Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/13/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu G. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Y., na ul. H. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Rebrom, advokátom, so sídlom v Bratislave, na ul. Maróthyho č. 6, proti žalovanému VKT trade, s.r.o., so sídlom v Stropkove, na ul. Chotčanskej č. 171/71, IČO: 53 008 570, právne zastúpenému JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so sídlom v Stropkove, na ul. Hlinky č. 262/6, o zaplatenie sumy 17.051 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05.03.2025 č. k. 29Csp 18/2024 - 136, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o dielo zo dňa 30.03.2022 v predmete zhotovenia diela, konkrétne rekreačného domu A a prístrešku pre autá špecifikované v čl. I. bode 1 Zmluvy. Súčasťou zmluvy bola príloha A, obsahom ktorej bola špecifikovaná činnosť zhotoviteľa v jednotlivých etapách v predmete zmluvy o dielo, vrátane činností zabezpečovaných zhotoviteľom neobsiahnutých v cene diela, ako aj príloha B v predmete zariadenia staveniska.

3. Z obsahu zmluvy vyplýva, že táto mala byť uzatvorená v zmysle ust. a nasl. .

4. Súd I. inštancie už pri realizácii procesného postupu podľa § 181 ods. 2 C.s.p. konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú keďže pri jej uzatváraní žalobca nekonal v predmete svojej podnikateľskej činnosti na rozdiel od žalovaného, ktorý mal postavenie dodávateľa a pri zhotovovaní predmetu diela konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

5. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o dielo sa potom v zmysle ust. na všetky právne vzťahy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

6. Medzi stranami nebola sporná otázka dohodnutej ceny za zhotovenie diela vo výške 89.035,20 eur, ako aj dohoda o platobných podmienkach v zmysle čl. III. Zmluvy.

7. Súčasne medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v súlade so zmluvou o dielo uhradil žalovanému zálohu vo výške 20.000 eur na jeho účet dňa 11.10.2022 a sumu 20.436,40 eur dňa 19.10.2022.

8. Pokiaľ žalobca argumentoval, že dňa 21.10.2022 uhradil k rukám žalovaného sumu 1.200 eur za štiepku, sumu vo výške 510 eur ako zálohu za vykládku žeriava, sumu 2.290 eur zálohu za práce s tým súvisiace, spolu so sumou 6.700 eur ako zálohu za žeriav, išlo o platby realizované za dodávku materiálu, resp. nájom žeriava, ktoré neboli predmetom zmluvy o dielo a teda nešlo o úhrady realizované žalobcom v zmysle čl. II. Zmluvy.

9. Sporným však bolo skutkové tvrdenie žalobcu, že tento dňa 30.11.2022 mal k rukám žalovaného uhradiť sumu 15.000 eur a dňa 29.12.2022 sumu 20.000 eur, ktorých prevzatie žalovaný poprel.

10. Podľa názoru súdu I. inštancie, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané zo strany žalobcu odovzdanie zálohy vo výške 15.000 eur žalovanému dňa 30.11.2022.

11. Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu nebolo preukázané ani výpoveďou svedkyne - jeho manželky, ktorá iba uviedla, že malo dôjsť k úhrade uvedenej zálohy k rukám žalovaného, avšak pri jej odovzdaní zo strany žalobcu osobne nebola. Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu podľa názoru súdu I. inštancie nie je preukázané ani predloženým prehľadom odsúhlasených faktúr, ku ktorému svedkyňa, manželka žalobcu uviedla, že konateľ spoločnosti žalovaného mal svojím podpisom potvrdiť prevzatie zálohy zo dňa 29.12.2022. Pokiaľ konateľ spoločnosti žalovaného týmto podpisom potvrdzoval iba prevzatie zálohy vo výške 20.000 eur dňa 29.12.2022, potom nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že týmto potvrdil aj prevzatie predchádzajúcej zálohy zo dňa 30.11.2022.

12. Ďalším sporným bolo skutkové tvrdenie o prevzatí zálohy konateľom spoločnosti žalovaného dňa 29.12.2022 pri osobnom stretnutí za účasti svedkov, D. D. a manželky žalobcu.

13. Konateľ spoločnosti žalovaného poprel, aby na tomto stretnutí došlo k odovzdaniu akýchkoľvek finančných prostriedkov v súvislosti s realizáciou predmetu diela zo strany žalobcu. Pre súd I. inštancie bola v tomto prípade rozhodujúca výpoveď svedka, D. D., ktorý bol bez akéhokoľvek pomeru k obom stranám sporu a tento jednoznačne potvrdil, že žalobca odovzdal konateľovi spoločnosti žalovaného finančné prostriedky a z počutia vedel, že išlo o sumu 20.000 eur, len nevidel, aby ich prevzatie konateľ spoločnosti žalovaného písomne potvrdil. Pokiaľ uvedený svedok jednoznačne potvrdil odovzdanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu konateľovi spoločnosti žalovaného pri osobnom stretnutí dňa 29.12.2022, potom súd I. inštancie mal za preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že tento odovzdal konateľovi spoločnosti žalovaného sumu 20.000 eur, ktorej výška bola preukázaná výpoveďou svedkyne

- manželky žalobcu.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca podaním zo dňa 09.10.2023 od zmluvy odstúpil z dôvodu, že nedošlo k dokončeniu diela v dohodnutej lehote do 30.09.2023, čím došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo, na čo bol vopred upozornený v súlade s čl. VIII. bodu 1. Uvedené odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené 10.10.2023.

15. Žalovaný rozporoval platnosť odstúpenia od zmluvy s poukazom na čl. V. bod 3 Zmluvy, teda, že v prípade nepriaznivých klimatických podmienok je zhotoviteľ oprávnený prerušiť vykonávanie diela až do doby priaznivých klimatických podmienok s tým, že o dobu prerušenia sa predlžuje doba, v ktorej má zhotoviteľ vykonať, ako aj z dôvodu, že mu žalobca znemožnil realizovanie dokončenie diela po zistení v mesiaci apríl 2023, že dielo je realizované iným zhotoviteľom.

16. Z čl. V. bodu 3 Zmluvy nesporne vyplýva, že v prípade nepriaznivých klimatických podmienok je zhotoviteľ oprávnený prerušiť vykonanie diela až do doby priaznivých klimatických podmienok s tým, že o dobu prerušenia sa predlžuje doba, v ktorej má zhotoviteľ dielo vykonať, avšak o takomto prerušení je zhotoviteľ povinný objednávateľa písomne informovať najneskôr do 3 dní od vzniknutia takejto udalosti.

17. Konateľ spoločnosti žalovaného iba uviedol, že v mesiaci február a marec roku 2023 mal telefonicky žalobcu informovať o nepriaznivých klimatických podmienkach, pre ktoré nemôže pokračovať v realizácii predmetu diela. Avšak žalobca pravdivosť uvedeného skutkového tvrdenia poprel s tým, že stavba bola zastrešená ešte v mesiaci november 2022 a preto žalovaný mohol v realizácii ďalších činností v súvislosti s realizáciou diela pokračovať.

18. Pokiaľ žalovaný nepreukázal, že žalobcu v súlade s čl. V. bod 3 Zmluvy písomne informoval o prerušení prác v súvislosti s realizáciou predmetu diela, potom neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že došlo k predlženiu termínu odovzdania diela uvedeného v čl. V bod 2 Zmluvy o dobu prerušenia v zmysle čl. V. bodu 3 Zmluvy.

19. Žalovaný ďalej rozporoval obsah zápisu zo stretnutia zo dňa 12.04.2023, ktorého sa mal zúčastniť aj žalobca, svedkovia - D. D. a manželka žalobcu spolu s otcom konateľa spoločnosti žalovaného, v zmysle ktorého mal konateľ spoločnosti žalovaného vrátiť vyplatené zálohy v rozsahu 17.051 eur s tým, že po ich vrátení budú ďalšie práce zadávané zhotoviteľovi objednávateľom prostredníctvom písomných záväzných objednávok odsúhlasených a písomne potvrdených.

20. Konateľ spoločnosti žalovaného k uvedenému zápisu iba uviedol, že sa mu marí, že tam bol aj žalobca, ale nevie o tom, žeby spolu mali komunikovať.

21. Uvedené skutkové tvrdenie však bolo vyvrátené realizovanými svedeckými výpoveďami, kedy svedok D. D. potvrdil, že sa dohadovali termíny pokračovania prác, s ktorými sa malo začať po 20.04.2023 a že konateľ spoločnosti žalovaného so žalobcom komunikovali aj vo vzťahu vrátenia niektorých záloh, o akú výšku išlo uviesť nevie, ale od žalobcu vedel, že malo ísť o vyššiu sumu.

22. Podľa žalovaného žalobca v súlade s čl. VIII. bodu 1 nesplnil zákonné podmienky platného odstúpenia od zmluvy pre absenciu písomného upozornenia na odstránenie zistených nedostatkov. Žalobca súdu predložil písomné oznámenie o postupe prác zo dňa 20.04.2023, ktorým vyzval žalovaného najneskôr do 26.04.2023 o zaslanie písomného oznámenia o plánovaných prácach a termínoch realizácie, teda termín zahájenia, dokončenia, popis a rozsah prác a súčasne týmto oznámil, že za koordináciu prác na stavbe zodpovedá od 18.04.2024 pán J., ktorý je poverený koordinovať stavebné práce, kontrolovať a pripomienkovať kvalitu ním realizovaných prác. Obsahom uvedeného oznámenia bolo aj upozornenie, že pokiaľ stanovenú lehotu nedodrží, bude oprávnený od zmluvy odstúpiť. Uvedené písomné oznámenie bolo doručené konateľovi spoločnosti žalovaného na jeho mailovú adresu ako aj svedkovi D.ovi D.ovi, ktorý jeho doručenie potvrdil. Obranu konateľa spoločnosti žalovaného, že mu uvedené oznámenie doručené nebolo súd I. inštancie považoval za účelovú, keďže je nepochybné, že toto oznámenie mu bolo doručené na jeho mailovú adresu, z ktorej so žalobcom komunikoval v čase pred uzatvorením zmluvy o dielo v súvislosti s cenovou ponukou tak, ako to vyplýva z predloženej mailovej komunikácie na č.l. 70.

23. Zároveň žalovaný nepreukázal, žeby žalobca mu znemožnil pokračovať v realizácii diela tým, že mal zamedzený vstup na stavenisko resp., že dielo bolo v čase trvania zmluvy realizované iným zhotoviteľom.

24. Žalobca uvedené skutkové tvrdenie poprel s tým, že práce, ktoré realizoval iný podnikateľský subjekt nesúviseli s predmetom diela, ale s prácami, ktoré so žalovaným zazmluvnené neboli. Žalovanému boli písomným podaním zo dňa 20.04.2023 oznámené generálie a kontakt na osobu, ktorá mala realizovať koordináciu prác na základe zmluvy o dielo s prácami, ktoré so žalovaným zazmluvnené neboli. Keďže došlo k výmene zámku na stavbe zrubového domu, kľúče pre žalovaného boli odovzdané ubytovateľovi zariadenia, kde zamestnanci žalovaného bývali v čase realizovanej výstavby. Skutočnosť, že žalovaný nepristúpil k dokončeniu diela je možné vyvodiť aj zo skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, teda, že od januára roku 2023 mu zo strany ubytovateľa zariadenia neboli predkladané faktúry týkajúce sa nákladov za ubytovanie zamestnancov žalovaného, ktorí v zariadení bývali v čase výstavby.

25. Pokiaľ žalovaný nepredložil, resp. neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci, že žalobca mu znemožnil dokončiť predmet diela, potom neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy podaním zo dňa 09.10.2023 v súlade s čl. VIII. bod 1 Zmluvy.

26. V zmysle vyššie uvedeného, potom bol žalobca oprávnený v súlade s čl. VIII. bod 1 Zmluvy, ktorý zodpovedá zákonnej úprave od zmluvy podaním zo dňa 09.10.2023 odstúpiť.

27. Okrem iného, žalobca ako zhotoviteľ bol oprávnený od zmluvy odstúpiť v súlade s aj bez uvedenia dôvodu, keďže preukázateľne v čase odstúpenia od zmluvy žalovaný ako zhotoviteľ dielo nedokončil.

28. V prípade odstúpenia objednávateľa od zmluvy o dielo má však zhotoviteľ nárok na úhradu sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané a zároveň mu je objednávateľ povinný nahradiť účelne vynaložené náklady.

29. Žalobca nepoprel pravdivosť skutkového tvrdenia žalovaného uvedeného v duplike zo dňa 27.03.2024, podľa ktorého v prospech žalobcu realizoval dielo v rozsahu 68.085,45 eur.

30. Pokiaľ z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd I. inštancie za preukázané úhrady týkajúce sa ceny predmetu diela v celkovej výške 60.436,40 eur (20.000 eur - 11.10.2022, 20.436,40 eur - 19.10.2022 a 20.000 eur - 29.12.2022), teda v sume nižšej ako bol nesporný rozsah realizovaných prác žalovaným, potom na jeho strane nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. titulom nespotrebovanej časti zálohy vyplatenej 29.12.2022 vo výške 17.051 eur.

31. Pokiaľ žalobca nepreukázal vyplatenie zálohy vo výške 15.000 eur dňa 30.11.2022 a ďalšie ním realizované platby sa predmetu diela netýkali, ale boli vyplatené za nákup materiálu alebo výkony súvisiace s prenájmom žeriavu, potom neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Zápis zo stretnutia zo dňa 12.04.2023 nespĺňa podmienky uznania dlhu v zmysle ust. vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.051 eur zo strany žalovaného. Uvedený záver, že žalovaný súhlasil s vrátením nespotrebovanej zálohy vo výške uplatnenej žalobou nie je možné vyvodiť ani zo svedeckej výpovede D. D., ktorý iba uviedol, že medzi stranami sporu takáto komunikácia o vrátení nespotrebovaných záloh pri stretnutí 12.04.2023 prebehla, ale o akú výšku išlo uviesť nevedel.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

33. Výrok o trovách bol odvodený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p.

34. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navyše prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Žalovaný v priebehu súdneho konania nerozporoval, a preto prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku považoval za preukázané a nesporné to, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 11.10.2022 sumu vo výške 20.000 eur, dňa 19.10.2022 sumu vo výške 20.436,40 eur, dňa 21.10.2022 sumy vo výške 1.200 eur, 510 eur a 2.290 eur (spolu 4.000 eur) a dňa 15.11.2022 sumu vo výške 6.700 eur. Rovnako bolo preukázané prevzatie sumy 20.000 eur dňa 29.12.2022 žalovaným. Prevzatie sumy vo výške 20.000 eur vyplynulo zo svedeckých výpovedí svedkov D. D. a I. D. B..

36. Nie je možné súhlasiť s tvrdením, podľa ktorého žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného o zrealizovaní diela v rozsahu 68.085,45 eur. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 27.05.2024 uviedol, že žalovanému uhradil všetky zálohy podľa zmluvy o dielo a vykonal aj všetky úhrady za práce a materiál, o ktoré ho žalovaný požiadal. Uvedené je tiež v rozpore so samotnou podstatou tohto súdneho konania, z ktorého vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému sumu v celkovej výške až 86.136,40 eur. Aj za predpokladu nepreukázania úhrady zálohy vo výške 15.000 eur tak z obsahu spisu bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 71.136,40 eur, čo je viac ako žalovaným tvrdených 68.085,45 eur.

Navyše vo veci sa nijakým spôsobom neskúmalo z akých výpočtov a za aké konkrétne práce žalovaný vychádzal pri sume 68.085,45 eur.

37. V rámci tohto súdneho konania všetky práce vykonané a materiál dodaný žalovaným žalobcovi je potrebné brať ako celok a rovnako ako celok treba brať všetky sumy, ktoré uhradil žalobca žalovanému. Záver, podľa ktorého sumy 1.200 eur za štiepku, 510 eur za vykládku žeriava, 2.290 eur za práce s tým súvisiace a 6.700 eur za žeriav neboli predmetom zmluvy o dielo, z ničoho nevyplýva. Aj tieto práce boli vykonané v rámci predmetu zmluvy o dielo a vyššie uvedené platby boli uhrádzané v zmysle predmetu zmluvy o dielo.

38. V neposlednom rade nemá logiku, prečo by žalovaný na listinu prehľad odsúhlasených faktúr svojím podpisom dňa 29.12.2022 potvrdzovala iba prevzatie sumy 20.000 eur, keď nad ňou boli uvedené všetky skôr uhradené platby a tieto by ani len neprečiarkol, ak s nimi nesúhlasil z dôvodu, že ich považoval za neuhradené. Žalovaný naopak túto listinu so všetkými vykonanými platbami podpísal. S týmto dôkazom sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal.

39. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

40. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

41. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

42. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné sa stotožniť.

43. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

44. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

45. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

46. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

47. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

48. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

49. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu ( Základných princípov ). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( C.s.p.) a nie strán sporu.

50. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

51. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

52. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

53. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na to, že prvoinštančný súd neskúmal, na základe čoho sa dospelo k záveru o hodnote realizovaných prác žalovaným v rozsahu 68.085,45 eur.

54. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.03.2024 (č.l. 60 a 61 spisu) poukázal na skutočnosť, že ku dňu odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu bolo žalovaným vykonané dielo v rozsahu 68.085,45 eur. Uvedené vyjadrenie právny zástupca žalobcu prevzal dňa 17.04.2024, pričom uvedené tvrdenie žalovaného o hodnote zrealizovaných prác na diele ničím nespochybnil.

55. V súvislosti s vyššie uvedeným skutkovým tvrdením žalovaného je potrebné poukázať na ust. § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

56. Nová právna úprava v ust. § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje aj na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 C.s.p.).

57. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 C.s.p.) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 C.s.p.).

58. V danom prípadne žalobca vo vzťahu k žalovaným uvádzanej hodnote zrealizovaných prác neuviedol svoje vlastné skutkové tvrdenia, a preto prvoinštančný súd správne považoval skutkové tvrdenia žalovaného ohľadne tejto otázky podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné a nevykonával o nich dokazovanie.

59. Čo sa týka ďalšieho dôkazu označeného ako „Prehľad odsúhlasených faktúr“ nachádzajúceho sa v prílohovej obálke spisu, tento listinný dôkaz nemožno považovať tiež za dôkaz preukazujúci aj úhradu faktúr. Termín v tomto dôkaze použitý „odsúhlasená“ faktúra, nemožno stotožniť s termínom „uhradená“ faktúra. Ak boli medzi stranami sporu odsúhlasené určité faktúry, uvedené nemožno považovať bez ďalšieho za dôkaz svedčiaci o úhrade týchto faktúr žalovanému zo strany žalobcu.

60. Vo vzťahu k úhrade zálohy vo výške 15.000 eur žalovanému je potrebné zdôrazniť, že toto tvrdenie žalobca ničím právne významným nepreukázal. Odovzdanie zálohy v čiastke 15.000 eur dňa 30.11.2022 žalovanému nepotvrdila ani manželka žalobcu I. D. B. vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní konanom dňa 27.05.2024. V rámci svojej výpovede uviedla, že pri odovzdávaní zálohy prítomná nebola. Ak žalobca dňa 30.11.2022 odovzdával nie malú finančnú hotovosť v sume 15.000 eur žalovanému bez toho, aby si vyžiadal od neho potvrdenie o prevzatí peňazí alebo aby aspoň zabezpečil prítomnosť svedkov pri odovzdávaní zálohy, počínal si veľmi neobozretne a týmto svojím konaním sa dostal do stavu dôkaznej núdze vo vzťahu k odovzdaniu sumy 15.000 eur.

61. Čo sa týka ďalších úhrad k rukám žalovaného vo výške 1.200 eur za štiepku vo výške 510 eur z titulu zálohy za výkladku žeriava vo výške 2.290 eur z titulu zálohy za práce súvisiace s výkladkou žeriava a vo výške 6.700 eur poskytnutej ako záloha za žeriav vo vzťahu k týmto platbám samotný žalobca v podanej žalobe uviedol, že išlo o platby nad rámec záloh uvedených v zmluve o dielo.

62. Platby súvisiace s úhradou ceny predmetu diela, tak ako na to správne poukazuje aj prvoinštančný súd, boli v celkovej výške 60.436,40 eur a pozostávali z úhrady 20.000 eur zo dňa 11.10.2022, z úhrady 20.436,40 eur zo dňa 19.10.2022 a z úhrady 20.000 eur zo dňa 29.12.2022. Nakoľko táto čiastka nedosahuje ani nesporný rozsah realizovaných prác zo strany žalovaného, na strane žalovaného tak nemohlo dôjsť ani k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasl. z titulu nespotrebovanej časti zálohy požadovanej žalobcom vo výške 17.051 eur.

63. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

64. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v rozsahu 100 %.

65. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).