Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPno/10/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matky – C. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej advokátom Mgr. Marianom Hrbáňom, so sídlom Jelačičova 1, 821 08 Bratislava a otca – D. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX H., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec maloletej A. domáha zníženia výživného, pričom ide o návrh na nariadenia neodkladného opatrenia v konaní, v ktorom bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, pričom toto rozhodnutie nie je právoplatné. Uviedol, že súdom prvej inštancie určené výživné, na základe rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II č.k. 26P/82/2024-270 zo dňa 5.6.2025 vo výške 300 eur mesačne nie je schopný platiť pre kritickú finančnú situáciu, nakoľko súdom určené výživné spolu so zročným výživným 100 eur predstavuje 400 eur mesačne. Žiadal preto, aby boli bezodkladne upravené pomery do času rozhodnutia vo veci samej tak, aby ho platil v nevyhnutnej miere, nakoľko jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu nedovoľujú platiť výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie. Navrhoval, aby mu odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť v zmysle metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, a to vo výške 18% z jeho priemerného čistého mesačného príjmu (odvolanie podával ešte v čase, keď bol zamestnaný), čo by bolo pre neho pravdepodobne zvládnuteľné. Žiadal, aby mu súd formou nariadenia neodkladného opatrenia upravil bežné výživné tak, aby mu bola určená povinnosť platiť bežné výživné v nevyhnutnej miere, vo výške 150 eur mesačne, nakoľko medzičasom stratil zamestnanie. Výživné vo výške 250 eur mesačne, t.j. spolu so zročným výživným by považoval za plne postačujúce na výživu maloletej, nakoľko táto je naďalej kojená a je plne zdravá, a teda v súvislosti s jej výživou nie sú spojené žiadne osobitné výdavky. Ďalej uviedol, že do kritickej finančnej situácie sa nedostal vlastnou vinou, v tejto súvislosti zdôraznil, že jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu objektívne nedovoľujú platiť bežné výživné vo výške 300 eur + 100 eur zročné výživné. Mal za to, že súd prvej inštancie síce vychádzal z princípu potencionality príjmov, ktorý však nesprávne vyhodnotil. Mal za to, že skutočnosť aké príjmy dosahoval v minulosti považuje pre posúdenie celej veci za irelevantnú, nakoľko pre určenie výšky výživného je rozhodujúci súčasný stav. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v ktorom je ustanovené, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z tohto ustanovenia ako aj z rozhodovacej praxe súdov preto možno vyvodiť, že rozsah vyživovacej povinnosti rodiča sa v okolnostiach prípadu posudzuje individuálne podľa konkrétnych možností a schopností každého rodiča. Možnosti povinného sú teda objektívnou kategóriou a sú závislé od faktorov, ako je napríklad situácia na trhu prácu,

miera nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest a ich štruktúra, úroveň priemernej mzdy, zdravotný stav atď.. Pokiaľ ide o jeho prípad tak poukázal na to, že sa mu dlhodobo nedarí nájsť si adekvátne zamestnanie, a to napriek jeho enormným aktivitám, ktoré neustále vynakladá, čo súdu aj preukázal. Zdôraznil, že doposiaľ objektívne nemal možnosť, napriek jeho enormným snahám, využiť svoje subjektívne vlastnosti a dosahovať tak vyššie príjmy. Jeho konanie nemožno považovať za účelové v snahe znížiť si vyživovaciu povinnosť, čo vyplýva aj zo súdneho spisu. Ďalej uviedol, že od novembra 2024 do júna 2025 bol nezamestnaný, súdu priložil „Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie z 19.11.2024.“ Pravidelne sa dostavoval na príslušný úrad práce, kde sa informoval o pracovných možnostiach. Nezamestnanosť si nezapríčinil sám, nakoľko zamestnávateľ pred ukončením jeho pracovného pomeru jednostranne určil v zmysle prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Po určitom čase mu zamestnávateľ v nadväznosti na dôvody uvedené v oznámení o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa ponúkol uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.10.2024, keďže podanie výpovede zo strany zamestnávateľa nebolo zákonne možné, nakoľko nikdy sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny a dosahoval počas celého pôsobenia u zamestnávateľ vynikajúce pracovné výsledky. Z finančných dôvodov bol nútený podpísať so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru, a to aj z dôvodu, aby finančne ochránil seba ako aj vďaka poskytnutému odstupnému je naďalej schopný splácať jednotlivé splátky úverov a ďalšie záväzky. Zdôraznil, že polovičným spoluvlastníkom nehnuteľnosti bola i matka, ktorá na úvery a ďalšie náklady na bývanie (nájomné, elektrina, plyn, údržba bytu, opravy, zveľaďovanie bytu) neprispievala, keď všetky náklady počas spoločného spolužitia uhrádzal on. Ďalej uviedol, že nezamestnaný bol do júna 2025, keď za mesiac jún 2025 dostal poslednú dávku v nezamestnanosti vo výške 470,20 eur. Nakoľko sa nevedel adekvátne zamestnať a hrozilo mu, že zostane bez akéhokoľvek príjmu, bol nútený napriek svojmu vzdelaniu nájsť si akúkoľvek inú platenú manuálnu prácu. Dňa 20.6.2025 uzavrel pracovný pomer so spoločnosťou I. J., K., ktorá ho pridelila k zamestnávateľovi spol. C. I. L., L., ktorý zasielal svojich pridelených zamestnancov vrátane neho vykonávať práce pre spoločnosť M.. Pracoval v pozícii „manipulačný pracovník“ , pričom jeho mesačný príjem bol len 1.224 eur brutto. Tento zamestnávateľ však ku dňu 2.9.2025, po oznámení jeho práceneschopnosti (1.9.2025) pre vážne zdravotné problémy ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Telefonicky mu bolo oznámené, že reálnym dôvodom ukončenia pracovného pomeru bol jeho zdravotný stav a aktuálna fyzická nespôsobilosť. Poukázal na to, že pokiaľ nemá prácu adekvátnu jeho vzdelaniu, ako aj z dôvodu, že má problémy so zdravotným stavom (chrbtica), ktorý mu neumožňuje vykonávať fyzickú prácu a preto si nevie predstaviť ako bude zvládať uhrádzať všetky jeho finančné záväzky. V závere svojho návrhu poukázal tiež na to, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti, ktorú vyžaduje skoro každý zamestnávateľ a každý orgán v oblasti verejnej, či štátnej sféry, nakoľko mu do 28. decembra 2025 plynie súdom uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu. Daná skutočnosť mu bráni i sa zapísať do K. G., a to až do výmazu z registra trestov. Žiadal preto, aby mu až do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bolo neodkladným opatrením uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej 150 eur mesačne, a to počnúc doručením uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia výživným vo výške 150 eur mesačne.

2.

K podanému návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, a to najmä dôvod naliehavosti úpravy pomerov účastníkov, pretože vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 26P/82/2024-270, ktorý síce nie je právoplatný ale je vykonateľný. Poukázala na to, že otec nemá dlhodobé zdravotné problémy, má dlhodobé problémy s alkoholom a aj z tohto dôvodu bolo voči nemu vedené disciplinárne konanie, pričom v roku 2021 sa vzdal funkcie B.. V tejto súvislosti uviedla, že v roku 2022 spôsobil po vplyvom alkoholu dopravnú nehodu a v roku 2025 prišiel na jedno z pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností k maloletej A. pod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedol, že po tom ako s ním bol ukončený pracovný pomer v B. L. L., K., bolo mu vyplatené odstupné vo výške 10.000 eur. V tomto období vyprázdnil dcérin sporiaci účet, na ktorý obaja rodičia sporili, pričom takmer pol roka si aktívne nehľadal prácu a poberal najvyššiu možnú dávku v nezamestnanosti. Mala za to, že u otca maloletej nejde o také zdravotné problémy, ktoré by mu dlhodobo bránili nájsť si prácu, resp. plniť si vyživovaciu povinnosť. Vo svojom vyjadrení ďalej uvádzala skutočnosti, ktoré priamo nesúviseli s podmienkami na základe ktorých je možné nariadiť neodkladné opatrenie.

3.

Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.

Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

4.

Ako bolo už vyššie uvedené, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný počas odvolacieho konania vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod č.k. 26P/82/2024-270. V predmetnej veci bolo dňa 5.6.2025 rozhodnuté rozsudkom, na základe ktorého bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, pričom zročné výživné na maloletú za obdobie od 1.8.2024-31.5.2025 v sume 1.200 eur bolo otcovi uložené zaplatiť matke v splátkach spolu s bežným výživným po 100 eur mesačne až vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Súčasne bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a tiež bol upravený styk otca s maloletou.

5.

Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné opatrenie v režime , sa vyžaduje nevyhnutnosť rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy len ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

6.

Odvolací súd konštatuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v a nasl. . V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej zákonnej lehote.

7.

Odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Krajský súd v Trnave je toho názoru, že podmienky podľa ustanovenia pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli, pretože ani prípadné zníženie príjmov v dôsledku skončenia pracovného pomeru alebo aj zhoršený zdravotný stav nezakladá bez ďalšieho potrebu určenia výživného neodkladným opatrením v sume nižšej, než stanovuje odvolaním napadnutý rozsudok, ktorého správnosť sa bude posudzovať v odvolacom konaní. Výška výživného sa totiž odvíja od reálnych možností a schopností povinného, ktoré sú určované viacerými faktormi, a to nielen skutočne dosahovanou výškou príjmu, ale sa posudzujú aj iné okolnosti. Práve preskúmavanie všetkých relevantných faktorov bude predmetom odvolacieho konania tunajšieho súdu, v ktorom po posúdení odvolacieho návrhu súd rozhodne o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

8.

Vzhľadom k tomu, že otec maloletej neosvedčil potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania ako nedôvodný zamietol.

9.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).