Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-28-2025.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Subarea
3Co/28/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcu: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, J., právne zastúpeného JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, so sídlom Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o trovách konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 19.05.2025 č. k. 25C/30/2023-113 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania v časti priznania trov prvoinštančného konania žalobcovi proti žalovanému.
II. Vo výroku o trovách konania v časti priznania trov odvolacieho konania žalobcovi proti žalovanému uznesenie zrušuje.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: „Žalobca má nárok na náhradu trov provinštančného a odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.“
2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, k rodinnému domu so súp. č. XXX, postavenom na pozemku, parcele S. č. XXXX/X a k pozemku, parcele S. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. J.. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania žiadal žalobca prikázať do jeho výlučného vlastníctva s uložením povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 20.593,51 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 25C/30/2023-45 zo dňa 07.02.2024 žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.02.2025 č. k. 18Co/21/2024-99 na základe podaného odvolania žalovaného a žalobcu, rozsudok vo veci samej potvrdil, zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k zrušujúcemu výroku odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť pomery na strane žalobcu aj žalovaného podľa výsledkov dokazovania a zistiť, či je možné použiť na danú vec ust. § 255 ods. 1 CSP alebo ust. § 257 CSP. Teda či v danom prípade možno postupovať výlučne podľa zásady úspechu, alebo či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.
3. Žalobca po vrátení veci súdu prvej inštancie trval na náhrade trov konania. Poukázal na nekonanie žalovaného, ktorý sa nezúčastnil prvého mimosúdneho rokovania s jeho právnym zástupcom; neskôr
žalovaný uvádzal špekulatívne ničím nepredložené vyjadrenia, a preto žalobca bol nútený podať na súd žalobu. Po podaní žaloby sa žalovaný k žalobe nevyjadril, v konaní neuviedol rozhodujúce skutočnosti a nepredložil ani dôkazy na svoju obranu. Taktiež bez ospravedlnenia sa nezúčastnil nariadeného pojednávania. Týmto konaním výhradne žalovaný zavinil vzniknuté trovy konania, ktoré žalobca bol nútený vynaložiť. Žalovaný po vrátení veci žiadal zohľadniť a aplikovať ust. § 257 CSP a náhradu trov konania stranám sporu nepriznať. Uviedol, že je nemajetný, jeho jediným mesačným príjmom ako stavebného robotníka je mzda vo výške 746 eur. Jeho manželka je nezamestnaná, nepoberá sociálne dávky a spolu so školopovinnou dcérou a manželkou býva v nájme, v dvojizbovom byte, za ktorý mesačne uhrádza 500 eur.
4. Súd prvej inštancie po vyjadrení strán sporu k trovám konania konštatoval, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhmi strán a každý zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané s tým, že miera strán v konaní môže byť rôzna. Uzavrel, že v danom prípade žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybňoval tvrdenia žalobcu, nereagoval na mimosúdne rokovania, ktorých sa ani nezúčastnil, k podanej žalobe sa nevyjadril, neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, ani nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca bol nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd a zaplatiť súdny poplatok, tiež zaplatil odmenu svojho advokáta, ktorý ho v konaní zastupoval. Žalobca bol v predmetnom konaní plne úspešný, a preto má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
5. V dôsledku argumentácie žalovaného sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal aj ust. § 257 CSP a dospel k záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli naplnené kritériá pre jeho aplikáciu. Súdna prax pre aplikáciu citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom tieto v prejednávanej veci preukázané neboli. Skutočnosť, že žalovaný má príjem 746 eur, býva so svojou rodinou v nájme, kde platí nájomné vo výške 500 eur mesačne, nenapĺňa charakter výnimočných okolností, pre ktoré by súd nemal úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Uvedené dôvody tak spočívajú len v subjektívnych okolnostiach žalobcu, ktoré zároveň nenaplňujú intenzitu dôvodov tak, ako to prezumuje zákon v ust. § 257 CSP.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak sa súd stotožní s návrhom žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, musí to automaticky znamenať, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť trovy konania. Žalovaný nemal záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, a preto správne žalobca by mal znášať vzniknuté trovy konania. Súd nesprávne rozhodol, ak na vec neaplikoval výnimočné zákonné ustanovenie v zmysle § 257 CSP vzhľadom na skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá poberá len sociálne dávky a so školopovinnou dcérou, ktorá je žiačkou 3. ročníka strednej školy. Žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, býva v podnájme a mesačne uhrádza nájomné 530 eur. Spolu s rodinou žije na hrane, stravu, ošatenie a prostriedky osobnej hygieny nakupuje len nevyhnutne. Navrhol zohľadniť a aplikovať na predmetnú vec ust. § 257 CSP a náhradu trov konania stranám sporu nepriznať.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 138/2022 z 23.06.2022, cit.: „Rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovanej, ktorá na výzvy sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa
nevyjadrila a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila, pričom toto rozhodnutie vychádza z toho, že pravidlom v obdobnom spore je to, že každý zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať sám a náhradu trov konania strane možno priznať, len ak by boli dané zvláštne dôvody, je mimo rámca úpravy § 255 Civilného sporového poriadku, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
11. Žalobca sa návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia a vyporiadania nehnuteľností, prikázaním nehnuteľností v celosti do jeho výlučného vlastníctva za primeranú peňažnú náhradu žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobca si uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný sa nezúčastnil mimosúdneho rokovania s právnym zástupcom žalobcu, čím znemožnil uzavretie dohody pred začatím konania na súde, a preto žalobca bol nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Po podaní žaloby sa žalovaný k žalobe nevyjadril, v konaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti a nepredložil ani žiadne dôkazy na svoju obranu. Nariadeného pojednávania sa žalovaný bez ospravedlnenia nezúčastnil, čím výhradne znemožnil v konaní uzavretie mimosúdnej dohody a svojim konaním zavinil trovy súdneho konania, ktoré bol nútený vynaložiť žalobca. Z konania žalovaného je zrejmé a preukázané, že konal nehospodárne, a preto takéto neakceptovateľné konanie žalovaného nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý po celý čas konal zodpovedne, v súlade s procesnými normami Civilného sporového poriadku.
12. Naviac v konaní ani nevyplynuli žiadne objektívne okolnosti, ktoré by zakladali dôvod pre aplikáciu a postup súdu v zmysle § 257 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP je len výnimočná a v predmetnej veci ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nie je opodstatnená. Žalovaným uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa v podanom v odvolaní spočívajú len v subjektívnych okolnostiach žalovaného, ktoré nijako nenaplňujú intenzitu dôvodov tak, ako ich prezumuje zákon v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, berúc do úvahy procesný výsledok konania, ako aj postoj strán sporu pred začatím konania na súde, ako aj v súdnom konaní, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na plný úspech žalobcu je dôvodné mu priznať vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
14. Z vyššie uvedeného dôvodu považoval odvolací súd za vecne správny výrok o trovách konania v časti priznania trov prvoinštančného konania žalobcovi proti žalovanému, a preto v tejto časti napadnuté uznesenie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. Keďže súd prvej inštancie nebol oprávnený v prejednávanej veci rozhodovať o trovách odvolacieho konania, pričom nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodoval o priznaní náhrady trov odvolacieho konania neexistovali, odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d) rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách odvolacieho konania zrušil.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP podľa procesného výsledku konania tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).