Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-12-2025.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Subarea
3P/12/2025
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota, v právnej veci starostlivosti o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/X, dieťa rodičov: matky E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. G. XXX/X a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, o návrhu I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. G. XXX/X, t.č. bytom K., L. XXXX, G. C., ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať o návrhu na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Konanie sa zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 16.07.2025 domáhala zrušenia jej náhradnej osobnej starostlivosti o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. V návrhu uviedla, že nezvláda starostlivosť o maloletú, ktorá jej kradne peniaze a iné veci a neustále uteká z domu. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľka - stará matka maloletej aj s maloletou v súčasnej dobe žije v Českej republike.
2. Z pripojených súdnych spisov súd zistil, že maloletá bola na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 4P/87/2012-81 zo dňa 07.03.2013, právoplatného dňa 05.04.2013 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Uznesením č.k. 6P/68/2023 zo dňa 27.06.2023 bolo zastavené konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré bolo začaté na návrh navrhovateľky doručený súdu dňa 29.05.2023.
3. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v účinnom znení (ďalej aj CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4. Podľa § 160 ods. 1 zák. č. 161/2015 z. z. Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 160 ods. 2 zák. č. 161/2015 z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Predtým ako súd pristúpil ku konaniu vo veci samej skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie v danej veci. Právomoc súdov členských štátov Európskej únie vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj Nariadenie), ktoré má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľné.
7. Predmetná vec spadá pod pôsobnosť tohto Nariadenia ratione materiae, keďže v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. b/, sa Nariadenie uplatňuje v občianskych veciach týkajúcich sa nadobúdania, výkonu, prenesenia, obmedzenia alebo odňatia rodičovských práv a povinností.
8. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom, b) opatrovníctva, poručníctva a podobných inštitútov, c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú, d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa, e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
9. Podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia, pojem „rodičovské práva a povinnosti“ označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky, vrátane opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.
10. Podľa čl. 2 ods. 9 Nariadenia, pojem „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.
11. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
12. Podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené nasledujúce podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, i/ že aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; ii/ dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo iii/ dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. 13. Podľa čl. 18 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
14. Nariadenie Rady (EU) 2019/1111 sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu dieťaťa (najmä v prípade jeho presťahovania do iného členského štátu) je prísne individuálne a závisí od skutkových okolností daného prípadu. Európsky súdny dvor vymedzil kritériá, na základe ktorých má súd riešiť otázku obvyklého pobytu dieťaťa vo svojich rozsudkoch C-523/07 a C-497/10 tak, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej alebo predškolskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
15. V danom prípade je zrejmé, že maloleté dieťa nemalo v čase začatia konania (dňa 16.07.2025, kedy bol súdu doručený návrh) bydlisko na území Slovenskej republiky. Bydlisko malolatého dieťaťa bolo v Českej republike, kde maloleté dieťa žije so svojou starou matkou minimálne od roku 2023 (táto skutočnosť vyplýva z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 6P/28/2023). Preto v zmysle čl. 7 ods. 1 Nariadenia nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú A. B..
16. Právomoc tunajšieho súdu na konanie o úprave rodičovských práv a povinností, mohla byť založená na prijatí právomoci tunajšieho súdu podľa čl. 10 ods. 1 písm. a/ až c/ Nariadenia, ak by po začatí konania došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok tam uvedených, teda maloleté dieťa by malo vo vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že mal. dieťa je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a všetci účastníci prijali právomoc súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a je to v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto podmienky však v konaní splnené neboli, pretože všetci účastníci konania neprijali právomoc súdov Slovenskej republiky. Matka maloletého dieťaťa sa k návrhu, ktorý jej bol riadne doručený dňa 25.09.2025, nijako nevyjadrila, pričom jej mlčanie nemožno považovať za súhlas s právomocou slovenských súdov. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v podaní zo dňa 23.09.2025 výslovne uviedol, že právomoc Okresného súdu Rimavská Sobota neprijíma. Zároveň má súd za to, že nie je splnená ani tretia podmienka vyplývajúca z čl. 10 ods. 1 Nariadenia a to, že právomoc slovenského súdu by v danom prípade nebola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ako vyplýva aj z ods. 20 a 21 preambuly Nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti, tzn. že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa. V danom prípade je takýmto súdom súd Českej republiky, kde sa zdržiava maloleté dieťa a jeho stará matka, ktorý bude lepšie schopný zistiť pomery, v akých mal. dieťa žije.
17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tunajší súd nemá právomoc na konanie a rozhodnutie v danej veci, ani podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia a ani nebola v konaní založená na základe jej prijatia všetkými účastníkmi podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia. Preto súd v súlade s čl. 18 ods. 1 Nariadenia ex offo vyhlásil, že nemá právomoc konať o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Právomoc súdu je jednou zo základných, neodstrániteľných podmienok, za ktorých súd môže konať a jej nesplnenie má za následok, že konanie musí byť zastavené. Preto súd, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení § 160 ods. 1, 2 CSP, konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zastavil. Ako totiž v úvode predmetného uznesenia súd uviedol, v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľné. Preto po vyhlásení nedostatku právomoci na konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v zmysle Nariadenia, bol súd povinný predmetné konanie zastaviť.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Rimavská Sobota (§ 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP)