Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne W. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. W., I. X. F. XXXX/XX, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, v spore o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni náhrada trov prvostupňového konania a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 4. 2020, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver zo dňa 28. 3. 2018 je bezúročný a bez poplatkov. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 28. 3. 2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 2600 eur, ročnou úrokovou sadzbou 29,90 %, splátkou vo výške 2,75 % z výšky úverového rámca vo výške 71,52 eura, ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 34,40 % a priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov 25,46 %. Poskytnutý úver považuje za bezúročný bez poplatkov, a to z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného posúdiť jej schopnosti splácať úver a z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy. Poukázala na skutočnosť, že žalovanému na posúdenie bonity postačoval výmer jej dôchodku. Žalovaný neskúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, úspory, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky. Z uvedeného dôvodu si nemohol vytvoriť reálny obraz o jej majetkovej situácii, potrebný na posúdenie schopnosti splácať úver. Žalovaný konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil jej zadlženosť. Následkom nesplnenia povinnosti v zmysle zákonného ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je strata práva žalovaného požadovať úroky s odkazom na zákonné ustanovenie uvedeného zákona. Tvrdila, že v uzavretej zmluve je nesprávne uvedená výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa súhrnných informácií, ktoré uverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, bola priemerná výška ročnej percentuálnej miery a nákladov pre kreditné karty 24,90 %, v zmluve bola uvedená výška 25,46 %. Uvedená skutočnosť má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Poukázala tiež na skutočnosť, že dojednaný úrok vo výške 29,90 % je v rozpore s dobrými mravmi. V čase uzatvorenia zmluvy boli priemerné úrokové sadzby na úvery poskytované bankami na 5 rokov 8,14 %. Dojednaný úrok preto viac ako dvojnásobne prevyšuje obvyklé úrokové sadzby. Z uvedeného dôvodu je dojednanie o výške úroku neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že je subjektom poskytujúcim tisícky úverov mesačne, pričom jeho záujmom je zisk z poskytnutia úveru v podobe úroku, nie zámer následného vymáhania pohľadávok vzniknutých omeškaním dlžníka. Je preto nepochybné, že bol motivovaný dôkladne posudzovať schopnosti splácať poskytnutý úver. Pri poskytovaní úveru si svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity spotrebiteľa plní zisťovaním kreditného skóre, ktoré zisťuje oddelenie úverových rizík. Uvedeným procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka spotrebiteľa, skúmajú sa klientske informácie o premenných hodnotách ako vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a podobne. Taktiež sú nastavené hodnoty minimálneho skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami vykonáva automatizovaný systém. Pre predchádzanie vzniku omeškania klienta s úhradou splátok zabezpečuje kontrolu bonity klienta, ktorej výsledkom je limit najvyššej mesačnej splátky. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdenia klienta, pristupuje k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu alebo výpisu z bankového účtu, overeniu údajov o zamestnaní a podobne. Taktiež využíva externé registre, ktorými sú úverové registre SOLUS a NRKI. S ich pomocou sa zhromažďujú klientske informácie, ako je existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka klienta. Žalobkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy uviedla, že je dôchodkyňa, s čistým mesačným príjmom 480 eur, výškou čistého príjmu partnerky 205 eur. Tvrdenia žalobkyne považoval za dostatočné vzhľadom na neexistenciu dôvodných pochybností o ich pravdivosti. Pri posudzovaní bonity žalobkyne postupoval s odbornou starostlivosťou. Poukázal tiež na skutočnosť, že zákonné ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neupravuje spôsob, akým má veriteľ posudzovať schopnosť klienta splácať úver, odkazuje len na odbornú starostlivosť. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov je v úverovej zmluve uvedená korektne, spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Uviedol, že žalobkyňa len deklaratívne konštatuje, že hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je v úverovej zmluve uvedená nesprávne, absolútne však neuviedla výpočet ani odôvodnenie, na základe ktorého k danému záveru dospela. Pokiaľ výpočet realizovala žalobkyňa prostredníctvom internetových kalkulačiek, tieto obsahujú len políčka na základné údaje, bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifík poskytnutých úverov, na základe čoho vznikajú odchýlky a výpočet prostredníctvom nich je potrebné považovať výlučne za orientačný. Vo vzťahu ku žalobkyňou tvrdenému uvedeniu údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v nesprávnej výške uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch rozlišuje medzi pojmami „neobsahuje náležitosti“ a „uvedená nesprávne“. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve uvedená je, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov v prípade, ak je výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery uvedená nesprávne. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je v úverovej zmluve uvedená správne. Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 28. 3. 2018, preto bol pri koncipovaní úverovej zmluvy povinný vychádzať z tabuľky pre 4. kalendárny štvrťrok 2017. Výška úrokov bola v čase uzatvorenia úverovej zmluvy upravená zákonným ustanovením , podľa ktorého nesmela odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Výška úrokovej sadzby nie je pevne stanovenou veličinou, ktorá by bola konštantná pre všetky banky a nebankové subjekty na trhu. Je všeobecne známe, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky. Úroky, resp. odplaty za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie, ako pri poskytovaní úveru nebankovými spoločnosťami. Úvery nebankových inštitúcií preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. Maximálnu povolenú výšku odplaty upravuje nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú ustanovenia . Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy, by prípustná odplata predstavovala 50,92 %, pričom ročná percentuálna miera nákladov dojednaná v zmluve predstavovala 34,4 %. Preto je výška odplaty v zákonnom rozmedzí a nespĺňa žalobkyňou definované kritérium rozporu s dobrými mravmi.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení ku podanému vyjadreniu žalovaného (replike) poukázala na to, že dôraz pri posúdení úverovej schopnosti splácať úver je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, ktorá bude potrebná pre splácanie úveru. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, čo však nezbavuje povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od neho potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi, a tieto riadne

vyhodnotiť. Poukázala tiež na skutočnosť, že nie je možné zamieňať dojednané úroky zo zmluvy a odplatu. Súčasťou odplaty sú nielen úroky, ale aj iné poplatky dojednané v zmluve.

4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa vo vzťahu ku skúmaniu jej bonity prezentovala len všeobecné informácie, bez akejkoľvek aplikácie na ním uvedený spôsob skúmania bonity a jeho tvrdenia ohľadne skúmania bonity žiadnym spôsobom nerozporovala. Poukázal na skutočnosť, že právne predpisy neupravujú maximálnu výšku úrokovej sadzby v úverovej zmluve. Pre prípad neprimerane nevýhodných úverov v neprospech spotrebiteľov zakotvil najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú môže veriteľ od spotrebiteľa požadovať.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 9. 2020, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenej absencii obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov, súd uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch neumožňuje sankcionovať veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v prípade uvedenia nesprávnej výšky priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. K uvedenému by bolo možné pristúpiť len v prípade nesprávnosti údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v neprospech spotrebiteľa. Uzavretá zmluva však údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov obsahovala. Vo vzťahu ku skúmaniu bonity žalobkyne súd poukázal na to, že bolo na žalobkyni, aby uviedla dostatok tvrdení a dôkazov, že žalovaný porušil svoje povinnosti takým spôsobom, že by to malo viesť k domnienke o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Vo vzťahu k výške dojednaných úrokov a prípadnej rozpornosti uvedeného dojednania s dobrými mravmi súd konštatoval, že aj v prípade neprimeranej výšky úrokov by mohol rozhodnúť len o čiastočnej neplatnosti zmluvy, nie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozpor dojednaných úrokov s dobrými mravmi, mala zvoliť iný spôsob uplatnenia procesných práv.

6. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní namietala závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena ohľadom skúmania, resp. neskúmania jej úverovej bonity. Taktiež tvrdila, že súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti, preto bolo povinnosťou súdu náležite odôvodniť, či dojednaný úrok je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 30. 9. 2021 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22. 9. 2020 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa dostatočne určito formulovala svoje skutkové tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného ako veriteľa podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa produkovala negatívne skutkové tvrdenie o tom, že niečo, čo mal povinnosť žalovaný vykonať, sa nestalo, a teda dôkazné bremeno na preukázanie opaku tohto skutkového tvrdenia, t. j. že si žalovaný svoju povinnosť splnil, teda že sa niečo stalo, zaťažovalo v spore žalovaného. Poukázal tiež na skutočnosť, že podmienkou aplikácie ustanovenia § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch je len samotné hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a nie hypotetický predpoklad, že by v prípade riadneho splnenia tejto povinnosti veriteľom nebol spotrebiteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver alebo bol poskytnutý v nižšej výške, resp. za iných podmienok. Námietku žalobkyne v podanom odvolaní o rozpornosti dojednaného úroku s dobrými mravmi odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Sankcia bezúročnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch dopadá len na prípad, ak v spotrebiteľskej zmluve nie je vôbec uvedená náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj v prípade dojednania úrokov vo výške priečiacej sa dobrým mravom, za súčasného dojednania všetkých podstatných náležitostí zmluvy o úvere, by zmluva o úvere ako celok nebola neplatná, ale táto neplatnosť by sa týkala výlučne dojednania účastníkov zmluvy o výške úrokov. Platnosť dojednania o výške úrokov v spotrebiteľskej zmluve nie je možné posudzovať bez prihliadania na ustanovenia , podľa ktorého nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Ak celková odplata, v ktorej sú zahrnuté logicky aj úroky, neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú osobitným právnym predpisom, je vylúčené, aby bola výška dojednaných úrokov ako súčasti celkovej odplaty posúdená ako priečiaca sa dobrým mravom. Ustanovenie je totiž potrebné považovať vo vzťahu k ustanoveniu za lex

specialis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ktoré v ustanovení stanovuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 bola priemerná hodnota RPMN pri type spotrebiteľského úveru kreditné karty vo výške 22,64 %, teda odplata v danom prípade nemohla prevýšiť dvojnásobok tejto priemernej hodnoty RPMN, t. j. 45,28 %. RPMN uvedená v zmluve bola vo výške 34,4 %, teda už len z tohto dôvodu nebolo možné dojednanú výšku úroku považovať za priečiacu sa dobrým mravom. Preskúmanie výšky dojednaného úroku ako odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, teda podmienky týkajúcej sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, z pohľadu prijateľnosti takejto zmluvnej podmienky je ustanovením druhá veta vylúčené. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať, vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdiť a nanovo rozhodnúť.

8. Žalovaný v podaní, doručenom súdu dňa 5. 1. 2022, poukázal na predchádzajúce vyjadrenia vo vzťahu k skúmaniu bonity žalobkyne splácať poskytnutý úver. Pokiaľ by informácie neoveroval, nemal by ako do úverovej zmluvy uviesť, že sa jedná o starobnú dôchodkyňu, výšku príjmu, rodinný stav, počet vyživovacích povinností. Údaje si overoval v dostupnom registri SOLUS, NRKI a na Sociálnej poisťovni. Bonita žalobkyne bola teda riadne overená a zdokladovaná. Pred uzatvorením úverovej zmluvy poskytol žalobkyni štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Pri skúmaní bonity žalobkyne postupoval s najvyššou možnou mierou odbornej starostlivosti, splnil všetky podmienky, ktoré mu zákon ukladal, preto nemožno vyhodnotiť úver za bezúročný a bez poplatkov.

9. V súlade so zákonným ustanovením súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne a advokáta žalovaného, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Advokát žalovaného svoju neúčasť ospravedlnil s ohľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu, hospodárnosť konania a účelnosť trov vynakladaných stranami sporu a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

11. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 28. 3. 2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere

- revolvingový úver, číslo 6803075257, v ktorej si dojednali poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca 2600 eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať, spolu s dojednaným úrokom vo výške 29,90 % ročne, splátkami vo výške 2,75 % z výšky úverového rámca, t. j. 71,52 eura mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 34,40 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 25,46 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3021,09 eura. Splatnosť splátok úveru bola dojednaná na 20. deň v mesiaci. V zmluve žalobkyňa vyhlásila, že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých svojich záväzkov, vrátane záväzkov z nižšie uvedených úverových zmlúv a považuje svoju finančnú situáciu za primeranú svojim záväzkom. V časti zmluvy, označenej „Klient“, bolo uvedené, že žalobkyňa je rozvedená, má 0 vyživovaných detí, býva vo vlastnom dome/byte. V časti zmluvy, označenej „Zdroj príjmu“ bolo uvedené, že žalobkyňa je dôchodkyňa, s čistým mesačným príjmom 480 eur.

12. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2017, predstavovala hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre kreditné karty 25,46 %. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017, predstavovala výška ročnej percentuálnej miery nákladov pre kreditné karty 22,64 %.

13. V internej informácii žalovaného k zmluve uzavretej so žalobkyňou číslo 6803075257 je v časti Špecifikácie klienta uvedený stav rozvedená, druh bývania vlastný dom/byt, počet detí 0, v časti Finančné údaje zdroj príjmu dôchodca, výška príjmu 480 eur, príjem partnera 0 eur, splátky iným spoločnostiam 40 eur. V časti Registre je uvedená odpoveď v registroch MV SR, Sociálnej poisťovni, NRKI. Výška životných nákladov na domácnosť žalobkyne je uvedená v sume 199,48 eura, vankúš 42 eur, splátky iným spoločnostiam z NRKI 122 eur, zostávajúca suma 45 eur. V úverovej správe o

žalobkyni je uvedené, že mala odmietnuté dva splátkové úvery, jeden úver splátkový odvolaný, dva existujúce, jeden ukončený, jeden existujúci nesplátkový úver, jeden existujúci úver na kreditné karty a dva ukončené úvery na kreditné karty. V splátkových úveroch má evidovaný existujúci úver s výškou mesačnej splátky 81 eur a so zostatkom istiny 4001 eur, existujúci úver s výškou mesačnej splátky 41 eur a so zostatkom istiny 2910 eur, v nesplátkových úveroch má evidovaný existujúci kontokorentný úver bez uvedenia výšky splátky vo výške úverového rámca 300 eur a v kartách existujúci úver na kreditnú kartu bez uvedenia mesačnej splátky so zostatkom istiny 0 eur. Žalovaný predložil aj dotazník, obsahujúci otázka a odpovede, týkajúce sa zamestnania, príjmov a ich druhu. Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 18. 1. 2018, adresovaného žalobkyni, bol žalobkyni od januára 2018 zvýšený vyplácaný dôchodok na sumu 8095 Kč mesačne. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30. 11. 2017, bol starobný dôchodok žalobkyne zvýšený na sumu 166 eur mesačne od 1. 1. 2018. Žalovaný predložil súdu aj výpis z účtu žalobkyne v M. M., a.s., za obdobie od 1. 10. 2017 do 31. 12. 2017.

14. Na webovej stránke I. Z. M. súd zistil, že v Zozname registrov údajov o spotrebiteľských úveroch je evidovaný Nebankový register klientskych informácií „NRKI“, pričom jedným z veriteľom poskytujúcich údaje do registra je aj žalovaný. V registri sú evidované údaje podľa § 7 ods. 9 písm. a) až r) zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu, t. j. k 28. 3. 2018 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

21. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že úver, ktorý jej bol poskytnutý žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, uzavretej dňa 28. 3. 2018, je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa sa teda domáhala určenia, či žalovanému ako veriteľovi prislúcha právo na úroky a poplatky z poskytnutého úveru, t. j. nároku v zmysle zákonného ustanovenia . Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa možnosť domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem však nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Zo zákonného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch možnosť domáhať sa žalobou na súde určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi vyplýva. Žalobkyňou podaná žaloba preto predstavovala spôsobilý procesný nástroj ochrany jej práv.

23. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila nesplnením povinnosti žalovaného posúdiť jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a absenciou podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Skutkovo absenciu podstatnej náležitosti zmluvy popísala ako nesprávne uvedený údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Taktiež žalobu dôvodila rozpornosťou výšky dojednaného úroku s dobrými mravmi. Prvotne je potrebné uviesť, že vo veci bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie už rozsudkom zo dňa 22. 9. 2020, ktorý bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 30. 9. 2021 zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zmysle zákonného ustanovenia bol súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Po rozhodnutí odvolacieho súdu súd považoval za spornú úročnosť a poplatkovosť žalovaným poskytnutého úveru vzhľadom na žalobkyňou tvrdené nesplnenie povinnosti žalovaného posúdiť jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Keďže žalobkyňa v podanom odvolaní nenamietala právne posúdenie vplyvu prípadného nesprávneho uvedenia výšky priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere na úročnosť a poplatkovosť poskytnutého úveru, vykonané súdom prvej inštancie v rozsudku zo dňa 22. 9. 2020, nepovažoval súd za sporné, že stranami sporu uzavretá zmluva obsahovala všetky zákonom určené náležitosti. Súd sa z uvedeného dôvodu už v ďalšom konaní nezaoberal otázkou prípadnej nesprávnosti údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a vplyvu tejto skutočnosti na právo veriteľa požadovať za poskytnutý úver úroky a poplatky. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú výšku dojednaných úrokov a jej rozpornosť s dobrými mravmi, súd poukazuje na skutočnosť, že v ďalšom konaní bol v plnom rozsahu viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vzťahujúcim sa k posúdeniu uvedenej skutočnosti. Súd preto uvádza, že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákonného ustanovenia 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorej určenia sa žalobkyňa domáhala, postihuje úver len v prípade absencie úrokovej sadzby úveru v zmluve, nie jej neprípustnej výšky. Na posúdenie prípustnosti výšky úroku je potrebné aplikovať zákonné ustanovenie , podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, pričom odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Ak odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov, do ktorej patria aj úroky, nie je vyššia ako najvyššia prípustná výška odplaty stanovená vykonávacím predpisom, nemôže byť dojednaná výška úrokov v rozpore s dobrými mravmi. Zákonné ustanovenie predstavuje lex specialis k zákonnému ustanoveniu , upravujúcemu neplatnosť právneho úkonu v prípade jeho rozporu s dobrými mravmi. Vykonávací predpis k ustanoveniu , ktorým je , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, v určuje, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa citovaného nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa

použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017, predstavovala priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre kreditné karty 22,64 %. Výška odplaty na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu preto nemohla prevýšiť 45,28 %. Keďže ročná percentuálna miera nákladov uvedená zmluve predstavovala 34,4 %, teda nepresahovala zákonom určenú najvyššiu prípustnú hodnotu, nebolo možné dojednaný úrok považovať za rozporný s dobrými mravmi. Napokon, v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu, súd uvádza, že preskúmanie výšky úroku ako zmluvnej podmienky týkajúcej sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, je z pohľadu prijateľnosti takejto zmluvnej podmienky zákonným ustanovením druhá veta vylúčené.

24. Vzhľadom na právnu argumentáciu, uvedenú v predchádzajúcom odseku, sa súd v ďalšom konaní zaoberal skúmaním žalobkyňou namietaného porušenia povinnosti žalovaného posúdiť jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Súd žalobkyňou tvrdené porušenie povinnosti žalovaného v zmysle zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch preukázané nemal. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný, podľa ktorého podmienkou aplikácie ustanovenia § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch je len samotné hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a nie hypotetický predpoklad, že by v prípade riadneho splnenia tejto povinnosti veriteľom nebol spotrebiteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver alebo bol poskytnutý v nižšej výške, resp. za iných podmienok. Súd preto skúmal len skutočnosť, či žalovaný pred poskytnutím úveru žalobkyni splnil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V zmysle zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bol žalovaný v rámci splnenia uvedenej povinnosti povinný vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalobkyne a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V zmysle zákonného ustanovenia § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch bol žalovaný povinný postupovať obozretne, spôsobom, ktorý by nepoškodil žalobkyňu a s odbornou starostlivosťou. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal obozretne, nekonal spôsobom, ktorý by poškodzoval žalobkyňu ako spotrebiteľa a konal s odbornou starostlivosťou. Súd mal preukázané, že žalovaný v súlade so zákonným ustanovením § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy o úvere poskytol žalobkyni informácie podľa § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo vyplynulo najmä z formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol žalobkyňou podpísaný. Súd mal taktiež preukázané, že žalovaný posúdil schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie, ako aj s ohľadom na údaje získané z registra NRKI, do ktorého poskytujú údaje veritelia, a ktorý je zapísaný v Zozname registrov údajov o spotrebiteľských úveroch, zverejnenom I.Á. Z. M.. Súd mal taktiež preukázané, že žalovaný na výpočet ukazovateľa schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľský úver použil, v zmysle zákonného ustanovenia § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, položky čistý príjem žalobkyne, náklady na zabezpečenie jej základných životných potrieb, výšku splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce jej príjem. Z listinných dôkazov, predložených žalovaným, mal súd preukázané, že žalovaný si zabezpečil výpis z registra NRKI, z ktorého zistil výšku peňažných záväzkov (splátok úverov) žalobkyne v sume 122 eur. Taktiež žalovaný zohľadnil výšku životných nákladov na domácnosť žalobkyne, ktorá bola uvedená v internej informácii žalovaného. Žalovaný mal pre účely posúdenia schopnosti žalobkyne splácať poskytnutý úver k dispozícii výpis z jej účtu za obdobie troch mesiacov, z ktorého bola zrejmá výška splátok iných úverov, výška trvalých platobných príkazov na úhradu a výška ostatných výdavkov, ako aj výška žalobkyňou poberaných príjmov. Žalovaný taktiež disponoval oznámením Českej správy sociálneho zabezpečenia a Sociálnej poisťovne, z ktorých mal zistenú výška čistého príjmu žalobkyne. Z takto zabezpečených dát žalovaný vyhodnotil, že žalobkyni zostáva, po zohľadnení splátky dojednaného úveru, disponibilná suma 45 eur. Súd mal za to, že, prihliadajúc k výške spotrebiteľského úveru a výške príjmov a výdavkov žalobkyne, boli úkony, vykonané žalovaným pre účely posúdenia schopnosti žalobkyne splácať úver, dostatočné, primerané a vykonané s odbornou starostlivosťou. Súd mal preukázané, že žalovaný neporušil zákonom určenú povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na skutočnosť, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov len v prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým sa rozumie posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný posudzoval schopnosti žalobkyne ako spotrebiteľa splácať úver prihliadajúc k údajom o jej preukázaných príjmoch, preukázaných výdavkoch, rodinnom stave a s prihliadnutím na údaje z registra NRKI. Taktiež súd nemal preukázané, že by žalovaný porušil ustanovenia § 7 ods. 19 až ods. 42 zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V súlade so zákonným ustanovením súd priznal v celom rozsahu úspešnému žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22. 9. 2020 bol zrušený odvolacím súdom aj v časti trov konania, súd, v súlade so zákonným ustanovením , rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. V súlade so zákonným ustanovením , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.