Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-28-2025.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Subarea
1S/28/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. B., C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpená: ALENA ZADÁKOVÁ – advokát, s.r.o., Kováčska č. 32, 040 01 Košice, IČO: 53 209 451, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, Žriedlová 13, 040 01 Košice, za účasti: 1. D. G., H. E. XX, XXX XX F., 2. Mesto Košice, Tr. SNP č. 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, 3. I. J., F. E. XX, XXX XX F., 4. D. J., F. E. XX, XXX XX F., 5. Crow Arena s.r.o., Vodárenská č. 6, 040 01 Košice, IČO: 46 166 475, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07647/2025-16.1.2 zo dňa 16.04.2025, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 02.06.2025, doručenou správnemu súdu dňa 11.06.2025, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 07647/2025-16.1.2 zo dňa 16.04.2025, ktorým tento podľa ust. § 84 ods. 9 zákona č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v spojitosti s § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu, Mesta Košice, pracoviska Košice – Staré Mesto č. MK/A/2024/07917-17/I/SEL zo dňa 25.10.2024, ktorým bola podľa ust. § 39 a § 39a stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v platnom znení, ďalej len „stavebný zákon“), v spojení s ust. § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a ust. § 46 a nasl. Správneho poriadku, umiestnená stavba „Rekonštrukcia a dostavba rodinného domu, ul. D. E. X, F.“, na parc. č. KN-C 7040/4, 7040/5, 7040/6 a 7040/7 (hlavná stavba) a 7040/6, 8226/7, 8226/8, 8226/2 (dopravné napojenie a prípojky na jednotlivé inžinierske siete v území) v k. ú. Severné Mesto tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia, na základe návrhu navrhovateľa – A. D. G., H. E. XX, F., podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, a to tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Košice, pracoviska Košice – Staré Mesto č. MK/A/2024/07917-17/I/SEL zo dňa 25.10.2024 v celom rozsahu potvrdil.
2. Dňa 09.07.2025 žalobkyňa doručila správnemu súdu návrh zo dňa 25.06.2025, ktorým žiadala, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa odôvodnila tým, že už rovnako aj v rámci správneho konania pred stavebným úradom, prezentovala zásadné námietky, ktoré spočívali predovšetkým v tom, že na vedľajšom pozemku, ktorý je vo vlastníctve stavebníka, mieni tento umiestniť stavbu s názvom „Rekonštrukcia a dostavba rodinného domu, ulica D. E. X, F.“, na pozemkoch KN – C parcelné čísla 7040/4 – 7 (hlavná stavba) a 7040/6, 8226/7 – 8, 8226/2 (dopravné napojenie a prípojky na jednotlivé inžinierske siete) tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese umiestnenia stavby, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť rozhodnutia. Mesto Košice v rozhodnutí popísalo stavbu s tým, že predmetom územného rozhodnutia je len zmena jestvujúcej stavby rodinného domu, ktorá bude
spočívať v búracích prácach vyznačených nosných a nenosných konštrukcií 1.NP a 2.NP, vo výstavbe nových konštrukcií spočívajúcich v rozšírení pôdorysných rozmerov (prístavby), v stavebných úpravách a dispozičných zmenách rodinného domu, realizácie nadstavby za účelom vytvorenia dvoch bytových jednotiek. V tejto súvislosti žalobkyňa v návrhu zopakovala svoj nesúhlas s projektovým riešením navrhovanej stavby rodinného domu, a to predovšetkým z hľadiska nedodržania uličnej čiary, narušenia architektonického rázu celej radovej zástavby ulice Jazdecká, vytvorenia 3.NP s pochôdzkovou strechou, pričom zdôraznila, že stavebník sa týmito úpravami domáha stavebných úprav, ktorými sa rodinný dom zmení na bytový dom, ktorý mieni prenajímať viacerým osobám. Ďalej žalobkyňa poukázala aj na rozšírenie domu na hranicu jej oplotenia, čím nebude vytvorený dostatočný priestor na udržiavacie práce. Taktiež vyslovila aj výhrady voči vytvoreniu pochôdzkovej strechy (terasy), navyše s nedostatočným zabezpečením, čo považuje za nedovolený zásah do súkromia. Poukázala aj na skutočnosť, že z bezpečnostného hľadiska nie sú strechy susedov (dôjde k prepojeniu štyroch striech rodinných domov v radovej zástavbe) navrhnuté na pochôdznu činnosť a hrozí nebezpečenstvo pádu. Uviedla, že týmito úpravami môže dôjsť k poškodeniu jej majetku, kedy vzniká bezpečnostné riziko a zároveň strata súkromia. Za relevantnú námietku žalobkyňa považuje najmä nevhodné architektonické riešenie, a to hlavne to, že k architektonickému návrhu sa nevyjadril poradný orgán ÚHA mesta Košice, nakoľko rekonštrukciu a dostavbou rodinného domu stavebníka, sa narušuje architektonický ráz celej radovej zástavby ulica D., mení sa výška stavby, mení sa uličná čiara a užívanie plochej strechy ako pochôdznej terasy. Mala za to, že stavebný úrad mal požiadať o vyjadrenie ÚHA mesta Košice, nakoľko architektonicko-stavebné riešenia stavby sú v odbornej kompetencii ÚHA. V závere svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa zhrnula, že hlavným dôvodom tohto návrhu je tá skutočnosť, že z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia, ktorý sa prejavuje jeho akceptovaním a braním v úvahu v rámci stavebného konania jej hrozí finančná ujma, ktorú predstavujú finančné náklady na udržanie doterajšieho stavu (a to vybudovanie samostatnej šachty, vytvorenie oplotenia za účelom udržania si doterajšieho súkromia a pod.), ale hlavne nezvratný následok, ktorý spočíva v umiestnení stavby na vedľajšom pozemku, kedy rozostup v zmysle uvedenej vyhlášky celkom naruší doterajšie súkromie, najmä za situácie že stavebník realizuje a zväčšuje rodinný dom za účelom vybudovania bytového domu, v ktorom sa krátkodobo budú zdržiavať tretie osoby – nájomcovia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa mala za to, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a na základe vyššie uvedených skutkových okolností navrhla, aby správny súd rozhodol o priznaní odkladného účinku jej správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP, a to až do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2025 k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 07.10.2025 uviedol, že návrh žalobkyne je neopodstatnený z dôvodu, že v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, tzn. bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu nie je postačujúce len nepodložené všeobecné tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ust. § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi. Taktiež tvrdená hrozba závažných následkov musí byť objektívne možná, tzn. musí byť v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že „preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku“. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Žalovaný má za to, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukázala reálnu existenciu hrozby závažnej ujmy, ako ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. S ohľadom na vyššie uvedené, keďže žalobkyňa, podľa názoru žalovaného, riadne nepreukázala zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
4. Podľa ustanovenia § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. V úvode právneho posúdenia je nutné zdôrazniť, že odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
8. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
9. K návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci správny súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, v ktorom sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a hrozila by vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie.
10. Z obsahu návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobkyňa domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP.
11. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že stavebný úrad, ani žalovaný neprihliadli na nesúhlas žalobkyne s projektovým riešením navrhovanej stavby rodinného domu z hľadiska nedodržania uličnej čiary, dôsledkom čoho dôjde k narušeniu architektonického rázu celej radovej zástavby, vytvorenie tretieho nadzemného podlažia s pochôdzkovou strechou, navyše stavebník sa domáha stavebných úprav, ktoré rodinný dom zmenia na bytový dom, ktorý mieni prenajímať viacerým osobám. Namietala aj rozšírenie domu na hranicu jej oplotenia, čím nebude vytvorený dostatočný priestor pre prípadné udržiavacie práce. Vyslovila aj námietky voči vytvoreniu pochôdzkovej strechy, navyše s nedostatočným zabezpečením, čo namietala ako nedovolený zásah do súkromia. K architektonicko-stavebnému riešeniu stavby sa mal vyjadriť aj Útvar hlavného architekta Mesta Košice, žalobkyňa namietala aj nedodržanie minimálnej dvojmetrovej vzdialenosti stavby od spoločnej hranice pozemku žalobkyne.
12. Priznanie odkladného účinku je podľa nevyhnutné hlavne z dôvodu, že žalobkyni hrozí finančná ujma, ktorá predstavuje finančné náklady na udržanie doterajšieho stavu - vybudovanie samostatnej šachty, vytvorenie oplotenia za účelom udržania si doterajšieho súkromia, ale hlavne nezvratný následok, ktorý spočíva v umiestnení stavby na vedľajšom pozemku, kedy rozostup v zmysle uvedenej vyhlášky celkom naruší doterajšie súkromie, najmä za situácie, že stavebník realizuje a zväčšuje rodinný dom za účelom vybudovania bytového domu, v ktorom sa krátkodobo budú zdržovať tretie osoby - nájomcovia. Podľa názoru žalobkyne boli naplnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to konkrétne existencia finančnej škody a iný vážny nenapraviteľný následok.
13. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je dôvodný. V danej právnej veci sa jedná o rekonštrukciu existujúcej stavby, nie o umiestnenie novej stavby v susedstve stavby, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že úmyslom stavebníka je výstavba bytového domu, následkom čoho dôjde k zníženiu hodnoty jej nehnuteľnosti, k tomu správny súd uvádza, že bytový dom je definovaný ako budova učená na bývanie, ktorá sa skladá zo štyroch a viac bytov. Pokiaľ ide o hrozbu poškodenia majetku žalobkyne pádom z pochôdnej strechy stavebníka, k tomuto správny súd uvádza, že časť strechy v blízkosti domu žalobkyne nebude pochôdzna. Žalobkyňa navyše žiadnymi dôkazmi nepreukázala, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
14. Z dikcie ustanovenia § 185 písm. a) SSP jednoznačne vyplýva povinnosť žalobkyne v súvislosti s jej návrhom na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami osvedčiť skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Nakoľko žalobkyňa zákonom predpokladané skutočnosti ohľadom hrozby vážnych nenapraviteľných následkov netvrdila, ani nepreukázala, správny súd sa už nezaoberal posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.
15. Na základe vyššie uvedeného súd zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupujúc podľa ustanovenia § 188 SSP.
16. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).