Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-1233-2020.pdf
PDF · 90.1 KB
No categories available
45Ek/1233/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Sokoľ, so sídlom Kostolianska 159/10, 044 31 Sokoľ, IČO: 00 324 752, zast. JUDr. Eva Hencovská, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice
- Staré Mesto, IČO: 34 745 246 proti povinnému: Q. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX G. o vymoženie 200 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Márie Popíková, Exekútorský úrad so sídlom Šrobárova 3842/9, 075 01 Trebišov, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1233/2020 zo dňa 01. 07. 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/1233/2020 zo dňa 01. 07. 2021 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 25 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13. 08. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 200 Eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného exekučného titulu - Rozhodnutie o priestupku č. k. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vydané obcou Sokoľ a rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie č. k. OU-KS-B zo dňa 30. XX. XXXX, ktoré sa stalo právoplatným dňa XX. XX. XXXX a vykonateľným dňa XX. XX. XXXX. Dňa 14. 08. 2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 45Ek/1233/2020 zo dňa 01. 07. 2021 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) (výrok I.), zamietol návrh povinného na zmenu súdneho exekútora (výrok II.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 24,70 Eur (výrok III.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vecne tým, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V uznesení vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je prebiehajúce súdne konanie na Krajskom súde v Košiciach o odklad vykonateľnosti a zrušenie exekučného titulu. Súd pritom uviedol, že prebiehajúce súdne konanie samo o sebe nemá vplyv na exekučné konanie a ani na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý nebol zrušený ani zmenený. Zároveň vyšší súdny úradník uviedol, že vyhlásenie povinného o tom, že je dôchodca s mesačným príjmom 400 Eur a v súčasnosti nemôže disponovať so svojim účtom, ktorý je zablokovaný, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej súd uviedol, že dôvodom pre zmenu súdneho exekútora je závažné alebo opakované porušenie povinností súdneho exekútora. V zmysle § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súdny exekútor prikáže banke povinného, aby po doručení
príkazu na začatie exekúcie zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného okrem prípadu, ak vy povinný chcel dobrovoľne splniť pohľadávku oprávneného prevodom na účet, ktorý určil súdny exekútor. Súd konštatoval, že súdny exekútor postupoval štandardným spôsobom v súlade so zákonom, keď po začatí exekúcie vydal a banke doučil príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke zo dňa 28. 08. 2020, na základe ktorého banka následne zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva na účte povinného, preto súd považoval tvrdenia povinného na neopodstatnené. Pri priznaní nároku na náhradu trov uplatnil súd zásadu úspechu vo veci a preto neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd exekúciu pozastavil do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach XSa/XX/XXXX- XX a o zmenu súdneho exekútora. Tiež žiadal o zníženie trov exekúcie. V sťažnosti povinný v podstate uviedol, že oprávnený mal povinného vyzvať a doručiť mu platobný rozkaz. O tom, že oprávnený podal návrh na exekučné konanie sa povinný dozvedel až pri konaní exekútora. Nikde pritom nie je preukázané, že by bol povinný vyzvaný k zaplateniu pokuty, preto nebol dôvod na exekučné konanie. K zamietnutiu návrhu na zmenu exekútora povinný uviedol, že nesúhlasí s tým, že exekútor závažne neporušil jeho práva a svoje povinnosti. Súdny exekútor okrem iného nezobral do úvahy postavenie povinného ako 72 ročného dôchodcu s príjmom do 400 Eur mesačne. Postup exekútora narušil vážne spôsob života povinného, keď nemohol použiť finančné prostriedky na nákup základných potravín. Zároveň povinný namietal výšku trov exekúcie a žiadal upraviť výšku exekuovanej sumy.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že povinný zastáva názor, že oprávnený bol povinný ho po právoplatnosti rozhodnutia vyzvať na plnenie a doručiť mu platobný rozkaz. Rozhodnutie obce je exekučným titulom a oprávnený nie je povinný podávať návrh na vydanie platobného rozkazu, ale môže sa priamo domáhať vynútenia si povinnosti, ktorú si povinný dobrovoľne nesplnil. Povinný si pritom rozhodnutie obce riadne prevzal, o čom svedčí doručenka. Navyše povinný bol prítomný aj pri prejednaní samotného priestupku. Ďalej povinný namietal, že mu boli zablokované peňažné prostriedky na účte skôr ako mu bolo doručené upovedomenie. Súdny exekútor v prvom rade prikáže banke, aby zablokovala príslušnú sumu na bankovom účet povinného a následne upovedomí o tomto spôsobe vykonania exekúcie povinného a oprávneného. V opačnom prípade by mal povinný možnosť vybrať zo svojho účtu všetky peňažné prostriedky pred tým, ako dôjde k blokácii účtu, resp. k odpísaniu prostriedkov na základe exekučného príkazu, čo by smerovalo k poškodeniu oprávneného. Vzhľadom na uvedené bol postup exekútora v súlade so zákonom. K namietanej výške trov exekučného konania oprávnený uviedol, že odmena ani náhrada výdavkov by exekútorovi nepatrila iba v prípade, ak by povinný uhradil pohľadávku oprávnenému ešte pred začatím exekúcie, čo sa v danom prípade nestalo. Na základe uvedeného považoval oprávnený sťažnosť povinného za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania (vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie).
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že neeviduje nič, čo by bránilo vymáhateľnosti exekučného titulu. Tvrdenia povinného sú právne nerelevantné. Povinný vo svojej sťažnosti opakovane namieta neskoré doručenie upovedomenia a začatí exekúcie z dôvodu „možno aj úmyselného konania, či nedbanlivosti exekútora“. Upovedomenie o začatí exekúcie č. XXXEX XXX/XX - X zo dňa XX. XX. XXXX povinný prevzal dňa XX. XX. XXXX. Keďže exekútorský úrad okrem exekučnej veci povinného spracováva niekoľko tisíc spisov, lehota odoslania upovedomenia o začatí exekúcie dňa XX. XX. XXXX je primeraná. Vo veci zo strany exekútora v žiadnom prípade nedošlo k nedbanlivostnému konaniu a už vôbec nie „možno aj k úmyslu“. Tvrdenia povinného nemožno označiť inak, ako výmysel. Povinný bol v upovedomení o začatí exekúcie riadne poučený o svojich právach. Povinný nežiadal súdneho exekútora o vysvetlenie možnosti odkladu exekúcie, súdny exekútor nie je povinný preventívne poučiť povinného o celom procese exekúcie. Povinný mal možnosť osloviť advokáta. Tvrdenie povinného, že „nie je vylúčené, že by svoj záväzok uhradil“ je iba pochybnou fabuláciou. Vymáhaná pohľadávka, ako aj trovy exekúcie boli povinnému vyčíslené správne. Argumentácia povinného v sťažnosti voči uzneseniu je v celom rozsahu nedôvodná, nemá v ničom oporu, opakuje sa, povinný nepredložil nič nové a ako takú je sťažnosť povinného treba zamietnuť jednak v časti návrhu na zastavanie exekúcie ako aj v časti zmeny súdneho exekútora.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom sa stotožňuje s odôvodnením sťažnosťou napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na neho odkazuje.
15. Povinný v podanej sťažnosti argumentuje tým, že exekúcia má byť zastavená, keďže mu nebol doručený platobný rozkaz a na zaplatenie pokuty nebol vyzvaný. Súd v tomto bode uvádza, že ide o „novú“ obranu povinného, založenú na skutočnostiach doposiaľ povinným neuvedených. Súd preto poukazuje na koncentračnú zásadu v rozhodovaní súdu o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie vyplývajúcu z ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na § 245 CSP, v sťažnostiach proti meritórnym rozhodnutiam je možné uvádzať nové skutočnosti a dôkazy iba vtedy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. V prípade podania sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka platí koncentrácia námietok, teda súd prihliadne len na skutočnosti, ku ktorým došlo po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka. Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku ako aj so zreteľom na § 245 CSP nemôže prihliadnuť na tvrdenia a dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Súd aj napriek uvedenému dodáva, že exekučným titulom je v zmysle § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku rozhodnutie vydané obcou o priestupku. Uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno viesť exekúciu. Preto tak ako aj uviedol samotný oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného, na základe uvedeného vykonateľného rozhodnutia sa môže oprávnený priamo bez ďalšieho (bez potreby podania návrhu na vydanie platobného rozkazu) domáhať vynútenia povinnosti, ktorú si povinný dobrovoľne nesplnil. Pritom nie je potrebné, aby oprávnený povinného opätovne vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy. K pozastaveniu exekúcie do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. X Sa/XX/XXXX-XX súd uvádza, že opätovným dopytom dňa 05. 01. 2022 bolo zistené,
že Krajský súd v Košiciach do dnešného dňa nerozhodol vo veci samej. Rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie č. k.: OU-KS-B.-XXXX/XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX nebolo súdom zrušené alebo zmenené. Dňa 03. 12. 2020 bolo vydané rozhodnutie, ktorým súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 05. 04. 2020 zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09. 12. 2020. Vzhľadom na uvedené súd dodáva, že exekučný titul je aj naďalej vykonateľným exekučným titulom (nebol zrušený ani zmenený). Samotné podanie správnej žaloby pritom nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného v časti proti výroku I. uznesenia sp. zn. 45Ek/1233/2020 zo dňa 01. 07. 2021 považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
16. K návrhu povinného na zmenu súdneho exekútora súd uvádza, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal s námietkami povinného, ktorými povinný odôvodňoval zmenu súdneho exekútora. Súd konajúci sudcom vychádzajúc zo spisu taktiež nezistil žiadne porušenie povinnosti súdneho exekútora namietané povinným. Súdny exekútor je oprávnený po doručení poverenia na vykonanie exekúcie vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Súd zároveň uvádza, že vydanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je zmysle § 94 a § 95 Exekučného poriadku úplne legitímnym prostriedkom exekučnej činnosti. K vyjadreniu povinného v sťažnosti o tom, že dôvodom zastavenia exekúcie (a nesprávneho postupu exekútora) by mala byť okrem iného aj jeho zlá finančná situácia sudca uvádza, že o nemajetnosti povinného nerozhoduje súd, ale súdny exekútor po splnení zákonných podmienok. Zlá finančná situácia, resp. sociálne postavenie povinného, nezakladá v tomto štádiu konania sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a je na ňom posúdiť, či je pohľadávka oprávneného (ne)vymožiteľná. Súd konštatuje, že súdny exekútor v danej veci postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, preto súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že sťažnosť povinného v časti proti výroku II. uznesenia sp. zn. 45Ek/1233/2020 zo dňa 01. 07. 2021 podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
17. K namietanej výške trov exekúcie súd uvádza, že v zmysle § 6 a 7 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov základom pre určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. Odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. Ak by však povinný vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, čo sa však v predmetnom konaní nestalo, patrila by exekútorovi nižšia odmena, a to vo výške 10 % zo základu pre jej určenie.
18. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
19. Keďže povinný v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia (ani v jednom z výrokov), súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45 Ek/1233/2020 zo dňa 01. 07. 2021, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
23. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekučného konania vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 25 Eur (ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 9,96 Eur, z režijného paušálu za rok 2021 v sume 10,87 Eur a z 20 % DPH v sume 4,17 Eur). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).