 dňovej na vykonanie úkonu je možné len výnimočne, a to pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. Pokiaľ žalovaný dôvodí zachovanie zákonných kritérií pre určenie 7 dňovej lehoty žalobcovi na vyjadrenie k dôkazom vykonaným vo vyrubovacom konaní tým, že sa správcovi dane blížil koniec zákonnej lehoty

pre ukončenie vyrubovacieho konania resp. tým, že nešlo o rozsiahly listinný materiál, uvedené správny súd nepovažuje za akceptovateľné dôvody. Časová tieseň správcu dane nemôže byť kompenzovaná na úkor práv daňového subjektu a úroveň zložitosti oboznamovaného výsledku dokazovania (odpoveď Prezídia PZ v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie dokumentácie odberateľa žalobcu, oboznámenie s neúspešnosťou predvedenia bývalého konateľa dodávateľa žalobcu a odpoveď NDS a. s.) nie je namieste hodnotiť len v priamej úmere k rozsahu listinného materiálu zachytávajúceho tento výsledok. Postup správcu dane preto nasvedčuje neposkytnutiu primeraného časového priestoru žalobcovi na vyjadrenie sa k oboznámeným dôkazom, a jeho rozpornosti s ust. § 27 ods. 1 daňového poriadku. Avšak v kontexte následného priebehu daňového konania a možnosť žalobcu sa v ďalšom k výsledkom dokazovania vyjadriť aj využitím opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správcu dane, správny súd nehodnotil túto vadu procesného postupu správcu dane, ako tak závažnú, aby sama osebe bola spôsobilá viesť k záveru o nezákonnosti samotného rozhodnutia správcu dane a následne žalovaného.

43. 30. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, tieto správny súd nevyhodnotil ako dôvodné.

44. 31. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku nedostatkov náležitostí výrokovej časti rozhodnutia správcu dane. Neuvedenie konkrétneho ustanovenia ako hmotnoprávneho predpisu vo výrokovej časti rozhodnutia správcu dane za súčasného uvedenia ustanovenia Daňového poriadku, na základe ktorého správca dane vyrubil rozdiel dane a za súčasného vymedzenia aplikovanej právnej úpravy v odôvodnení rozhodnutia, nezakladá podľa názoru správneho súdu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a následne rozhodnutia žalovaného.

45. 32. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane, nakoľko z rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú zrejmé ich skutkové zistenia a ich právne posúdenie, ako aj vyporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu a to, že tieto ako vyplýva z vyššie uvedeného nie sú správne, bez ďalšieho, nie je spôsobilé založiť vadu nedostatočného odôvodnenia týchto rozhodnutí.

46. 33. Taktiež správny súd vyhodnotil ako nedôvodné aj námietky - nevypočutia navrhovaných svedkov (dvoch konateľov dodávateľa – C. D., A. B. a konateľa odberateľa – E. F.) a nedostatočného odôvodnenia nevykonania týchto dôkazov, - nerešpektovania pokynu žalovaného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí k zisťovaniu skutkového stavu, - nedohľadania spoločnosti dodávateľa žalobcu, - neobstaranie si a neoboznámenie sa s dokladmi spoločnosti odberateľa žalobcu, - uspokojenie sa s odpoveďou dožiadaného správcu dane namiesto realizovania výsluchu konateľa odberateľa (E. F.) a tým odopretie práva žalobcovi klásť mu otázky, - a iné. Správny súd k uvedeným námietkam len v krátkosti uvádza, že v prípade zistenej nekontaktnosti dodávateľa a jeho konateľov nie je možné v postupe správcu dane ustáliť pochybenia či opomenutia, či nerešpektovanie pokynu žalovaného, keď tieto subjekty riadne kontaktoval na evidovaných adresách sídla resp. bydliska, dokonca požiadal aj o predvedenie konateľa a tieto pokusy boli neúspešné. Pokiaľ ide o vytýkané nezabezpečenia dokladov od odberateľa (len z dôvodu, že týmito disponovala NAKA) a nevypočutie jeho konateľa, správny súd aj vo svetle vyššie označeného obsahu administratívneho spisu a obsah odpovede dožiadaného Daňového úradu Banská Bystrica a jej príloh, vrátane zápisnice z ústneho pojednávania a potvrdenia tvrdení žalobcu konateľom jeho odberateľa uvádza, že vytýkané skutočnosti nemohli byť na ujmu žalobcu.

47. 34. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku prekročenia dĺžky daňovej kontroly v nadväznosti na jej prerušenie pre MVI v trvaní dlhšom ako je lehota stanovená na poskytnutie požadovanej informácie podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, C-186/20 Hydina SK, v zmysle ktorých článok 10 nariadenia č. 904/2010 nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu.

48. 35. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku v podstate odlišného posudzovania obdobných zdaniteľných obchodov pri daňovej kontrole za iné zdaňovacie obdobie (august 2015) nezohľadnením protokolu z tejto daňovej kontroly ako dôkazu. Správny súd uvádza, že pre posudzovanie zdaniteľných obchodov v konkrétnom zdaňovacom období je rozhodným vždy hodnotenie dôkazov vzťahujúcich sa ku konkrétnym kontrolovaným zdaniteľným obchodom v danom zdaňovacom období, pričom správny orgán nie je limitovaný ani prípadným iným hodnotením totožných či obdobných dôkazov vo vzťahu k iným zdaniteľným obchodom v inom zdaňovacom období.

49. 36. Pokiaľ žalobca na podporu svojej žalobnej argumentácia poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach Mahagén a Dávid,C-80/2011, či PPHU Stehcemp, C-277/2014, správny súd uvádza, že ide o rozhodnutia týkajúsudzovania podmienok odopretia odpočtu DPH pri daňovom podvode, pričom v danom prípade ide o odopretie odpočtu z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, a preto aplikabilita týchto rozhodnutí na daný prípad nie je možná. V tejto súvislosti správny súd tiež uvádza, že žalobcom namietané závery správcu dane a žalovaného o dostatočnej opatrnosti žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov sú z hľadiska posúdenia preukázanosti hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH bezpredmetné, keďže primeraná obozretnosť pri uzatváraní obchodov môže byť relevantným kritériom len pri vyhodnocovaní vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode.“ (rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/116/2021 zo dňa 12. novembra 2024).

50. Pokiaľ žalobca v žalobe navrhoval, aby správny súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. D. (bývalého konateľa dodávateľa), A. B. (bývalého konateľa dodávateľa) a E. F. (konateľa spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o.) a tiež navrhol vykonať vypočutie konateľa samotného žalobcu G. H. A., správny súd jeho návrhom nevyhovel, nakoľko nie je súdom skutkovým a vykonanie dokazovania prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktoré podmienky v danom prípade neboli dané.

51. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie materiálnych/ hmotnoprávnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru/ služby či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru/služby) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami, a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (za aplikácie tzv. Axel Kittel testu) alebo zneužitie práva.

52. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, preto podľa a f) , preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle , postupovať v intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu, náležite ustáliť skutkový stav (rozhodný pre tu súdenú vec) a právny stav a vydať rozhodnutie, ktoré dôsledne a presvedčivo odôvodní.

53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

54. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, 2 ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, 2 ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a d) ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, 2 ).