Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sas-1-2024.pdf
PDF · 137.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sas/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2024 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2024 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím zo dňa 13.06.2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok k 8. máju 2024.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žiadosťou o dôchodok spísanou 9. mája 2024 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 8. mája 2024. Uviedol, že dôchodkový vek žalobca podľa§ 65 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 63 rokov a 2 mesiacov, t. j. 8. mája 2024. K 8. máju 2024 žalobca podľa právneho názoru správneho orgánu prvého stupňa nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa získal 3651 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. K 8. máju 2024 žalobca získal 10 rokov a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia a nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Nakoľko nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol.
3. Citoval ustanovenie § 65 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2015 mu bol od 1. mája 2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“).
4. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 2. júna 2018 pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia žalobcovi bola zhodnotená základná vojenská služba od 1. októbra 1980 do 27. septembra 1982 a výkon služby v Policajnom zbore od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2014. Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, mu správny orgán prvého stupňa pre nárok na starobný dôchodok základnú vojenskú službu od 1. októbra 1980 do 27. septembra 1982 a výkon služby v Policajnom zbore od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2014 v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nehodnotil.
5. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal dňa 25.07.2024 žalobca odvolanie zo dňa 23.07.2024, nakoľko nesúhlasil s uvedeným rozhodnutím. Namietal, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa nevychádzala z celkovej doby poistenia a nebrala do úvahy čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor“), že v napadnutom rozhodnutí žalobca získal 10 rokov a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia a v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 13. júla 2016 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok mal započítaných 13 rokov a 72 dní obdobia dôchodkového poistenia.
6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 27.08.2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne.
7. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenie § 218 ods. 1, 2, § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, § 255 ods. 5 a konštatoval, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-48.451-1/2015-VZ zo dňa 9. februára 2015 vyplýva, že žalobcovi bol od 1. januára 2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-48.451-6/2016-VZ zo dňa 2. júna 2018 je celková doba služobného pomeru zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 28 rokov a 95 dní. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia žalobcovi bola zhodnotená základná vojenská služba od 1. októbra 1980 do 27. septembra 1982 a výkon služby v Policajnom zbore od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2014.
8. Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, pre nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená základná vojenská služba od 1. októbra 1980 do 27. septembra 1982 a výkon služby od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2014 v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. Z dôvodu, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného nie je možné postupovať podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie je možné aplikovať ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
9. K námietke žalobcu, že v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 13. júla 2016 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok mal započítaných 13 rokov a 72 dní uviedol, že išlo o rozsah zamestnania 1. kategórie funkcií (doby služby), ktoré je postavené na roveň zamestnania 1. pracovnej kategórie. Z uvedeného podľa žalovaného vyplývalo, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok v 55 rokoch veku.
10. Postup správneho orgánu prvého stupňa pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok vyhodnotil ako správny a konštatoval, že dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok.
II.
Správna žaloba
11. Správnou žalobou zo dňa 24.09.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 26.09.2024 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.08.2024. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania voči žalovanému.
12. Citoval ustanovenie § 60 ods. 2 a § 225 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že z dôvodu, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, z toho dôvodu podľa jeho názoru nie je možné postupovať podľa zo všeobecneného názoru Najvyššieho súdu SR, a nie je možné aplikovať ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
13. Žalovaný podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom o sociálnom poistení a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nezohľadnil ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na predmetné právne vzťahy.
14. Žalobca má za to, že v prípade zamietnutia jeho žiadosti sa s ním zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a je pre nepriznanie starobného dôchodku znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), no nezískal v systéme všeobecnom (podľa zákona o sociálnom poistení).
15. Žalobca žiada priznať starobný dôchodok podľa § 65 ods. l o sociálnom poistení v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
16. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán podľa žalobcu postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktorú získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) iba z dôvodu, že nebola získaná v požadovanom rozsahu v I. a II. kategórii funkcií, čo malo podľa názoru žalobcu za následok nesprávne právne vyhodnotenie.
17. Mal za to, že žalovaný nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.
18. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s viacerými rozsudkami krajských súdov, rozsudkami správnych súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.
19. Mal za to, že zákon o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok, keďže dovŕšil dôchodkový vek. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorá skutkovo právna situácia v prípade žalobcu nenastala.
20. Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zohľadnil podľa žalobcu len prvú časť z ustanovení § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a neprihliadal na to, že žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
21. Konštatoval, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj prevažujúcej rozhodovacej činnosti správnych súdov vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu
dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128.
22. Zvýraznil, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 65 zákona o sociálnom poistení sa má hodnotiť celková doba dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa žalobcu vyplýva nutnosť započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom po istení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.
23. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.
24. Podľa názoru žalobcu judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. pracovnej kategórii v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej podľa žalobcu vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016.
25. Záverom konštatoval, že žalovaný nezistil riadne a úplne skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie i postup, ktorý vydaniu jeho rozhodnutia predchádzal, postihnutý vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné, nesprávne, poškodzujúce práva a právom chránené záujmy žalobcu a je aj v rozpore s medzinárodnou zmluvou a to s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Mal za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a trval na správnosti svojho rozhodnutia. Mal za to, že skutkový stav bol náležite zistený, preskúmavané rozhodnutie je zákonné a vecne správne a bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zopakoval, že dôchodkový vek dosiahol žalobca podľa ust. § 293fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dovŕšením 63 rokov a 2 mesiacov dňa 8. mája 2024. K uvedenému dátumu získal žalobca 10 rokov a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že nesplnil podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa§ 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
27. Zopakoval právnu argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí. Konštatoval, že žalobca získal dobu služby v rozsahu, ktorý mu zakladal nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nebolo žalobcovi k nároku na starobný dôchodok zhodnotené obdobie základnej vojenskej služby a doby služby v predmetnom rozsahu.
28. Uviedol, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu, ktorý by mu zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nebolo preto možné aplikovať ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení, ani článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody považoval správnu žalobu
žalobcu za nedôvodnú a žiadal, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Replika žalobcu
29. Žalobca v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe nesúhlasil s obsahom a najmä so záverom podaného písomného vyjadrenia žalovaného. Mal za to, že vyjadrenie nezodpovedá právnemu stavu a právnej argumentácii žalobcu. Žalovaný sa podľa žalobcu absolútne nevysporiadal, ani inak nenamietal ním podané žalobné dôvody majúce oporu v právnych normách aj v medzinárodných dokumentoch a v judikatúre súdnych rozhodnutí v obdobných veciach.
30. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.
V.
Relevantná právna úprava
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
33. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
34. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
35. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
36. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
37. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
38. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie.
39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.
41. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
43. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
44. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
45. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
46. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
VI.
Konanie pred správnym súdom
47. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP.
48. Predseda senátu v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak, a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
49. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením
50. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), nakoľko v predmetnej veci ako žalobca (v žalobe síce žiadal o nariadenie pojednávania, toto svoje rozhodnutia však zmenil a v rámci repliky už nežiadal o nariadenie ústneho pojednávania), tak aj žalovaný uviedli, že nežiadajú nariadenie pojednávania a neboli tu ani iné dôvody v zmysle § 107 ods. 1 SSP pre obligatórne nariadenie pojednávania. Rozsudok správny súd vyhlásil dňa 28. októbra 2025.
51. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 2. septembra 2025.
VII.
Právny názor správneho súdu
52. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.08.2024, ktorým zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Prvostupňový správny orgán potvrdeným rozhodnutím podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienok nároku na starobný dôchodok, nakoľko žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
53. Žalobca správnou žalobou namieta, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).
54. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho nároku na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu žalovaným tvrdeného nesplnenia zákonnej podmienky žalobcom podľa cit. § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to nezískaním potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu, žalovaný do rozhodnej doby dôchodkového poistenia nesprávne nezohľadnil žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru policajta. Avšak podľa žalovaného, doba služby dosiahnutá žalobcom v služobnom pomere policajta a základná vojenská služba mu už bola započítaná na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok a v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného pomeru policajta aj do obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku, pretože táto profesionálna služba nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií.
55. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).
56. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu mu bolo obdobie služobného pomeru výkonu služby v Policajnom zbore zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-48.451-6/2016-VZ z
02.06.2018, podľa ktorého bol žalobcovi od 01.01.2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2022 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a pre vznik nároku na tento výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1980 do 27.09.1982 v III. pracovnej kategórii, ako aj doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.10.1988 do 31.12.2014 v III. pracovnej kategórii.
57. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 (R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“
58. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme, a to bez ohľadu na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu.
59. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.01.2015 vznikol podľa § 30 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako policajta (§ 39 zákona č. 328/2002 Z. z.), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovenia § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak poistenec vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť, avšak podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pre výšku výsluhového dôchodku sa
nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ zákonom č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
60. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017; sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ (nie výške) žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
61. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) by nemala byť žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom.
62. Správny súd považuje za nesprávne aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto osôb je výraznejší, preto Najvyšší súd SR prioritne zdôraznil, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Podľa názoru správneho súdu u všetkých výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.
63. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovaného na § 274 zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou preskúmavanom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci.
64. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 46 zákona o sociálnom poistení, mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný žalobcovi hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom systéme, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku.
65. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. (...)
66. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
67. Pokiaľ žalobca poukazoval i na diskrimináciu jeho ako starobného dôchodcu z radu bývalého príslušníka Policajného zboru, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná, nakoľko nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
68. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
69. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci E. F. proti G., rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
70. Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zrušil rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom na to, že rovnakými právnymi nedostatkami trpí aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, správny súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP.
71. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.
72. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší žalobca dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako žalobca, nemal procesnú subjektivitu, c) žalobca nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).