Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-30-2021.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9Csp/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: Česká spořitelna, a.s., so sídlom Olbrachtova č. 1929/62, 140 00 Praha, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Anettou Klestincovou, advokátkou so sídlom kancelárie Mesačná 5, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 30 857 384, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto H., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 9.465,65 eur s prísl.,
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.465,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.465,65 eur od 27.01.2020 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 12.04.2021, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 02.09.2021 sa žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.465,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.465,65 eur od 27.01.2020 až do zaplatenia a súčasne aby mu nahradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.12.2018 uzatvorená smlouva o úvěru (ďalej len „úverová zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v dohodnutej výške, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver v dohodnutej dobe splatiť spolu s dohodnutým úrokom a uhradiť ďalšie poplatky v úverovej zmluve dohodnuté. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj Všeobecní obchodní podmínky České spořitelny, a.s. (ďalej len „VOP) a cenník České spořitelny, a.s. pro bankovní obchody (ďalej len „Cenník“) platné a účinné ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. V úverovej zmluve sa žalobca a žalovaný dohodli na poskytnutí úveru vo výške 293.196,-Kč, ktorý bol žalovaný v súlade s úverovou zmluvou povinný splácať v mesačných splátkach v dohodnutej výške. Pokiaľ ide o rozhodné právo, žalobca v žalobe poukázal na čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne, alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy, alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva, alebo jej časť. Súčasne žalobca poukázal na čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím I, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ a) vykonáva svoju
obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo b) akýmkoľvek smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Súčasne poukázal žalobca na čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I, podľa ktorého bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu v súlade s čl. 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky ods. 1, pričom takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby na základe odseku 1 bolo rozhodným. Žalobca poukázal na čl. 31 ods. 1 VOP, podľa ktorého „Smlouvy, na které se vztahují tyto obchodní podmínky, se řídí právem České republiky a soudní spory z nich rozhodujú obecné soudy České republiky“. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že zmluvné strany, t.j. žalobca a žalovaný sa dohodli, že predmetná úverová zmluva sa spravuje právnym poriadkom ČR. Pokiaľ ide o porušenie úverovej zmluvy zo strany žalovaného, žalobca poukázal na čl. 8.1. Úverovej zmluvy a 8.2. Úverovej zmluvy, pričom poukázal na to, že žalovaný prestal uhrádzať jednotlivé splátky úveru riadne a včas, na základe čoho sa dostal do omeškania so splácaním úveru, a teda porušil ustanovenia úverovej zmluvy. Žalovaný aj napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 25.12.2019, ktorou bol vyzvaný na zaplatenie dlžných splátok úveru, zameškané splátky úveru neuhradil, na základe čoho sa rozhodnutím o okamžitej splatnosti celkového dlhu zo dňa 26.01.2020 stal splatným celý nesplnený dlh z úveru žalovaného. Následne bol žalovaný opätovne vyzvaný na zaplatenie dlhu, a to výzvou zo dňa 08.01.2021, pričom aj napriek tejto výzve dlžnú sumu neuhradil. Žalobca eviduje zo strany žalovaného v dôsledku nesplácania úveru v zmysle úverovej zmluvy dlh v celkovej výške 246.911,51 Kč, ktorý v prepočte kurzu ku dňu predchádzajúcemu podaniu žaloby predstavoval sumu 9.465,65 eur. Pokiaľ ide o právomoc súdov SR na prejednanie a rozhodnutie veci, žalobca poukázal na čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. 6 a čl. 7 bodu 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky, b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach, alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje k takejto činnosti do tohto členského štátu, alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. Súčasne poukázal na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Keďže žalovaný má trvalé bydlisko na území SR, má žalobca za to, že je daná právomoc súdov SR na prejednanie a rozhodnutie sporu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.05.2021 v upomínacom konaní platobný rozkaz pod sp.zn. 4ÚP/324/2021, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z dôvodu, že sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, predmetný platobný rozkaz bol zrušený a žalobca podal návrh podľa § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní na pokračovanie v konaní podľa Civilného sporového poriadku na vecne a všeobecne miestne príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd postúpil spor v prejednávanej veci tunajšiemu súdu.
3. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právnej zástupkyne žalobcu, ktorá tak svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, pričom súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle zákonnej fikcie podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
4. Súd v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, keď na základe vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam. Dňa 11.12.2018 uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 293.196,- Kč s tým, že žalovaný sa zaviazal splatiť predmetný úver v pravidelných 96 mesačných splátkach, ktorých prvých 95 splátok malo výšku 5.129,-Kč a posledná 96. splátka mala mať výšku 3.375,-Kč s tým, že splatnosť jednotlivých splátok bude vždy 15. deň každého kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 15.01.2019 a splátka poslednej splátky dňa 15.12.2026. V predmetnej zmluve je dohodnutá úroková sadzba vo výške 13,90 % ročne, ako aj výška RPSN 15,40 %. Predmetný
úver bol z časti, a to vo výške 193.196,-Kč použitý na splatenie konsolidovaných dlhov č. úverového účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasne v zmluve je uvedená celková čiastka, t.j. súčet výšky poskytnutého úveru a výšky celkových nákladov úveru pri splnení všetkých predpokladov pre výpočet RPSN, v sume 493.894,-Kč. Podľa čl. 8. bodu 8.1. úverovej zmluvy sa za porušenie zmluvy považovalo to, že žalovaný sa dostane do omeškania so splatením jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo sa dostane do omeškania so splatením viac než dvoch splátok. Z čl. 8. bodu 8.2 písm. b) úverovej zmluvy sa strany sporu dohodli, že žalobca v prípade porušenia povinností podľa čl. 8.1 úverovej zmluvy môže uplatniť svoje právo na vyhlásenie celého úveru za splatný v stanovenej lehote a v tom prípade vznikne žalovanému povinnosť jednorázovo zaplatiť všetky dlhy z úveru za podmienok uvedených v písomnej výzve. Žalovaný bol zo strany žalobcu výzvou zo dňa 25.12.2019 vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, ktorá k uvedenému dňu predstavovala sumu 17.990,-Kč, a to najneskôr do 26.01.2020, pričom žalovaný túto sumu neuhradil, a preto žalobca v súlade s čl. 8.2 písm. b) úverovej zmluvy vyhlásil dňa 26.01.2020 okamžitú splatnosť celkového dlhu, a to odo dňa 27.01.2020.
5. Vzhľadom na to, že v súdenej veci vystupuje v právnom postavení žalobcu spoločnosť Česká spořitelna, a.s., ktorá je zahraničnou obchodnou spoločnosťou (konkrétne obchodnou spoločnosťou založenou v ČR), a teda predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom s cudzím prvkom, súd sa primárne zaoberal otázkou právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie v súdenej veci. Vzhľadom na to, že žalovaný vystupuje v predmetnom právnom vzťahu ako spotrebiteľ (v žalobe je označený identifikačnými údajmi fyzickej osoba - nepodnikateľa), súd dospel k záveru, že právomoc súdov SR je daná v zmysle čl. 17 bod 1 písm. b) a čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keď v zmysle čl. 17 bod 1 písm. b) predmetného nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. 6 a čl. 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnú v splátkach, alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, a v zmysle čl. 18 ods. 2 predmetného nariadenia, podľa ktorého, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Keďže z lustrácie žalovaného v REGOB-e SR je zrejmé, že menovaný je prihlásený na trvalý pobyt na území SR, a to na meste Ružomberok, keď z predmetnej lustrácie súčasne nevyplýva, že by menovaný mal hlásený pobyt mimo územia SR, pričom zo spisu nevyplýva taká skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod, že žalovaný má bydlisko, t.j. miesto, kde má v úmysle trvale sa zdržiavať, mimo územia SR, súd dospel k záveru, že je daná právomoc súdov SR na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci. Pokiaľ ide o posúdenie rozhodného práva, súd poukazuje na tú skutočnosť, že strany sporu sa v čl. 31.1 VOP dohodli, že zmluvy, na ktoré sa vzťahujú tieto obchodné podmienky sa riadia právom ČR, keď táto voľba rozhodného práva je súladná s čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v spojení s čl. 6 ods. 1 a 2 predmetného nariadenia. Na základe uvedeného súd posúdil predmetný úverový vzťah a nároky uplatnené žalobcom v prejednávanom spore podľa noriem českého právneho poriadku. S poukazom na to, že predmetná zmluva o úvere nesporne vykazuje znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd preskúmal dôvodnosť žaloby z hľadiska posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených v prejednávanom spore s normami spotrebiteľskej ochrany, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy, spĺňa obsahové aj formálne náležitosti prezumované § 104 a nasl. zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov, keď obsahuje informácie prezumované § 106 citovaného zákona, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
6. K žalovanej istine súčasne priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania (podľa § 1970 Občanského zákonníka v spojení s Nařízením vlády ČR č. 351/2013 Sb.; § 2) vo výške 5 % ročne zo sumy 9.465,65 eur od 27.01.2020, keď podľa predmetného ustanovenia výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 % bodov. Keďže sa žalobca v prejednávanom spore domáhal zaplatenia úroku z omeškania iba vo výške 5 % ročne je zrejmé, že táto výška neprevyšuje výšku úroku z omeškania stanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom, keď žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 27.01.2020.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, priznal žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.