Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sps/1/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. D. E. XX, právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258, so sídlom v Košiciach, Hlavná 111/25, proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa, so sídlom v Starej Ľubovni, Obchodná 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2407/21068/2025 zo dňa 13.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Košiciach bola doručená žaloba zo dňa 21.10.2025, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2407/21068/2025 zo dňa 13.10.2025 o zákaze verejného zhromaždenia. Žalobca tiež žiadal priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Mesto Stará Ľubovňa (ďalej aj žalovaný alebo Mesto) rozhodnutím č. 2407/21068/2025 zo dňa 13.10.2025 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) podľa , o zhromažďovacom práve (ďalej aj alebo zákon o zhromažďovacom práve) a a Správneho poriadku zakázalo verejné zhromaždenie na miestnej ceste nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. č. EKN 1667/14, CKN 2618/2, CKN 2618/12, CKN 2618/1, CKN 2618/13, CKN 2618/14, CKN 2618/15, a CKN 2617/27 v k. ú. C. D. (ďalej aj Pozemky), konané od doručenia tohto rozhodnutia do 30.06.2026 (každý pracovný deň), v čase od 06.45h. do 08.15h., ktoré bolo oznámené zvolávateľom – žalobcom, dňa 12.09.2025, doplnené na základe výzvy č. MsÚ-SL-2407/20505/2025 dňa 10.10.2025.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že zvolávateľ oznámil žalovanému dňa 12.09.2025 konanie uvedeného verejného zhromaždenia podľa (za účelom: protest proti presmerovaniu dopravy z obojstrannej miestnej komunikácie ku C. F., F. X, C. D. a C. F. C. G., F. X, C. D. na jednosmernú prístupovú cestu k rodinným domom – ulica Štúrova č. 64, 66, 68, 69, 71, 73 a 77), ktoré vzal žalovaný na vedomie listom č. MsÚ-SL-2407/20169/2025 dňa 18.09.2025 (ďalej aj list zo dňa 18.09.2025) a zvolávateľ od 22.09.2025 pokračoval v zhromaždení každý pracovný deň, čím blokoval premávku motorových vozidiel, ktoré chceli využiť jednosmernú miestnu cestu parc. č. CKN 2617/27, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba – miestna komunikácia, k. ú. C. D., a ktorá tvorí jediný výjazd z ulice Štúrova (ďalej aj Miestna komunikácia alebo Miestna cesta). Dňa 24.09.2025 bola žalovanému doručená petícia označená ako „Petícia za bezpečný prístup k Cirkevnej základnej škole sv. Cyrila a Metoda na ul. Štúrova, Stará Ľubovňa“ (ďalej aj petícia), v ktorej podpísaní občania žiadajú mesto a dopravný inšpektorát PZ o okamžité riešenie na ul. Štúrovej, pričom uvádzajú, že malá skupina obyvateľov dlhodobo blokuje

prejazd motorových vozidiel, a tým znemožňujú rodičom bezpečne priviesť a odviesť svoje deti do školy. Žalovaný listom č. MsÚ-SL-2407/20505/2025 dňa 29.09.2025 vyzval zvolávateľa o presné uvedenie predpokladaného času ukončenia verejného zhromaždenia (deň, mesiac, rok). Zvolávateľ na základe výzvy doplnil dňa 10.10.2025 svoje podanie o uvedenie ukončenia zhromaždenia, v ktorom uviedol dátum 30.06.2026 ako čas ukončenia verejného zhromaždenia.

4. Žalovaný konštatoval, že predmetné miesto, kde sa koná verejné zhromaždenie a ktorým protestujúci zamedzujú vstup je Miestnou cestou s pravidelnou dopravnou prevádzkou, ktorá zabezpečuje dopravnú obslužnosť obyvateľov mesta, slúži ako výjazd od rodinných domov na ul. Štúrova s orientačným č. XX, XX, XX, XX, XX, XX a 77 (ďalej aj rodinné domy), vrátane výjazdu od iných nehnuteľností a to školských inštitúcií: Dom svätej Anny Stará Ľubovňa, Spojená škola a Spojená škola sv. Anny, ktoré navštevuje 902 detí. Táto Miestna cesta sa využíva aj na zásobovanie týchto inštitúcií a školskej jedálne. Cesta, ktorej zvolávateľ prejazdnosť blokuje je vedená ako jednosmerná cesta na základe určenia použitia dopravného značenia, zmena použitia dopravného značenia podľa projektovej dokumentácie „Zmena organizácie dopravy na miestnych cestách“ vypracovanej v 11/2023 spoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o. (ďalej aj projektová dokumentácia). Všetky motorové vozidlá, prichádzajúce jednosmernou cestou vedenou na pozemkoch k uvedeným nehnuteľnostiam a školským inštitúciám nemajú inú možnosť, iba sa vrátiť po jednosmernej Miestnej ceste, ktorá je zvolávateľom spolu s obyvateľmi rodinných domov na ulici Štúrova blokovaná.

5. Žalovaný poukázal na to, že zvolávateľ plne využil dňa 02.09.2025 svoje právo na verejné zhromaždenie, pričom počas zhromaždenia bola na mieste hliadka štátnej a mestskej polície, z dôvodu zabezpečenia pokojného priebehu zhromaždenia a usmerňovania dopravy, nakoľko ide o jednosmernú komunikáciu. Zvolávateľ opätovne dňa 12.09.2025 oznámil mestu verejné zhromaždenie na rovnakom mieste, pričom dátum zhromaždenia uviedol od 22.09.2025 a následne každý pracovný deň. Zvolávateľ tak plne využil svoje zhromažďovacie právo aj v deň 22.09.2025, 23.09.2025, 24.09.2025, 25.09.2025, 26.09.2025, 29.09.2025, 30.09.2025, 01.10.2025, 02.10.2025, 06.10.2025, 07.10.2025, 08.10.2025, 09.10.2025, 10.10.2025 a 13.10.2025, pričom hliadky štátnej a mestskej polície dohliadali na pokojný priebeh verejného zhromaždenia a riadili dopravu v danej lokalite. Mesto navrhlo účastníkom protestu na spoločnom stretnutí dňa 13.10.2025 iné miesto na verejné zhromaždenie, pričom si sami mohli miesto určiť tak, aby nedochádzalo k zamedzeniu dopravy na ulici Štúrova, ktorá je jediným výjazdom z danej lokality od rodinných domov a od školských inštitúcií. Zvolávateľ uviedol, že nemajú dôvod meniť miesto.

súdne konanie

6. Žalobca v správnej žalobe namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá skutočnému stavu veci, napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a svojvoľné obmedzenie ústavného práva zhromažďovacieho podľa (ďalej aj SR). Mal za to, že zhromaždenie sa konalo výlučne na obslužnej komunikácii k rodinným domom, nie na ceste ku škole, a teda nemohlo blokovať prístup žiakov ani rodičov ku školským zariadeniam. Účastníci protestu rešpektovali premávku a nebránili prístupu záchranných alebo zásobovacích vozidiel. S poukazom na zákona o zhromažďovacom práve konštatoval, že žalovaný mal zákonom stanovenú povinnosť rozhodnúť o zákaze zhromaždenia alebo o jeho ukončení do troch dní od doručenia oznámenia, t. j. do 15.09.2025. Namiesto toho vydal písomné potvrdenie o vzatí oznámenia na vedomie dňa 18.09.2025, čím potvrdil, že zhromaždenie je riadne oznámené a môže sa konať. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu bolo vydané bez právneho základu a po lehote, preto je bezpredmetné a právne neúčinné. Postup žalovaného preto podľa názoru žalobcu predstavuje neprípustný (nezákonný) zásah do jeho ústavne zaručeného práva zhromažďovať sa podľa SR.

7. Žalobca ďalej namietal, že zákon o zhromažďovacom práve nevyžaduje, aby bolo oznámenie pri opakovanom alebo dlhodobom zhromaždení obmedzené na konkrétny „deň ukončenia“ konania zhromaždenia. Postačuje, ak z oznámenia jednoznačne vyplýva, že zhromaždenie bude opakované, v rovnakých podmienkach, v určitých časoch, čo v danom prípade bolo z oznámenia zrejmé. Žalovaný preto nemal žiadny zákonný dôvod považovať oznámenie za vadné. Ak bol žalovaný toho názoru, že oznámenie bolo neúplné, mal postupovať výlučne podľa § 5 ods. 5 zákona o zhromaždovacom práve, teda bezodkladne písomne upozorniť žalobcu na vady oznámenia. Namiesto toho žalovaný dňa 18.09.2025 oznámil, že oznámenie „berie na vedomie“, čím implicitne potvrdil, že oznámenie je úplné a platné a až o 11 dní neskôr (dňa 29.09.2025) vydal výzvu na doplnenie údajov v oznámení, teda po tom,

čo už bolo zhromaždenie riadne vykonávané. Takýto postup je v priamom rozpore s § 5 ods. 5 zákona o zhromažďovacom práve. Ak žalovaný následne dňa 29.09.2025 dodatočne žiadal doplnenie údajov, nemohol tým spätne spochybniť už platne oznámené a akceptované zhromaždenie. Takýto postup by odporoval zásade právnej istoty a zákazu retroaktivity správneho konania, ako aj SR. Žalobca poukázal na to, že žalovaný najprv oznámenie o zvolaní verejného zhromaždenia občanov zo dňa 12.09.2025 akceptoval, následne po začatí výkonu zhromaždenia spätne požadoval doplnenie údajov a nakoniec vydal rozhodnutie o zákaze verejného zhromaždenia. Žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením i s účelom zákona o zhromažďovacom práve, ktorým je umožniť výkon práva zhromažďovať sa, a nie znemožniť ho formálnymi prekážkami. Takýto postup preto predstavuje nezákonný zásah do základného práva zhromažďovať sa podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom význam zhromažďovacieho práva bol opakovane akcentovaný i v súdnej judikatúre.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2025 vo vzťahu k výzve adresovanej zvolávateľovi zo dňa 29.09.2025 uviedol, že zvolávateľa vyzval na doplnenie podania po 17 dňoch od oznámenia, nie bezodkladne. Podľa názoru žalovaného však takéto konanie automaticky neznamená, že napadnuté rozhodnutie je neplatné. Išlo len o nesplnenie si povinnosti zamestnanca reagovať na podanie bezodkladne, čo mohlo byť z rôznych subjektívnych dôvodov. S poukazom na § 5 ods. 2 písm. a) zákona o zhromažďovacom práve konštatoval, že zvolávateľ je povinný uviesť konkrétny čas začiatku aj ukončenia zhromaždenia. Formulácia aká bola v oznámení ,,každý pracovný deň až do vyriešenia problému“ nie je v súlade so zákonom. Mesto musí vedieť dokedy zhromaždenie trvá, aby mohlo zabezpečiť verejný poriadok a dopravu. Nakoľko bolo oznámenie zmätočné a mesto zistilo, že zvolávateľ blokuje premávku každý deň, vyzvalo zvolávateľa na doplnenie. Výraz ,,až do vyriešenia problému“ je neurčitý a nezaručuje, že zhromaždenie sa skončí v predvídateľnom čase. Zákon predpokladá jednorazové alebo opakované zhromaždenia, nie trvalé, musí mať teda časovo vymedzený charakter. Presne vymedzený dátum bol dňa 30.06.2026, a to doručeným doplnením podania dňa 10.10.2025. Vo vzťahu k lehote vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vydal rozhodnutie v lehote 3 dní, pričom lehotu počíta od dátumu 10.10.2025, teda od času, kedy boli vady oznámenia odstránené, a to uvedením lehoty, že zvolávateľ bude svoje právo zhromažďovať sa vykonávať do 30.06.2026. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že zvolávateľ konal zhromaždenie na obslužnej komunikácií k rodinným domom a nie na ceste ku škole, žalovaný uviedol, že zvolávateľ blokoval prístup motorových vozidiel na jednosmernú cestu p.č. CKN 2617/27, ktorá je miestnou cestou pred rodinným domom zvolávateľa (viď LV č. XXXX

- pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba). Ide o Miestnu cestu, ktorú využívajú občania, nie je to obslužná komunikácia k rodinným domom, tak ako to tvrdí žalobca. Cesta je jednosmerná (viď projekt, opatrenie mesta o zmene organizácie dopravy).

9. Záverom žalovaný konštatoval, že nepopiera, že právo zhromažďovať sa je ústavne garantované, avšak toto právo nie je absolútne a podlieha zákonným obmedzeniam na ochranu práv a slobôd iných osôb, ako aj verejného poriadku a bezpečnosti ( ). Výkon tohto práva, ktoré obyvatelia ulice F., ktorí bývajú pri ceste CKN 2617/27 využívali cca 18 dní, nemôže mať za následok obmedzovanie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pre neurčitý počet vodičov motorových vozidiel. Zhromaždenie plánované každý pracovný deň počas obdobia viac ako 9 mesiacov by viedlo k dlhodobému blokovaniu premávky motorových vozidiel, čím by bolo znemožnené zabezpečenie výstupu, resp. odjazdu motorových vozidiel z lokality na ulici Štúrova. Zvolávateľ v konaní nepreukázal, že by bolo možné zhromaždenie uskutočniť v inom čase alebo na inom mieste bez týchto následkov.

právny názor správneho súdu

10. Správny súd v Košiciach, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci zhromažďovania občanov (/, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa a nasl. a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné. Správnu žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

11. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 10 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve zakázal žalobcom oznámené verejné zhromaždenie.

12. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o zhromažďovacom práve, občania majú právo pokojne sa zhromažďovať. Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.

13. Podľa § 5 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve, zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Za právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jeho mene. Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.

14. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona o zhromažďovacom práve, v oznámení musí zvolávateľ uviesť účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia.

15. Podľa § 5 ods. 5 zákona o zhromažďovacom práve, ak zvolávateľ neuvedie údaje podľa odseku 2 a odseku 3 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné, obec na to zvolávateľa pri osobnom predložení oznámenia upozorní s tým, že ak tieto vady nebudú odstránené, nepôjde o platné oznámenie. Zvolávateľ je oprávnený na mieste oznámenie potrebným spôsobom doplniť alebo upraviť. Ak bolo oznámenie predložené iným spôsobom, obec zvolávateľa na vady bezodkladne písomne upozorní. Povinnosť zvolávateľa podľa odseku 1 je splnená, ak vady oznámenia boli odstránené v lehote tam uvedenej.

16. Podľa § 10 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve, obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve, o zákaze zhromaždenia (§10) alebo čase jeho ukončenia (§ 9) rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie.

18. Podľa § 16 zákona o zhromažďovacom práve, pre konanie podľa § 11 tohto zákona platia ustanovenia § 3 ods. 1 až 3, § 46, 47 a 52 zákona o správnom konaní. Konanie sa považuje za začaté dňom, keď obec dostala oznámenie; účastníkom konania je zvolávateľ.

19. Podľa § 18 zákona o zhromažďovacom práve, verejným priestranstvom sa na účely tohto zákona rozumejú pozemné komunikácie (s výnimkou neverejných účelových komunikácií) ako námestia, triedy a ulice, ako aj ďalšie priestory pod šírym nebom prístupné každému bez obmedzenia.

20. Podľa § 19 zákona o zhromažďovacom práve, proti rozhodnutiu podľa § 11 ods. 1, § 12 a § 20 nemožno podať odvolanie.

21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

22. Podľa , 2 SR, právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

23. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu za nezákonné a svojvoľné obmedzenie ústavného práva zhromažďovať sa podľa

SR. Podstatou žalobných námietok bolo tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez právneho základu a po lehote, preto je bezpredmetné a právne neúčinné. Mal za to, že obec musí zvolávateľa na vady upozorniť bezodkladne, ak vady nie sú odstránené, až vtedy možno hovoriť, že nejde o platné oznámenie. Ak však vady odstránené boli, oznámenie sa považuje za platné a účinné a vzniká právny stav, že zhromaždenie bolo riadne oznámené. Oznámenie zo dňa 12.09.2025 podľa žalobcu spĺňalo všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 5 ods. 2 zákon o zhromažďovacom práve.

24. Správny súd primárne uvádza, že SR zaručuje právo pokojne sa zhromažďovať ako základné právo patriace medzi politické práva s tým, že podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Právo pokojne sa zhromažďovať je rovnako zaručené aj článkom č. 19 Listiny základných práv a slobôd, ale aj medzinárodnými dokumentami, z ktorých je nutné spomenúť aspoň Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Charty základných práv Európskej únie. Význam zhromažďovacieho práva bol opakovane akcentovaný i v súdnej judikatúre (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 193/2003 zo dňa 30. 03. 2004, sp. zn. I. ÚS 13/2002, sp. zn. I. ÚS 36/2002, sp. zn. III. ÚS 254/2006 zo dňa 18. 10. 2007, sp. zn. II. ÚS 348/2009 zo dňa 16. 02. 2010). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k zhromažďovaciemu právu vyplýva, že toto právo a právo týmto spôsobom vyjadriť názory predstavuje jednu z prvoradých hodnôt demokratickej spoločnosti.

25. Z medzinárodných dohovorov vyplýva, že zhromažďovacie právo nie je právom absolútnym a za presne stanovených podmienok je možné ho obmedziť. Za legitímny cieľ pre obmedzenie sa potom všeobecne považuje národná a verejná bezpečnosť, predchádzanie nepokojom a zločinnosti, ochrana zdravia alebo morálky alebo ochrana práv a slobôd iných. Za zásadné je nutné považovať rešpektovanie princípu proporcionality. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd negarantuje slobodu akéhokoľvek zhromažďovania, ale právo na pokojné zhromažďovanie. Z vyššie naznačeného je zrejmé, že obmedziť právo na pokojné zhromažďovanie je možné len na základe zákona v nevyhnutných prípadoch, a to pri dodržaní princípu proporcionality. V tomto zmysle je daná väzba aj na článok 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého „Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí byť skúmaná ich podstata a zmysel. Takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené.“ V prípade stretu základných ľudských práv, napríklad práva na slobodu zhromažďovania s prípadnými inými právami, je potrebné citlivo vyvažovať kolidujúce základné práva a slobody. Na zhromažďovacie právo nie je možné nahliadať izolovane, ale len v kontexte iných základných ľudských práv a slobôd. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Vona proti Maďarsku zo dňa 09.07.2013, číslo sťažnosti 35943/10) je obci (mestu) umožnené ustanoviť obmedzujúce podmienky v prípade, že je to nevyhnuté k zaisteniu verejného poriadku či ochrany práv a slobôd iných a pokiaľ so zvolávateľom nedošlo k dohode na úprave miesta či času konania zhromaždenia. Zároveň však nie je vždy daný dôvod pre najtvrdšie opatrenia, teda pre zákaz celého zhromaždenia, ale postačí čiastočné obmedzenie, spočívajúce napríklad v úprave miesta alebo času konania zhromaždenia. Možnosť dospieť k dohode na zmene miesta a času, príp. stanoviť aj ďalšie podmienky k zabezpečeniu verejného poriadku na mieste konania zhromaždenia zo strany obce má slúžiť správnemu orgánu ako miernejší prostriedok, než je samotný zákaz zhromaždenia, ktorý by mal byť výnimočným a krajným opatrením.

26. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca po tom ako oznámil konanie verejného zhromaždenia žalovanému, bez uvedenia konkrétneho času ukončenia protestu nahradeného neurčitým konštatovaním, že „protest bude ako celok plánovaný ako dlhodobý a bude pokračovať každým pracovným dňom až do vyriešenia problému“, svoje právo na verejné zhromaždenie realizoval v dňoch 22.09.2025, 23.09.2025, 24.09.2025, 25.09.2025, 26.09.2025, 29.09.2025, 30.09.2025, 01.10.2025, 02.10.2025, 06.10.2025, 07.10.2025, 08.10.2025, 09.10.2025, 10.10.2025 a 13.10.2025, pričom z iniciatívy Mesta počas zhromaždenia bola na mieste hliadka štátnej a mestskej polície, z dôvodu zabezpečenia pokojného priebehu zhromaždenia a usmerňovania dopravy, nakoľko ide o jednosmernú komunikáciu a dochádzalo k blokovaniu premávky vozidiel na Miestnej komunikácii, ktorá tvorí jediný výjazd z ulice Štúrova. Účelom predmetného verejného zhromaždenia bol protest proti

presmerovaniu dopravy z obojstrannej miestnej komunikácie ku Spojenej škole, F. X, C. D. a C. F. C. G., F. X, C. D. na jednosmernú prístupovú cestu k Rodinným domom na ulici Štúrova. Žalovanému bola zároveň dňa 24.09.2025 doručená petícia, v ktorej podpísaní občania Starej Ľubovne žiadali Mesto a dopravný inšpektorát PZ o okamžité riešenie dopravnej situácie na ul. F. s poukazom na to, že malá skupina obyvateľov dlhodobo blokuje prejazd motorových vozidiel, a tým znemožňujú rodičom bezpečne priviesť a odviesť svoje deti do školy. Listom zo dňa 29.09.2025 žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie oznámenia o uvedenie času ukončenia verejného zhromaždenia, ktoré následne žalobca doplnil listom zo dňa 09.10.2025, doručeným žalovanému dňa 10.10.2025, o dátum ukončenia k 30.06.2026. Zo strany Mesta bolo účastníkom verejného zhromaždenia na spoločnom stretnutí dňa 13.10.2025 navrhnuté iné miesto na verejné zhromaždenie (lokalita pri športovej hale, resp. pri zimnom štadióne), pričom si sami mohli miesto určiť tak, aby nedochádzalo k obmedzeniu dopravy na ulici Štúrova, ktorá je jediným výjazdom z danej lokality od rodinných domov a od školských inštitúcií. Žalobca však uviedol, že nemajú dôvod meniť miesto verejného zhromaždenia.

27. Správny súd v žiadnom prípade nespochybňuje SR a medzinárodnými dohovormi právo zhromažďovať sa, preto veľmi zodpovedne a citlivo pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti a zákonného rámca obmedzenia tohto ústavného práva žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaného. Ako už bolo aj vyššie zdôraznené, zhromažďovacie právo podľa SR, resp. podľa Dohovoru, nie je právom absolútnym; môže byť ústavne konformným spôsobom obmedzené. Práve z hľadiska týchto článkov SR a Dohovoru, ktorých ochrany sa žalobca dovoláva, bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo toto garantované základné právo na pokojné zhromažďovanie sa obmedzené, možno považovať za zákonné a ospravedlniteľné z ústavného a zákonného hľadiska, alebo ho treba považovať za porušenie základného garantovaného práva žalobcu s nutnosťou zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. V tejto súvislosti súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že ústavne právo pokojne sa zhromažďovať žalobca realizoval v dňoch 02.09.2025, 22.09.2025, 23.09.2025, 24.09.2025, 25.09.2025, 26.09.2025, 29.09.2025, 30.09.2025, 01.10.2025, 02.10.2025, 06.10.2025, 07.10.2025, 08.10.2025, 09.10.2025, 10.10.2025 a 13.10.2025, čím mal možnosť prejaviť svoj nesúhlas s presmerovaním dopravy a to aj za súčinnosti polície.

28. Zákonom, v ktorom je obsiahnutá komplexná právna úprava výkonu a obmedzenia práva pokojne sa zhromažďovať na verejných miestach, je o zhromažďovacom práve. Tento zákon obsahuje jednak právnu úpravu podmienok zvolania a usporiadania verejného zhromaždenia, a taktiež právnu úpravu zákazu a rozpustenia verejného zhromaždenia. Výkon práva pokojne sa zhromažďovať je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky vybudovaný na oznamovacom princípe. Z uvedeného vyplýva, že verejné zhromaždenie sa spravidla môže usporiadať vtedy, ak bolo oznámené v súlade s ustanoveniami tohto zákona a ak nebolo zakázané z niektorého z dôvodov uvedených v zákone. Zákon o zhromažďovacom práve v ustanovení a 3 výslovne stanovuje podmienky aké musí zvolávateľ verejného zhromaždenia splniť, aby sa jeho oznámenie konania verejného zhromaždenia mohlo považovať za platné.

29. Ustanovenie § 5 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve taxatívne zakotvuje náležitosti, ktoré má spĺňať riadne predložené oznámenie o zvolaní zhromaždenia. Popri účele zhromaždenia je zvolávateľ povinný uviesť deň a miesto jeho konania, spolu s časom začatia, pričom ak je miestom konania zhromaždenia verejné priestranstvo, ako v preskúmavanej veci, spolu s časom začatia zhromaždenia je zvolávateľ povinný uviesť aj predpokladaný čas jeho ukončenia. S poukazom na § 18 zákona o zhromažďovacom práve v spojení s a o pozemných komunikáciách (ďalej aj cestný zákon), verejným priestranstvom sú pozemné komunikácie (s výnimkou neverejných účelových komunikácií) ako námestia, triedy a ulice, ako aj ďalšie priestory pod šírym nebom prístupné každému bez obmedzenia. Zároveň cestný zákon rozdeľuje pozemné komunikácie v na diaľnice, cesty (kam patria cesty I. až III. triedy), miestne cesty a účelové cesty, pričom miestnymi cestami sú v súlade s cestného zákona všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. V preskúmavanej veci ide o konanie verejného zhromaždenia na Miestnej komunikácii, takže nepochybne ide o verejné priestranstvo.

30. Aj keď žalovaný pochybil tým, že nevyzval žalobcu na doplnenie chýbajúcej náležitosti oznámenia bezodkladne, uvedený procesný postup podľa názoru súdu nezakladá nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Prezumpcia platného oznámenia podľa § 5 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve je daná i v prípade, že oznamovateľ nie je bezodkladne vyzvaný na odstránenie vád oznámenia podľa § 5 ods. 5 zákona o zhromažďovacom práve. Na druhej strane, takáto prezumpcia je vyvrátiteľná pokiaľ v oznámení chýba náležitosť, ktorú možno v konkrétnom prípade považovať za podstatnú. Zároveň správny súd uvádza, že predmetné porušenie § 5 ods. 5 zákona o zhromažďovacom práve nie je v zákone výslovne spojené s preklúziou vo vzťahu k oprávneniu rozhodnúť o zákaze zhromažďovania podľa § 11 zákona o zhromažďovacom práve. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania (R 103/2011).

31. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia, súd ju rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože lehota na prípadne rozhodnutie obce o zákaze verejného zhromaždenia zakotvená v § 11 zákona o zhromažďovacom práve začína plynúť až od doručenia platného oznámenia zvolávateľa o konaní verejného zhromaždenia. Podľa § 5 ods. 5 zákona o zhromažďovacom práve o platné oznámenie nepôjde v prípade, pokiaľ zvolávateľ v oznámení neuvedie všetky vyžadované údaje. Z uvedeného teda vyplýva, že trojdňová lehota, počas ktorej prichádza do úvahy rozhodnutie obce o zákaze zhromaždenia, sa v praxi môže predĺžiť o čas potrebný na doplnenie požadovaných údajov, ako je to v preskúmavanej veci. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v oznámení o konaní verejného zhromaždenia vymedzil čas zhromaždenia v dátume po 22.09.2025 (doslovne citované) „a následne každý pracovný deň“. Skutočnosť, že žalobca v tomto oznámení zároveň uviedol ako čas protestu od 06:45h do 08.15h neznamená, že by týmto platne ohraničil predpokladaný čas ukončenia zhromaždenia ako celku. Preto žalovaný postupoval v súlade so zákonom ak vydal napadnuté rozhodnutie do troch dní po tom, čo žalobca doplnil svoje oznámenie podaním zo dňa 09.10.2025 o podstatnú náležitosť oznámenia. Až momentom, kedy žalobca doplnil toto oznámenie podaním zo dňa 09.10.2025 o údaj o predpokladanom čase ukončenia zhromaždenia k 30.06.2026, tak došlo k špecifikovaniu presného času ukončenia zhromaždenia ako celku. Zároveň správny súd podotýka, že samotná dĺžka trvania zhromaždenia na príslušnom verejnom priestranstve (ktorá bola stanovená v trvaní viac ako 9 mesiacov) je podstatnou skutočnosťou pre posúdenie intenzity obmedzenia dopravy (ktorú sám v oznámení žalobca označil ako jeden zo spôsobov konania zhromaždenia) ako zásahu do ochrany záujmov obyvateľstva. Z pohľadu správneho súdu bol preto pôvodne chýbajúci údaj o predpokladanom čase ukončenia zhromaždenia podstatný pre posúdenie veci žalovaným. Zo samotného obsahu oznámenia vyplýva, že táto podstatná náležitosť chýbala v pôvodnom oznámení. Preto správny súd považoval za platné oznámenie až oznámenie v znení po doručení podania žalobcu zo dňa 09.10.20 žalovanému, a preto až od tohto momentu vo veci začala plynúť lehota podľa § 11 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve.

32. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá bola zo strany žalobcu formulovaná všeobecne, správny súd poznamenáva, že v ustanovení § 10 zákona o zhromažďovacom práve je obsiahnutý taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré môže príslušný orgán (obec, mesto alebo okresný úrad, ak má zhromaždenie presahovať územie obce) verejné zhromaždenie zakázať. Tieto dôvody zákazu verejného zhromaždenia je potrebné vykladať reštriktívne. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zakázal predmetné verejné zhromaždenie z dôvodu podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania dopravy, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia možno vyvodiť kumulatívne splnenie týchto zákonných podmienok, nakoľko žalovaný poukázal na to, že miesto, kde sa koná verejné zhromaždenie a ktorým protestujúci zamedzujú vstup je miestnou komunikáciou s pravidelnou dopravnou prevádzkou, ktorá zabezpečuje dopravnú obslužnosť obyvateľov mesta, slúži ako výjazd od Rodinných domov na ul. F., vrátane výjazdu od iných nehnuteľností a to školských inštitúcií: Dom svätej Anny Stará Ľubovňa, Spojená škola a Spojená škola sv. Anny, ktoré navštevuje 902 detí. Táto miestna cesta sa využíva aj na zásobovanie týchto inštitúcií a školskej jedálne. Všetky

motorové vozidlá, prichádzajúce jednosmernou cestou vedenou na pozemkoch p.č. EKN 1667/14, CKN 2618/2, CKN 2618/12, CKN 2618/1, CKN 2618/13, CKN 2618/14, CKN 2618/15, k.ú. C. D. k uvedeným nehnuteľnostiam a školským inštitúciám nemajú inú možnosť, iba sa vrátiť po jednosmernej ceste p.č. CKN 2617/27, ktorá je zvolávateľom blokovaná. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu primerané, nevyhnutné a odôvodnené verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie bezpečnej a plynulej dopravy, ochrana života a zdravia osôb a umožnenie riadneho fungovania školských zariadení. Mesto zároveň navrhlo účastníkom protestu na spoločnom stretnutí dňa 13.10.2025 iné miesto na verejné zhromaždenie (lokalita pri športovej hale, resp. pri zimnom štadióne), pričom si sami mohli miesto určiť tak, aby nedochádzalo k zamedzeniu dopravy na ulici Štúrova, ktorá je jediným výjazdom z danej lokality od rodinných domov a od školských inštitúcií, s čím žalobca nesúhlasil. Správny súd mohol kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia posudzovať len v intenciách žalobných bodov ( ). Žalobca konkrétne nenamietal nedostatočné posúdenie niektorej z podmienok vyžadovaných v zákona o zhromažďovacom práve v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného správny súd nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný. 33. Vyhodnotením žalobných námietok prednesených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa ustanovenia zamietol. Žalobca neosvedčil, že neexistovali zákonné dôvody podľa zákona o zhromažďovacom práve, v dôsledku čoho by bolo zakázanie ohláseného verejného zhromaždenia rozhodnutím žalovaného porušením ústavného práva žalobcu garantovaného článkom 28 a súčasne aj rozporné so zákonnou úpravou zákona o zhromažďovacom práve.

34. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní obsiahnutej v právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalovanému, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ( ).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odsek 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.