Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-109-2024.pdf
PDF · 75.97 KB
Case nature
Subarea
2S/109/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o. so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-2024-P zo dňa 29.10.2024 o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2024 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-2024-P zo dňa 29.10.2024 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V (ďalej len OR PZ BA V), okresného dopravného inšpektorátu, sp. zn. ORP-P-2/BAV- OBCP-2024 zo dňa 10.07.2024 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). OR PZ BA V v prvostupňovom rozhodnutí podľa § 74 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) rozhodol, že žalobca dňa 25.11.2023 v čase o 10:03 hodine viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Land Rover Discovery 4, evidenčného čísla F., kategórie M1G, za ktorým ťahal prípojné vozidlo továrenskej značky Vezeko Vario E27.4, evidenčné číslo F., kategórie O2 po diaľnici D2 smerom na diaľnicu D1 cez most Lafranconi pričom v km 63,500 viedol uvedené vozidlo rýchlosťou 58 km/h a súčasne nemal riadne označený prečnievajúci náklad reflexným označením s červenými a bielymi pruhmi šírky 70 mm až 100 mm smerujúcimi do pozdĺžnej strednej roviny vozidla pod uhlom 45 stupňov nadol a najmenšia plocha tohto označenia musí byť 0,16 metrov štvorcových, pričom táto plocha musí mať tvar pravouholníka s dĺžkou jednej strany najmenej 40 mm podľa § 26 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. a následne z dôvodu, že pri prechádzaní z priebežného jazdného pruhu pri preraďovaní sa do výjazdovej vetvy smerom na diaľnicu D1 nedal prednosť v jazde vodičovi idúcemu v pravom jazdnom pruhu, bol hliadkou Krajského riaditeľstva PZ v BA Krajského dopravného inšpektorátu Diaľničného oddelenia Bratislava predpísaným spôsobom zastavený a počas kontroly vodiča – žalobcu bolo zistené, že na uvedenom osobnom motorovom vozidle je prasknuté čelné sklo v zóne čistenia stieračmi čelného skla stieračom a bezprostredne pred vodičom sa nachádzalo poškodenie veľkosti väčšej ako 20 mm a následne po predložení dokladov bolo lustráciou osoby žalobcu zistené, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia skupiny „BE“. Týmto konaním žalobca porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 75 ods. 7, ods. 8 a § 137 ods. 2 písm. q), § 35 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 6 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. j), § 51 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke) „s poukazom na § 106/2018 Z. z. o prevádzke motorových vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ (doslovná citácia z výroku rozhodnutia –
pozn. súdu), § 51 ods. 5 zákona o cestnej premávke s poukazom na § 26 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z., za čo sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1, písm. k), písm. l) priestupkového zákona. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) priestupkového zákona sa obvinenému - žalobcovi ukladá pokuta vo výške 500 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 16 mesiacov, pričom lehota začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň OR PZ BA V zaviazal žalobcu na úhradu trov konania vo výške 16 eur.
2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP).
3. Súčasne s podaním žaloby žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP priznal žalobe odkladný účinok, keďže v dôsledku napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo k neoprávnenej ujme na strane žalobcu vo forme zásadného obmedzenia jeho ústavného práva na slobodu pohybu podľa čl. 23 ods. 1, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v dôsledku nezákonne uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorého vedenie bolo nevyhnutným predpokladom pre výkon zamestnania a zabezpečenia živobytia pre vlastnú rodinu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vyjadril svoj nesúhlas s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 185 SSP.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 SSP sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Z vyššie uvedených ustanovení SSP vyplýva, že podanie správnej žaloby automaticky nevyvoláva nastúpenie odkladného účinku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu resp. opatreniu orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku predstavuje výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré potom nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí a opatrení.
10. Procesným predpokladom na priznanie odkladného účinku je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a takéto priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.
11. Je výlučne na žalobcovi, aby uviedol dôvody hrozby v zmysle ust. § 185 SSP. Zároveň je povinnosťou žalobcu ním zvolené zákonné dôvody súdu preukázať, aby bolo zrejmé, že v prípade nepriznania odkladného účinku žalobe, je výkon rozhodnutia alebo opatrenia spôsobilý reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 7Sžsk/17/2018 z 30.05.2018). Preukázanie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy závažná ujma hrozí, pritom treba považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: III. US 364/2017).
12. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že došlo k neoprávnenej ujme na strane žalobcu vo forme zásadného obmedzenia jeho ústavného práva na slobodu pohybu v dôsledku nezákonne uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorého vedenie je nevyhnutným predpokladom pre výkon zamestnania a zabezpečenia živobytia pre vlastnú rodinu. Žalobca bližšie nešpecifikoval hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca bez bližšieho uvedenia skutkových okolností iba uviedol, že vedenie vozidla je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho zamestnania a zabezpečenia živobytia pre vlastnú rodinu. K návrhu na priznanie odkladného účinku ani nepriložil žiadne dôkazy preukazujúce ním tvrdený dôvod potreby priznania odkladného účinku, a to, že uložený zákaz skutočne bráni výkonu jeho povolania a je prekážkou zabezpečovania živobytia pre jeho rodinu. Uvedený dôvod pre priznanie odkladného účinku tak zostal len v rovine všeobecného tvrdenia. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku nie len tvrdiť, ale aj preukázať. Úlohou správneho súdu nie je, aby za žalobcu vyhľadával a zisťoval dôkazy, prípadne konkretizoval jeho tvrdenia, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a týmto postupom nahrádzal jeho aktivitu.
13. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Na to, aby bol žalobca so svojím návrhom na priznanie odkladného účinku úspešný, nemôže zostať len pri konštatovaní negatívneho vplyvu preskúmavaného rozhodnutia alebo hypotetických predpokladoch závažnej ujmy, ale je povinný reálnosť ním tvrdenej hrozby osvedčiť. Samotné tvrdenie alebo obava z potenciálnej možnosti ujmy nemôže byť súdom považované za dostačujúci dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Správny súd konštatuje, že nie je naplnená podmienka na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorú predpokladá ust. § 185 písm. a) SSP, pretože žalobca neosvedčil existenciu hrozby závažnej bezprostrednej ujmy.
15. Správny súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).