Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-63-2021.pdf
PDF · 82.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/63/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného V. H. pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. januára 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný
V. H. , nar. X.X.XXXX I. K., trvale bytom K., Š. XXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 1.9.2019 v čase o 02:04 hod. v K. J. J. W. na parkovisku za prevádzkou G. K., ako vodič taxíka zn. Dacia Logan modrej farby, ev. č. K. XXXDD patriaceho taxislužbe E., pri preprave M. U. využil stav jej bezbrannosti, ktorý si sama spôsobila intoxikáciou alkoholu, pri zastavení vozidla ju bez slov zvalil na zadné sedadlo, stiahol jej aj sebe nohavice a spodné prádlo pod kolená a vykonal s ňou proti jej vôli súlož, po čom ju vytiahol z vozidla a z miesta ušiel, svojím konaním spôsobil poškodenej M. U. zranenie v oblasti vonkajšieho genitálu - v oblasti zadnej komisúry - krvácajúcu trhlinu o veľkosti 1 (jeden) cm, opuch pošvového vchodu a drobné bodkovité podslizničné krvácanie, ktoré zranenie si vyžiadalo odôvodnenú dobu liečenia v trvaní 2 (dva) dni,
t e d a
donútil ženu k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť,
č í m s p á ch a l
zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno j), písmeno k) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze:
- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala pod Pv 396/19/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 23.8.2021 obžalobu na V. H. pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Poškodená M. U. si náhradu škody neuplatnila.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.12.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 396/19/2204 zo dňa 23.8.2021. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný je nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne, hľadá si trvalé zamestnanie a pracuje brigádne u pána E., ktorému pomáha pri opravách vozidiel a rôznych prácach, a tento obžalovaného charakterizuje ako aktívneho, slušného, bez známok arogancie a agresivity. Obžalovaný je slobodný, s družkou má dve deti vo veku 10 a 6 rokov, pričom rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/302/2016 zo dňa 28.2.2018, právoplatným dňa 13.3.2018, bola staršia dcéra zverená do osobnej starostlivosti obžalovaného, mladší syn bol zverený do osobnej starostlivosti družky obžalovaného a obom rodičom bolo určené výživné po 30 eur mesačne. Dcéra obžalovaného navštevuje 4. triedu Základnej školy na E. W. I. K., pričom do školy ju vozia rodičia, ktorí sa zaujímajú o jej prospech a správanie a maloletá nemá neospravedlnené hodiny. Obžalovaný sa s maloletou pripravuje do školy. Obžalovaný pravidelne navštevuje aj syna, ktorý je zverený do starostlivosti jeho družky, ktorej aj pomáha v domácnosti.
Obžalovaný nemá záznam v registri trestov. V evidencii priestupkov od roku 2016 do 2021 má záznamy o 20 priestupkoch v doprave so sankciami od napomenutia po 40 eur, a to najmä za neprihlásenie vozidla v zákonnej lehote, za nepoužitie bezpečnostných pásov, za nerešpektovanie dopravného značenia a za prekročenie rýchlosti. Obžalovaný je vlastníkom viacerých motorových vozidiel.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, nakoľko tomuto vyhláseniu zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní.
Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona za trestný čin znásilnenia možno uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až desať rokov.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 38 odsek 3 Trestného ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 a odsek 6 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko tento trest súd musí uložiť, keďže obžalovaného odsudzuje za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov. Pri určovaní výmery trestu súd zistil a zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) a písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, pričom vyjadril aj ospravedlnenie poškodenej, a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže v prípravnom konaní k veci vypovedal, uviedol všetky okolnosti skutku a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Hoci obžalovaný nemá záznam v registri trestov, má veľké množstvo priestupkov v doprave, preto mu súd nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny život pred spáchaním činu. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby podľa ustanovenia § 199 odsek 1 Trestného zákona znižovala z 10 rokov na 8 rokov a 4 mesiace, pričom dolná hranica zostala 5 rokov. Súd napriek prevahe poľahčujúcich okolností mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu aj pomery obžalovaného, by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj po zohľadnení prevahy poľahčujúcich okolností bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto obžalovanému ukladal trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom s poukazom na § 39 odsek 1 Trestného zákona, pričom mohol ukladať trest nie kratší ako dva roky s tým, že horná hranica zostala 8 rokov a 4 mesiace. Súd pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby prihliadol na okolnosti prípadu, kde poškodená jednoznačne verbálne ani fyzickými prejavmi nedala najavo svoj nesúhlas a súčasne uviedla, že nechce, aby bol páchateľ tvrdo potrestaný, ako aj na pomery obžalovaného, najmä na jeho osobnú starostlivosť o maloletú dcéru vo veku 10 rokov, ako aj vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi vo veku 6 rokov, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti jeho družky, na aktívny prístup k práci, či už vo forme brigádnej činnosti alebo hľadania si zamestnania ako aj pozitívne hodnotenia jeho osoby zo strany družky a okolia, ktoré skutočnosti neboli osobitne zohľadnené pri poľahčujúcich okolnostiach, a pre ktoré pomery obžalovaného i s ohľadom na jeho záujem zamestnať sa, má súd za to, že by použitie ustanovenej trestnej sadzby bolo neprimerane prísne, pričom u obžalovaného s takýmto osobnostným profilom má za to, že aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania, prihliadnuc na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo takmer dva a pol roka a počas tejto doby sa obžalovaný žiadnej inej trestnej činnosti nedopustil, preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda pri dolnej hranici maximálne zníženej trestnej sadzby.
Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú dcéru a vyživovaciu povinnosť má aj k maloletému synovi, žije s rodičmi, súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a obžalovanému určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, nakoľko takto určenú skúšobnú dobu považuje za potrebnú, aby obžalovaný preukázal, že z jeho strany išlo o ojedinelý exces násilného charakteru, že už povedie riadny život a nebude sa dopúšťať žiadneho protiprávneho konania, a to ani na úseku dopravy. Dĺžku skúšobnej doby súd určil s ohľadom na okolnosti prípadu a potrebu dlhšie obdobie správanie obžalovaného sledovať a dohliadať nad uloženými povinnosťami. Keďže súd obžalovanému podmienečne odkladal výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uložil mu zároveň primerané povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Tieto uložené povinnosti majú zvýrazniť výchovné pôsobenie trestu a zabezpečiť, aby sa obžalovaný riadne začlenil do pracovného prostredia a aby prehodnotil svoje správanie tak, aby sa už žiadneho protiprávneho konania nedopustil. Uložené povinnosti je obžalovaný povinný splniť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. K návrhu prokurátorky na uloženie obžalovanému aj povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom programu sociálneho výcviku súd uvádza, že s ohľadom na uloženú povinnosť podrobiť sa psychoterapii, súd už nepovažoval za potrebné ukladať aj program sociálneho výcviku, nakoľko účel sociálneho výcviku možno dosiahnuť aj psychoterapiou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.