Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-104-2025.pdf
PDF · 120.07 KB
Case nature
Subarea
11Co/104/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, proti odporcovi/žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako navrhovateľka, toho času bytom G. XXX/XX, H., právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50473 522, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 6C/107/2025-54 zo dňa 12. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi ukladá, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na pozemku CKN parc. č. 599/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, evidovaného na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie D., a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na Okresnom súdu Žilina pod sp. zn. 30P/106/2025. Odporcu poučuje, že môže voči navrhovateľke podať žalobu o uloženie povinnosti navrhovateľke strpieť vstup odporcu do rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na pozemku CKN parc. č. 599/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, evidovaného na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie D. s tým, že v prípade ak súd tejto žalobe vyhovie, zruší aj bez návrhu uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.
Navrhovateľke voči odporcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ako „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku C KN parc. č. 599/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, evidovaného na LV č. XXXX, vedeného pre obec a katastrálne územie D. a to do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/106/2005 (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia) a rozhodol, že navrhovateľka má voči odporcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia). 1.1 Súd prvej inštancie vzhliadol potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu formou nariadenia neodkladného opatrenia, keď mal osvedčené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou domu súp. č. XXX v D., v ktorom do mája 2025 žili s odporcom a ich maloletými deťmi v spoločnej domácnosti s tým, že od júna 2025 sa odporca z domu odsťahoval. Ďalej mal osvedčené, že dňa 21.08.2025 podala navrhovateľka na odporcu trestné oznámenie v súvislosti s inštaláciou odpočúvacieho zariadenia v domácnosti navrhovateľky (t. j. v predmetnom rodinnom dome súp. č. XXX v D.), resp. v súvislosti so zistením inštalácie odpočúvacieho zariadenia bez jej vedomia v jej rodinnom dome, a že dňa 03.09.2025 podala na súd návrh na rozvod manželstva uzavretého s odporcom, ktoré prebieha na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/106/2025. 1.2 Poukázal na tvrdenia navrhovateľky o narušenosti vzťahov medzi ňou a odporcom, ktorá ju viedla až k podaniu návrhu na rozvod manželstva, ako aj na jej tvrdenia týkajúce sa toho, že odporca
v presne nezistenom čase nainštaloval/mal nainštalovať do predmetného rodinného domu odpočúvacie zariadenie bez jej vedomia a aj ho používať, následkom čoho navrhovateľka podala trestné oznámenie a vypovedala ako svedok - poškodený na polícii dňa 21.08.2025 vo veci prečinu ochrana súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona. Predmetné tvrdenia mal súd prvej inštancie osvedčené zo Zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného, t.j. navrhovateľky zo dňa 21.08.2025. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že opisované konanie odporcu jednoznačne naplnilo hypotézu ust. § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), t.j. ohrozovanie (telesnej alebo) duševnej integrity navrhovateľky a jej maloletých detí, ktorí bývajú v predmetnom rodinnom dome. 1.3 V záujme zamedzenia eventuálneho pokračovania odporcu v opísanom konaní zasahujúcom do duševnej integrity navrhovateľky a jej/ich maloletých detí, prípadne jeho nahradenia inými prostriedkami zasahovania do telesnej a duševnej integrity a jej/ich maloletých detí, ohrozovania tejto integrity, dospel potom k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami a uložiť odporcovi, aby nevstupoval do predmetného rodinného domu. Uzavrel, že odporca ako manžel navrhovateľky by inak – bez nariadenia neodkladného opatrenia – mohol/mal právo vstupovať do predmetného rodinného domu a užívať ho, a tento prístup by mohol zneužiť napríklad na opätovnú inštaláciu odpočúvacieho zariadenia, prípadne pokračovať v navrhovateľkou opisovanom správaní, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako ohrozovanie psychickej i fyzickej integrity ako aj psychickej a fyzickej integrity jej/ich maloletých detí. V danej súvislosti poukázal aj na vyjadrenie maloletej dcéry navrhovateľky a odporcu u detského psychiatra, že jej je omnoho lepšie odvtedy, ako sa otec odsťahoval. 1.4 Ďalej vyslovil, že predmetný zásah do (užívacích) práv odporcu považuje za primeraný vzhľadom na to, že výlučnou vlastníčkou predmetného domu je navrhovateľka a odporca ako jej manžel má „len“ užívacie právo k domu s tým, že v zmysle tvrdení navrhovateľky odporca už od júna 2025 nežije v spoločnej domácnosti (v predmetnom rodinnom dome) s navrhovateľkou a maloletými deťmi, ale žije v prenajatom byte v H.. Preto zákazom vstupu do predmetného rodinného domu (a jeho užívania) odporca, ktorý t. č. užíva inú nehnuteľnosť, neutrpí žiadnu ujmu a uložený zákaz/povinnosť nemá v zásade vplyv na jeho rodičovské práva a povinnosti, a to napríklad na jeho právo stretávať sa s maloletými deťmi, ktoré právo môže bez ujmy realizovať aj kdekoľvek mimo predmetného rodinného domu, resp. na základe eventuálneho súdneho rozhodnutia.
1.5 Pokiaľ navrhovateľka navrhla nariadenie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné konanie možno považovať za konanie vo veci samej v zmysle § 336 a nasl. CSP s tým, že v prípade rozvodu manželstva zanikne odporcovi právo užívať predmetný rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky
- navrhovateľky a tým bude vyriešená otázka práva užívať ďalej predmetnú nehnuteľnosť. Vychádzajúc z uvedených okolností nepovažoval súd prvej inštancie za hospodárne a zmysluplné, aby navrhovateľke uložil povinnosť podať ďalšiu žalobu vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania predmetného domu (účinky eventuálneho súdneho rozhodnutia by trvali/mohli trvať len do právoplatnosti rozvodu manželstva, keď zároveň vyslovil predpoklad, že vzhľadom na už podaný návrh na rozvod manželstva, o tomto bude právoplatne rozhodnuté skôr než o eventuálnej žalobe o vylúčenie odporcu z užívania predmetného rodinného domu). V danej súvislosti zdôraznil, že navrhovateľke nič nebráni osobitne pre prípad, že z akéhokoľvek dôvodu nedôjde k rozvodu manželstva, domáhať sa prostredníctvom súdu vylúčenia odporcu z užívania predmetnej nehnuteľnosti. 1.6 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal voči neúspešnej sporovej strane, t.j. odporcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to čo do všetkých výrokov tohto uznesenia podal odporca odvolanie z dôvodov ním kvalifikovaných ako dôvody prezumované § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP, pričom poprel všetky skutočnosti uvedené navrhovateľkou v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, keď mal preukázané, že sa vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k štyrom maloletým deťom strán sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/106/2025. Podľa odporcu súd prvej inštancie nepostupoval správne, pretože v prípade, ak by skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli pravdivé, navrhovateľku neodkázal na podanie žaloby vo veci samej, čo však nerešpektuje zmysel neodkladného opatrenia, ktoré má charakter len dočasnej úpravy, keď on ako manžel navrhovateľky má v uvedenej nehnuteľnosti evidovaný aj trvalý pobyt. Upriamil pozornosť na tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa
odpočúvacieho zariadenia, ktoré malo byť nainštalované v jej rodinnom dome a ktoré bolo zaistené zo strany polície dňa 21.08.2025, pričom zdôraznil, že samotná navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že on nemá kľúče od domovej nehnuteľnosti a ani do uvedenej nehnuteľnosti nevstúpil od času, kedy ho navrhovateľka z jej rodinného domu vykázala. Zdôraznil, že on od uvedeného momentu, teda od začiatku mesiaca jún 2025, býva v nájme a že navrhovateľka ani neuvádzala skutočnosti, že on od svojho odchodu z jej rodinného domu vošiel do uvedeného rodinného domu, nakoľko rešpektuje jej ústny zákaz vstupu do rodinného domu. Taktiež poukázal na to, že trestná vec je vedená pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Čadca, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-395/2/VYS-CA-2025, pričom jemu nebolo priznané právo nazrieť do vyšetrovacieho spisu, a preto navrhol, aby zo strany odvolacieho súdu bol vykonaný dopyt na OR PZ v Čadci k predmetnému vyšetrovaciemu spisu, či odpočúvacie zariadenia boli zaistené zo strany polície. 2.1 V odvolaní ďalej uviedol, že on s navrhovateľkou sú rodičmi štyroch maloletých detí, mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. C., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. C., nar. XX.XX.XXXX, pričom on sa s maloletými deťmi s výnimkou najstaršej dcéry J. C. od svojho odchodu z rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľky stretáva pravidelne, a to aj počas pracovných dní a rovnako si ich berie každý druhý víkend. Uviedol, že s navrhovateľkou o deťoch komunikuje, vždy si ich preberá pred bránou jej rodinného domu, pričom deti mu navrhovateľka odovzdáva pripravené na styk s ním. Poukázal na to, že navrhovateľka ani netvrdila, akú obavu má z neho, pričom jej jediná obava bola založená na podozrení z odpočúvania na základe zariadenia, ktoré bolo zaistené zo strany polície. Konštatoval, že zo strany polície došlo k zaisteniu veci, ktorá mala slúžiť na spáchanie trestného činu, pre ktorý bola navrhovateľka vypočúvaná v procesnom postavení ako svedok – poškodený, avšak táto iné skutkové tvrdenia ani len netvrdila a netvrdila napríklad ani to, že by sa on pokúšal ohrozovať jej telesnú integritu po tom, ako boli odpočúvacie zariadenia zaistené políciou. 2.2 Poprel, že by ohrozoval svoju dcéru J., keď táto dcéra býva v školskom internáte, nakoľko navštevuje umeleckú škodu v K. a počas pracovných dní sa ani nezdržiava v rodinnom dome navrhovateľky. Uviedol, že dcéra nežiadala o poskytnutie súdnej ochrany v rozsahu, ako to žiadala navrhovateľka, pričom podľa jeho názoru lekárske správy ohľadom jej kontroly u pedopsychiatra nemajú žiadnu relevanciu pre konanie. Navyše podľa jeho názoru odkazovanie na lekársku správu zo dňa 12.08.2025 nie je vecné, pretože sa jednalo o subjektívne vyjadrenie dcéry a nie je to objektívny nález lekára. V tejto súvislosti poukázal na to, že lekárske správy zo dňa 05.05.2025, 21.05.2025, 26.06.2025 a 12.08.2025 vždy opisujú v anamnéze zlú rodinnú situáciu, ktorá bola aj pred jeho odchodom z domácnosti. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že jej mal zakazovať akýkoľvek sociálny život, uviedol, že navrhovateľka aj počas ich spolužitia chodievala na bicykel, na lyžovačku, v jej domácnosti jej chodia vypomáhať jej rodičia L. E. a F. E. a jej matka v domácnosti aj prespávala. Odporca jej počas fungovania spoločnej domácnosti pomohol k tomu, aby sa z nej stala aktívna vodička osobného motorového vozidla, nakoľko sa bála šoférovať sama, čím jej uľahčil život vo viacerých sférach. Uviedol, že v minulosti nebol riešený políciou, a že by navrhovateľku obmedzoval v jej sociálnych aktivitách. 2.3 Pokiaľ ide o screenshot, na ktorý odkazuje navrhovateľka, ktorá jeho SMS správu označuje ako vyhrážku, poukázal na to, že táto správa nepreukazuje vyhrážanie sa žiadnym spôsobom, keď on v tejto SMS správe zdôraznil iba svoje právo ako manžela žiť v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, pričom na konci SMS správy uviedol, že vstupovať do rodinného domu z dôvodu rešpektu k nej nebude, nakoľko si to navrhovateľka neželá. V tejto súvislosti zopakoval, že navrhovateľka ani netvrdila, že do domu vstúpil alebo sa o to čo i len mal pokúsiť. 2.4 Podľa odporcu navrhovateľka skutkovo netvrdila ani neodsvedčila, že od 21.08.2025, kedy našla v domácnosti odpočúvacie zariadenia, mal nejakým iným spôsobom zasahovať do jej súkromia, ako aj súkromia ich maloletých detí, keď on od júna 2025 nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a štyrmi maloletými deťmi a do domu ani nevstupuje. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľka ani neuviedla, že v súčasnosti jej hrozí nejaká ujma z dôvodu jeho osoby a on zo strany polície nebol vykázaný z uvedeného rodinného domu. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že kľúče od jej domovej nehnuteľnosti jej odovzdal a mala dôvodnú obavu, že si mohol vytvoriť kópiu tohto kľúča, vzniesol námietku, prečo si navrhovateľka nedala vymeniť zámky na domovej nehnuteľnosti.
2.5
Namietal, že výpis z hovorov, ktorý navrhovateľka predložila do súdneho spisu, získala neoprávnene, pričom odkázal na dôkaz – poskytnutie prístupových údajov M. servisnej spoločnosti, odkiaľ stiahla navrhovateľka uvedené výpisy hovorov, pričom z jej strany došlo k zneužitiu jeho prihlasovacích údajov, ktoré boli výlučne len na jeho osobu. Zopakoval, že on sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, kedy ho navrhovateľka doslova vyhodila zo spoločnej domácnosti a on od svojho odchodu do tejto domácnosti už nevstúpil a koná tak na základe dohody s navrhovateľkou a túto dohodu nikdy od svojho odchodu neporušil. Zdôraznil, že navrhovateľka neuviedla iné okolnosti obáv o jej život a zdravie a jej telesnú integritu. On sa nikdy manželke nevyhrážal, že do domu vstúpi. Mal za to, že sa jedná iba o jej skutkové tvrdenie bez osvedčenia naliehavého záujmu. Keďže on do domu navrhovateľky od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti nevstúpil, nie je podľa názoru odporcu naplnená hypotéza právnej normy podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, keď on nikdy neohrozoval jej telesnú alebo duševnú integritu. Zdôraznil, že navrhovateľka nepredložila dôkaz, že bola v dôsledku jeho správania nútená privolať hliadku polície, ohlásiť spáchanie trestného činu alebo priestupku (s výnimkou odpočúvacieho zariadenia), alebo bola nútená vyhľadať z dôvodu jeho správania lekársku pomoc s tým, že navyše vo veci odpočúvacieho zariadenia je vedené trestné konanie, avšak jemu nebolo vznesené obvinenie. 2.6 Jemu záleží na zdravom vývoji maloletých detí a skutkové tvrdenia o tom, že sa ho deti boja, sa nezakladajú na pravde. Predložil viacero screenshotov, kde sa s navrhovateľkou dohaduje ohľadne styku s maloletými deťmi, o ich zdravotnom stave a školských povinnostiach. Mal za to, že z týchto konverzácií je zrejmé, že s navrhovateľkou ohľadne ich spoločných detí dokáže komunikovať. Podľa odporcu, ak by sa ho deti báli, nechceli by sa s ním stretávať, keď ony sú už vo veku, kedy kriticky dokážu vyjadriť svoj názor ohľadom toho, či sa ho boja alebo nie a jeho vzťah s deťmi sa nezmenil a iba z dôvodu, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, sa stretávajú v obmedzenom rozsahu. 2.7 Odporca súčasne predložil čestné vyhlásenie vlastníkov susedných nehnuteľností obce D., a to vyhlásenie manželov C., N. E. O. a F. O., ktorých vyplýva, že oni neboli nikdy svedkami násilia z jeho strany voči navrhovateľke a ich spoločným deťom. 2.8 Uviedol, že jediný kontakt s navrhovateľkou má online cez SMS správy, ktoré sa týkajú ich spoločných maloletých detí, pričom vzniesol otázku, prečo navrhovateľka žiadala neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze kontaktovania navrhovateľky, keď ona deklaruje, že má z neho strach. 2.9 Odporca mal potom za to, že súd prvej inštancie pri vydaní neodkladného opatrenia neprihliadol na skutočnosti, že on sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, že navrhovateľka ani netvrdila, že vstupoval do rodinného domu, neprihliadol na dôkaz – zápisnicu svedka poškodeného, z ktorej jednoznačne vyplýva, že zariadenia boli zaistené a že navrhovateľke odovzdal kľúč od rodinného domu, do ktorého nemá žiadny prístup, pričom výnimkou z toho boli udalosti zo dňa 21.08.2025, kedy navrhovateľku žiadnym spôsobom neohrozil, ani neohrozoval a má za to, že odpočúvacím zariadením mohol zasiahnuť len do jej slobody prejavu a ochrany súkromia, nie do duševnej a telesnej integrity. Zdôraznil, že on žiadnymi slovnými útokmi navrhovateľku neponižoval, neurážal, nevyvíjal na ňu nátlak, nezasahoval do jej sociálnych kontaktov, pričom uvedené navrhovateľka ani netvrdila, ani neosvedčila žiadne skutočnosti. 2.10 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, eventuálne aby zmenil toto uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči navrhovateľke v rozsahu 100 %. 3. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali. 4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), t. j. odporca, keďže súd prvej inštancie nariadil v zmysle návrhu navrhovateľky neodkladné opatrenie, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP (pri zachovaní znenia výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, avšak pri „rozšírení“ tohto výroku o poučenie odporcu podľa § 337 ods. 1, 2 CSP) zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie. 5. Odporca vymedzil odvolacie dôvody svojho odvolania ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou sporu v odvolaní vnesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). 6. Súčasne odvolací súd akcentuje, že v prvoinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 7. Odvolací súd považuje za potrebné taktiež poukázať na to, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prezumovaný ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, pričom právne posúdenie návrhu patrí súdu. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že účel neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f) CSP sa do určitej miery prekrýva, pričom kvalitatívne požiadavky na osvedčenie skutočností rozhodných pre rozlíšenie týchto neodkladných opatrení sú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami toho- ktorého prípadu. V nadväznosti na vyššie uvedené, po oboznámení sa so skutkovou argumentáciou navrhovateľky, na ktorej založila svoj návrh, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne právneho posúdenia predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno procesnej strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo do bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa, alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
10. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
11. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje ním najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. 12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami. 13. Predpokladom aplikácie ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP je určitý stupeň intenzity zásahu do telesnej alebo duševnej integrity človeka. Intenzita takéhoto správania musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň/intenzita takéhoto správania, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k osobe, ktorá zasahuje do integrity inej osoby, musí byť už samotná existencia konkrétneho správania alebo existencia jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom osvedčenie týchto skutočností zaťažuje práve navrhovateľa. 14. V intenciách vyššie uvedeného odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené (a v rámci limitov stanovených odvolacími dôvodmi), dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu mal osvedčené skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým po vykonaní odvolacieho prieskumu nemožno v zásade v podstatných črtách nič vytknúť. 15. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď poukazoval na to, že on od júna 2025 nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, odvolací súd poukazuje na to, že uvedenou otázkou sa súd prvej inštancie náležite zaoberal, pričom túto skutočnosť aj s poukazom na samotnú podstatu, ktorou navrhovateľka dôvodila potrebu neodkladnej úpravy (a to inštalovanie odpočúvacieho zariadenia do jej rodinného
domu), nemožno považovať za natoľko zásadnú. Je potrebné si uvedomiť, že odporcovi (napriek tomu, že deklaruje, že od júna 2025 nevstupuje do predmetného rodinného domu) v zásade nič nebráni (v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia), aby do tohto rodinného domu vstúpil. Osvedčenie tak zásadnej skutočnosti, akou je umiestnenie odpočúvacích zariadení do rodinného domu navrhovateľky aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny vo vzťahu k odporcovi, je tak závažným zásahom do osobnostnej sféry navrhovateľky, že aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vykonať náležité opatrenia, aby k takémuto zásahu v budúcnosti nedošlo, keď uvedené na jednej strane chráni samotnú navrhovateľku pred prípadným pokračovaním v takomto zasahovaní do jej osobnostných práv a na druhej strane fakticky poskytuje ochranu aj samotnému odporcovi, ktorého v prípade uloženého zákazu vstupu do predmetného rodinného domu nebude (ak nebude preukázaný opak) môcť nikto viniť, že pôvodcom tohto neoprávneného zásahu je práve on. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 16., s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto ho nepovažuje za potrebné opakovať. 16. Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj otázku proporcionality (primeranosti) zásahu práv odporcu tým, že mu po stanovenú dobu znemožnil realizáciu užívacích práv v dotknutej nehnuteľnosti, keď súd prvej inštancie správne poukazuje na tvrdenia samotného odporcu, že od júna 2025 si prenajal byt, v ktorom v súčasnosti býva, z čoho možno vyvodiť, že odporca aktuálne svoje bytové potreby realizuje práve prostredníctvom tohto nájomného vzťahu. 17. Pokiaľ však odporca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, pretože v prípade, ak by skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli pravdivé, navrhovateľku neodkázal na podanie žaloby vo veci samej, odvolací súd vzhliadol (aj keď až v nadväzujúcich súvislostiach) v uvedenej námietke jej dôvodnosť.
17.1
Navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, ktoré aktuálne prebieha na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/106/2025 a v súlade s týmto návrhom súd prvej inštancie aj neodkladné opatrenie nariadil. Súd prvej inštancie predmetné konanie považoval vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia za konanie vo veci samej v zmysle § 336 a nasl. CSP a vychádzal z právneho záveru, že v prípade rozvodu manželstva zanikne odporcovi právo užívať rodinný dom súp. č. XXX v D., ktorý je v zmysle obsahu LV č. XXXX vedeného pre obec a kat. územie D. vo výlučnom vlastníctve jeho manželky – navrhovateľky. Preto mal za to, že právoplatným skončení konania o rozvod by sa vyriešila otázka práva odporcu užívať ďalej predmetnú nehnuteľnosť, a preto nepovažoval za hospodárne a zmysluplné, aby navrhovateľke uložil povinnosť podať ďalšiu žalobu vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania predmetného rodinného domu (účinky eventuálneho súdneho rozhodnutia by trvali/mohli trvať len do právoplatnosti rozvodu manželstva, keď zároveň je predpoklad, vzhľadom na už podaný návrh na rozvod manželstva, že o tomto bude právoplatne rozhodnuté skôr, než o eventuálnej žalobe o vylúčenie odporcu z užívania predmetného rodinného domu).
17.2
V súvislosti s vysloveným záverom súdu prvej inštancie si však odvolací súd dovoľuje upriamiť pozornosť na to, že samotným zánikom manželstva nezaniká právo rozvedeného manžela užívať predmetný rodinný dom ako bývalého manžela (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/19/2009 zo dňa 03.02.2011, príp. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/43/1999). Z uvedeného je potom zrejmé, že konanie o rozvod manželstva (končiace právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva) nemožno vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia považovať za konanie vo veci samej, nakoľko skončením tohto konania (rozumej konania o rozvod manželstva) sa otázka užívacieho vzťahu odporcu k dotknutému rodinnému domu finálne nevyrieši. V konkrétnostiach prejednávanej veci má potom okamih právoplatnosti skončenia konania o rozvod manželstva iba ten význam, že navrhovateľka „žiadala“ nariadiť neodkladné opatrenie iba na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorým (časovým) predmetom návrhu sú súdy viazané. Ako už bolo uvedené, právoplatné skončenie tohto konania nemá (bez splnenia ďalších relevantných podmienok) pre zánik užívacieho vzťahu odporcu k predmetnému rodinnému domu rozhodujúci význam. V zásade však môže mať význam vo vzťahu k povahe nárokov, ktorých sa navrhovateľka môže voči odporcovi domáhať už pred rozvodom manželstva, resp. až po jeho prípadnom rozvode, ktoré sa z hľadiska posúdenia oprávnenia odporcu užívať predmetný rodinný dom rôznia, príp. sa rôzniť môžu (taktiež nie je vylúčené, že uvedené vzťahy sa rozvodom manželstva môžu vyriešiť faktickým správaním strán). Za daných okolností (vychádzajúc z podstaty a dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z toho, že
navrhovateľka časovo obmedzila ňou navrhované neodkladné opatrenie iba do času právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva) sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nevzhliadol dôvody na uloženie povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej (avšak z iných už vyššie vyslovených východísk). 17.3 Vzhľadom na časové vymedzenie navrhovaného neodkladného opatrenia, z ktorého nemožno vopred určiť kedy zanikne, porovnaj ust. § 333 CSP (možno z neho objektívne vyvodiť iba to, že zanikne niekedy v budúcnosti), nie je v súčasnosti možné určiť konkrétnu dobu trvania nariadeného neodkladného opatrenia. Počas uvedenej („neurčitej“) doby však odporca fakticky (pri akceptovaní procesnej úvahy súdu prvej inštancie) nemá možnosť výkonu dotknutého užívacieho práva, ktoré bolo obmedzené na základe osvedčenia rozhodných skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preto mal odvolací súd za náležité poučiť odporcu podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, čím mu (napriek tomu, že nariadené neodkladné opatrenie neurčuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ale „iba“ vopred čo do časového trvania aktuálne ťažko odhadnuteľnú dobu trvania tejto úpravy) výslovne ozrejmil zákonnom vyžadovanú „inštrukciu“ smerujúcu k možnej realizácii jeho užívacieho práva ešte pred uplynutím doby, na ktorú bolo neodkladné opatrenie nariadené, t.j. v prípadnom ním iniciovanom konaní vo veci samej preukázať dôvody, pre ktoré by bola navrhovateľka povinná strpieť výkon jeho užívacieho práva (k tomu primerane porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/135/2017 z 26. septembra 2018).
18. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd v intenciách § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že popri nariadení neodkladného opatrenia (v znení zhodnom ako to učinil súd prvej inštancie) odporcu podľa § 337 ods. 1, 2 CSP poučil o možnosti podania žaloby vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou konania bola navrhovateľka, ktorej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo (z obsahového hľadiska) vyhovené a tak jej vznikol voči odporcovi nárok na náhradu trov konania. 20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov]. V Žiline, dňa 17. októbra 2025 JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu
JUDr. Eva Malíková
člen senátu
JUDr. Roman Tichý
člen senátu