Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/614/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX B., o vymoženie 387,19 EUR s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnou exekútorkou: Mgr. Marcela Zummerová, exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, IČO: 31 274 871, pod sp. zn. 196EX 192/20, o sťažnosti súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/614/2020 zo dňa 07. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/614/2020 zo dňa 07. 08. 2025 tak, že námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 196EX 192/20 – 8 zo dňa 24. 04. 2024 podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/614/2020 zo dňa 07. 08. 2025 vyššia súdna úradníčka vyhovela námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a Upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekúcie sp. zn. 196EX 192/20 – 8 zo dňa 24. 04. 2024 zrušila. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že hoci súdna exekútorka doložila zoznam úkonov v rámci exekúcie s negatívnym výsledkom, vyššia súdna úradníčka nemohla akceptovať jej vyjadrenie v tom smere, že oprávnený neoznámil nijaký konkrétny majetok podliehajúci exekúcii, ktorý postačí aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený v tomto smere nenahrádza činnosť súdneho exekútora, toto nenahrádza ani súd. Je treba vychádzať z toho, že povinná má aktuálne evidovaný trvalý pobyt v B. C. XX, pričom z vykonaných úkonov súdnej exekútorky nie je zrejmé, o akú konkrétnu nehnuteľnosť sa jedná, či ide o rodinný, alebo bytový dom. Súdna exekútorka v tomto smere neposkytla nijaké vysvetlenie, či vykonala úkony v zmysle § 119 Exekučného poriadku prehliadkou bytu, či nehnuteľností, kde je predpoklad umiestnenia hnuteľného majetku povinného. Pokiaľ je vzhľadom na výšku vymáhanej sumy a prípadné iné exekúcie voči povinnej takéto zisťovanie neefektívne, súdna exekútorka sa ani k tejto skutočnosti nijako nevyjadrila. Vyššia súdna úradníčka preto nemohla vyvodiť záver, že boli naplnené všetky predpoklady v zmysle Exekučného poriadku, aby exekúcia bola zastavená predmetným upovedomením o zastavení exekúcie. Na doplnenie tiež uviedla, že ďalším nástrojom zisťovania majetku povinného je aj jeho povinnosť poskytnutia súčinnosti v zmysle § 40, § 41 Exekučného poriadku s prípadným uložením donucovacieho opatrenia povinnému. Vzhľadom na výšku vymáhanej sumy v exekúcii: 387,19 Eur s príslušenstvom vyššia súdna úradníčka nevylúčila, že aj úkony v tomto smere môžu prispieť k efektívnosti exekúcie. Súdna exekútorka však v rámci postúpenia námietok oprávneného nevyužila možnosť náležite sa vyjadriť k námietkam oprávneného a odôvodniť zastavenie exekúcie tak, aby bolo skutočne zrejmé, že jej ďalšie vedenie nie je efektívne a pod., vyššia súdna úradníčka sa v tomto smere stotožnila s vyjadrením oprávneného.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Poukázala na to, že predmetom exekučného konania je suma 387,19

Eur. V predmetnom exekučnom konaní boli vykonané všetky úkony na zistenie majetku povinnej s prihliadnutím na účelnosť postupu súdnej exekútorky a s prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky. K dôvodom zrušenia napadnutého upovedomenia uviedla, že pokiaľ oprávnený v námietkach uviedol, že povinná je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnej v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, tak tieto svoje tvrdenia mal aj preukázať dôkazmi. Nejde o žiadne nahrádzanie činnosti súdneho exekútora, nakoľko súdna exekútorka si svoju povinnosť zistiť zákonným spôsobom majetok povinnej splnila. To oprávnený poukazuje na „imaginárny majetok“ , ktorý „mala na jeho želanie“ zistiť súdna exekútorka. Aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Ďalej poukázala na to, že súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Ex. por. a teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s až g) vyhlášky MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých sú vedené záznamy o majetku povinného. Je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora dbať na účelnosť úkonov vykonávaných v exekučnom konaní ( viď aj súdom spomínané ust. Ex. por. „ ak to vyžaduje účel exekúcie...“, ust. Ex. por. „ úkony v rozsahu primeranom vymáhanému nároku...“ , Ex. por., dokonca aj Ex. por. dáva povinnosť súdnemu exekútorovi neobťažovať tretie osoby nad mieru.... ), nakoľko v konečnom dôsledku finančné náklady vzniknuté neúčelným postupom bude znášať oprávnený. Súdny exekútor, nemá povinnosť „vyviňovať sa a obhajovať sa “ pred exekučným súdom, prečo dodržiava zákonný postup. Z dikcie Ex. por., že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie , práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v Ex. por., súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, kedy bol dostatočne zistený majetok povinnej na to, aby bolo možné s prihliadnutím na účelnosť vymáhaného nároku zastaviť exekučné konanie podľa ust. Ex. por., súdna exekútorka navrhla napadnuté uznesenie.

3. Oprávnený nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanej sťažnosti.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa a 2 , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a 2 ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.

12. V prvom rade k otázke aktívnej legitimácie súdnej exekútorky na podanie sťažnosti, sa sťažnostný súd prikláňa k záveru, že súdna exekútorka je účastníkom konania v časti náhrady trov konania, ktorých náhradu zrušením upovedomenia o zastavení exekúcie toho času stratila. Zároveň, uvedeným rozhodnutím sa zasahuje do činnosti súdnej exekútorky, ktorej sa vo svojich dôsledkoch ukladá v exekúcii pokračovať. Vzhľadom na rozsah povinností, ktoré sa súdnej exekútorke ukladajú rozhodnutím o zrušení ňou vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku tak dospel súd k záveru, že súdna exekútorka je oprávnenou osobou na podanie revízneho prostriedku proti takémuto rozhodnutiu, keď jej z neho priamo plynú povinnosti a práva, a je tak účastníkom konania nie len v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, ale aj v časti rozhodnutia o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie.

13. K samotnému meritu veci, sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu, na rozdiel od vyššej súdnej úradníčky, dospel k právnemu záveru, že súdna exekútorka v danej veci postupovala s odbornou starostlivosťou a šetrenie ohľadom osobných, majetkových a príjmových pomerov ohľadom povinnej vykonal náležitým spôsobom, pričom ako z predložených správ vyplýva, keďže v priebehu 5 rokov nezistila žiadny exekvovateľný majetok povinnej, sťažnostný súd považuje upovedomenie o zastavení exekúcie za vydané v súlade s Exekučným poriadkom.

14. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinná disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom.

S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdnej exekútorky, aby vykonanou lustráciou zistila majetkové pomery povinnej a zvolila taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdna exekútorka v rámci zisťovania majetkových pomerov povinnej nezistila žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bola povinná postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného v námietkach proti upovedomeniu súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinnej resp. na tom, že súdna exekútorka podľa oprávneného nevykonala všetky jej dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdna exekútorka nie je povinná vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinnej. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinnej sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonávala vždy a spisovala by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojila ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinnej súdna exekútorka v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdna exekútorka si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinnej aj bez zisťovania v mieste bydliska povinnej, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdnej exekútorky spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdna exekútorka je odborne spôsobilou osobou a do jej činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. To však nebol uvedený prípad. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinnej mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podaných námietok (oprávnený námietky s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania.

16. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinná môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinnej. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdna exekútorka nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinná vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jej vôli. Veď aj pre súdnu exekútorku by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinná nejaký majetok mala, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku jej vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré jej vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdna exekútorka, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinná nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdna exekútorka, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17. Treba tak sumarizovať, že oprávnený v rámci podaných námietok nenamietal existenciu konkrétneho majetku, ktorým by povinná disponovala. Svoje námietky založil v podstate na nespokojnosti s priebehom exekúcie a postupom súdnej exekútorky. Uvedené však podľa názoru sťažnostného súdu nepredstavuje dôvodné námietky, pretože po zrušení Upovedomenia o zastavení exekúcie by aj tak povinná naďalej nedisponovala majetkom, ktorý by bolo možno exekučne postihnúť. V tomto smere možno poukázať aj na to, že ani vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení nedala súdnej exekútorke konkrétne usmernenie k ďalšiemu priebehu exekúcie, teda aké úkony má vykonať resp. aký konkrétny majetok má postihnúť. Sťažnostný súd je toho názoru, že zrušenie upovedomenia je dôvodné

len v prípade, ak sa v rámci námietkového konania preukáže existencia majetku povinnej, ktorý súdna exekútorka mala postihnúť, ale nepostihla. Existencia takého majetku však nebola preukázaná.

18. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie, na rozdiel od vyššej súdnej úradníčky, musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keď súdna exekútorka počas exekúcie po dobu ustanovenú zákonom nezistila majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekučného konania poverenej súdnej exekútorky. Súdna exekútorka v priebehu tejto exekúcie zisťovala majetok, resp. príjmy povinnej podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej poisťovni a vykonávala zisťovanie majetku, resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto exekúcie však poverená súdna exekútorka zistila, že povinná nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, nie je vlastníkom motorových vozidiel a nepoberá ani žiadne príjmy, z ktorých by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť. Do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie (24. 04. 2025) nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku zo strany povinnej v tejto konkrétnej exekúcii. Z uvedeného teda vyplýva, že súdna exekútorka postupovala správne a upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej vydané podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je tak vecne správne , keď boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie.

19. Sťažnostný súd preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 196EX 192/20 – 8 zo dňa 24. 04. 2024 vyhodnotil ako nedôvodné, v dôsledku čoho postupom podľa napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky zmenil tak, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).