Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-69-2025.pdf
PDF · 78.88 KB
Case nature
Subarea
6C/69/2025
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/ X, XXX XX D., proti žalovanej: F. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXX, XXX XX D. G., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podala dňa 09.10.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanej uložil vydať urnu s popolom nebohého C. G., narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého dňa 14.07.2025 žalobkyni, za účelom uloženia urny do hrobu rodiny na cintoríne v Žarnovici, kde je pochovaný aj otec nebohého a priznal žalobkyni náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je matkou nebohého C. G., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Po úmrtí syna bola vykonaná kremácia a urna s jeho popolom bola vydaná jeho manželke – žalovanej. Žalovaná však urnu s popolom odmieta žalobkyni vydať. Žalobkyňa sa snažila situáciu vyriešiť zmierlivo a zaslala žalovanej písomnú výzvu na vydanie urny, ktorú však žalovaná neprevzala a zásielka sa vrátila ako neprevzatá. Žalobkyňa si želá, aby urna s popolom jej syna bola dôstojne pochovaná do spoločného hrobu s jeho otcom na cintoríne v Žarnovici, kde má rodina hrobové miesto. Konanie žalovanej bráni žalobkyni v zabezpečení riadneho a dôstojného pochovania svojho syna.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve na užívanie hrobového miesta číslo 2008 zo dňa 22.06.2020, Žiadosť o vydanie urny s popolom syna žalobkyne na uloženie do rodinného hrobu zo dňa 27.08.2025 adresovanú žalovanej spolu s podacím lístkom, Doručenku o neprevzatej zásielke – žiadosti, Úmrtný list syna žalobkyne zo dňa 20.08.2025.
4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
12. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.
13. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
14. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená.
15. V danom prípade má súd za to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia. Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh neodkladnou potrebou úpravy pomerov z dôvodu, že si želá, aby urna s popolom jej syna bola dôstojne pochovaná do spoločného hrobu s jeho otcom na cintoríne v Žarnovici, kde má rodina hrobové miesto. Poukázala na ustanovenie na § 23 ods. 1 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, podľa ktorého, ak sa osoby nedohodnú, kto zabezpečí pohreb rozhodne o tom súd a tiež z dôvodu naliehavosti potreby dôstojného uloženia pozostatkov a preukázaného odmietnutia spolupráce zo strany žalovanej.
16. Súd dáva do pozornosti, že právny poriadok Slovenskej republiky výslovne nerieši, kto má zabezpečiť pohreb zosnulého. V súčasnosti je v platnosti zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, v zmysle ktorého podľa § 3 ods. 1 ľudské pozostatky musia byť pochované na pohrebisku alebo spopolnené. Podľa § 2 ods. 1 písm. o) pochovanie je ukladanie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov do hrobu alebo hrobky na verejnom pohrebisku, uloženie spopolnených ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov rozptylom na rozptylovej lúke alebo vsypom popola na vsypovej lúke, alebo uloženie urny s popolom na pohrebisku; popol sa môže uložiť aj na inom mieste a podľa písm. t) obstarávateľ pohrebu je osoba, ktorá sa preukáže úmrtným listom alebo pasom pre mŕtvolu a obstaráva pohreb. V zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola vykonaná kremácia nebohého syna žalobkyne a urna s jeho popolom bola vydaná jeho manželke – žalovanej, z čoho je zrejmé, že obstarávateľom pohrebu bola práve manželka nebohého a nedošlo k porušeniu žiadneho z ustanovení zákona o pohrebníctve. Žalobkyňa vo svojom podaní netvrdí ani nepreukazuje, že by jej zosnulý syn zanechal výslovné rozhodnutie o tom, aký by mal mať pohreb, preto nie je v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením, ak o jeho pohrebe rozhodla manželka. Želanie žalobkyne ako matky zosnulého, aby urna s popolom jej syna bola pochovaná do spoločného hrobu s jeho otcom je po ľudskej stránke plne rešpektovateľné, avšak nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie § 23 vyššie citovaného zákona pojednáva o zrušení pohrebiska a nie o zabezpečení pohrebu (nepojednáva o tom ani ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 470/2005 Z.z. účinného do 31.12.2010), tak ako uvádza žalobkyňa vo svojom návrhu. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žalobkyňa tak neosvedčila ani danosť, dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku ako ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Je teda celkom nepochybné, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z ust. § 325 ods. 1 C.s.p.
17. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O nároku neúspešnej žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že jej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.