Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_35T-40-2024.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
35T/40/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024 a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2025, takto
r o z h o d o l :
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach Trvale bytom: Vráble t. č. C. D.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 14.09.2023 približne od 14:00 hod. do 18:02 hod. na ulici SNP 3826/12B v Hlohovci, bez použitia násilia, neoprávnene vošiel cez otvorené okno do spálne obývanej a samostatnej dvojizbovej bytovej jednotky, nachádzajúcej sa na prízemí rodinného domu s popisným číslom 3826/12B, kde zo vstavanej skrine v spálni odcudzil nabíjačku na mobilný telefón značky Apple Iphone 12, nabíjačku na mobilný telefón značky Apple Iphone 13, smart hodinky značky Apple Watch 8, následne prešiel do kuchyne bytovej jednotky, odkiaľ odcudzil elektrickú kolobežku značky XIAOMI, model BHR7128EU spolu s nabíjačkou a následne s takto odcudzenými vecami odišiel cez okno bytovej jednotky na neznáme miesto, čím poškodenej E. F. spôsobil škodu odcudzením kolobežky s nabíjačkou a nabíjačky na mobilný telefón značky Apple Iphone 12 v celkovej výške 640,- Eur a poškodenej E. E. spôsobil škodu odcudzením nabíjačky na mobilný telefón značky Apple Iphone 13 a smart hodiniek značky Apple Watch 8 v celkovej výške 580,- Eur,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Obvodného súdu Praha 1 zo dňa 21.08.2023, právoplatného dňa 21.08.2023, evidovaného pod sp. zn. 9T 97/2023, odsúdený za prečin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/2009 Sb. (Trestný zákonník) a iné, a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní 2 roky a trest vyhostenia z územia Českej republiky v trvaní 2 roky,
t e d a
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
č í m s p á ch a l
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024 a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím na §36 písm. l) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. h) písm. m) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2,Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený · rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 37T/42/2024, zo dňa 10.07.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; · rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 37T/49/2024, zo dňa 06.09.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; · rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/59/2024, zo dňa 06.09.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; · trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/67/2024 zo dňa 17.01.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; · trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 3T/24/2025 zo dňa 30.04.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť poškodenej E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, škodu vo výške 580 eur a poškodenej E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, škodu vo výške 640 eur .
o d ô v o d n e n i e :
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutko uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku o treste a náhrade škody. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste oboznámením s registrom trestov a výpisom z registra priestupkov obžalovaného.
Pokiaľ ide o register trestov, tak z odpisu je zrejmé, že v minulosti (pred spáchaním skutku) bol obžalovaný opakovane súdne trestaný (má 15 záznamov). Pred spáchaním skutku, ktorý je predmetom tohto konania sa opakovane dopúšťal prevažne majetkovej trestnej činnosti – opakovane prečiny krádeží, v jednotlivých prípadoch v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia a poškodzovania cudzej veci. Obžalovanému boli ukladané takmer výlučne nepodmienečné tresty, ktorých
výmera sa sprísňovalo pre pokračujúcu početnosť a gradáciu trestnej činnosti. Obžalovaný sa dopustil aj spáchania 4 priestupkov, opakovane na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a opakovane na úseku proti majetku. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák. Osobu páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri ukladaní trestov vo všeobecnosti. Podstatnou skutočnosťou v danom prípade však je, že obžalovaný bol podľa skutkových záverov prvostupňového súdu, ktoré nemožno v tomto konaní zmeniť, uznaný za vinného zo zločinu lúpeže
Obžalovaný sa k trestnej činnosti priznával. Podľa odpisu z registra trestov bol do času spáchaniu skutku 15 x súdne trestaný, prevažovala majetková trestná činnosť, v časti spáchaná aj v súbehu s poškodzovaním cudzej veci a marenia výkonu úradného rozhodnutia. Žiada sa uviesť, že obžalovanému boli do času spáchania skutku ukladané vo všetkých prípadoch takmer výlučne nepodmienečné tresty v trvaní niekoľko mesiacov až rokov (dĺžka trestu sa s narastajúcou početnosťou trestnej činnosti zvyšovala) . Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení osoby obžalovaného, ktorý napriek nepochybne dlhému celkovému obdobiu vo výkone trestu odňatia slobody sa nenapravil, nezmenil svoj postoj a naďalej sa trestnej činnosti ako špeciálny recidivista dopúšťal. Skutkov sa pritom dopustil len niekoľko mesiacov po tom, čo bol z výkonu trestu za predchádzajúcu trestnú činnosť prepustený.
Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom pri ukladaní uvedeného trestu odňatia slobody sa súd riadil aj nasledovnými kritériami.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že ku skutku sa priznal a tento oľutoval a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. – bol už za trestný čin odsúdený, ako to vyplynulo
z jeho odpisu registra trestov a podľa § 37 písm. h) teda že sa dopustil viacerých skutkov, keďže obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest, .
V prípade obžalovaného mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák.
Súd pri výmere trestu súd zohľadnil pomery a osobnosť obžalovaného ako špeciálneho, opakovane trestaného recidivistu, povahu a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti (pokračujúci zločin krádeže) ale zároveň zohľadnil aj okolnosť priznania sa obžalovaného ku skutkom (čiastkovo útokom). Súd ukladal trest podľa trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods. 3 Tr. zák. (základná sadzba je 2roky až 8 rokov), keďže jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorých sa dopustil bol zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák.
Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné ani dôvodné vzhľadom na zákonom vymedzené kritériá (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).
Na hlavnom pojednávaní sa dokazovanie k výroku o treste vykonalo oboznámením vyčíslenia výšky škody a oboznámením odborného vyjadrenia k výške spôsobenej škody.
Z oboznámených odborných vyjadrení o hodnote odcudzených vecí vyplýva, že hodnota kolobežky s nabíjačkou a nabíjačky na mobilný telefón značky Apple Iphone 12 je v celkovej výške 640,- Eur a hodnota nabíjačky na mobilný telefón značky Apple Iphone 13 a smart hodiniek značky Apple Watch 8 je v celkovej výške 580,- Eur.
Obžalovaný sa ku skutku priznal, výšku spôsobenej škody jednotlivým poškodeným, tak ako bola uvedená v obžalobe uznal, túto nerozporoval a súd z vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o výške škody odcudzených vecí vyčíslenej na základe odborného vyjadrenia. Preto nárok na náhradu škody jednotlivým poškodeným priznal v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.