Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4S-27-2025.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Subarea
4S/27/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: ABC KLÍMA KOŠICE s. r. o., Rybničná 40/F, 831 07 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 35 798 840, právne zastúpený: JUDr. Lukáš Bodnár, advokát, Hrnčiarska 8, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 346 193, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. s. NIP/NIP_PO/BEZ/2025/3298 zo dňa 21.05.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 02.08.2025, doručenou správnemu súdu dňa 03.08.2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. NIP/NIP_PO/BEZ/2025/3298 zo dňa 21.05.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 186/24/L; č. s. IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2025/769 zo dňa 03.03.2025 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“). Žalobca správnou žalobou žiadal zrušenie oboch uvedených rozhodnutí a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), odôvodňujúc ho tým, že právoplatnosťou rozhodnutia žalovaného bolo jednak konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a zároveň došlo k zápisu žalobcu do Registra fyzických osôb a právnických osôb, s následným likvidačným dopadom na žalobcu ako podnikateľský subjekt. Konkrétne žalobca poukázal na jeho vylúčenie z účasti na verejných obstarávaniach, čo mu spôsobí nielen hospodársku ujmu, ale ohrozí aj desiatky pracovných miest. Nakoľko existuje dôvodný predpoklad, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, tak s poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
3. K podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný nevyjadril.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 SSP).
10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
14. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
15. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spolu so spisovým materiálom, vrátane predloženého administratívneho spisu dospel k nasledujúcemu záveru.
16. Podľa žalobcu je hmotnoprávna podmienka naplnená tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu hrozí žalobcovi hospodárska ujma, keďže sa ako podnikateľský subjekt nemôže účastniť verejného obstarávania s poukazom na jeho zápis v registri fyzických osôb a právnických osôb.
17. Žalobca je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 22747/B, vykonávajúca podnikateľskú činnosť od 24.10.2000, ktorá so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, a to zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.
18. V danom prípade bola žalobcovi uložená rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu pokuta za porušenie zákona o inšpekcii práce, v dôsledku čoho bol žalobca zapísaný do Zoznamu fyzických a právnických osôb, ktorým bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (ďalej len „Zoznam“), ktorý vedie Národný inšpektorát práce.
19. Samotný zápis do Zoznamu však automaticky nevylučuje subjekt z účasti na verejnom obstarávaní, keďže zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) stanovuje obligatórne a fakultatívne dôvody vylúčenia subjektov z verejného obstarávania, pričom zápis v Zozname ako porušenie povinnosti v oblasti pracovného práva sa radí práve medzi tie fakultatívne, t. j. verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vylúčiť subjekt z účasti, ak zistia závažné porušenie, a zároveň dotknutý subjekt neobjasní skutočnosti, ktoré ho z verejného obstarávania vylučujú.
20. Správny súd má tak za to, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti súvisiace s jeho hospodárskou a finančnou situáciou, ktoré by boli ohrozené výkonom rozhodnutia prvostupňového orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného, len všeobecne poukázal na právne a ekonomické dopady s nemožnosťou uchádzať sa na verejných obstarávaniach a straty pracovných miest. Teda žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval súvis výkonu rozhodnutia žalovaného a všeobecne tvrdených následkov, rozsah zásahu rozhodnutia žalovaného na podnikateľskú činnosť žalobcu či iné konkrétne skutočnosti s tým súvisiace.
21. O nesplnení hmotnoprávnej podmienky podľa § 185 písm. a) SSP svedčí aj skutočnosť, že žalobca zároveň neuniesol dôkazné bremeno, keďže tieto svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, na základe ktorých by mal správny súd za preukázané, že výkonom rozhodnutia by žalobcovi reálne hrozila značná, hospodárska či finančná škoda, alebo iná ujma, a teda preukazovali by súvis výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a ním opisovaným následkom, t. j. vylúčenie z verejného obstarávania, narušenie chodu spoločnosti, ohrozenie pracovných miest či platobná neschopnosť, v dôsledku čoho tak nie je naplnená osobitná náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
22. Správny súd preto považoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za všeobecné podanie bez akejkoľvek špecifikácie zásahu na jeho podnikateľskú činnosť, tak ako to
predpokladá § 185 písm. a) SSP, a to v súvislosti s jeho zápisom zo Zoznamu. Žalobcom tvrdená hrozba hospodárskej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku má tak iba hypotetický charakter, ktoré v zmysle vyššie spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno považovať za splnenú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
23. Na základe hore uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.
24. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).